Mám silnú predtuchu, že na tomto dokumente môže byť viac pravdy ako nepravdy. Sprvoti sa to ťahá, je to také nemastné neslané, ale postupne to graduje. Kto videl Above Majestic a veci podobné, mi isto dá za pravdu. Záverečná PART 10 ma úplne odrovnala. Už dlhšie sa špekuluje kto sa môže skrývať za (ne)smrteľníkom “Q”. Pokiaľ budeme svedkami uvedeného zmŕtvychvstania, považujem to za udalosť storočia! V opačnom prípade prehodnotím na odpad a podobnými záležitosťami sa viac nezaoberám.
Coververzia "Be my baby" na záver filmu je úplná topka. Nesmierne som si to užil. Signal 8, ďalší portrét Hongkongu, je akýmsi mementom režisérových predchádzajúcich filmov, bez ktorého by do seba asi sotva zapadli. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je priveľmi jednoduchý, vláčny, priesvitný, bez chuti, ale o tom to práve je. Simon nám prezrádza ako rozmýšľa, ako vidí svoj životný priestor, akým spôsobom loví v mestských vodách, aby sa neskôr utrhol a spravil niečo namakané ako Harbour City, aj keď môžete namietať, že bol natočený o tri roky skôr. Prostredníctvom podobných fragmentov každodenného života vyskladá finálne sekvencie, nazvime ich predzvesťou minulosti. Budem musieť popremýšľať, kedy som sa naposledy stretol s tým, aby sa režisérova tvorba pohybovala pospiatky.
L'Indomptable et L'envol sa u mňa nestretli s pochopením. Ako veľký fanúšik tohoto velikána experimentálneho vizuálneho umenia si dávam záväzok preskúmať a zamyslieť sa nad posunom v jeho myslení. Spôsob, akým začal narábať s filmovým materiálom je prekvapujúci. Prekračuje zaužívané hranice a transformuje ich do digitálneho susedstva, kde sa už ja ale komfortne necítim. Potešenie budem hľadať v jeho predošlých kúskoch, tie sú u mňa päťhviezdičkové. Môžete namietať, že všetky som nehodnotil za 5, to len vyjadruje mieru mojej obľúbenosti. Zaužívaná škála piatich hviezd (šiestich včetne odpadu) nie je postačujúca. V prípade, že ste od neho nič nevideli, dávam do pozornosti bezkonkurenčnú audio stránku, pod ktorú sa podpísala jeho manželka.
Geniálne. Slová sú zbytočné. Pustite sa do Scotta Barleyho a tento klenot si nechajte na záver. Sám som zvedavý s čím príde nabudúce. Dokáže prekonať sám seba? Čo myslíte.
Krátka poznámka. Fashion Avenue úzko nadväzuje na Silk Ties, tieto dva sekvenčné filmy točené z jeho vanu sú na nerozoznanie. Nemožno škatuľkovať, nejedná sa o dokumentaristiku, ale ako autor priznáva, "I’m just responding to what I see and 'feel' ."
Nenútený, príjemný, dobre zostrihaný čiernobiely street pre začiatočníkov. Všetci tí, ktorí radi čumíte do blba a len tak si pri tom rozmýšľate a snívate, dajte pozor, pretože sa vám kľudne môže stať, že sa znenazdajky precitnete v Daydream-e a uvidíte sa na obrazovke! V jednoduchosti je totiž krása. Príjemné sledovanie!
Slovná hračka/hra s obrazom. Leaves-"lívs"/leafs-"lífs". Z vtáčej perspektívy, pomedzi listy korún stromov sa dívame ako niekto prichádza, prechádza, odchádza. Mimo tejto roviny nás režisér ničím neobohacuje. So všetkou úctou k Jimovi, ale osemminútový celuloidový pás by stačilo nahradiť jednou vydarenou fotografiou. Tri hviezdičky som dal aj lepším experimentálom.
Sťa by sa slepý starec rukou svojou, dotknúť sa slnka chcel. Rukou, ktorá sa otvára a zatvára, je reprodukciou tlkotu jeho zhasínajúceho srdca. Posledný mechanický úkon kým sila ducha pretne veci pozemské. 8mm, stopáž 32 min. Adstringentná zvuková linka na úrovni Patrick a Michèle Bokanowski resp. Philippe Grandrieux.
