Anderton

Ako rocková opera uvádzaná na divadelných doskách Tommy možno funguje skvele. Ako filmová adaptácia ma ale celkom minula. I keď som si celkom užíval hudbu a najmä som sa vždy tešil na ďalšie hviezdne cameo, dramaturgicky ma film nepresvedčil, pretože jeho subjektívny čas by som odhadol tak na tri hodiny. A pritom by takýto muzikál mal ubehnúť ako voda. Záverečnú pieseň ale dlho z hlavy nedostanem. Hair alebo Jesus Christ Superstar som si užil viac.

Konečne má seriál aj nejakú tú psychologickú hĺbku, i keď stále skôr v mantineloch diela pre teenagerov. Wednesday má plán a návšteva starého príbytku je atmosférická a strašidelná, zároveň ale scenár poukazuje na to, že týmto plánom hlavná postava ohrozila životy svojich kamarátov a že skrátka teraz nie je ona tá, ktorá by mala pravdu a cynizmom to neobkecá.

Keď ide v prvom rade o priamočiaru detektívku, hneď sa na to lepšie pozerá. Ubieha to rýchlejšie. vzhľadom na to, že celý prípad z minulosti sa aj osvetlí, neobsahuje to vatu, čo sa o predchádzajúcich častiach povedať nedá. A potom je aj ten humor zábavnejší. Chcel by som vidieť ten moment, kedy Wednesday dostala svoju prvú sadu na vykopávanie hrobov a bola tak šťastná, že sa skoro usmiala.

Wednesday a Ohnivá čaša časť druhá.

Veľmi komorná britská sci-fi je zároveň aj britskou verziou Invaders of Body Snatchers, ale s úplne iným vyznením. A celkom prekvapivým, pričom jediným audiovizuálnym spracovaním sci-fi prvku je nepríjemná zvuková stopa. A úplne to stačí. Film sa dá chápať aj ako metafora večného boja medzi mužmi a ženami, viď záverečná scéna, ale pre vychutnanie si príbehu vôbec netreba nachádzať implicitné významy. Z britských príspevkov k paranoidnej mimozemskej sci-fi vlne je stále jasná jednotka Village of the Damned, ale Unearthly Stranger príliš nezaostáva.

Zatiaľ najlepšia epizóda. Zrejme preto, lebo sa tu vystrieda viacero prostredí a pozrieme sa aj do minulosti a nebola by to scéna z tohto fikčného sveta, ak by nešlo o niečo spojeného s čarodejnicami a ich upaľovaním. Do minulosti sa dostane aj Wednesday a začne si spájať veci minulé s vecami prítomnými a vecami budúcimi. Poteší, respektíve pobaví aj scéna so sochou a aj ten pohľad zo sprchy do zrkadla.

Začne to dobre. Netradičné prostredie, netradičný hrdina, slušný humor, poznámky ohľadom americkej zahraničnej politiky po druhej svetovej vojne. No a potom začne non-stop akcia a zase máme pocit, že máme dvanásť rokov a najmä to, že mať viac je v tomto prípade značnou nevýhodou. Akoby sa všetci zrazu zľakli, že budú až príliš odlišní a preladili na rovnakú generickú vlnu rozprávania, trikov a akcie, ako vo väčšine súčasných komiksových adaptácií. Johnson je už v závere smiešny a večná škoda, že Brosnan nepoňal svoju postavu viac parodicky. 50%

Poctivý psychothriller ako z deväťdesiatok, ktorý ale nebude príliš populárny v Maďarsku. Ich reč si totiž Američania mýlia s klingonštinou. Asi pridáte jeden bodík vtedy, ak ste videli Pianistku a pochopíte tak viacero paralel. Inak ide o polemiku o osamelosti ako fenoménu dneška, subtílnejšie o trápení nad stratou blízkeho človeka a vyrovnávania sa s tým, a v tom čisto komerčnom móde proste o boj psychopata s "normálnym" človekom z davu. Je to samozrejme aj o kvalitných herečkách, by ma zaujímalo, či Chloe chodí občas na večeru k Huppertovcom.

Wednesday a Ohnivá čaša (E. A. Poea) + Wednesday a Tajomná komnata.

95 minút sa divák pozerá... na to isté. Non-stop akcia, kde sa stále objavujú nové mimozemské monštrá a proti ktorým bojujú oživení mŕtvi prostredníctvom istej zázračnej technickej gule. To je možné samozrejme len v japonských komiksoch. Problém je ale práve v tej repetetívnosti všetkých scén a asi ešte viac v tom, že stále ide o pomerne komorné súboje v jednom prostredí medzi činžákmi. Občas by nezaškodilo ničenie celých miest a veľké celky, niežeby s tým mali japonskí filmári etický problém.