mrclTV

Také isté ako Equalizer jednotka, len ešte menej záživnejšie napriek tomu, že je film o celých 10 minút kratší. Obdivuhodný "výkon", hlavne za to asi môže podľa mňa úplne zbytočná časť s vychovávaním "mlaďasa" z bloku, ktorá mala snahu oživiť zápletku, ale ostalo iba pri snahe  - Denzel už nie je len tichý pomstiteľ, ale aj životný kouč.

Keď sa nad tým zamyslím, Equalizer je vlastne taká rozťahaná "angry revenge Neesonovka" v štýle Taken, len s iným hlavným predstaviteľom. Čo je stále fajn kombinácia, ale tých pomalých 130 minút s ďalším rozvinutím príbehu filmu skôr uškodilo, ako pomohlo. LTT za tri.

Celkom už na tomto filme cítiť, že má sedemdesiat rokov (miestami je to skôr divadelná inscenácia ako film), ale stále je to slušná klasika. Dal by som tri a pol, ak by sa dalo.

Hudobník prichádzajúci o sluch, jednoznačný námet na srdcervúci príbeh - a toto sa vydarilo (to by skôr bola hanba, keby sa to nepodarilo). Len mi vadilo, že je to z veľkej miery o sektárine, sociálnom zabezpečení a cene zdravotky v USA (ale bez toho by to asi nebol kompletný príbeh).

Áno, je to tak blbé, ako už samotný názov filmu naznačuje, ale je to tak príjemne zábavne blbé, že sa to nedá nepáčiť! (teda aspoň v rozumných medziach, či skôr v tomto prípade nerozumných medziach?). Poriadny úlet pri ktorom som sa schuti zasmial. (Kvalitný komentár je od používateľa Israha.) PS: Tie vtípky s Tyranosarími ručičkami ma doháňali k slzám, od smiechu!

Samozrejme, keď rôzny šmejdi v rodine, či v okolí využívajú opustených, slaboduchých a naivných ľudí je to hanebný čin. Ale tento film ma aj napriek svojej ťažkej téme prekvapivo nezaujal - zrejme za to môže zvolené "vizuálne" spracovanie. A keď zoberieme druhú stranu mince (respektíve tohto filmu) tak sú aj lepšie filmy o feťákoch. No hudba Clinta Mansella je jednoznačným highlightom.

Rozťahané ako týždeň pred výplatou, ale tých 157 minút stojí skutočne za to. Al Pacino bol neprekonateľný! Jeho írečité rady do života by sa dali počúvať celý večer (čo scéna to výrok, čo by sa dal tepať do kameňa). Ale musím sa priznať, že tento film u mňa prekonal veľkú genézu. V úvode som mu veľmi neveril a chcel som dať len tri hviezdičky, no ako minúty ubiehali hodnotenie išlo hore a hore až sa zastavilo na strope. Silné, len ten školský, až disneyovsko presladený záver s totálnym happyendom sa mi do tak zatrpknuto realistického filmu veľmi nehodil.

Jeden z najabsurdnejších filmov... ale páči sa mi, že všetky tie hyperboly a zdanlivo náhodné bláznovstvá majú v sebe dobre zakorenené narážky a metafory na dnešnú dobu, celkom šikovné. Moje počiatočné nadšenie síce mierne upadlo, kvôli podľa mňa menej vydarenej prostrednej časti filmu (kde sa vysvetľuje Lesterova rola v príbehu), cez ktorú sa treba prehrýzť, ale záverečná tretina opäť zaujme. Každopádne, veľmi originálny film.

Je celkom jasné, že so zvolenou tematikou pred pár rokmi na Oscaroch zabodoval, ale mne sa film veľmi nepáčil, hlavne jeho prehnaná polopatickosť a priamočiarosť (asi aby ho pochopil aj priemerný americký divák?). Neivem, či používam úplne správne slová, ťažko sa mi vyjadruje čo presne sa mi nepáčilo, ale prišlo mi to celé až smiešne nalinajkované podľa vopred nastavených šablón. Celkové poňatie inak zaujímavej zápletky, bolo podané v mojich očiach zle.

Vyfarbičkovaný pseudoumelecký horor, ktorý vás svojím tempom unavuje, ale stále ste odhodlaní čakať na veľké odhalenie v závere, ktoré našťastie príde, ale..... veď podľa môjho hodnotenia asi vidíte, čo si o ňom myslím.