jedna_vrana

Karel Zeman: „Šlo mi o jedno. Ukázat fantastický svět. A film mi tuto možnost nabízel.“ Filmy Karla Zemana majú neopakovateľnú atmosféru a aj v neskoršom veku nás dokážu vracať do sveta našej detskej fantázie. Do čias, keď sme svet ešte vnímali čiernobielo - dobrí boli dobrí a zloduchovia boli zloduchmi. V dokumente môžeme pochopiť ako vznikali pamätné triky v troch filmoch: Cesta do praveku, Vynález skazy a Barón Prášil. Dokument je zaujímavý aj tým, že študenti sa pokúšajú napodobniť filmové triky pána Zemana. A ešte jeden nápad tvorcov je dojímavý - natáčania scény s mamutom sa zúčastnili pôvodní detskí herci.

Dialóg na jednom z mnohých, mnohých večierkov: „Pane Thompson, jak se vám dnes vede?“ Nucky: „Nemůžu si stěžovat. Ale to neznamená, že nebudu.“ Neviem, či si pozriem aj ďalšie série (čakalo by ma ešte veľa, veľa dielov), čas ukáže. Prvá séria ma však nadchla a asi som KONEČNE objavila Stevea Buscemiho, ktorého som doteraz podceňovala a ignorovala – možno len bol ako mladší muž vo filmoch nesympatický, zubatý, nevysoký muž s piskľavým hlasom. Ale práve jeho postava dáva tomuto seriálu správny šmrnc. Starne do elegancie. Výborná atmosféra dvadsiatych rokov minulého storočia.

Teória výchovy. „Přřříteli!“ Zaujímavý pokus a aj prevedenie, celkom milo a vtipne vyznievajúci  miniseriál - semester, ktorý sa snažil vštepiť českému a slovenskému divákovi aspoň základné pravidlá etikety. Ak si uvedomíme, že vznikol pred vyše 50 rokmi, v roku 1969, po ktorom nasledovalo obdobie temna „uprostřed Evropy, překrásnou zemi znám...“, ľuďom chýbal aj základný tovar v obchodoch a do reštaurácie ma zobrali rodičia asi dvakrát v živote. Sedemdesiate roky. To môže byť dôvod, že avizovaný druhý semester sa už nenatočil? Ale áno, treba to vysvetľovať aj našim deťom, človek by sa mal vedieť slušne správať.

Nie je veľa filmov, ktoré riešia tematiku narodenia Ježiša až po jeho ukrižovanie, ktoré by sa mohli pýšiť nálepkou vynikajúci. Samozrejme, sú aj také. Tejto verzii príbehu musím vyčítať niekoľko faktov – Mária, Božia matka, je také milé usmievavé dievčatko, ale tvorcovia ju zabudli nechať prirodzene zostarnúť. Jej postave chýbala hĺbka. Niektoré výroky ma vyslovene iritovali, lebo sa odkláňajú od textu evanjelií a teda sú zavádzajúce. Neviem, či to nespôsobil aj slovenský dabing (urobila som túto chybu, áno), lebo, ak počujem inak krásny hlas Mareka Majeského v každom druhom filme, už ma to nebaví. Je možné, že aj preklad nebol stopercentný. Ak toto mal byť film, ktorý osloví aj neveriaceho človeka, to sa nemôže podariť s takýmito scénami a výpravou. Herodiadu si dokonca zahrala pôvodom slovenská herečka (Antónia Lišková) a so Salomé pôsobili diabolsky, ale aj to bolo pôsobilo umelo.

„Když máš v arzenálu atomový hřib a chůzi po vodě, proč se bát kulometů?“ Niekedy je dobre, ak si pustíte film s miernymi obavami, že sa vám to nebude páčiť. Stathama mám zaškatuľkovaného ako druhotriedneho herca akčňákov našich televízií prerušovaných siedmymi reklamami. Ale táto spolupráca s Guyom Ritchiem sa podarila a príbeh nepôsobí stupídne, práve naopak, zostávate v napätí. Ani kladný, ani záporný hrdina – Hill alebo H. – tentokrát ho vystihuje samotný názov filmu.

Honza Dostál: „Já jsem myslel, že jste chtěla“. Primárka: „Co jsem chtěla?“ Honza: „No, abych se natáhl.“ Musím sa priznať, že nie som fanúšikom Bolkovského humoru. Vo viacerých filmoch mi uniká pointa zábavy. Ale páčila sa mi jeho "Manéž". Takže, aj po rokoch znova pozretý film, vo mne zanechal mdlý pocit na jazyku. Bola to skôr sonda do myslenia jednotlivých postáv ako humor. „Všude dobře, v hospodě nejlíp.“

Ray: „Budúci rok pôjdeme letecky.“ Joanne: „Čo keby sme budúci rok zostali doma...“ Trochu deravý príbeh o tom, čo sa stalo, mohlo stať a čo sa odohráva len v Rayovej hlave. Kamera a svetlo, ktoré má navodiť temnú atmosféru nemocnice, kde dochádza k odoberaniu ľudských orgánov, bolo pre mňa slabá náplasť. Udalosť, ktorá sa naozaj stala, sa dá rýchlo odhaliť a to kazí pôvodný zámer tvorcov filmu – asi prekvapiť. Určite sme už všetci videli niekoľko filmov s podobnou tematikou, ale tento je nuda, nuda, šeď, šeď.

Výborní predstavitelia v hlavných úlohách – Paul Bettany a Claire Foy. Celý príbeh ich manželstva a rozvodu je postavený na realite. Ale tá ma iritovala každou vetou vyslovenou z ich úst, prepieranie špinavej bielizne na verejnosti, manipulácia názorov, egoistické pohnútky oboch. Zbytočne strávený čas, toto som nepotrebovala o nikom (ani ak ide o vojvodu a vojvodkyňu z Argyllu) vedieť.

Áno, ďalší z filmov z arabského sveta o vine a treste, morálke a pravidlách, to všetko často zavŕšené vetou: V mene Alaha... Dlhšie som však nevidela nič z týchto končín sveta a tak ma príbeh Miny zaujal a dokázal vo mne vyvolať očakávané pocity. Mieru pozornosti si získala aj hluchonemá dcéra Bita. Dokonca som pochopila aj alegóriu o bielej krave, takže hodnotím - pocitovo výborný film. Možno ho nazvať aj manifestom proti trestu smrti.

The Gray Mana som si pozrela napriek nízkemu hodnoteniu. Bohužiaľ, nemýlili ste sa. Lacná zábava s drahými tvárami a nezmyselným dejom. Dopozerala som so sebazaprením, čakala som na scény v  Prahe, ale tam sa to začalo ešte viac kaziť. Z človeka sa stal nadčlovek, ktorý aj napriek zraneniam dokázal poraziť celú armádu zloduchov. Ach, Ryan, lepšie si vyberaj, za čo si necháš zaplatiť!