hanakonochi

hanakonochi

avant garde / surreal / experimental

Japonsko
カメラマン

homepage

49 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 6
    • 15.10.2017  19:02

    Keby som Je pense à vous videl v čase jeho vzniku, ani zďaleka by som ho nedokázal vnímať rovnakými očami ako dnes. Depresívna rodinná dráma určená pre ľudí v strednom veku, pre ľudí s krízou stredného veku. Nik ho nedokáže pochopiť lepšie ako práve stredná generácia. Koniec koncov, je ľahké vypočítať koľko mali Frères Dardenne rokov, keď ho točili. Pre všetkých, ktorí sú, boli, alebo plánujú žiť vo zväzku manželskom, pre tých, ktorí stratili zamestnanie a čo je najhoršie, pochovali otca. Pre nás, ktorí musíme žiť pre svoje deti, musíme sa naučiť odpúšťať a byť silní aj vo chvíľach kedy to nejde. Srdcervúce scény tohoto krásneho filmu sú mojich slov len dôkazom. Najlepší film režisérskej dvojice.

    • 9.10.2017  20:08
    V mlze (2012)
    *****

    Bravúrne zrežírovaný a excelentne zahraný В тумане v modrých číslach. Niet sa čomu sa čudovať. Tažko totiž vysvetlovať proamericky ledenému divákovi v čom spočívajú kvality filmu V hmle a to najmä v dnešných časoch kedy mu v mainstreamových médiách zahmlievajú pravdu o vojne v Sýrii, kedy vedenie londýnskeho metra naskočilo na západný trend dekadencie a viac nezaznie tradičný pozdrav "ladies and gentlemen", kedy kanadské úrady umožňujú transgenderovi nezapísať do rodného listu pohlavie svojho novonarodeného dieťaťa. Niet viac miesta pre pojmy akými sú viera, vlastenectvo, mnohí už nachápu kto je to vôbec chlap a akú úlohu pre nás v živote zohráva česť. A práve o tom je tento film.

    • 6.10.2017  22:19

    Geniálne vo všetkých ohľadoch. Jednoznačne najlepší film medzinárodného festivalu experimentálneho filmu v Záhrebe 2017. Nie náhodou získava hlavnú cenu poroty. Všetkým užívateľom, ktorí ma sledujú na čsfd by som doprial tento zážitok na veľkom plátne. Úžasné, naozaj úžasné priatelia. "Almost Nothing: So Continues the Night" má obrovský potenciál zabodovať na ďalších festivaloch. V budúcnosti budeme o Davorovi ešte veľa počuť.

    • 22.9.2017  23:49

    Diachronická interpretácia časopriestoru. Tento bezchybne vyskladaný, presný a vtipný štrukturálny príbeh s výbornou zvukovou zložkou má jednu smolu. Že nedokáže vyniknúť popri toľkých geniálnych päťhviezdičkových dielach, ktoré uvádzam na mubi.com v experimental out of body experience, no na druhej strane nám nič nebráni v tom, aby sme si ho mohli premietať a jedným očkom sledovať popri každodenných činnostiach akými sú povedzme domáce práce či administratíva vo svojej pracovni. Ani sa nenazdáte, ako sa vám opakovaným pozretím dostane práve takýto druh filmu pod kožu.

    • 26.8.2017  21:30
    Homo sapiens (2016)
    *****

    Francúzsky antropológ Claude Lévi-Strauss raz povedal: "Svet začal bez človeka a dokončí sa bez neho."

    • 21.8.2017  19:23
    Sayonara CP (1972)
    *****

    Chorí volajú po rovnosti a neboja sa vystaviť svoju tvár na svetle Božom. Khaneh siah ast z roku 1963 a Sayonara CP z roku 1972 sú dva najzásadnejšie empatické dokumenty minulého storočia, kedy divák strávi niekoľko desiatok minút v tesnej blízkosti v bolestivom, pochmúrnom a žalostnom svete našich zdravotne či mentálne postihnutých bratov a sestier. Tieto dva snímky sú určené skutočne len pre silné povahy. Môj obdiv a úcta patrí všetkým rodinám a sociálnym pracovníkom, ktorí sa o týchto ľudí, zväčša v skromnosti, dokážu postarať a nezištne im pomáhať. Modlime sa.