Z čista subjektívne. Mierne nadhodnotené. Krásne svojou dobou, farebnosťou, mäkkosťou filmu. Joseph Bernard sa radí k velikánom ako Stan Brakhage či Hollis Frampton. Filmári, ktorí mali oči otvorené. Ďakujeme.
Jeden z tých zaprášených podpultových filmov, zabalený v starých zažltnutých novinách, ktorý sa požičiava skutočne iba dobrému priateľovi, vďačnému divákovi, majúc niečo na bitevnom poli kinematografie už za sebou. Nerozmnožovať, strážiť. Pssst.
Slávny Stan Brakhage je v tomto krátkom dokumente zachytený kamerou režisérky Mary Beth Reed pri jeho obľúbenej činnosti a to ručnom kolorovaní niektorej zo svojich posledných filmových básní, keďže dva roky na to prehráva svoj boj s rakovinou. Aktuálne je Garden Path možno vidieť na youtube, napriek chabej kópii štátnej talianskej televízie Rai Tre ho všetkým jeho priaznivcom vrele odporúčam.
Mladá angličanka Emily Richardson už vo svojej prvotine Redshift (2001) vystupuje ako sebavedomá filmárka. Jej portréty miest sa vyznačujú pomerne jednoduchou koncepciou. Kamera je umiestnená na statíve, kedy vysoký dôraz kladie na kompozíciu obrazu a časové vlastnosti filmu. Premietaním formou fastmotion docieli vytúžený výsledok, ktorý sa laickému divákovi môže zdať povedzme menej zaujívý, avšak ja vysoko oceňujem práve výber lokácií a desiatky hodín strávených na mieste nakrúcania. Prečo hodnotím film Block piatimi hviezdičkami a predošlé len štyrmi? Odpoveď je jednoduchá. Všimnite si zásadný rozdiel. Zatiaľ čo v doterajšej tvorbe sa stretávame s anorganickým filmom, v tomto prípade sa prekvapivo na scéne nachádza aj človek. Daľším krokom vpred je prestrih so striedavou projekciou slowmotion. Dokonalá interakcia medzi obrazom a zvukom je povýšená na experimentovanie nielen s vizuálom, ale aj so zvukom. Kreatívna Emily Richardson môže byť príkladom všetkým študentom filmových médií, držím jej palce a teším sa čo nám predvedie nabudúce.
Pohľad na migráciu vtákov zcela osobitým spôsobom. Striedanie rýchlych a pomalých sekvencií, v ktorých čajka morská letí časom a priestorom, podľa Rimmera predstavujúca prvý prírodný živel - vzduch. Tak ako kolobeh života ohraničuje smrť, rozkladajúce sa telo na pláži znázorňuje zem. Sopečné erupcie vnímané ako oheň sú prirodzenou protiváhou záberov na vodnú hladinu. Udržiavať ich v rovnováhe a vzájomnej harmónii dokáže dnes už azda iba umelec.
Karl Lemieux citlivo sa pohybujúci na hrane dokumentu a experimentovania s obrazom, kedy vizuálne opojenie presahuje do vďačného dokumentárneho snímku o dvoch ženách trpiacich elektromagnetickou hypersenzitivitou. Kombináciou dvoch žánrov si ma režisér získava. Viac takýchto filmov.
Moje komentáře
Píseň moře (2014)
Nechal som sa uniesť.
Six Apartments (2010)
Silné. Veľmi silné.
Exhibition (2013)
Chantal Akerman II.
The End of the World As We Know It - The Fall of the Cabal (2020)
Mám silnú predtuchu, že na tomto dokumente môže byť viac pravdy ako nepravdy. Sprvoti sa to ťahá, je to také nemastné neslané, ale postupne to graduje. Kto videl Above Majestic a veci podobné, mi isto dá za pravdu. Záverečná PART 10 ma úplne odrovnala. Už dlhšie sa špekuluje kto sa môže skrývať za (ne)smrteľníkom “Q”. Pokiaľ budeme svedkami uvedeného zmŕtvychvstania, považujem to za udalosť storočia! V opačnom prípade prehodnotím na odpad a podobnými záležitosťami sa viac nezaoberám.
Temple of Truth (2018)
Zostrih filmov filmového archívu sa razom stáva klenotom filmového archívu!
Signal 8 (2019)
Coververzia "Be my baby" na záver filmu je úplná topka. Nesmierne som si to užil. Signal 8, ďalší portrét Hongkongu, je akýmsi mementom režisérových predchádzajúcich filmov, bez ktorého by do seba asi sotva zapadli. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je priveľmi jednoduchý, vláčny, priesvitný, bez chuti, ale o tom to práve je. Simon nám prezrádza ako rozmýšľa, ako vidí svoj životný priestor, akým spôsobom loví v mestských vodách, aby sa neskôr utrhol a spravil niečo namakané ako Harbour City, aj keď môžete namietať, že bol natočený o tri roky skôr. Prostredníctvom podobných fragmentov každodenného života vyskladá finálne sekvencie, nazvime ich predzvesťou minulosti. Budem musieť popremýšľať, kedy som sa naposledy stretol s tým, aby sa režisérova tvorba pohybovala pospiatky.
Temná hvězda (1974)
Veľmi podceňované. Ukážte mi jedného vysokoškoláka, ktorý dokáže natočiť niečo podobné. S ohľadom na dnešnú dobu ste vo výhode, smartfoňáci.
Halo Getters (2014)
God bless America.
Perníkový táta - 4 dny volna (S02E09) (epizoda) (2009)
Za mňa zatiaľ najlepší diel!
Dailies from dumpland part 1&2 (2017)
Ako sa to hovorí v Čechách? "Nářez jak prase?"
Vznášení (2018)
L'Indomptable et L'envol sa u mňa nestretli s pochopením. Ako veľký fanúšik tohoto velikána experimentálneho vizuálneho umenia si dávam záväzok preskúmať a zamyslieť sa nad posunom v jeho myslení. Spôsob, akým začal narábať s filmovým materiálom je prekvapujúci. Prekračuje zaužívané hranice a transformuje ich do digitálneho susedstva, kde sa už ja ale komfortne necítim. Potešenie budem hľadať v jeho predošlých kúskoch, tie sú u mňa päťhviezdičkové. Môžete namietať, že všetky som nehodnotil za 5, to len vyjadruje mieru mojej obľúbenosti. Zaužívaná škála piatich hviezd (šiestich včetne odpadu) nie je postačujúca. V prípade, že ste od neho nič nevideli, dávam do pozornosti bezkonkurenčnú audio stránku, pod ktorú sa podpísala jeho manželka.
Spící lůno (2017)
Geniálne. Slová sú zbytočné. Pustite sa do Scotta Barleyho a tento klenot si nechajte na záver. Sám som zvedavý s čím príde nabudúce. Dokáže prekonať sám seba? Čo myslíte.
Fashion Avenue (2007)
Krátka poznámka. Fashion Avenue úzko nadväzuje na Silk Ties, tieto dva sekvenčné filmy točené z jeho vanu sú na nerozoznanie. Nemožno škatuľkovať, nejedná sa o dokumentaristiku, ale ako autor priznáva, "I’m just responding to what I see and 'feel' ."
Day Dream (2000)
Nenútený, príjemný, dobre zostrihaný čiernobiely street pre začiatočníkov. Všetci tí, ktorí radi čumíte do blba a len tak si pri tom rozmýšľate a snívate, dajte pozor, pretože sa vám kľudne môže stať, že sa znenazdajky precitnete v Daydream-e a uvidíte sa na obrazovke! V jednoduchosti je totiž krása. Príjemné sledovanie!
Leaves (1975)
Slovná hračka/hra s obrazom. Leaves-"lívs"/leafs-"lífs". Z vtáčej perspektívy, pomedzi listy korún stromov sa dívame ako niekto prichádza, prechádza, odchádza. Mimo tejto roviny nás režisér ničím neobohacuje. So všetkou úctou k Jimovi, ale osemminútový celuloidový pás by stačilo nahradiť jednou vydarenou fotografiou. Tri hviezdičky som dal aj lepším experimentálom.
Za každou cenu (2016)
“A guilty fox hunts his own hole.” (Texas saying)
Mainsqueeze (2015)
Chabý pokus o punk.
Plamen (2018)
Kiitos paljon!
Bleu (1994)
Sťa by sa slepý starec rukou svojou, dotknúť sa slnka chcel. Rukou, ktorá sa otvára a zatvára, je reprodukciou tlkotu jeho zhasínajúceho srdca. Posledný mechanický úkon kým sila ducha pretne veci pozemské. 8mm, stopáž 32 min. Adstringentná zvuková linka na úrovni Patrick a Michèle Bokanowski resp. Philippe Grandrieux.
