0verseer

Najlepšia epizóda za veľmi dlhý čas, ktorá mi pripomenula čaro starších sérií. Najmä vďaka návratu starej dobrej sociopatickej verzie Cartmana. Teda tej ktorú milujete, pretože ju môžte spokojne nenávidieť a vo výsledku sa na nej skvele zabávate.

Prvá časť čisto emočný doják. Grogu, Luke, Mando, Ashoka, R2. Fanúšikom sa na to určite dobre pozerá. V druhej polke návrat k zápletke na Tatooine s asi sekundovým výstupom Boba Fetta. V tejto fáze je ťažké stotožniť sa s názvom seriálu, keďže Boba tu nehrá ani druhé husle a pôsobí to skôr ako Mandalorian séria 2.5. Aspoň sa však vrátil westernový nádych, ktorý bol pomerne výrazný a dobre fungoval v niektorých epizódkach Manda. Ako predkrm pred finálnou časťou ušlo.

Dobojované so cťou. Bratská dvojica Russo & Russo to zvládla a po siedmich rokoch úspešne uzavreli jeden fenomén, ktorý priamo stelesňovali 4 filmy a nepriamo desiatky dalších z marvelovského univerza. Cestovanie časom na mňa na prvý pohľad pôsobilo ako lacný námet, keď sa však v strede filmu začali objavovať momenty z prvých Avengers, kapituloval som s uznaním, že to predsalen bol vcelku podarený nápad. Kto chce si chybičky a logické diery nájde bez väčšej námahy, koniec-koncov je to stále predovšetkým konzumný film určený pre čo najväčšie masy. Opäť môžem vytiahnuť svoje tradičnú výhradu, že veľké kvantum postáv v konečnom dôsledku znižuje potenciál tých najdôležitejších, ale chápem zámer filmu dostať tam aspoň na niekoľko minút skutočne všetkých. V tomto ohľade sa to podarilo a je otázne či sa niekedy niekomu podarí podobne masívny crossover napodobniť. Je Endgame perfektný film? Nie. Je dostatočne dobrý na to, aby zabavil milióny ľudí z a ponúkol im emotívny zážitok s desiatkami obľúbených  komiksových postáv? Áno…

Podarené scénky (“klinika” na chudnutie v Nemecku) striedajú nudné až trápne (loď). Vo svojej dobe zjavne veľmi populárna záležitosť aj v našich končinách, dnes však priemer, ktorý zo svojho čara mnohé stratil, ale miestami ešte stále dokáže pobaviť.

Slovami klasika: “A surprise to be sure but a welcome one.” ;) Od seriálu venovaného Boba Fettovi som vzhľadom na vlažné recenzie nemal veľké očakávania. Po priemernom úvode však následovala skvelá druhá epizóda, ktorá bola z veľkej časti venovaná životu medzi Tuskenmi. A že to tentoraz malo grády! Temuera Morrison tu valí bez Bobovho brnenia snáď ešte viac ako keď je navlečený v ňom. Tuskeni vďaka tejto časti pôsobia omnoho sympatickejším dojmom ako doteraz, spolu s Bobom sa s nimi a ich spôsobom života zbližuje aj divák. Spokojnosť.

Evendžrz 3.5: Zrodenie Thanosa. Pokým v predchádzajúcich častiach predstavoval záporák len elementárny dôvod na to, aby sa všetci superhrdinovia mohli spojiť (a byť v jednom filme), tentoraz MCU Thanosa poctivo celý film buduje. Problémom však je, že štvrtá fúzia všetkých možných aj nemožných komiksových superhrdinov pôsobí “len” ako príprava na Endgame a nie ako plnohodnotný film. Postáv je opäť o poznanie viac ako naposledy, čo však pre výsledný film nemusí nutne znamenať prínos. Dej je totiž až zbytočne moc rozštiepený na niekoľko vedľajších línii a neustále preskakovanie z miesta na miesto tak prichádza často akurát v momente, keď si začnete danú líniu užívať. Výsledok teda zanechá prinajlepšom rozporuplný dojem.

Prekvapivo dobré. Bezprostredne po záverečných titulkách mám dokonca chuť napísať, že sa mi to páčilo viac ako prvá časť Avengers. Ústredný motív rozdeliť superhrdinov na dve proti sebe bojujúce skupiny je vcelku príjemným osviežením, napriek tomu, že je po celý čas pomerne nápadné ako veľmi si nechcú navzájom ublížiť ;). Obidve skupiny majú svoje dôvody a tie má aj hlavný záporák (Daniel Brühl), ktorý v závere sympaticky prizná, že s jeho schopnosťami sa nemôže Avengerom rovnať, a tak mal jedinú možnosť ich proti sebe rozoštvať. Po nudnom Ultronovi naozaj potešujúce. Chýbajú Hulk & Thor, ktorých “nahrádzajú” sympatický Spider-boy (Tom Holland s “tatkovsky” vystupujúcimi RDJ majú spoločne chytľavú chémiu) a o poznanie menej sympatický Black Panther (ktorý vyzerá akoby vybehol z nejakého nepodareného BDSM péčka). Russo & Russo to teda zvládli a spoločne sa im podarilo sériu po fádnom druhom filme opäť vrátiť na koňa.

Dokonalosť. Barabášov dokument o tatranských nosičoch je pohladením na duši a zloženie pocty inšpiratívnym osobnostiam, ktoré stvorila podmanivá krása Vysokých Tatier. A v určitom slova zmysle aj naopak, oni tvoria čaro Tatier tiež, veď každý kto si po zlezení z Rysov zájde na jedno vychladené na chatu k Viktorovi Beránkovi vie, aký je to nenahraditeľne príjemný pocit. Celú hodinku to spontánne odvyprávajú legendy najmenších veľhôr sveta, okrem spomínaného pána Beránka nechýbajú ani ikony ako Peter Petras či Laco Kulanga. Pre milovníkov Tatier je tento dokument povinnosť.

To, že sa Avengers po úspešnej "jednotke" vrátia bolo jasné ako facka. Rovnako ako to, že sa tvorcovia budú prirodzene snažiť urobiť pokračovanie ešte pombastickejšie ako úvodný film. Menej je však mnohokrát viac. A tak sa spočiatku úchvatné CGI pri súboji Hulka s Iron Manom postupne stáva otravným pri prestrelenom záverečnom armagedone. Proti sextetu superhrdinov tentokrát nestojí ani nápaditý záporák, len ďalší generický robot so vskutku "originálnou" motiváciou zničiť celé ľudstvo. Pár minútový výstup Andyho Serkisa (v úlohe pre film absolútne nepodstatného priekupníka zbraní) je zapamätateľnejší omnoho viac ako samotný Ultron, okolo ktorého je celý film postavený... To, že film je dobrý len natoľko, ako dobre napísaný a zahraný jeho záporák, sa tu potvrdilo do bodky. Pozerať sa to dá, ale po skončení ma prakticky nenapadá jediný aspekt filmu, ktorý by som pochválil...

Ak si nejaký šachista zaslúži film, je to bezosporu práve Bobby Fischer. Keď si letmo prečítate jeho životopis zistíte, že materiálu na kvalitný scenár je až-až. Žiaľ, film sa z drvivej časti venuje len naslávnejšej časti Bobbyho života, teda “zápasu storočia”. Nemenej zaujímavé udalosti ako zatknutie v Pasadene či kontroverzná odveta so Spasským v 92. roku v Juhoslávii ostanú len stroho spomenuté v záverečných titulkách. Škoda. Najmä s ohľadom na presvedčivého Maguire-a v hlavnej úlohe. Zwick ma opäť utvrdil v tom, že jeho filmy sú obstojné, ale nie pútavé natoľko, aby dokázali  strhnúť.