    • 16.8.2017  19:32

    "I když Elia Suleiman přijel jen na pár dní, stal se pro česká média horkým zbožím. Živý rozhovor se s ním kromě nezávislého Rádia 1 neodvážil udělat vůbec nikdo a dramaturgové jednoho slavného diskusního pořadu veřejnoprávní televize se dávali ptát, na jaké pan režisér stojí straně..." - na tej správnej, na tej správnej.

    • 16.8.2017  19:22
    Čtyřikrát (2010)
    ****

    Jeden z tých filmov ticha, ktoré navonok nepovedia nič, zato vnímavému divákovi povedia viac ako tristošesťdesiatpäť rozhovorov s uniformným človekom súčasnosti.

    • 16.8.2017  18:16
    Jezero (2008)
    *****

    Philippe Grandrieux je pre mňa najprogresívnejší režisér súčasnosti. Je umelcom a vizionárom v jednej osobe, podobne ako Aphex Twin pred desiatimi rokmi určoval trendy na hudobnom fronte, na poli filmovom momentálne vyniká režisér s absolútne nezávislým vnímaním tvorcovskej práce v oblasti filmu. Zaužívané postupy tu nemajú miesto. Zo dňa na deň zmení dohodnutú lokáciu nakrúcania, z minúty na minútu vymení vybratých hercov, na place sa nedrží scenára. Zdá sa vám to nemožné? Šialené? Nie, takto koná pravý umelec. Vyznávač stoicizmu Marca Aurelia či filozofie Friedricha Nietzscheho sa totiž necháva unášať svojimi fantazmagóriami založenými na chaose, na niečom, čo zvonku nejaví žiadnu formu. Lenže ono to formu má. Ale nezvyčajnú. Film je tmavý. Filmové laboratória kontaktujú režiséra, že to má podexponované. Neostré. Producent zúri. Ale vážení, ono to tak má byť. Sneh, mráz, šero, temnota lesa i postáv. Z tohoto filmu budete cítiť chlad. Na tele i na duši.

    • 29.7.2017  01:37
    Temnota (1998)
    *****

    Citlivo, zato nápadito podexponovaný film točený z ruky, s vizuálne ohromujúcimi experimentálnymi prvkami, rámovaním a rozostrením obrazu a pohybu kamery. Dokonalý zvuk i smutné a bezútešné herecké stvárnenie emocionálneho stavu postáv pomáha dotvárať bezvýchodiskovú náladu snímku. Myslím, že pre mnohých divákov by bolo veľmi jednoduché odmietnuť tento film už len na základe jeho tematického obsahu. Možno preto, že tento metafyzický príbeh o sériovom vrahovi na pozadí Starej dámy je až príliš zákerný. Ťažko ho označiť v jednom konkrétnom žánri. Sombre nesleduje žiadne pravidlá. Neviem. Mne sa páči. Grandrieux má u mňa našliapnuté. By the way, keby som mal natočiť aspoň jeden film v živote, toto by bola tá správna cesta, neortodoxnou formou apelovať na všetky vaše zmysly tak, aby koniec filmu bol vykúpením!

    • 4.7.2017  12:00

    Film je umiestnený na pozadí olympijských hier v Tokiu v roku 1964, čo je kritický medzník pre povojnové Japonsko, ktoré demonštruje, že národ sa nielen zotavil, ale aj kultúrne vyvinul z feudálnej a militaristickej histórie do modernizovanej a demokratickej spoločnosti a silnej ekonomiky. Z päťdesiatich milónov japonských žien stretáva Chris Marker na svojich potulkách Japonskom tú pravú. Krásnu a záhadnú študentku francúzskeho jazyka, ktorú spovedá podľa vopred určenej chronológie otázok na témy lásky, krásy, vzťahov, ale aj sadizmu v miestnej kultúre, no ona mu odpovedá svojsky, na tak mladú ženu až s prazvláštnymi jazykovými dovednosťami, v krásnych metaforách, snových vibráciach ďalekého sveta. S touto zaujímavou dvojicou precestujeme hlavné mesto Tokyo, rušnými ulicami sa dostávame nielen na športoviská, ale aj do obchodných centier a na kultúrne podujatia. Ako vášnivý fanúšik lyrickej Markerovej dokumentaristiky a japonskej kultúry, v tak dokonalej kombinácii, nemôžem hodnotiť inak ako plným počtom.

