jedna_vrana

Poruším pravidlo, ktoré som si sama vymyslela“ že nebudem spätne hodnotiť diela, ktoré som videla dosť dávno na to, aby zostal po nich len pocit, ale ich obsah vyšumel. Musia počkať, kým si ich pozriem znova, dokonca pravdepodobne zmením aj intuitívne hodnotenie, často ovplyvnené len veľkou dávkou nostalgie. Prečo teda výnimka? Lebo p. Jiří Grygar ovplyvnil moje detstvo, objasnil mi správanie vesmíru tak, že sa na večernú oblohu odvtedy pozerám inými očami. Navyše dokázal rozprávať pútavou formou a ja som ani netušila, že študujem fyzikálne zákony, ktorým som na bežných hodinách fyziky buď nerozumela alebo ma vlastne nezaujímali. Zároveň ma oslovil ako človek, svojimi životnými postojmi a názormi a neskôr som začala sledovať Sisyfos - Český klub skeptikov a ich udeľovanie anticien za šírenie hoaxov našej doby s názvom „Bludný balvan“.

Opäť dokument, opäť o výtvarníkovi. O Modiglianim je natočený celovečerný film, môžete si prečítať aj jeho knižný životopis. Bolo by nespravodlivé vystihnúť tohto autora jednou vetou – maliar (dámy bez očí), príležitostný sochár, alkoholik, človek, ktorý odišiel mladý a za nešťastných okolností. Čo všetko ovplyvnilo jeho život a tvorbu? Vážne ochorenia, ktorými trpel už v detstve? Možno jeho zhýralý život bol len snahou v krátkom čase stihnúť veľa. Veľa zažiť, ale aj veľa dať svetu, lebo hovoríme o autorovi, ktorý po sebe zanechal obrovské dielo. Tiež ho ovplyvnili vzťahy – matka, milenky i priatelia. Ten posledný – s Jeanne Hébuternovou – je drámou, ktorá nenechá nikoho chladným. A Paríž tej doby? Omámil nejedného umelca.

Odkedy som navštívila Sagradu, tvrdím, že nielen hudba dokáže spôsobiť človeku zimomriavky a poopravila som si názor –dokáže to aj výtvarné umenie a architektúra. Pripadala som si, ako Alenka v krajine zázrakov. Prestala som vnímať ľudí okolo seba a s očami väčšinou upretými hore – k stropu, som sa kochala. Odvtedy (a po návšteve ďalších Gaudího diel) si myslím, že nebol génius, ale šialenec. Z jeho diel dýcha obrovská miera zanietenia, ale aj skromnosti a posun samého seba, ako človeka, do úzadia. Bála som sa, že tento dokument už mi nič nové povedať nemôže, ale opak je pravdou, dozvedela som sa, ako prebieha výstavba po Gaudího smrti a ako sa súčasní architekti pokúšajú vcítiť do myslenia autora, lebo – veru – na všetky prvky nie sú k dispozícii detailné plány.

Niekedy sa môže stať, že notoricky známe a divákmi vysoko hodnotené dielo vás akosi minulo. Ako mňa – prípad „Top Gear“. Poznala som naozaj len názov a tušila som, že to bude nejaké „pánske – nie panské huncútstvo“. Nič pre nás nežné žienky. Takže toto je jediný diel, ktorý som videla. Náhodou. A zaplavil ma šťastný pocit – bavili ma traja páni, rozosmieval ich humor a keďže mám rada prírodopisné dokumenty, bolo to príjemné pozrieť sa do častí Afriky, o ktorých existencii len tuším z atlasu. Jeremy Clarkson, ako som zistila, natočil vlastnú reality show o farmárčení a hneď som sa do nej zahryzla.

Film rozpráva silný, napínavý a dobre zahraný príbeh o vzostupe mladého gangstra k moci, zároveň vykresľuje zdrvujúci obraz toho, ako a prečo sa zločin v Južnej Afrike vymkol spod kontroly.Hlavná hviezda filmu - Lucky Kunene - má svoje životné motto prevzaté z filmu o Al Caponem: "Ak chceš kradnúť... kradni vo veľkom a dúfaj, že ti to prejde!" Ako mucha na stene môžeme sledovať, ako sa nevinný mladík zo Soweta, obeť okolností, obráti k zločinu a vypracuje sa na chuligána z Hillbrow. Herecké výkony sú vynikajúce a film vás pohltí. Zdalo sa mi, že  opis juhoafrického zločineckého podsvetia je uveriteľný. Čo je na tom všetkom najstrašnejšie? Je založený na skutočných udalostiach!

Opäť seriál, keď budete fandiť kriminálnikovi. V tomto prípade je to žena – Griselda – „Kmotra“. Herečka v hlavnej úlohe prešla značným úsilím maskéra, ale napriek tomu je celkom pekná, oproti reálnej postave, ak si nájdete jej fotku. Filmári zvládli retro scény a použili vhodný soundtrack.

Komédia musí spĺňať kritériá, aby sa divák bavil. A divák sa nebavil. Len neveriacky krútil hlavou. Áno, myšlienka je aktuálna – firemné teambuildingy môžu vyzerať aj takto... Ale chýbala mi akákoľvek pridaná hodnota, postavy ma nudili (možno bod navyše za postavu Michala v podaní Vojtu Koteka). Slovenskí účastníci majú prízvuk. Príbeh je veľmi predvídateľný.

Tento príbeh o ženách v nacistickom Nemecku by bol zaujímavý, ale pre mňa bol tendenčný a feministický. Ženy v každej dobe majú dôležitú úlohu - matky, priateľky, jednoducho tej nežnejšej časti ľudstva. Lenže v tej dobe sa podieľali na myšlienke „čistej rasy“ rovnako ako muži a často zastávali pozície, o ktorých nič pekné povedať nemôžeme.

Ove (o otcovi): „Vraveli o ňom, že bol príliš milý. Ako môže byť niekto príliš milý?“ Sentimentálny príbeh rozprávaný nelineárnym spôsobom nás zavedie do Oveho detstva a mladosti, zoznámenia sa s manželkou Sonjou a ako obaja dokázali prežiť nešťastnú udalosť, po ktorej sa úplne zmenil ich život, ale zostalo im odhodlanie žiť. Príbehy o nevrlom susedovi, ktorý znepríjemňuje život okoliu, už natočilo mnoho filmárov. Tento príbeh je trochu iný, vďaka záberom z Oveho detstva a minulosti.

Poirot: "Nenájdete nič, hlavný inšpektor, lebo profesionáli nosia rukavice." Možno to nebol najbrilantnejší diel, ale zápletka so zhodou mien Robinsonová, nebola náhodná a nakoniec zaujímavá a vtipná. Agent FBI bol jedným z dôvodov na úsmev.