jedna_vrana

Koncept čiernych dier sa začal objavovať v 18. a 19. storočí ako dôsledok nových poznatkov o gravitačných silách a ich vplyve na svetelné žiarenie. V roku 1783 vytvoril reverend John Michell hypotézu o existencii "temných hviezd", ktoré by mohli mať dostatočne veľkú gravitačnú silu, aby zadržiavali aj svetlo. V roku 1915 Albert Einstein predpovedal vznik čiernych dier vo svojej všeobecnej teórii relativity. A tu niekde moje porozumenie tejto zložitej témy skončilo, výklad začal byť príliš teoretický a mala som problém sústrediť sa na grafiku a k nej vysvetľovanú teóriu. Možno mám len hlboké medzery z fyziky...

Zámer a myšlienka sú dobré, čo ešte môžem vyzdvihnúť, je kamera a dosiahnutý farebný kontrast: odtiene zlato - žltej v kombinácii s tmavo-modrou alebo hnedou. Všetko ostatné pokazilo myšlienku. Príbehu chýba napätie a po desiatich minútach vystrieda zvedavosť už len nuda a príbeh je tak čitateľný, do konca vás ničím neprekvapí. Tragický je výber hercov, Wil je také milé mačiatko bez pazúrikov. Nedokáže meniť výraz, jeho široko otvorené oči majú rovnaký pohľad, či sa deje tragédia, premáha ho strach, či vo chvíľach mileneckých nežností. Na túto úlohu bolo treba nájsť charakterovú postavu. Pozeráte na slabocha, ktorý len túži prežiť vojnu, hoci nesúhlasí s počínaním nacistov a s tým, čo sa od neho, ako od policajta, očakáva. Lenže s nimi popíja, keď sa má tváriť sebaisto, je ustrašený a navyše príliš veľa rozpráva. Autori sa snažili podať nám nešťastie tej doby aj obrazmi mučenia, ale aj tie sa míňajú účinkom, ak ich je priveľa. Dostali sme len ďalší príbeh z druhej svetovej vojny, ktorý nemá v sebe náboj vyvolať hlboké a dlhotrvajúce pocity.

Ak si pozriete prvú epizódu, budete hltavo čakať na ďalšie diely. Prečo? Lebo má dobre rozložené načasovanie - mix ostrého humoru, intríg a charizmatického hereckého obsadenia. Stretnutie sveta staroanglickej aristokracie a súčasného londýnskeho drogového gangu prispieva k zábavnej stránke príbehu. Výstižnejšie je povedať, že tieto dva svety sa nestretnú, ale priam zrazia - v štýle Big Bangu. Vyniká Theo James v úlohe Eddieho (dedič drogového impéria), vo svojej novej pozícii sa vyžíva, aj keď si to nechce priznať. Brat Freddy (Daniel Ings) zahral „čiernu ovcu“ (ktorá sa nájde skoro v každej rodine) tak dobre, až vám úprimne lezie na nervy. Aj všetky ostatné postavy dokázali pritiahnuť na seba pozornosť v správnom čase. Z nich ma najviac bavil Jimmy - svojou neuveriteľnou naivitou a hippiesáckym postojom. Lenže vyzerá to tak, že budeme mať aj druhú sériu.

Hastings: „Je v anglickej kuchyni niečo, čo máte rád, Poirot?“ Hercule Poirot: „Angličania nemajú kuchyňu, priateľu, majú len jedlo.“ Hastings: „To je trochu kruté, ja...“ Hercule Poirot: „Mäso prepečené, zelenina príliš mäkká, syr nejedlý. A deň, keď Angličania vytvoria vlastné víno, je dňom, keď sa vrátim domov do Belgicka.“ Hm, tak Poirot nedokázal pred rokmi vyriešiť prípad! Je jasné, že to teraz napraví. Ako vždy, musí odhaliť, kto má zo smrti Iris Russellovej najväčší prospech.

Pohľad do rôznych zákutí Dánska, ktoré podľa pravidelných prieskumov patrí medzi krajiny s najšťastnejšími obyvateľmi sveta. Prehliadka mestských scenérií i hradov, zámkov, prístavov na menej známych miestach. Kontrast historického a moderného Dánska, mnoho možností na cyklistiku či oddychové zóny priamo v centre veľkomesta. Môj najobľúbenejší – Øresundský most, ako dôkaz schopnosti architektov a inžinierov súčasnosti.

Profesor češtiny Vandas odmietajúc podpísať sa pod ospravedlňujúci list nemeckým úradom: "Jsem starý muž a neposkvrním závěr svého života ..." Film viackrát videný, konečne aj ohodnotený. Vždy vo mne vyvolával pocit smútku – ako bojovať proti zotročeniu, nespravodlivosti a dokonca teroru? Nie je len o jednotlivcoch – tí chlapci predstavujú budúcnosť národa – energia, inteligencia i radosť zo života vyplýva z ich veku, už len krôčik – maturita a začne ozajstný život. Tu však ide o celú spoločnosť – mozaika charakterov sa ukazuje práve v  temných časoch. Film, ktorý diváka zasiahne aj po mnohých rokoch a poukazuje na nebezpečenstvo totalít, aktuálne aj v dnešnej dobe. Navyše výborné herecké obsadenie a temná hudba.

Tak trochu som sa zabudla a zapozerala som sa do jednej politickej debaty. Predvolebnej, pred našimi prezidentskými voľbami. Po desiatich minútach som si povedala, že dosť – stačilo. A idem si pozrieť niečo optimistickejšie... Napríklad nejaký dokument. Tie totiž milujem. Tento síce bol o hurikáne Lucy, ale prisahám, že bol oveľa optimistickejší, hoci zničil značné územia Portorika, Kuby až po New Orleans. Zaujalo ma najmä správanie zvierat. V tomto kontexte sú škody, ktoré pôsobia prírodné sily, omnoho predvídateľnejšie ako tie, ktorých sú schopní (nielen) slovenskí politici.

Ospravedlňujem sa, ale nebudem nestrannou hodnotiteľkou tohto filmu. Priam by som považovala za zázrak, ak by filmy tohto žánru mali skutočný účinok a premieňali zmýšľanie ľudí. Možno si mnohí povzdychnú, že to bol len milý a dojímavý príbeh s druhotriednym obsadením, niekoho možno táto myšlienka až podráždi. Lenže v mojom živote sa podobný zázrak stal. Nie vďaka filmu, ale skutočnými životnými zážitkami a skúsenosťami. Dovolím si ich nazvať milosťou v mojom živote. Vďaka nim sa môj život v mojich 21 rokoch zmenil. Takže – ďakujem za tieto filmy, lebo mi pripomínajú, že Boh je stále prítomný.

Hercule Poirot trpí únavou a lekár mu odporučí, aby opustil Londýn a odišiel na dovolenku. Spolu s Hastingsom odídu do Brightonu a ubytujú sa v hoteli Grand Metropolitan. A tam dôjde ku ktádeži perál, tentokrát nepôjde o vraždu. Pozitívom je, že v tejto epizóde stretneme všetkých - Poirota, Jappa, Hastingsa, aj Lemonovú. Výrazným negatívom je príbeh - príliš jednoduchý a nie je až také zložité ho vyriešiť.

Áno, aj dobrým ľuďom sa stávajú v živote zlé a nevysvetliteľné veci. Lenže okrem tohto konštatovania vám neviem nič viac o krátkom filme povedať. Áno, všetci by sme sa v podobnej situácii zrútili. A??? Posolstvo? Dôvod natočiť niečo také? Vlastne si stačí pozrieť krimi správy. Zostane rovnaký pocit.