0verseer

"Chaos is order yet undeciphered." Možno najmenej docenený film Villeneuvea. Jeho najväčším kladom (z pohľadu konzumného diváka skôr záporom) je, že nad ním treba rozmýšľať. Jednotlivé črepinky mozaiky, ktoré Enemy pošas svojich 90 minút postupne predkladá nedoznajú v závere tak explicitné vysvetlenie ako tomu bolo napríklad v kultovom Fight Club. Tu si to musí pospájať každý sám a prvé pozretie na to asi aj tak stačiť nebude, pretože mnohé odkazy ostanú prehliadnuté. Všetko v atmosfére tak ťaživej, že vás z nej poriadne nevytrhne ani pohľad na prsia krásnej Mélanie Laurent ;). Za mňa jedinou chybičkou krásy je prestrelený nažĺtly filter, ktorý už za krátky čas pôsobil zbytočne rušivo. Trochu prekvapivo to píšem práve pri filme od Villeneuvea, ktorého artové poňatie mi inak doposiaľ vždy na jeho filmoch imponovalo.

Chalaniská sa nám konečne rozjazdili, tentoraz opäť pendlovali medzi Argentínou a Chile. Oproti predchádzajúcej časti však teraz s väčším množstvom záberov z cesty s úchvatnými scenériami a menej z odľahlých opustených ubytovní, kde naposledy až príliš zdĺhavo bojovali s elektrinou...

Po Ridleyho predcházajúcich historických veľkofilmoch celkom nechápem čo ho k sfilmovaniu ďalšej adaptácie Robina Hooda viedlo. Možno výzva ponúknuť divákovi inú perspektívu tejto legendy akú sme mali možnosť doteraz vidieť. Na režiséra jeho kalibru a s ohľadom na ambiciózne predchádzajúce projekty však tento od začiatku pôsobí až príliš triviálne. Jediným príjemným prekvapením bolo akurát to, že sa z Robina stal Hood až v samotnom závere. Najslávnejšieho ostrovného zbojníka tak Ridley bez pochýb poňal originálne, ale jedným dychom treba zároveň dodať, že žiaľ nie veľmi záživne. Na čele s unaveným dojmom pôsobiacím Crowe-om. Director's cut sa takmer dve hodiny netvári príliš vážne, potom príde pomyselné zauzlenie dovtedy jednoducho pôsobiaceho deja v podobe odhalenia pôvodu hlavného predstaviteľa, ktorá nachvíľu dodá divákovi nádej, že možno v záverečnej polhodinke uvidí niečo epické, ale miesto toho sa opäť vráti do tradičnej prostoduchej koľaje. Na rozdiel od Gladiator a Kingdom of Heaven toto pre mňa bude jednorazová záležitosť bez väčšej prídavnej hodnoty...

Unikátny dokument, ktorým Apple vskutku zabodoval. Netradičným zameraním na najmenšie živočíchy sprostredkúva divákovi komplexnú krásu prírody v dosiaľ nevidenom (macro)spektre. Úchvatné zábery sú navzájom umne prepojené do dychberúceho celku, ktorý pri sledovaní pôsobí veľmi relaxujúcim dojmom. Miestami, keď bojujú maličké organizmy v neúprosnom veľkom svete o prežitie však dynamicky prechádza takmer do akéhosi dokumentárneho thrilleru. Unikátny počin a jeden z najlepších dokumentov vôbec.

Úvodná epizóda ostala verná svojmu názvu a sustredí sa výlučne na prípravy. Ewan je sympaťák, ale to ako nosí nábytok v Londýne a učí sa základy španielčiny nejak extra zaujímavé, aspoň teda pre mňa, nie je. Vo veľkých očakávaniach, čo ponúknu nasledujúce časti som povinný úvod zdárne pretrpel až do konca...

Ridin' through this world All alone God takes your soul You're on your own... Krásne natočená motorkárska balada. Aj keď sa určite netreba tými motorkami nechať popliesť, Sons of Anarchy zďaleka nie sú len coolovým prvoplánovým vyobrazením drsných chlapcoch na Harleykách. Seriál ponúka omnoho viac. Prekvapivo pútavým spôsobom zachytáva vnútorný rozkol muža, ktorý sa snaží nájsť balanc medzi úlohou dobrého otca a správneho gangstera v gangu, ktorý si nevybral, ale sa doň narodil. Idealistický mladík v úvodnej sérii je na míle vzdialený od zlomeného Jaxa v závere, ktorý dvakrát nerozmýšľa predtým ako stlačí spúšť. Scenár ponúkol jeden z najlepších rozvojov hlavnej postavy, aký som v seriáloch videl. Láska, priateľstvo, násilie, peniaze, lži a zrada, všetko tu je, presne tak ako sa na pravú gangsterku patrí. Jednou z najväčších chýb je zanevrieť na seriál po niektorej z úvodných sérií. To pravé orechové (či anarchiové) synovia v kožených vestách začnú dávkovať približne od polovice. Za vyzdvihnutie stojí viac vecí, od skvele zahraných postáv, ktoré tak trochu klamú nenápadným hereckým obsadením po nádherný hudobný podmaz. Sons of Anarchy ponúkajú najlepší soundtrack, aký nejaký seriál doteraz ponúkol, ak sa nebavíme o inštrumentálnej hudbe. Cover House of Rising Sun, ktorý sa mi našťastie raz zobrazil na youtube, bol konieckoncov dôvod ako som sa osobne k seriálu po celkom rozsiahlom časovom odstupe od jeho vzniku dostal. Spolu s Breaking Bad a Sopranos súčasť mojej "svätej seriálovej trojice"...

"I realized, as I think you did, a good father and a good outlaw can't settle inside the same man. I'm sorry, J.T." V záverečnej sérii Sons of Anarchy naplnili svoj názov. Inak ako anarchia či chaos sa udalosti, ktoré spustila vraždy Tary ani nedajú nazvať. Miestami bolo až smutné sledovať ako oklamaný Jax ničí všetko, za čo urputne bojoval v predchádzajúcich sériach. Siedma séria naplnila očakávania, posledné tri epizódy sú veľkolepým vyvrcholením, ktoré asi nikoho kto so seriálom vydržal až do konca nemôžu nechať chladným. Možno by menšie okresanie úvodných častí zvýšilo celkovú údernosť rozlúčkovej série, napriek ide celkovo o veľmi podarené ukočenie.

"I realized, as I think you did, a good father and a good outlaw can't settle inside the same man. I'm sorry, J.T" Emotívna záverečná jazda. Sons of Anarchy mali všetko a ešte viac, čo som od seriálu na jeho počiatku očakával. Skvelé seriály v divákovi zanechajú na svojom konci na chvíľu kúsok prázdna. Napriek tomu, že koniec je vždy nevyhnutný, po xy epizódach a hodinách si každý, kto sa dopracoval k záveru vytvorí k postavám určité puto. SoA sú jedným z tých seriálov, vďaka Kurt, bol to skvelý seriálový zážitok!

"Gemma? Oh, she was a sweet girl. She would play in the garden for hours. She was the one who loved the flowers."

"I'm sorry the family I was given created so much chaos for the family I've chosen. I hope you all know I love you very much." Jax konečne spoznal pravdu a konfrontácia so všetkými následkami lži, ktorú vytvorila Gemma, bola preňho (rovnako ako pre diváka) zdrcujúca. Epizóda, v ktorej v podstate vyvrcholilo všetko, čo sme sledovali od samého počiatku. Btw, opäť skvelá naháňačka, za toto by sa nemusel hanbiť ani Paul Greengrass, len trochu škoda tej hudby...