jedna_vrana

Hercule Poirot trpí únavou a lekár mu odporučí, aby opustil Londýn a odišiel na dovolenku. Spolu s Hastingsom odídu do Brightonu a ubytujú sa v hoteli Grand Metropolitan. A tam dôjde ku ktádeži perál, tentokrát nepôjde o vraždu. Pozitívom je, že v tejto epizóde stretneme všetkých - Poirota, Jappa, Hastingsa, aj Lemonovú. Výrazným negatívom je príbeh - príliš jednoduchý a nie je až také zložité ho vyriešiť.

Áno, aj dobrým ľuďom sa stávajú v živote zlé a nevysvetliteľné veci. Lenže okrem tohto konštatovania vám neviem nič viac o krátkom filme povedať. Áno, všetci by sme sa v podobnej situácii zrútili. A??? Posolstvo? Dôvod natočiť niečo také? Vlastne si stačí pozrieť krimi správy. Zostane rovnaký pocit.

Áno, aj ja som mala pocit, že sledujem poľskú praštenú verziu „Co děláme v temnotách“. Len to nebolo upíroch, ale o trampotách poľského šľachtica, ktorý vlastní polovicu dediny, lenže tú menšiu. Bojuje so svojou rodinou, roľníkmi a vlastníkom väčšej polovice dediny. Satirické, uletené dielo, autori dokázali vsunúť do príbehov témy zo súčasnosti a mnoho odkazov na problémy dneška, o ktorých sa veľa rozpráva ale nikto ich nikdy nevyrieši (rasizmus, feminizmus, neschopný šéf, či bezpečnostné prvky na lodi a parkoviská pre kone...).

Braňo Jobus je spevák, hudobník, spisovateľ, dokonca som ho videla na divadelných doskách. Oslovila ma jeho hudba (Karpatské chrbáty a Vrbovské vetry), ale aj životný príbeh. Je dôkazom, že nad démonmi sa vyhrať dá a jeho krásna myšlienka, že najväčšia závislosť je sloboda, ma dojala.

Ak ste sa dostali do fázy, že od DJC dokážete citovať „hlášky“, každé ich predstavenie ste si pozreli niekoľkokrát a ich inteligentný humor vašej duši prináša potešenie, tento dokument vás poteší. Páni pomaly odchádzajú do Cimrmanovho neba a hoci je smutné, že mnohých z nich už neuvidíme, potešilo ma, že sa našli mladší nadšenci tejto myšlienky a vďaka nim prežíva divadlo ďalej. Tieto zábery vo mne vyvolávali horko – sladký pocit, že dielo Majstra trvá, lebo ho má kto šíriť ďalej. Ďakujeme.

Je to ten typ detektívky, v ktorej sa záhadu pokúšate vyriešiť vy – a tak sa stávate detektívom. V príbehu sa ukrýva tajomstvo, emócie, love story, napätie a nádherné exteriéry v Jeruzaleme , Taliansku a na výletnej lodi. Napriek peknej výprave, dobrej kamere, stále som mala pocit nedosoleného jedla. Jednoducho sme si príliš zvykli, že Poirot = David Suchet. Vlastne žiadna z postáv nevyvoláva sympatie, treba však uznať, že Emily Boynton (v podaní Piper Laurie) sa svojej zápornej úlohy zhostila dobre.

Phil: „Ak muž stratí manželku, je vdovec. Ak dieťa stratí rodiča, je sirota. Ale strata dieťaťa... na to neexistuje slovo. A ani by nemalo byť.“ Davis (Jake Gyllenhaal) má z pohľadu iných svoj život úplne vyriešený. Potom príde moment, ktorý všetko zlomí. Júliina smrť - je ten kúsok, ktorý vypadol zo skladačky, aby si Davis všimol nefunkčnosť svojho zdanlivo ideálneho života, rovnako ako rozbitá chladnička v kuchyni. A práve vtedy sa rozhodne rozobrať všetko vo svojom živote, aby prišiel na koreň tomu, kto naozaj je a čo naozaj cíti. Silné herecké obsadenie a príbeh vytvorili myšlienkovo podnetný film.

Dokument si idete pozrieť v domnení, že sa niečo nové dozviete, pospájajú sa vám súvislosti, ktoré – v prípade Einsteina, už viete. Toto však bolo značné sklamanie – ani ryba, ani rak. Ako možno nazvať dokumentom niečo, čo je spolovice prehliadka historických záberov a spolovice hraná fikcia historických, ale nezaujímavých faktov? A zahraná?! Amatérske divadlo z Nižného Hrušova by bolo o dve triedy lepšie.

Film som začala pozerať pred Vianocami a to, že som ho bola schopná dopozerať až po dvoch mesiacoch, svedčí o tom, že nebavil a že som si ho vlastne odtrpela. Pustila som si ho z úcty k Josefovi Abrhámovi a Libuši Šafránkovej, dúfajúc, že obdiv, ktorý k tejto hereckej dvojici mám, film len upevní. Lenže – toto bola ozajstná mexická telenovela natočená v Prahe. Nesmiala som sa, nebavila som sa a celý príbeh je príliš jednoduchý a ľahko čitateľný. A úplne zbytočné bolo pridať: „o rok neskôr“.

Keoma: „Musím zistiť, kto som. Aby som dal svojim najjednoduchším činom dôvod. Viem, že to, že som na tomto svete, má nejaký význam, ale bojím sa, že keď zistím, aký, bude už neskoro. Zatiaľ som tulák. Stále cestujem. Aj keď zem spí, stále cestujem... naháňam tiene.“ Nechýbalo veľa a tento western u mňa skončí medzi odpadom. Kde sa toto natáčalo, napríklad? Vyzeralo to ako údolia pod Dolomitmi... Modrooký Franco Nero ako miešanec mi do roly nepasoval, príbeh je bez príbehu a chýba mu hlbšie posolstvo. Prekážali aj spomalené zábery po každom výstrele, keď telá lietali vzduchom. Gangstri sú gangstri a ochrancovia práv sú úplne pozitívni. Cítiť prevahu štýlu nad obsahom. Sú tam však postrehnuteľné isté alegórie – pani Smrť sa túla ulicami a „ukrižovanie“ Keomu je tiež postrehnuteľný prvok. Divne pôsobí podfarbenie príbehu hudbou – kvílivý ženský hlas alebo naopak hlboký mužský tón môžu divákovo ucho skôr dráždiť ako potešiť. Dosť som sa snažila vcítiť do doby vzniku filmu, ale pocit, ktorý vo mne zostal, bol veľmi mdlý.