axcris

Pekné. Pekná kópia Intouchables a emočné zarytie sa do života bez pohybu. E.Clarke svojou farebnosťou, úsmevom a tancujúcim obočím musela priviesť nejednému mužovi na stoličke ochrnutie dolných končatín, alebo v tom lepšom prípade, omladnutie tých stredných. Me Before You smeruje k hlavnej otázke a to sebeckosť, vôla... život? Na francúzsku partiu to nedočahuje ale určite je to film na odporúčanie. Už len Vaša myšlienka na onen situáciu, ak by sa to stalo Vám, vás úplne zmrazí. Dosť mi vadilo menej pohľadu zo sveta nehybného, jeho žiaľ, smútok alebo neochota veriť. Nad čím by ste asi všetkým rozmýšľali, ak by ste sa nemohli pohnúť, načiahnutím sa za tým. Nad všetkým. Ak by som toto premýšľanie dostal lepšie vo vizuálnej podobe, ďakoval by som.

Kino projekcia. Neodmysliteľne krásna G.Bellman. Nedomyslene blbá Z.Sudenková. Nádejne pubertálny J.Ursiny. Výchovou vyšperkovaný generačný rodičia. A v neposlednom rade charizmatický, vitalistický, perfektný J.Nvota. Šulík robil filmy pre našich rodičov a starých rodičov, robil ich perfektne, robil ich skvelo. Neuveriteľne koľko prekrásnej minulosti uvidíte, keď sa pozriete na jeho diela, ktoré by sa dali povedať začali Všetkým čo mám rád. Mám chuť sa pýtať môjho dedka a babky aby mi vyrozprávali všetko čo robili, keď boli taký, ako ja teraz. K absolútnej špičke ľadovca mu pre mňa chýbalo len viacej prirovnaní na atokok alebo tých scén, pri ktorých boli tak absurdné chvíle, že mi bolo jedno ako mi do otvorených úst vlieta nechutná dedinská mucha.

Novinársky Američan s prívlastkom sociopat je späť! Nenápadný projekt v ktorom si každý nájdeme tú stránku, ktorú do vlastného života potrebujeme. Netradičné strihy, silný Gyllenhaal, mladý homosexuál, neskrotná pucka, nepoddajný automat. Rysy originálneho diela ktoré by si žiadna psychologická hlava nemala nechať ujsť. Motivujúci a zároveň demotivujúci zážitok pre všetkých majiteľov podporných liniek na keksíkove automaty. Nikdy neviete či Vám práve vtedy nepíše silne narušená osoba alebo len slabo narušený milenec. Budete mať chuť niečo rozbiť? Niekomu vyťať len kvôli tomu, lebo si myslíte, že Vám to pomôže? Že Vám to odstráni ostré kúsky minulosti ktoré máte zabodnuté vo vašich tepnách? A, že je to vaša vina? Gratulujem. Z tohto sa dostanete už len za pomoci vlastného presvedčenia, že čo vás nezabije to vás posilní, celoživotnej zásoby sladkých maškrtín alebo nájdenia si koníčka stalkerizácie.

Nádherná špinavá robota. Ak nie aj najautickejší a najsilnejší vojnový film aký kedy divák mohol vidieť. Obrovská poklona k detailom, ktoré aj keď trvajú len krátko, dotvárajú atmosféry niečoho na čo by sme už radi zabudli, za čo sa hanbíme, za čo plačeme. Ak niekto neviem aké pocity zažívali naši pradedovia v minulom storočí pri ich spotených spúšťach zbraní, zablatenými helmami alebo nekončiacej sa tragédie okolo nich v každom smeru, pustite im Saving Private Ryan. Film ktorý patrí k legende a budem len rád ak tam aj ostane. S.Spielberg je muž filmu a film je syn jeho. Žiadna servítka pred oči, žiadna čistá voda, žiadny súcit. Prosím, dajte mi to znova.

Dosť zrejmí predchodca Trainspottingu alebo Millions. Dannyho začiatky boli sľubné. Ale pre mňa jeho filmové skvosty vyplnené dokonalými detailmi prišli až po tomto “debute“. Nič to ale na tom nemení, že Shallow Grave určite nie je zlý film. Boylove vizualizácie stavov ľudí, ktorí sú na svojom dne alebo ukázanie ich požierajúceho absťáku po niečom, je perfektné. Kvôli tomu patrí k mojim top dirigentom vo filmovej brandži. Pokiaľ sa k tomuto významnému mužovi chcete pozrieť do hlavy ešte viac Shallow Grave by ste nemali zmeškať. Tí druhý si užijú pekný príbeh s mierne nad klasickým rozuzlením.

(Za)biť, či (neza)biť. Emočne vyžmýkaná vojnová aktivita z nepohodlnej stoličky v unimobunke. Dej neprekvapil ale zarazil svojou pravdivosťou. Eye in the Sky Vám neukáže aké rozhodnutie je to správne, aké morálne či normálne. U mňa by to nebolo ani jedno, lebo takéto praktiky nepodporujem. Praktiky vojny. Ale ak, chlpy by sa mi zježili, hlas chytil pubertálno nervózny tón a na konečné slovo by som sa vyhovoril na suseda, ktorý je 20 rokov starší a má viac skúseností zo životom ako ja. Je nie som hoden niekomu odobrať alebo ušetriť jeho život.

Silná vec. Hádam najsmutnejšie je to, že sa tento skutok dostal ku mne “až“ prostredníctvom filmu. Nedokument o Stanislavovi Petrovi a jeho rozhodnutiu srdcového morálneho riešenia namiesto logického dá sa povedať v tej dobre priam ľudského rozhodnutia. Kebyže autor chce, mohol to byť jeden z najzaujímavejších dokumentov 21. storočia. To by sme sa ale museli viac venovať hlavnému problému ako rodinným príslušníkom Petrova alebo že vraj obľúbeného K.Costnera. Nehovorím, že vcítiť sa do koži hlavného protagonistu je zlé a nemôžme cítiť to čo práve cítil on. Ale predsa sme tu kvôli tomu jednému telefónátu, ktorý by zmenil svet naveky. A to ani nebolo tak dávno. Nekompromisne sa z tohto tématu dá vyťažiť viac, viac ako je kniha alebo film. Je len na vás či Vás tento dokument presvedčí obsahom alebo ničím.

Po negatívnych reakciách som čakal negatívny priebeh. Ale ja som sa bavil. Užíval a pohlcoval každý dialóg alebo mi stačili len modré oči slečny S.Turnerovej. Nepripadalo mi to ako fiasko. Áno, sú tam pomerne opakujúce sa veci z Days of Future Past alebo First Class, ktoré mi ale vôbec nevadia. Preto, lebo sú proste dobré. J. McAvoy a M.Fassbender ma nemôžu nikdy sklamať. Apocalypse si pozriem ešte určite aspoň raz, keď budem mať chuť vypnúť alebo chuť sa ponoriť do sveta kovu a mysle mutantov. S rešpektom pred komixových fanúšikov nechcem hodnotiť časové línie alebo prísne detaily filmu. Už ja sám som stratený čo bolo a ako do toho zapadá toto univerzum. Len pohlcujem čo mi ďalší X-Meni naservírujú. Zatiaľ im to funguje.

Bum, tresk, bác, au, wow. Našťastie sa Bay týchto hesiel pri The Secret Soldiers of Benghazi nedržal tak silno, ako pri jeho predchádzajúcich “skvostoch“. Ale nebojte sa, jeho tvorbu spoznáte aj na míle ďaleko od obrazovky. Celý film by som vedel nazvať jedným slovom: šialenosť. Prežívali ho vojaci z USA a taktiež aj ja sám z domova. V tomto prípade to ale veru nie je kompliment. Toľko scén v ktorých sa človek môže stratiť a sám M.Bay nám neposkytne ani užitie si aspoň 6 sekundovej scény bez strihu. Tak neskutočne mi to odháňalo atmosféru, až som mal chuť aby už vôbec niekto konečne zomrel. To nehovorím o stovky Libanončanov pravdaže. Tí si chudiatka znova nevybrali svoj deň. Hrdinstvo je hlavná myšlienka deja. Čiže čakajte presladený americký patriotizmus ako sa na Európu nepatrí. Režisérove zmýšľanie a chúťky sa mi už dlhšie krkom nevedia stráviť. Zo začiatku to na to nevyzeralo, ale aj toto je ten prípad. Pozitívum nemôžem uprieť vizuál, hudbu alebo neznámych hercov. Teraz je už čas na oholenie si brady a prestanie sa hrať s detonátorom...

Takýto ”humor“ sa Vám buď znechutí, silnou dávkou ho vstrebete alebo prekvapí svojou neočakávanosťou. Nič medzi tým. Neviem, či práve nado mnou vznikalo nové súhvezdie dickobraz alebo niekde po blíž, čierna diera vcucla neznámy asteroid. Ale mne sa tu prekvapivo Cohenovský humor so serióznou pleškou Stronga páčil. Mix futbalu, anglického akcentu a neupravených kotliet, to Brothers Grimsby vyzdvihuje na viac, ako len nechutnú komédiu bez štipky originality a stáleho sa opakujúceho klišé. Mágia tu proste zafungovala, Trumpov AIDS potešil. Raz za čas nie je na škodu vypustiť paru. A keď sa už to stane, nech je to najväčšia para zo všetkých... Slony sú majestátne zvieratá. Preto si zapamätateľnú scénu znova pripomeniem sám. Nie kvôli záujmu ale kvôli brániciam.