    • 1.7.2017  14:19

    Po abstraktných maľbách a tibetských mandalách sa s Harrym Smithom dostávame na vyššiu úroveň širokouhlej filmovej mágie a to použitím sústavy sklenených platní pred objektívom na rôznych vzdialenostiach tak, aby vytvárali požadované pravidelné a viacnásobné optické javy, do veľkej miery pripomínajúce kaleidoskop. Harry Smith: “You shouldn't be looking at this as a continuity. Film frames are hieroglyphs, even when they look like actuality. You should think of the individual frame, always, as a glyph, and then you'll understand what cinema is about.”

    • 24.6.2017  19:04

    Umenie ťažkého kalibru, na ktoré som žiaľ ešte nedospel. Bol by som veľmi zvedavý na divácke ohlasy v hollywoodskej produkcii, bez účasti skvelého tria Amalric, Cotillard, Gainsbourg. Absurdné tak či onak.

    • 20.6.2017  23:37
    Cesta času (2016)
    **

    "Všichni, kdo dosáhli opravdové znamenitosti v nějakém umění, mají jednu věc společnou; totiž mysl ochotnou naslouchat přírodě, být s přírodou zajedno po všechna roční období."~Terrence Malick, Správce Sanšo. Ja sa ale pýtam, kde je režisérove empatické cítenie k prírode, o ktorom hovorí? Veď rukopis človeka na jej zdraví a vitalite sa za posledných niekoľko dekád zmenil natoľko, že môže mať pre životaschopnosť našej planéty priam fatálne následky! Za predpokladu, že Malick je naozaj "ochotný naslouchat přírodě", prečo nás teda nevaruje pred dôsledkami ľudského konania, minimálne v takej forme, ako povedzme Ron Fricke v Barake, Odysei Zeme? Práve Frickeho Baraka má vierohodnú a presvedčivú výpovednú hodnotu o stave života na Zemi a od roku 1992 si ju Malick mohol pozrieť snáď tisíc krát. Sám za seba musím povedať, že som skutočne unavený z krásnych filmov a krásnych záberov a to nehovorím o tom, že scenár Voyage of Time: Life's Journey je na úrovni šikovnejšieho gymnazistu. Človek totižto rád klame seba samého a Malick dosiahol, citujem: "opravdové znamenitosti" vo filmovom umení - a to tým, že klame všetkých svojich divákov. Rozhodne medzi nich viac nepatrím.

    • 30.5.2017  12:01

    Pred pár dňami som si na mubi.com prečítal jeden krátky, zato výstižný komentár k filmu The Hart of London. "You have to be very careful." Tu to patí dvojnásobne, preto nakladajte s týmto filmovým materiálom nanajvýš opatrne. Musím sa ohradiť voči námietke užívateľa Vančura. Podľa môjho názoru profesia Stana Brakhagea ako umelca/kameramana nie je v žiadnom konflikte s jeho prítomnosťou na oddelení patológie. Film nemá mať edukatívny charakter. Je užitočné pochopiť, že čočka Stanovej kamery sa totiž opakovane vyskytuje na miestach, kde by ste ju najmenej čakali, ale tento fakt zatiaľ ocenia azda iba tí najvernejší fanúšikovia jeho neortodoxnej tvorby. Podobne, na mieste, by mohla byť vznesená námietka na režisérovu účasť pri natáčaní filmu Window Water Baby Moving, kde bol Stan viac kameramanom ako otcom, v čom práve spočíva jeho výnimočnosť! Kde Window Water Baby Moving začína, The Act of Seeing with One's Own Eyes končí.

