0verseer

"Three miles up, three miles down! Currahee!" V prvej epizóde sa síce na ostro nebojovalo, napriek bol pobyt roty E vo výcvikovom tábore natočený pútavo. Samozrejme nemohol už tradične chýbať lampasák, ktorý vytrvalo jazdí po svojich podriadených v snahe zavďačiť sa veleniu, tentokrát v postave kapitána Sobela. Uspokojivý rozjazd.

”Stay back, he’s got blue eyes!” “I’ve always had blue eyes!” Po takmer dvoch rokoch čakania som predpokladal, že dostanem omnoho viac. Otváracie epizódy bývajú zväčša pomalšie, táto však bola prakticky celá len o opätovnom stretávaní každého s každým na Winterfell a zhola ničím neprekvapila. Všetko čo sa udialo sa už po predchádzajúcej sérii tak akosi prirodzene očakávalo, napätia a iskra sa z dialógov pri absencii vedúceho rukopisu G.R.R. Martina vytratili, akcia takmer úplne absentovala. Snáď už sa to ďalej bude len zlepšovať...

Prvá epizóda okrem sľubného prísľubu v podobe dvojroly Ewana McGregora ma až prekvapivo dlho nudila. V závere sa to síce konečne nakoplo, ale od ďalších epizód očakávam určite omnoho viac.

”See, today is my coronation day. And on coronation day, I've always believed a new king should start his reign with an act of kindness.” “Right on.” “And an act of cruelty...” Záver celej série sa celkom prekvapivo niesol vo veľmi zmierlivom naladení. Klamal by som, keby som napísal, že žiadna mŕtvola tentokrát nepribudla, každopádne čakal som aspoň veľké finále medzi indiánom Hanzee a policajtom Solversonom. To sa nekonalo a prekvapivo sme teda ani nevideli ako došlo k jeho postreleniu, kvôli ktorému kríval v prvej sérii. Iné prepojenia s prvou sériou však pozitívne prekvapili, či už išlo pohľad na detské časy zabijakov Numbersa a Wrencha alebo premenu Hanzeeho na Mosesa Tripoli. Jeho nové meno mi spočiatku nič nehovorilo, internet mi však ozrejmil, že ide o chlapíka, ktorý bol v prvej sérii na čele samotného Farga a ktorého osud spečatil kto iný ako Malvo Lorne...

”And so, we come to perhaps the bloodiest chapter in the long and violent history of the Midwest region. And here, I'm speaking of Luverne, Minnesota, 1979 - commonly referred to by laypeople as the Massacre at Sioux Falls.” Hviezdička dole, za UFO, ktorým tvorcovia podľa mňa úplne zbytočne sprasili vyvrcholenie celého seriálu. Bodík k dobru za comeback (aj keď len hlasový) Martina Freemana v úvode. Osud rodiny Gerhardtových je touto epizódou definitívne spečatený...

”I got four daughters, you know. I'm not a bad guy.” “You called me a whore. I heard.” Tentokrát celá epizóda patrila príhodám manželov Blumquistovcom s ich tvrdohlavým zajatcom Doddom a indiánovi Hanzee, ktorý v závere poriadne prekvapil. Niektoré nezrovnalosti z minulej časti boli vďaka malým flasbackom pekne ozrejmené a doplnili tvorcami perfektne vyskladanú mozaiku. Od finále série teda nečakám nič menej ako ďalšie dve zbesilé päťhviezdičkové časti.

"You're saying capitalism is a problem?" "No... Greed... Makin' this thing all or nothin'." Mŕtvoly sa kopia na všetkých stranách, za zmienku tentokrát stojí, že Bear Gerhardt rozohral vlastnú hru a konečne poriadne vykročil spoza maminkinej sukne. Mike Milligan dokázal, že je hráč, s ktorým treba počítať a v závere príjmne potešil štýlový návrat mäsiara Ed Blumquista.

"You hear that, Sonny? There's a crisis at the highest level, so who do they call? The best lawyer in town." "Aren't ya the only lawyer in town, Karl?" V tejto fáze musím povedať, že sa mi to začína páčiť ešte viac ako prvá séria. Gerhardtovci sa vydali do mesta a počas ich návštev domu mäsiara Blumquista a miestnej policajnej stanice sa napätie dalo doslova krájať. MVP si za túto epizódu odnáša však jednoznačne advokát Karl Weathers. A mimochodom Dodd dostal konečne trochu na prdel a dokonca od osoby nežnejšieho pohlavia...

"Being grown's got a price. Kid gets slapped when he's bad. When you're grown, you get the fist or the knife." Momentálne je seriál vo fáze, kedy skvelú epizódu strieda ešte lepšia. Táto bola od počiatku totálne jatky, kde prestrelku v lese opanoval indián Hanzee, ktorý si vychutnal bratov Kitchenov ako dezert pred dekapitáciou ich šéfa (len mi trochu nejde do hlavy, prečo toho druhého nechal po omráčení len tak). Záver patril nepodarenej vendete, ktorú kolosálne sprasil skriplený Gerhardt. 100%

"Cheech says we're going to the Moon." "You and Cheech?" "No, you moron... America." Zatiaľ suverénne najlepšia časť. Akcia, vyhlásenie vojny, vyšetrovanie indiána, flashback do histórie, ktorý nám ozrejmil, prečo je Dodd Gerhardt taký nekompromisný bastard a uťahovanie slučky okolo manželov Blumquistových, dokázali slušne zabaviť na celých 50 minút.