adamix

Walking dead za mňa vždy bola, je a bude jedna z najväčších seriálových srdcoviek a nielen kvôli viac ako desaťročnej priazni, ktorú som tomuto seriálu venoval. Ponúkol okrem neprekonaných praktických efektov (predovšetkým odzrkadlených v maskách walkerov) aj silnú ľudskú drámu o partii preživších v nekompromisnom postapokalyptickom svete plného smrti a nebezpečenstva, ktoré číhalo za každým rohom a kde viackrát samotný ľudia boli väčšie monštrá, ako tie nemŕtve. Frank Darabont to kedysi dávno celé odštartoval a pochodeň prenechal následne mnohým tvorcom, z ktorých asi najväčším ťahúňom bol legendárny maskér Greg Nicotero a pravdupovediac, seriál si prešiel nespočtom veľkých highlightov a na druhej strane aj časmi so slabými chvíľami, kedy kvalita určitých epizód stagnovala. Avšak, ten pilier vlastného štýlu si zachoval až do samotného konca. Po Rickovom odchode zo seriálu prevzal žezlo jeho parťák Daryl spoločne s ostatnými postavami a s patričnou úctou to spoločne dobojovali až do samotného konca. Posledná séria mala za mňa niekoľko veľmi slabých a zbytočne výplňových epizód, čo ma viac ako na rok odradilo od môjho obľúbeného seriálu a vďaka tomu som na čas stratil úplný záujem. Do prvej polovice sezóny seriál ponúkal množstvo lacných twistov, ktoré už nemohli nijak pôsobiť napínavo či zaujímavo, nehovoriac o množstve nezaujímavých postáv a politicko - sociálneho prostredia Commonwealthu, na čele so záporákmi, ktorí ani po päty nesiahali takému Guvernérovi, Neganovi či Alfe. Našťastie nabral seriál na zaujímavých obrátkach, zrýchlil to spomalené tempo a aj keď síce nešlo o ktoviaké geniálne epizódy ako za starých čias (keď už sa schyľovalo ku koncu série), dorazil seriál do svojho želaného a patrične úctyhodného a emocionálne plného konca, ktorý síce uzavrel svoju bránu, ale otvoril nové pre ostatné seriálové spin-offy, ktoré určite nevynechám. Veľa úprimných objímačiek a slov, rozlúčok so starými postavami, z ktorých každá dosiahla svoj vrchol. Plus na záver pár spomienok na staršie série, eventy a postavy, ktoré pôsobili v starších sériach a nesmelo chýbať ani osobné poďakovanie priamo od účinkujúcich, ktorí si to tie dlhé roky užívali. Som rád za takýto koniec a približne aj takto nejako som si ho predstavoval. Teším sa na Ricka s Michonne a som zvedavý, čo bude ďalej. ,,We are the walking dead."

Tradičná boxerská dráma s novodobým nádychom, ale preumelokvanými emóciami, čo B. Jordanovi nedávam zas tak za vinu, pretože na režisérskom kresle a v boxerskom ringu mu to ide skvele a poradí si aj sám bez mentora Rockyho. Spoločne s Majorsom sa veľmi snaží a ich charizma a snaha film udržujú s určitou kvalitou. Preto je záverečný fight omnoho osobitejší, než aký bol v predchádzajúcich Creedových častiach. Boli tu isté veci, ktoré šlo urobiť aj lepšie a prižmúrim aj oči nad tým, že sa to dosť podobá na tretieho a piateho Rockyho (samozrejme, tento boxerský podžáner je už tak prečerpaný nápadmi, až by som sa divil, keby vzniklo niečo fakt originálne). Som však zvedavý a zároveň sa obávam, kam až chce B. Jordan sériu posunúť a čo chce priniesť v štvrtej časti. Za mňa 70%.

Pokračovanie obšírnej retrospektívy do osemdesiatkových hororov, tentoraz aj z európskeho územia alebo tých menej známych. Opäť rovnako pútavé a obohacujúce ako prvá časť, dokonca aj so známymi tvárami a hororovými remeselníkmi ako sú napríklad Robert Englund či Tom Savini. Ešte dlhšie, ale rovnako pútavé a čo ma prekvapilo tak dokument venuje krátku kapitolu aj starým retro hororovým hrám.