    • 13.5.2017  18:32

    Celý mesiac som sa dennodenne venoval filmografii, štúdiu a analýze tvorby jedného z najvýznamnejších umelcov 20.storočia a tento mesiac je vlastne len začiatkom dôkladného výskumu, na ktorý sa plne ohdodlávam. Vďaka géniom filmového plátna ako Stan Brakhage, sú naše životy niečím krajšie, plnšie, obohatené o krásne audiovizuálne zážitky a keď máte pri sebe človeka, s ktorým ich môžete ešte aj zdielať a filozofovať nad skrytým odkazom ukrytým v každom jednom z jeho diel, to je to pravé orechové. R.I.P. dear Stan.

    • 9.5.2017  18:20

    Hviezda filmového neba. "Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť." (Jeremiáš 29. kapitola, verš 13)

    • 5.5.2017  09:48

    Stan Brakhage pohliada na svet úplne inými očami ako zvyšok planéty.

    • 22.4.2017  10:41

    (Ne)správna hĺbka ostrosti. Rýchly pohyb kamery... a REM - rapid eye movement, rýchly pohyb očí, podobne ako ked človek zaspáva vo svojej prvej fáze, nevie či sníva alebo ešte bdie a postupne prechádza do spánkovej fázy druhej. Obidve hlavné spánkové fázy (REM a non-REM) sú dôležité a ich dlhodobé chýbanie vyvoláva stavy podobné psychóze. Možno sa pýtate čo to má spoločné s týmto krátkometrážnym snímkom, ale Stan Brakhage v týchto dvadsiatich dvoch minútach filmového zvitku Unconscious London Strata dokonale vizuálne analyzuje čo spomínam vyššie. Just keep on dreaming of London.

    • 16.4.2017  20:18
    Star Garden (1974)
    ****

    Šťastie je mozaikou drobných radostí. Tak ako je kvalitný film mozaikou dobrých záberov. Stan Brakhage si je toho vedomý. Film, v ktorom sú deti hercami, bez toho, aby o tom vedeli. Na svete je toľko krásnych príbehov. A kde sú sfilmované tie vaše?

    • 12.4.2017  08:45

    3rd Episode vie existovať ako samostatný film bez ohľadu na to, či poznáte súvislosti z predchádzajúcich udalostí seriálu. Krásny herecký výkon v podaní Laurie Matcalf. Žiadne moralizovanie - takýto scenár napíše len samotný život. Dva dni mi tento príbeh rezonuje v mysli a preto zvyšujem hodnotenie na maximum.

    • 1.4.2017  17:56
    Black Plus X (1966)
    ****

    Priblíženie života členov čiernej komunity a ich stratum intermendium očami prisťahovalca Alda Tambelliniho, v našich končinách menej známeho, zato všestranného umelca, ktorý si pre tento film umne a nie náhodou vyberá dve miesta kde sa všetky deti (a nie len tie s tmavou pleťou) cítia šťastne. Týmito miestami s najväčšou koncentráciou detského úsmevu sú pláž s príbojom a zábavný park. Do pozornosti dávam moment, kedy sa obyčajnou projekciou negatívneho obrazu zrazu stáva černoch belochom.

    • 1.4.2017  17:31

    Determinácia dvoch svetov. Životné versus neživotné, kde prevláda to druhé. So zmyslom pre dokonalú kompozíciu sa umelec Robert Todd pomalým tempom venuje štruktúre jednotlivých materiálov. Azda jediným negatívom jeho príjemných filmov je použitie digitálnej kamery, v opačnom prípade by moje hodnotenia išli o jednu hviezdičku vyššie.

    • 4.1.2017  12:22

    Ktorýkoľvek užívateľ čsfd, ktorý sa cíti ako doma (nielen) na bitevnom poli viedenských akcionistov a odhodnotil tento Schockierende Sache aspoň za štyri hviezdičky, mi môže napísať do pošty a získať tak pozvánku do SurrealMoviez.info

    • 31.12.2016  19:34

    Experimentálna delikatesa! Commutazioni con Mutazione vznikol doslova a do písmena pod rukami umelca Paola Gioliho, zlepením troch formátov filmov pomocou priesvitnej lepiacej pásky a to Super eight, 16mm a 35mm zvitkov. Tieto rozdiely vo veľkostiach sa preto javia ako mutácie obrazu a navyše sú premietané v diabolskom rytme. Nápady umelcov na poli avantgardy nepoznajú hraníc.

    • 31.12.2016  10:47
    Hide (2006)
    ****

    Filmovú kariéru Matthiasa Müllera by som rozdelil do dvoch kapitol. V tej prvej spolupracuje so skladateľom Dirkom Schaeferom, ktorého je možné poznať aj z filmov Petra Tscherkasského a z tej druhej, kedy nadväzuje kontakt s režisérom Christophom Girardetom. Vo väčšej miere mi imponuje práve tá prvá éra, z ktorej dávam do pozornosti najmä Aus der Ferne - The Memo Book, The Flamethrowers a Pensão Globo. The Flamethrowers je vo svojej dobe unikátny tým, že z poškodeného zvitku filmu koooperáciou niekoľkých tvorcov na rôznych kontinentoch počas troch rokov vzniká podľa mňa jeden z najlepších filmov sekcie found-footage. Ostatná tvorba Matthiasa Müllera je síce dobrá, ale posledným autorským filmom s hlbokým myšlienkovým svetom je Pensão Globo.

    • 24.12.2016  10:47
    Velké ticho (2005)
    *****

    "Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť." (Jeremiáš 29. kapitola, verš 13) Ojedinelý filmársky počin, navyše bravúrne zvládnutý. Z mojej strany absolútne bez výhrad. Experimentálna kamera s dôrazom na detail, taktiež s citom nahraná zvuková zložka. Nikdy som neveril, že sa môžeme dostať tak blízko do života najprísnejšieho kartuziánskeho kláštora La Grande Chartreuse. Mlčanliví rehoľníci ako nositelia vzdelania, sa tradične venujú najmä prepisovaniu kníh, ale aj zberu liečivých bylín. Je obdivuhodné a fascinujúce s akou pokorou žijú svoje životy. A práve pokora je jednou zo siedmych cností a hlbších princípov vytrácajúcich sa z našich životov. "Keď sa zriekneme všetkého, čo nie je v súlade s vierou, spoznáme hlbinu božstva a žiar svätosti toho, ktorý žije v našich srdciach."

    • 11.12.2016  13:01

    Píšte všetci čiernym perom, iná farba nebude. Píšte všetci rovnako. Rovnaké ká rovnaké ô. Rovnaký gallop rovnaké vzdialenosti. Kúpte si všetci čierny atrament.

    • 9.12.2016  06:20
    Aleph (1966)
    *****

    Obrazy pulzujúce energiou natočené na 8mm kameru, vytvorené technikami prenesených koláží a maľovania priamo na film. Jedná sa o obdivuhodnú prácu (za čo odo mňa dostáva piatu hviezdičku) pretože Berman, v skutočnosti spisovateľ, bol síce všestranným umelcom, ale toto je prakticky jediný film, ktorý kedy vytvoril. Ba dokonca ho nikdy verejne nepremietal a ani nepomenoval. Názov Aleph mu dal až jeho syn Tosh, podľa prvého písmena hebrejskej abecedy. Používaním hebrejčiny Berman odráža svoju fascináciu kabalou. Po jeho smrti film zachraňuje a pre verejné premietanie zväčšuje na 16mm Stan Brakhage, ktorý sa o ňom s úctou vyjadruje slovami: "This film took a decade to make and is the only true envisionment of the sixties I know." Kiežby niektorí režiséri súčasnosti radšej sústredili svoje desaťročné úsilie do jedného filmu.

    • 7.12.2016  21:04
    T.Z. (1979)
    ****

    Vladimír Kompánek kráčajúci cez Tappan Zee Bridge.

<< předchozí 1 2 3 4 5 6
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace