hanakonochi

hanakonochi

avant garde / surreal / experimental

Japonsko
カメラマン

homepage

47 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 6
    • 14.1.2018  19:29
    Garden Path (2001)
    ****

    Slávny Stan Brakhage je v tomto krátkom dokumente zachytený kamerou režisérky Mary Beth Reed pri jeho obľúbenej činnosti a to ručnom kolorovaní niektorej zo svojich posledných filmových básní, keďže dva roky na to prehráva svoj boj s rakovinou. Aktuálne je Garden Path možno vidieť na youtube, napriek chabej kópii štátnej talianskej televízie Rai Tre ho všetkým jeho priaznivcom vrele odporúčam.

    • 7.1.2018  10:01

    Peňazí nie je nikdy dosť.

    • 6.1.2018  17:13
    Block (2005)
    *****

    Mladá angličanka Emily Richardson už vo svojej prvotine Redshift (2001) vystupuje ako sebavedomá filmárka. Jej portréty miest sa vyznačujú pomerne jednoduchou koncepciou. Kamera je umiestnená na statíve, kedy vysoký dôraz kladie na kompozíciu obrazu a časové vlastnosti filmu. Premietaním formou fastmotion docieli vytúžený výsledok, ktorý sa laickému divákovi môže zdať povedzme menej zaujívý, avšak ja vysoko oceňujem práve výber lokácií a desiatky hodín strávených na mieste nakrúcania. Prečo hodnotím film Block piatimi hviezdičkami a predošlé len štyrmi? Odpoveď je jednoduchá. Všimnite si zásadný rozdiel. Zatiaľ čo v doterajšej tvorbe sa stretávame s anorganickým filmom, v tomto prípade sa prekvapivo na scéne nachádza aj človek. Daľším krokom vpred je prestrih so striedavou projekciou slowmotion. Dokonalá interakcia medzi obrazom a zvukom je povýšená na experimentovanie nielen s vizuálom, ale aj so zvukom. Kreatívna Emily Richardson môže byť príkladom všetkým študentom filmových médií, držím jej palce a teším sa čo nám predvedie nabudúce.

    • 26.12.2017  07:55

    Real Genius Loci.

    • 26.12.2017  06:44
    Migration (1969)
    *****

    Pohľad na migráciu vtákov zcela osobitým spôsobom. Striedanie rýchlych a pomalých sekvencií, v ktorých čajka morská letí časom a priestorom, podľa Rimmera predstavujúca prvý prírodný živel - vzduch. Tak ako kolobeh života ohraničuje smrť, rozkladajúce sa telo na pláži znázorňuje zem. Sopečné erupcie vnímané ako oheň sú prirodzenou protiváhou záberov na vodnú hladinu. Udržiavať ich v rovnováhe a vzájomnej harmónii dokáže dnes už azda iba umelec.

    • 25.12.2017  17:50

    Karl Lemieux citlivo sa pohybujúci na hrane dokumentu a experimentovania s obrazom, kedy vizuálne opojenie presahuje do vďačného dokumentárneho snímku o dvoch ženách trpiacich elektromagnetickou hypersenzitivitou. Kombináciou dvoch žánrov si ma režisér získava. Viac takýchto filmov.

    • 14.12.2017  18:30

    Or I Don't Know Where I'm Going. Na pokraji fikcie, dokumentu, či predpovedí? Pretína minulosť súčasnosť, alebo sa pretína s budúcnosťou? Kam smerujeme nám nezodpovie ani filozof, psychológ, či geológ. Kto sme a čím sme boli zistia až naši potomkovia v geologicky blízkej budúcnosti. Snáď sa im ešte podarí pozliepať fragmenty ľudských činností. "A mnohí prví budú poslednými a poslední prvými." (Mat 19,30)

