axcris

Jeden z mála filmov, čo mi pripomenul moje detstvo. A nie len to. Chytil ma za srdce. Aj keď sa v Millions objavujú (hlavnej hviezde) Damiánovy (Alex Etel) sväté prízraky, som rád, že sa to celé nenesie až moc v náboženskom duchu. Je to všetko perfektne vyvážené, ako má byť. Budete si hovoriť, prečo Vám ho niekto neukázal už skôr. Strihu tam je tak habadej a je taký rýchly, že sa budete báť žmurknúť, aby ste o nič dôležité neprišli. Ono to zázrakom funguje. Nemohol som od toho spustiť oči. Hltal som to všetko, absolútne všetko. Ten zázrak je D. Boyle. Už dlhšie sledujem jeho tvorbu a musím povedať, že jeho filmy sa mi vždy dokážu dostať hlboko pod kožu. Cez žily, medzi tvrdé kosti, až k hrejivému srdcu a tam Vás pohladí najjemnejšie, ako vie. Tá dokonalá hudba, je v nej hádam všetko čo zbožňujem. Od Museho cez J.Murpyho. Soundtrack určite nezostane nenájdený. Vo filme som cítil rodinnú náladu, ako naposledy pri Kevinovy v Home Alone. Neviem čím to je, ale Millions ho pre mňa vo všetkom prebil. A to som veruže rád. S deťmi je citlivé pracovať, nie preto, že by to nezvládli, ale preto, lebo sa to na nich môže poznamenať aj v neskoršom období- Nečakaná sláva, vysoký nátlak. Alex Etel a Lewic McGibbon držia celý film na pleciach a sú perfektný. Ich výkony zatieňujú aj starších kolegov z placu. Budem im držať v budúcnosti palce. Priať si, aby sa ich charizma z detstva nestratila. Až sa sám seba pýtam, prečo som tomuto filmu nedal za five. Prakticky som v ňom nenašiel žiadnu chybu a ešte dlho naň budem spomínať. Ale ten kúsoček od dokonalosti to ešte stále je. Znova tlieskam, pane Boyle. Teším sa z tohoto filmu ako malý Damián pri štarte jeho krabicovej rakety. Ak by som Millions videl ako dieťa, pamätal by som si ho neskutočne veľmi dlho. Takto to je “len“ dlho ).

Spočiatku veľmi pomalý rozbeh. A to ten počiatok myslím skoro 55 minút. Vo filme sa už od začiatku dá cítiť, že na konci bude príbehový zvrat. Či už nečakaný, alebo ľahko predpovedaný, to nechám na Vás. Story by sa dalo zhrnúť do toho, ako inšpektor (Chiwetel Ejiofor) sa snaží pomstiť vrahovi viac, ako matka zavraždenej dcéry (Julia Roberts). Zisťuje, že za prípadom stojí niečo viac, ako len vrah-násilník. Tak sa začínajú vynárať otázky, či môže veriť, aj z radov vlastných kolegov. Bude páchateľ nájdený? Dostane primeraný trest? Bude proces vyriešený spravodlivo? Na Secret in Their Eyes je najlepšia posledná polhodina, aj keď, ako keby ste tušili čo príde. Nezaujme Vás žiadnym dialógom, žiadnym nadpriemerným obrazom a ani zvláštnou hudbou. Dalo by sa povedať, že do 2 hodín naň zabudnete a nič Vám nedal. U mňa, sa to ale zázrakom podarilo. Nenalíčená Roberts a čiernošedivý Ejiofor. To kvôli nim. Kidmanovú je škoda spomínať, bolo mi kŕčom sa na ňu pozerať. Bez posledných 7 minút by to letelo na istých 2, takto to ošuchlo jemnú trojku. Oplatí sa mi na to pozrieť? Ak nemáte nič iné tak áno. Ak máte, snažte sa to doteraz ignorovať ako ja.

Film ako umenie ticha. Survivalist má tie hlavné vlohy na dobrý a kvalitný film. Silná atmosféra, charizmatická hlavná postava, zvuk, kamera... Bohužiaľ, niečo to mu ale, ešte stále chýba. Je to dej. Scenár by sa dal zhrnúť na jednu polstránku čo by ani tak nevadilo, lebo film rozpráva vizuálom. Ale ten dej. Ten by sa dal zhrnúť do jednej vety. To už veru chyba je. Možno by bolo lepšie, kebyže si S.Fingleton ešte zobral niekoľko týždňov/mesiacov navyše, aby nám naservíroval niečo viacej zapamätateľné ako sme mohli vidieť tu. Páči sa mi ako sa snaží byť drsný, realistický. Snaží sa toľko, že je to film len pre drsné filmové mozgy, ktoré vedia do čoho idú. Naozaj len pre náročných divákov. Ktorých survivalistická dráma dostáva do varu, už len preto, lebo tam ide o prežitie. Aj s tou obetou, kde je každá scéna natiahnutá o zopár sekúnd vždy navyše. Pri tom všetkom je to kvalitný snímok. Tvorcovi toho to diela do budúcna fandím a držím palce s jeho ďalšou tvorbou. Survivalistom mi potvrdil že kvalitné filmy dokážu vzniknúť aj tam, kde už nie sú ľudia... a taktiež ani hudba. Nadpriemerne polovičný palec hore.

Dostal som presne to, v čo som dúfal, a bol som spokojný. Vedel som, že hlavné postavy sú to jediné čo ma na Viktora Frankensteina donútia sa pozrieť. Veru, nesklamali. J. McAvoy (Victor) a D.Radcliffe (Igor č.2) pre mňa pozdvihli úroveň toho to filmu nad jemne nadpriemerný (k vyšším priečkam by ich asi pozdvihol jedine scenár a zmena režiséra). Victor, ako vedec, šialený génius, a študent lekárskej fakulty chce posunúť hranice ľudskosti tak, že oklame samostatnú smrť. Igor, ako jeho asistent, a viac ako radca, ktorý dostal od Victora druhú životnú šancu tým, ako ho vyslobodil z cirkusu, a pomohol mu vzpriamiť sa na vlastný chrbát. Na jednej strane človek, ktorého za svojím cieľom nezastaví žiaden morálny zákon (jeho dôvod je, aby spravil menu Frankenstein značku, ktorú pomrvil). A na druhej strane človek, mysliaci viac "ľudsky", ktorý sa bude snažiť zastaviť svojho (ako mu on sám vraví) "stvoriteľa", z posadnutia o vytvorenie niečoho väčšieho, ako si ktokoľvek doteraz mohol predstaviť. Škoda, že film má pomerne rýchle strihy, dosť to uberá na atmosfére príbehu. Človek by sa aj chcel pokochať nad peknými interiérmi laboratória, bohužiaľ, kamera nám hovorí nie. Hudba mi dala presne to čo som chcel, neprekvapila. Páči sa mi, že film sa snaží zachytávať aj kúsočky hororovej atmosféry, ale je toho škodne málo, a ak aj vôbec. Na prvé pozretie je to nad príjemné, príjemné. Ale na druhé. Možno len kvôli McAvoyvmu prenikavému smiechu, ktorý vo mne v jednej chvíli vytváral husacinu.

Pfú... Ak máte radi S.Rogena a jeho tvorbu, určite by ste si ho tu nemali nechať ujsť. Lebo len kvôli nemu, je ten film ako tak pozerateľný. Ak to má byť komédia, tak som čakal doprdele viac, ak zasa „Vianočné kúzelné priateľstvo", tak to nefunguje ako má. Nie, ďakujem. Tých ozajstných vtipov tu bolo žalostne málo. Jediné, na čo si na konci spomeniete je, že Rogen hral žida, a verili sme mu to. Chcel som pri tom filme vypnúť z rutinného dňa, ono to ale vôbec nešlo. Žiadne pasáže totálnej extázy, len trápne vtipy o tom... Ich obsah sa mi stratili ihneď po ich dopozeraní. Mrzí ma to lebo viem, ako Rogenove komédie bývajú zábavné. To to im ale podľa mňa vôbec nevyšlo. JG-Levitta obdivujem od 50/50, ale tu nič naviac neukázal. Proste som nevedel rozoznať či chcel byť vtipný alebo vážny. Jeho ukázanie šikovného spevu je tiež málo. A.Mackie? Čo to pre pána boha bolo. Škoda.

Sprvu ma tento film veľmi nezaujal. Po zahliadnutí traileru, prečítanie obsahu, dáko nič... Ako sa blížil víkend, a ja som vedel, že nemám plán na večer, povedal som si: „Dám mu šancu." Nie preto, že by sa nenašiel dáky iný film, ale preto, lebo ma hrozne zaujímalo, ako sa stým popasovali Naši južný susedia. Také vysoké hodnotenie musí niečo znamenať (na strednú Európu). Po jeho dopozeraní Vám musím povedať: „Absolútne nič neľutujem, len to, ako som sa mu bránil" . Parkólo ma jednoduchú myšlienku, ktorá sa ale rozvetváva do obrazného pomenovania pre niečo väčšie. Ako v tom prípade, zlé auto/ dobré parkovisko. Hrozne sa mi páči to minimalistické poňatie filmu. Pomerne málo postáv, o ktorých si viete vybaviť čo chcú, a čo presne pre to spravia. Dej sa odohráva len okolo parkoviska, takže viete kde čo presne je, a z ktorého okna za odrážajú ranné lúče svetla. Hlavný záporák (dalo by sa nazvať) tu má pre mňa perfektnú charizmu. Možno aj pre to, som ho viacej chápal ako 'dobrého' Legionára. Áno po čase sa mi strácali jeho Mustangové myšlienky, nič to ale nemení na tom ako si ma ten herec podmanil. Chcel som si domýšľať čo spraví ďalej. Vadilo mi zbytočné súkromné rozprávanie medzi vedľajšími postavami, a ten koniec, ten koniec. Na jednej strane silné, ale na druhej poznám oveľa lepších možností, ako divákovi ponúknuť lepší konečný dojem z filmu. Pokiaľ ste sa tomu to filmu vyhýbali, viac to už nerobte. Uvidíte ako sa dvaja tvrdohlavý chlapi nevedia dohodnúť na ne/náročnom rozhodnutí, a začnete rozmýšľať, čo by ste na ich mieste urobili Vy. ,,Kde môžem zaparkovať?" ,,Kam chcete, tam kde vás to osloví." Parkólo už čaká na vaše auto.

Cubrick nám to ukázal ešte skorej, ako si to svet dokázal predstaviť. Zobral si do náručia klasický kriminálny príbeh, a vymodeloval z neho sakra napínavý začiatok jeho filmovej kariéry. Našli sa šikovný chlapi ktorý chceli (potrebovali) peniaze, a vymysleli si detailný plán, ako sa k nim dostať (samozrejme to bola férová cesta). Účinkujú tu aj ich polovičky, cez ktoré si môžeme lepšie vybaviť zlodejovo cítenie, a prečo to vlastne robia. Prirodzene, nefunguje vždy všetko podľa plánu, taktiež aj v živote. Máte ten silný pocit, že sa niečo pokazí, ale nenapadne Vás, s akou až smiešnou pointou to vyvrcholí? Režisér v tomto filme ukázal každý kúsok z ľudskosti. Dôvera, nevera, láska, chamtivosť, pomoc blížnym. Ale hlavne to všetko čo ľudia dokážu spraviť pre peniaze. Myslím, že tento úsudok zostane ešte dlho zakorenený v našom DNA podvedomí. Dialógy sú na Vás bombardované od začiatku na maximum, a áno sú dôležité. Po čase na vás pôsobia unavujúcim dojmom čo je mrzká škoda. Posnažte sa na ten film nepozerať ospalý. Záverečné prepadnutie Vám už otvorí oči dokorán, tu nebudete chcieť ani žmurknúť. Takto sa rodili legendy v 60. rokoch minulé storočia! Ukáže mi tento film niečo čo som ešte nevidel, niečo nové? Nie, neukáže, ukáže Vám to všetko z čoho to dnešné nové vzniklo. Klobúk dole.