Intrigues (I) (1981)
Z čista subjektívne. Mierne nadhodnotené. Krásne svojou dobou, farebnosťou, mäkkosťou filmu. Joseph Bernard sa radí k velikánom ako Stan Brakhage či Hollis Frampton. Filmári, ktorí mali oči otvorené. Ďakujeme.
Tři billboardy kousek za Ebbingem (2017)
Druhá polovica filmu je pomerne slabá. Dvojnásobná stopáž v podaní dua Coen bros. a sme na piatich hviezdičkách.
Watercolor Night Montage No. 7 (2006)
Ad boogieman: Aj Sepultura prišla v roku 1993 (Chaos A.D.) so skladbou Kaiowas a nik také niečo nečakal!
Balifilm (1997)
Ulica. Tanec. Divadlo. Tam, kde sa aj sochy zdajú byť živé. Transcendentálny zážitok. Peter Mettler je niekde inde.
Cafajestes, Os (1962)
Jeden z tých zaprášených podpultových filmov, zabalený v starých zažltnutých novinách, ktorý sa požičiava skutočne iba dobrému priateľovi, vďačnému divákovi, majúc niečo na bitevnom poli kinematografie už za sebou. Nerozmnožovať, strážiť. Pssst.
Garden Path (2001)
Slávny Stan Brakhage je v tomto krátkom dokumente zachytený kamerou režisérky Mary Beth Reed pri jeho obľúbenej činnosti a to ručnom kolorovaní niektorej zo svojich posledných filmových básní, keďže dva roky na to prehráva svoj boj s rakovinou. Aktuálne je Garden Path možno vidieť na youtube, napriek chabej kópii štátnej talianskej televízie Rai Tre ho všetkým jeho priaznivcom vrele odporúčam.
Mrtvý bod (1970)
Peňazí nie je nikdy dosť.
Block (2005)
Mladá angličanka Emily Richardson už vo svojej prvotine Redshift (2001) vystupuje ako sebavedomá filmárka. Jej portréty miest sa vyznačujú pomerne jednoduchou koncepciou. Kamera je umiestnená na statíve, kedy vysoký dôraz kladie na kompozíciu obrazu a časové vlastnosti filmu. Premietaním formou fastmotion docieli vytúžený výsledok, ktorý sa laickému divákovi môže zdať povedzme menej zaujívý, avšak ja vysoko oceňujem práve výber lokácií a desiatky hodín strávených na mieste nakrúcania. Prečo hodnotím film Block piatimi hviezdičkami a predošlé len štyrmi? Odpoveď je jednoduchá. Všimnite si zásadný rozdiel. Zatiaľ čo v doterajšej tvorbe sa stretávame s anorganickým filmom, v tomto prípade sa prekvapivo na scéne nachádza aj človek. Daľším krokom vpred je prestrih so striedavou projekciou slowmotion. Dokonalá interakcia medzi obrazom a zvukom je povýšená na experimentovanie nielen s vizuálom, ale aj so zvukom. Kreatívna Emily Richardson môže byť príkladom všetkým študentom filmových médií, držím jej palce a teším sa čo nám predvedie nabudúce.
Real Italian Pizza (1971)
Real Genius Loci.
Migration (1969)
Pohľad na migráciu vtákov zcela osobitým spôsobom. Striedanie rýchlych a pomalých sekvencií, v ktorých čajka morská letí časom a priestorom, podľa Rimmera predstavujúca prvý prírodný živel - vzduch. Tak ako kolobeh života ohraničuje smrť, rozkladajúce sa telo na pláži znázorňuje zem. Sopečné erupcie vnímané ako oheň sú prirodzenou protiváhou záberov na vodnú hladinu. Udržiavať ich v rovnováhe a vzájomnej harmónii dokáže dnes už azda iba umelec.
Ondes et silence (2015)
Karl Lemieux citlivo sa pohybujúci na hrane dokumentu a experimentovania s obrazom, kedy vizuálne opojenie presahuje do vďačného dokumentárneho snímku o dvoch ženách trpiacich elektromagnetickou hypersenzitivitou. Kombináciou dvoch žánrov si ma režisér získava. Viac takýchto filmov.