axcris

(-:

Najkrajšia mŕtvola pod umelým slnkom akú som kedy videl.

Nadpriemerne podívaná. Vyťažiť sa dalo ale viacej. Potešilo, že horor je zo šálky, ktorá pochádza z nášho sveta. Je možná, predstaviteľná. Scenár vystraší, sem tam veru aj prekvapí. Uspokojí menej. Stále ale viac, ako jeho kolegovia. Zneistí, znechutí, olíže. Škoda, že nemá vysoko položenú latku. Ak radi počúvate svoj dych v nemej atmosfére, Dont Breathe Vám to umožní. Najlepšie by bolo ponorenia sa do neho s nevedomým, čo má pre vás pripravené.

Ciest života je mnoho. Prečo by sme mali všetci ísť tou samou? Prekrásny snímok na rozmýšľanie v terajšom svete. Motivačné pasáže chcete či nechcete, budete nad nimi rozmýšľať, dumať či by ste sa o ne nemali pokúšať aj Vy. Pocítite nutkanie byť iný, odbočiť, zamávať minulosti. O čo prídete? O všetko čo nepotrebujete alebo o nič? Viggo Mortensen bude čarovať s vašim osudom. Ukáže vám jednosmerku, je len na vás či na ňu máte dostatok paliva. Captain Fantastic vás nechce zmeniť. Chce Vám predstaviť alternatívny život, ktorí by sme nikdy nemali zavrhovať len preto, že ho nepoznáme. Príroda nám dá skutočne všetko čo potrebujeme, to ostatné navyše si nájdeme mimo nej. Načo by sme to ale hľadali? Tento film by ste mali pustiť svojim deťom. Nie ale kvôli tomu, aby ste ich chceli prevychovať alebo im ukázať skutočný život. Kvôli tomu, aby si ho začali viac vážiť, aby vedeli, čo vedieť majú. Matt Ross je chlap so srdcom a mozgom na správnom mieste.

Tak toto nie. U mňa tento typ ”horroru“ nemá vôbec žiadne miesto. Nielenže som sa absolútne nevedel dostať do klišéovitého deja ale nebolo sa ani možné vcítiť do postavy. Do akej? Možno, že sú sympatické, ale nie charizmatické a zaujímavé. Horory v týchto časových podmienok treba naozaj vyberať veľmi obozretne. Určite si veľa ľudí bude pochvaľovať ako splnilo účel. Veď to predsa postačuje od slanej jednohubky, ktorú vygrcáte hneď potom, ako Vám ju niekto napchá do hrdla. Áno, Lights Out ma vystrašil. Bohužiaľ všetkým čím nemal.

Taika Waititi je filmografický dar z nebies pre Nový Zéland a každého fanúšika originálnej komédie. Aj keď im dakedy chýba trošku lepšieho korenia alebo sviežnejšieho tempa, nepochybne je to niečo, čo chceme vidieť. Waititimu Ragnarok prinesie slávu a finančnú podporu, dúfajme, že ho to nezmení a stále ostane tým človekom, ktorý chce zabaviť človeka jednoduchou komédiou v originálnom pozadí. Držím palce.

Nah, to boli časy. ZLE. Ako hrdý Európan sa veľmi nestarám o americkú históriu, zvyky alebo ich podpísané/ ublatené deklarácie. Napriek všetkému ma McConaughey svojou charizmou a dobová Amerika svojim kúzlom očarila. Užíval som si krásne scenérie plantáži a bažín, príznačné šaty 19. storočia, ustrojené kavalérie alebo smrteľné pušné zbrane s upoteným kohútikom. Vizuálne na mňa zapôsobil veľmi ušľachtilo a usporiadane. S mojim prekvapením mi nevadili ani dialógy alebo dej, ktorý Vás z tu na prítomného hodnotenia mohol odradiť. Táto vypráva za bradatými rebelmi do špinavých amerických lesov sa vyplatí. Aspoň raz. Našiel som v nej niečo magické, čo by som chcel vyskúšať na vlastnej koži. A potom aj na koži čiernej.

Prdom k láske. Paul Dano a Daniel Radcliffe spravili ten najlepší romantický film aký som kedy videl. Máme tu všetko. Hanblivé dotyky. Ustráchané vyznania. Spoločné romantické zážitky. Výmena telesných tekutín. Hrdinské činy. A v neposlednej rade, intímne zákutia, kvôli ktorým si masturbátori sťahujú 50 shades of Dakota Johnson. Pýtate sa: Je to rodinný film? Keď si ho pustím s priateľkou na posteli, je šanca, že sa aj zasmejeme? Alebo po 10 minútach hneď skočíme na to? A čo poučenie? Ak ho pustím môjmu dospievajúcemu synovi, odnesie si z toho dáke poučenie do života? Odpoveď na všetky otázky je samozrejme.. ANO, PREČO NIE. Swiss Army Man je pre všetkých, ktorí... PRE VŠETKÝCH. Je jedno či ste krásna pehavá redheadka alebo osamelý puberťák pracujúci v McDonalde. Áno priznávam, pre niektorých bude pochopenie pravdy trvať trošku menej, ale pre nás ostatných. My sme si tu našli náš zmysel života. A deti, ak uvidíte bledého Harryho Pottera na pláži v opustenom ostrove. Už viete prečo sú kúzelné fazuľky také zdravé. // Daniel Scheinert a Dan Kwan ste páni.

Nekompromisný, perfektný a dokonale uhladený Darren Aronofsky. Silné predjedlo pred Requiem for Dream, ktoré nechutí o nič horšie. Pre mňa druhý najlepší film od tohto spektakulárneho režiséra a scenáristu. Nie len perfektnými dialógmi alebo osobnostným vizuálom Vás môže Pí prekvapiť, ukojiť vaše zmysli. Jeho najväčšou prioritou je zobrazenie emócií. Zlých emócií, trpiacich. Psychika človeka a jej postupné rozpadanie sa do nekonečnej čiernej priepasti. Sean Gullete hrá dokonale a že vyzerá s oholenou hlavou stále podozrievavo, pre mňa nie je žiadnym prekvapeným. Snažil som sa zachytiť jeho myslenie, trpel som spolu s jeho posadnutím, holými prstami som chcel zastaviť krvácajúci mozog medzi prstami. Hlavná myšlienka Math is everywhere stojí za zmienku a to nie len v audiovizuálnej podobe. A to od scenára budúcnosti ešte ani z mála nie je všetko. Je to jeden z najlepších čiernobielych filmov, aké som kedy videl, ak nie aj najlepší. Ak by som niekedy urobil celovečerný debut, ako tento skvost, považoval by som svoj sen za splnený. Veľdielo hodné zapamätanie si v našich malých mozgov naveky.

Vskutku silno ezoterická cesta do hlavy D. Aronofskyho. Budete sa blúdiť džungľou, v bubline v neznámom vesmíre alebo sa ponoríte do života obyčajného doktora. Obyčajného? Na The Fountain je z ľahkým konštatovaním namieste povedať, že tam obyčajné alebo niečo normálne isto nie je. Film si vybral ťažšiu cestu a to divákovu hlavu. Dá mu tri porcie. Je to len na ňom, ktoré zje prvé, je to len na ňom, ktoré mu budú chutiť a je to len na ňom, prečo si ich objednal. Moje jedlá boli v niektorých momentoch presolené, raz som zasa nevedel, či mám na ne vôbec chuť. Ale keď som ich dojedol, vedel som, že za to stáli. Bol som najedený a dáku tu chvíľu som do seba už dlhšie nechcel nič čo dať. Určite ešte príde čas keď sa mi chute na The Fountain znova objavia. Teraz to ale nebude. AudioVizuálne som bol z obrazu šťastný, tie druhé cestičky sa ku mne dostávali pomerne ťažšie.