jedna_vrana

Poruším pravidlo, ktoré som si sama vymyslela, že nebudem spätne hodnotiť diela, ktoré som videla dosť dávno na to, aby zostal po nich len pocit, ale ich obsah vyšumel. Musia počkať, kým si ich pozriem znova, dokonca pravdepodobne zmením aj intuitívne hodnotenie, často ovplyvnené len veľkou dávkou nostalgie. Prečo teda výnimka? Lebo p. Jiří Grygar ovplyvnil moje detstvo, objasnil mi správanie vesmíru tak, že sa na večernú oblohu odvtedy pozerám inými očami. Navyše dokázal rozprávať pútavou formou a ja som ani netušila, že študujem fyzikálne zákony, ktorým som na bežných hodinách fyziky buď nerozumela alebo ma vlastne nezaujímali. Zároveň ma oslovil ako človek, svojimi životnými postojmi a názormi a neskôr som začala sledovať Sisyfos - Český klub skeptikov a ich udeľovanie anticien za šírenie hoaxov našej doby s názvom „Bludný balvan“.

Opäť dokument, opäť o výtvarníkovi. O Modiglianim je natočený celovečerný film, môžete si prečítať aj jeho knižný životopis. Bolo by nespravodlivé vystihnúť tohto autora jednou vetou – maliar (dámy bez očí), príležitostný sochár, alkoholik, človek, ktorý odišiel mladý a za nešťastných okolností. Čo všetko ovplyvnilo jeho život a tvorbu? Vážne ochorenia, ktorými trpel už v detstve? Možno jeho zhýralý život bol len snahou v krátkom čase stihnúť veľa. Veľa zažiť, ale aj veľa dať svetu, lebo hovoríme o autorovi, ktorý po sebe zanechal obrovské dielo. Tiež ho ovplyvnili vzťahy – matka, milenky i priatelia. Ten posledný – s Jeanne Hébuternovou – je drámou, ktorá nenechá nikoho chladným. A Paríž tej doby? Omámil nejedného umelca.

Odkedy som navštívila Sagradu, tvrdím, že nielen hudba dokáže spôsobiť človeku zimomriavky a poopravila som si názor –dokáže to aj výtvarné umenie a architektúra. Pripadala som si, ako Alenka v krajine zázrakov. Prestala som vnímať ľudí okolo seba a s očami väčšinou upretými hore – k stropu, som sa kochala. Odvtedy (a po návšteve ďalších Gaudího diel) si myslím, že nebol génius, ale šialenec. Z jeho diel dýcha obrovská miera zanietenia, ale aj skromnosti a posun samého seba, ako človeka, do úzadia. Bála som sa, že tento dokument už mi nič nové povedať nemôže, ale opak je pravdou, dozvedela som sa, ako prebieha výstavba po Gaudího smrti a ako sa súčasní architekti pokúšajú vcítiť do myslenia autora, lebo – veru – na všetky prvky nie sú k dispozícii detailné plány.