    • 15.10.2017  19:02

    Keby som Je pense à vous videl v čase jeho vzniku, ani zďaleka by som ho nedokázal vnímať rovnakými očami ako dnes. Depresívna rodinná dráma určená pre ľudí v strednom veku, pre ľudí s krízou stredného veku. Nik ho nedokáže pochopiť lepšie ako práve stredná generácia. Koniec koncov, je ľahké vypočítať koľko mali Frères Dardenne rokov, keď ho točili. Pre všetkých, ktorí sú, boli, alebo plánujú žiť vo zväzku manželskom, pre tých, ktorí stratili zamestnanie a čo je najhoršie, pochovali otca. Pre nás, ktorí musíme žiť pre svoje deti, musíme sa naučiť odpúšťať a byť silní aj vo chvíľach kedy to nejde. Srdcervúce scény tohoto krásneho filmu sú mojich slov len dôkazom. Najlepší film režisérskej dvojice.

    • 9.10.2017  20:08
    V mlze (2012)
    *****

    Bravúrne zrežírovaný a excelentne zahraný В тумане v modrých číslach. Niet sa čomu sa čudovať. Tažko totiž vysvetlovať proamericky ledenému divákovi v čom spočívajú kvality filmu V hmle a to najmä v dnešných časoch kedy mu v mainstreamových médiách zahmlievajú pravdu o vojne v Sýrii, kedy vedenie londýnskeho metra naskočilo na západný trend dekadencie a viac nezaznie tradičný pozdrav "ladies and gentlemen", kedy kanadské úrady umožňujú transgenderovi nezapísať do rodného listu pohlavie svojho novonarodeného dieťaťa. Niet viac miesta pre pojmy akými sú viera, vlastenectvo, mnohí už nachápu kto je to vôbec chlap a akú úlohu pre nás v živote zohráva česť. A práve o tom je tento film.

    • 6.10.2017  22:19

    Geniálne vo všetkých ohľadoch. Jednoznačne najlepší film medzinárodného festivalu experimentálneho filmu v Záhrebe 2017. Nie náhodou získava hlavnú cenu poroty. Všetkým užívateľom, ktorí ma sledujú na čsfd by som doprial tento zážitok na veľkom plátne. Úžasné, naozaj úžasné priatelia. "Almost Nothing: So Continues the Night" má obrovský potenciál zabodovať na ďalších festivaloch. V budúcnosti budeme o Davorovi ešte veľa počuť.

    • 22.9.2017  23:49

    Diachronická interpretácia časopriestoru. Tento bezchybne vyskladaný, presný a vtipný štrukturálny príbeh s výbornou zvukovou zložkou má jednu smolu. Že nedokáže vyniknúť popri toľkých geniálnych päťhviezdičkových dielach, ktoré uvádzam na mubi.com v experimental out of body experience, no na druhej strane nám nič nebráni v tom, aby sme si ho mohli premietať a jedným očkom sledovať popri každodenných činnostiach akými sú povedzme domáce práce či administratíva vo svojej pracovni. Ani sa nenazdáte, ako sa vám opakovaným pozretím dostane práve takýto druh filmu pod kožu.

    • 26.8.2017  21:30
    Homo sapiens (2016)
    *****

    Francúzsky antropológ Claude Lévi-Strauss raz povedal: "Svet začal bez človeka a dokončí sa bez neho."

    • 21.8.2017  19:23
    Sayonara CP (1972)
    *****

    Chorí volajú po rovnosti a neboja sa vystaviť svoju tvár na svetle Božom. Khaneh siah ast z roku 1963 a Sayonara CP z roku 1972 sú dva najzásadnejšie empatické dokumenty minulého storočia, kedy divák strávi niekoľko desiatok minút v tesnej blízkosti v bolestivom, pochmúrnom a žalostnom svete našich zdravotne či mentálne postihnutých bratov a sestier. Tieto dva snímky sú určené skutočne len pre silné povahy. Môj obdiv a úcta patrí všetkým rodinám a sociálnym pracovníkom, ktorí sa o týchto ľudí, zväčša v skromnosti, dokážu postarať a nezištne im pomáhať. Modlime sa.

    • 16.8.2017  19:32

    "I když Elia Suleiman přijel jen na pár dní, stal se pro česká média horkým zbožím. Živý rozhovor se s ním kromě nezávislého Rádia 1 neodvážil udělat vůbec nikdo a dramaturgové jednoho slavného diskusního pořadu veřejnoprávní televize se dávali ptát, na jaké pan režisér stojí straně..." - na tej správnej, na tej správnej.

    • 16.8.2017  19:22
    Čtyřikrát (2010)
    ****

    Jeden z tých filmov ticha, ktoré navonok nepovedia nič, zato vnímavému divákovi povedia viac ako tristošesťdesiatpäť rozhovorov s uniformným človekom súčasnosti.

    • 16.8.2017  18:16
    Jezero (2008)
    *****

    Philippe Grandrieux je pre mňa najprogresívnejší režisér súčasnosti. Je umelcom a vizionárom v jednej osobe, podobne ako Aphex Twin pred desiatimi rokmi určoval trendy na hudobnom fronte, na poli filmovom momentálne vyniká režisér s absolútne nezávislým vnímaním tvorcovskej práce v oblasti filmu. Zaužívané postupy tu nemajú miesto. Zo dňa na deň zmení dohodnutú lokáciu nakrúcania, z minúty na minútu vymení vybratých hercov, na place sa nedrží scenára. Zdá sa vám to nemožné? Šialené? Nie, takto koná pravý umelec. Vyznávač stoicizmu Marca Aurelia či filozofie Friedricha Nietzscheho sa totiž necháva unášať svojimi fantazmagóriami založenými na chaose, na niečom, čo zvonku nejaví žiadnu formu. Lenže ono to formu má. Ale nezvyčajnú. Film je tmavý. Filmové laboratória kontaktujú režiséra, že to má podexponované. Neostré. Producent zúri. Ale vážení, ono to tak má byť. Sneh, mráz, šero, temnota lesa i postáv. Z tohoto filmu budete cítiť chlad. Na tele i na duši.

    • 29.7.2017  01:37
    Temnota (1998)
    *****

    Citlivo, zato nápadito podexponovaný film točený z ruky, s vizuálne ohromujúcimi experimentálnymi prvkami, rámovaním a rozostrením obrazu a pohybu kamery. Dokonalý zvuk i smutné a bezútešné herecké stvárnenie emocionálneho stavu postáv pomáha dotvárať bezvýchodiskovú náladu snímku. Myslím, že pre mnohých divákov by bolo veľmi jednoduché odmietnuť tento film už len na základe jeho tematického obsahu. Možno preto, že tento metafyzický príbeh o sériovom vrahovi na pozadí Starej dámy je až príliš zákerný. Ťažko ho označiť v jednom konkrétnom žánri. Sombre nesleduje žiadne pravidlá. Neviem. Mne sa páči. Grandrieux má u mňa našliapnuté. By the way, keby som mal natočiť aspoň jeden film v živote, toto by bola tá správna cesta, neortodoxnou formou apelovať na všetky vaše zmysly tak, aby koniec filmu bol vykúpením!

    • 4.7.2017  12:00

    Film je umiestnený na pozadí olympijských hier v Tokiu v roku 1964, čo je kritický medzník pre povojnové Japonsko, ktoré demonštruje, že národ sa nielen zotavil, ale aj kultúrne vyvinul z feudálnej a militaristickej histórie do modernizovanej a demokratickej spoločnosti a silnej ekonomiky. Z päťdesiatich milónov japonských žien stretáva Chris Marker na svojich potulkách Japonskom tú pravú. Krásnu a záhadnú študentku francúzskeho jazyka, ktorú spovedá podľa vopred určenej chronológie otázok na témy lásky, krásy, vzťahov, ale aj sadizmu v miestnej kultúre, no ona mu odpovedá svojsky, na tak mladú ženu až s prazvláštnymi jazykovými dovednosťami, v krásnych metaforách, snových vibráciach ďalekého sveta. S touto zaujímavou dvojicou precestujeme hlavné mesto Tokyo, rušnými ulicami sa dostávame nielen na športoviská, ale aj do obchodných centier a na kultúrne podujatia. Ako vášnivý fanúšik lyrickej Markerovej dokumentaristiky a japonskej kultúry, v tak dokonalej kombinácii, nemôžem hodnotiť inak ako plným počtom.

    • 1.7.2017  14:19

    Po abstraktných maľbách a tibetských mandalách sa s Harrym Smithom dostávame na vyššiu úroveň širokouhlej filmovej mágie a to použitím sústavy sklenených platní pred objektívom na rôznych vzdialenostiach tak, aby vytvárali požadované pravidelné a viacnásobné optické javy, do veľkej miery pripomínajúce kaleidoskop. Harry Smith: “You shouldn't be looking at this as a continuity. Film frames are hieroglyphs, even when they look like actuality. You should think of the individual frame, always, as a glyph, and then you'll understand what cinema is about.”

    • 24.6.2017  19:04

    Umenie ťažkého kalibru, na ktoré som žiaľ ešte nedospel. Bol by som veľmi zvedavý na divácke ohlasy v hollywoodskej produkcii, bez účasti skvelého tria Amalric, Cotillard, Gainsbourg. Absurdné tak či onak.

    • 20.6.2017  23:37
    Cesta času (2016)
    **

    "Všichni, kdo dosáhli opravdové znamenitosti v nějakém umění, mají jednu věc společnou; totiž mysl ochotnou naslouchat přírodě, být s přírodou zajedno po všechna roční období."~Terrence Malick, Správce Sanšo. Ja sa ale pýtam, kde je režisérove empatické cítenie k prírode, o ktorom hovorí? Veď rukopis človeka na jej zdraví a vitalite sa za posledných niekoľko dekád zmenil natoľko, že môže mať pre životaschopnosť našej planéty priam fatálne následky! Za predpokladu, že Malick je naozaj "ochotný naslouchat přírodě", prečo nás teda nevaruje pred dôsledkami ľudského konania, minimálne v takej forme, ako povedzme Ron Fricke v Barake, Odysei Zeme? Práve Frickeho Baraka má vierohodnú a presvedčivú výpovednú hodnotu o stave života na Zemi a od roku 1992 si ju Malick mohol pozrieť snáď tisíc krát. Sám za seba musím povedať, že som skutočne unavený z krásnych filmov a krásnych záberov a to nehovorím o tom, že scenár Voyage of Time: Life's Journey je na úrovni šikovnejšieho gymnazistu. Človek totižto rád klame seba samého a Malick dosiahol, citujem: "opravdové znamenitosti" vo filmovom umení - a to tým, že klame všetkých svojich divákov. Rozhodne medzi nich viac nepatrím.

    • 30.5.2017  12:01

    Pred pár dňami som si na mubi.com prečítal jeden krátky, zato výstižný komentár k filmu The Hart of London. "You have to be very careful." Tu to patí dvojnásobne, preto nakladajte s týmto filmovým materiálom nanajvýš opatrne. Musím sa ohradiť voči námietke užívateľa Vančura. Podľa môjho názoru profesia Stana Brakhagea ako umelca/kameramana nie je v žiadnom konflikte s jeho prítomnosťou na oddelení patológie. Film nemá mať edukatívny charakter. Je užitočné pochopiť, že čočka Stanovej kamery sa totiž opakovane vyskytuje na miestach, kde by ste ju najmenej čakali, ale tento fakt zatiaľ ocenia azda iba tí najvernejší fanúšikovia jeho neortodoxnej tvorby. Podobne, na mieste, by mohla byť vznesená námietka na režisérovu účasť pri natáčaní filmu Window Water Baby Moving, kde bol Stan viac kameramanom ako otcom, v čom práve spočíva jeho výnimočnosť! Kde Window Water Baby Moving začína, The Act of Seeing with One's Own Eyes končí.

    • 13.5.2017  18:32

    Celý mesiac som sa dennodenne venoval filmografii, štúdiu a analýze tvorby jedného z najvýznamnejších umelcov 20.storočia a tento mesiac je vlastne len začiatkom dôkladného výskumu, na ktorý sa plne ohdodlávam. Vďaka géniom filmového plátna ako Stan Brakhage, sú naše životy niečím krajšie, plnšie, obohatené o krásne audiovizuálne zážitky a keď máte pri sebe človeka, s ktorým ich môžete ešte aj zdielať a filozofovať nad skrytým odkazom ukrytým v každom jednom z jeho diel, to je to pravé orechové. R.I.P. dear Stan.

    • 9.5.2017  18:20

    Hviezda filmového neba. "Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom. Dám sa vám nájsť." (Jeremiáš 29. kapitola, verš 13)

    • 5.5.2017  09:48

    Stan Brakhage pohliada na svet úplne inými očami ako zvyšok planéty.

    • 22.4.2017  10:41

    (Ne)správna hĺbka ostrosti. Rýchly pohyb kamery... a REM - rapid eye movement, rýchly pohyb očí, podobne ako ked človek zaspáva vo svojej prvej fáze, nevie či sníva alebo ešte bdie a postupne prechádza do spánkovej fázy druhej. Obidve hlavné spánkové fázy (REM a non-REM) sú dôležité a ich dlhodobé chýbanie vyvoláva stavy podobné psychóze. Možno sa pýtate čo to má spoločné s týmto krátkometrážnym snímkom, ale Stan Brakhage v týchto dvadsiatich dvoch minútach filmového zvitku Unconscious London Strata dokonale vizuálne analyzuje čo spomínam vyššie. Just keep on dreaming of London.

    • 16.4.2017  20:18
    Star Garden (1974)
    ****

    Šťastie je mozaikou drobných radostí. Tak ako je kvalitný film mozaikou dobrých záberov. Stan Brakhage si je toho vedomý. Film, v ktorom sú deti hercami, bez toho, aby o tom vedeli. Na svete je toľko krásnych príbehov. A kde sú sfilmované tie vaše?

    • 12.4.2017  08:45

    3rd Episode vie existovať ako samostatný film bez ohľadu na to, či poznáte súvislosti z predchádzajúcich udalostí seriálu. Krásny herecký výkon v podaní Laurie Matcalf. Žiadne moralizovanie - takýto scenár napíše len samotný život. Dva dni mi tento príbeh rezonuje v mysli a preto zvyšujem hodnotenie na maximum.

    • 1.4.2017  17:56
    Black Plus X (1966)
    ****

    Priblíženie života členov čiernej komunity a ich stratum intermendium očami prisťahovalca Alda Tambelliniho, v našich končinách menej známeho, zato všestranného umelca, ktorý si pre tento film umne a nie náhodou vyberá dve miesta kde sa všetky deti (a nie len tie s tmavou pleťou) cítia šťastne. Týmito miestami s najväčšou koncentráciou detského úsmevu sú pláž s príbojom a zábavný park. Do pozornosti dávam moment, kedy sa obyčajnou projekciou negatívneho obrazu zrazu stáva černoch belochom.

    • 1.4.2017  17:31

    Determinácia dvoch svetov. Životné versus neživotné, kde prevláda to druhé. So zmyslom pre dokonalú kompozíciu sa umelec Robert Todd pomalým tempom venuje štruktúre jednotlivých materiálov. Azda jediným negatívom jeho príjemných filmov je použitie digitálnej kamery, v opačnom prípade by moje hodnotenia išli o jednu hviezdičku vyššie.

<< předchozí 1 2 3 4 5 6
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace