Anderton

Anderton

erik binder

okres Bratislava


45 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 2.8.2014  21:03

    Miznúce vlny vyvolávajú reklamou pocit, že buď to bude "strašne cool", alebo myšlienkovo hlboké sci-fi. Cool to príliš nie je a možno je to dobre. Musím tak však ignorovať masívny grupáč, ktorý však nie je tak úplne prvoplánový a má zaujímavý výsledok. Myšlienkovo režisérka nedokáže využiť všetok potenciál, ktorý v sebe daná látka má. Je tu zopár symbolov, celý čas nám je podprahovo dávané najavo, čo je hlavná myšlienka filmu, avšak bez poriadneho deja to nedokáže diváka vtiahnuť do svojho imaginatívneho sveta. Ja Miznúce vlny chápem ako film, reflektujúci súčasný sociálny stav sveta, kde sa mladí ľudia uzatvárajú radšej do toho virtuálneho, pohodlnejšieho, ktorý nám poskytuje možnosť sa viac odpútať od konvencií, avšak emocionálne nás otupuje. To všetko vo výrazne melodramatickom balení. Za odvahu a za podporu akejsi súčasnej menšej vlny (dúfam, že nemiznúcej) podobných intímnych sci-fi typu Otvor oči, Lono, Futurologický kongres, ale aj Inception, pridávam jednu hviezdu.

    • 2.8.2014  13:09

    Príjemný, nič neriešiaci dobrodružný film z 30. rokov. Hlavným ťahúňom je Cary Grant, ktorý okúzli aj v babánovej republike každú ženu v dosahu. Je trochu škoda že jedna z nich, Rita Hayworth, je pre príbeh absolútne postrádateľná a navyše nedostane ani dostatočné množstvo priestoru, aby svoju prítomnosť obhájila. Určite potešia pekné exteriéry, fakt, že je stále počasie pod psa a také to chlapáctvo, ktoré v dnešných veľkomestách už nemá priestor. Tento film si vyžaduje veľké plátno, ani veľká televízia nedokáže poskytnúť to, čo Hawks zamýšľal. To je samozrejme tým, že ju ešte nepoznal a vtedajšie dobrodružné filmy boli nakrúcané s vedomím, že ich divák uvidí iba na veľkom plátne a je to poznať. Takže v rámci nejakého filmového kinoklubu by som si Anjelov išiel pozrieť znova a nepochybujem, že by som zvýšil aj hodnotenie. Asi ich tam nikdy nedajú, tak ho zvýšim radšej už teraz, aby som nezabudol.

    • 2.8.2014  07:30
    Chartúm (1966)
    ***

    Nehovorím, že sa kinematografický internacionalizmus do vojnového historického filmu nehodí. Avšak Chartúm je tak neosobne natočený, jeho postavy hovoria tak zjednodušujúco, že vlastne nevedú dialógy, ale prihovárajú sa publiku, aby to pochopilo všetky dobové súvislosti ako z dokumentu. Bitky sú vzhľadom nato, že sú ešte točené s reálnymi hercami prirodzené, ale stále tu nie je cítiť to neznesiteľné horko z okolitej púšte. Heston je ťahúňom filmu, ale nepôsobí až tak dominantne plátnu, ako v Benovi Hurovi alebo 10 Prikázaniach. Triumfom mali byť jeho konfrontácie s Olivierom, lenže ja sa domnievam, že jeho obsadenie bolo miernou chybou, jeho maska je totiž tak trochu na smiech. Po toľkej kritike ale treba uznať, že kvôli bitkám, neotrepanej látke (trocha histórie nikdy neuškodí, najmä, ak ste o tomto konflikte nikdy nepočuli), exotickému prostrediu a Hestonovi stojí film za pozretie. No a je dôkazom, že história sa stále opakuje. To je myslím jeho najväčší klad.

    • 1.8.2014  09:52
    Klid noci (1982)
    ***

    Keď sa počas deja povie nejaká historka z minulosti, poprípade sa doplní ešte nejakým mysterióznym snom s nejakými skrytými významami, tak si môžete byť istí, že finále bude podobné. Na tejto priamočiarej ceste sme svedkami rozhovorov a scén, ktoré niekedy iba vypĺňajú stopáž, vedú nás do slepej uličky, alebo povedia jednu z mála zásadných informácií pre dej. To preto, že Still of the night skôr pripomína epizódu nejakého detektívnho seriálu a tá stopáž je tak pre celovečerný film umelo naťahovaná. Ale ak si tento nezaujímavý, ale celkom atmosférický bezvýznamný film pozriete v pokoji noci, môže vás celkom pobaviť.

    • 1.8.2014  00:50
    Wolf Creek (2005)
    ***

    Či je dlhá expozícia prostriedkom na stotožnenie sa s postavami, alebo nudná vata, je otázkou vkusu. Občasné nelogické chovanie žien je už ale chybou scenáristu. Môže sa síce odvolať na fakt, že potom by dej nemohol pokračovať daným žánrovým smerom, vyhýbanie sa klišé a inovatívnosť by však mali byť výzvou. Vidiečania sú mešuge, nerozoznajú kengury od ľudí, mestské krysy sú mimo svojho urbánneho umelého prostredia mimo. To všetko už z hororov poznáme. Ide o to, že v noci v telke v správnej nálade Wolf creek nesklame.

    • 31.7.2014  18:07

    Podľa mňa najlepšia a najzábavnejšia seagalovka. Najlepšia asi preto, že som videl s ním maximálne 5 filmov a tá zábavnosť je skôr nechcená, Dmx_ova sebaprezentácia je vážne k smiechu. No a najväčším prekvapením je režisérov solídny cit pre atmosféru a akciu, pretože inak ho považujem za režisérskeho zločinca ešte väčšieho kalibru, akým je Brat Rattner.

    • 31.7.2014  08:29

    V Loseyho filme je bohužiaľ cítiť tú Williamsovu divadelnosť v každom zábere. Teda ani nie vidieť, ako počuť. Kamera je totiž krásna, film sa odohráva väčšinou v exteriéroch, režisér nám ponúka obrazové symboly. Lenže postavy prednášajú nie príliš prirodzené dialógy, ktoré sú pateticky divadelné. Neznamená to, že postavy nie sú psychologicky prepracované, ale sú takým tým divadelným spôsobom, ktorý sa do filmu až tak nehodí. Taylor a Burton sa snažia čo sa dá, treba povedať, že námet je pomerne originálny, takýchto antihrdinov, medzi ktorými je cítiť potrebnú chémiu, dokázali zahrať snáď len oni dvaja. Losey mal rád nekonvenčných hrdinov uzavretých v jednom priestore so stupňujúcim napätím a tento film chápem ako kombináciu jeho a Williamsovho štýlu rozprávania. Možno ale niekto film nazve Kleopatra v prítomnosti.

    • 30.7.2014  21:10

    Pokiaľ by ste nevedeli, že Kým príde noc natočil Chabrol, tak by vás to počas sledovania filmu určite napadlo (ak ste už niečo videli). V podstate znova tá istá variácia jeho obľúbených tém, čo je ale zase asi jedinou slabinou filmu. Psychologicky skvele vystavané, nejednoznačné v každom ohľade. Neustále rozmýšlate, prečo ľudia a aj hrdina reagujú tak, ako reagujú a najmä kde je hranica medzi skutočnou láskou, priateľstvom a pokrytectvom. Možno to nevedia ani samotné postavy, možno to vedia až príliš dobre. No a pre mňa je veľkým prekvapením, že Bouquet hrá v podstate sympatickú postavu, i keď je vrah. V jeho prípade to je obzvlášť obdivuhodný paradox. Trochu viac komorné, chladné a akademickejšie, ako jeho iné filmy čo som videl, na druhú stranu Než príde noc je až príliš dospelý. Čiže nám ukazuje, ako sme vekom schopní adaptácie na spoločenské konvencie a kam sa u nás posúva pojem morálka.

    • 30.7.2014  11:05

    Elisa je ten typ umeleckého filmu, ktorý vás zo začiatku asi nebude baviť, ale postupne mu začnete prepadať a po jeho konci si ho budete chcieť pozrieť znovu. Aby ste si napríklad vypočuli znova všetky dialógy a monológy a zapojili ich do vašej teórie, poprípade ste si ju popreli a prišli na inú. Fanúšik filmových symbolov bude sledovať veci, ktoré sa vo filme objavia viackrát a tým pádom rozmýšlať nad ich významom. To je podľa mňa tá skutočná filmová zábava. Lenže tento film bohužiaľ v televízii nikdy neuvidím, takže je vo hviezdach, kedy ho uvidím znovu. K plnému hodnoteniu sa prikláňam vzhľadom na fakt, že je to jediný film, kde mi je Fernando Rey sympatický. No a aby som nezabudol, tak ja som za ten dialóg spisovateľa so svojou postavou (alebo podobnú variáciu v tomto zmysle).

    • 30.7.2014  09:40

    Niektoré filmy novej vlny sú bezpochyby kvalitné, avšak občas sa tvorcovia nechali až príliš uniesť a chceli kontrastovať natoľko s mainstreamom a vzdorovať systému, že sa odchýlili aj od artovej zrozumiteľnosti a od tej diváckej absolútne. Zabitá nedeľa ponúka nezaujímavého (anti)hrdinu, metafory, ktoré boli možno účinné v dobe vzniku, mne však neustále opakované zábery na krysy začali svojou doslovnosťou liezť na nervy. Nechcem tvrdiť, že je Zabitá nedeľa zlý film, ale asi ťažko nájdeme človeka, ktorému sa všetky filmy českej novej vlny páčia. Medzi moje menej obľúbené filmy tejto nesporne záslužnej odnože českej kinematografie bude patriť práve Zabitá nedeľa.

    • 29.7.2014  09:18

    Veľmi pohodový film o človeku, ktorý pohodový život rozhodne nemá. Môžeme Coenovcom vyčítať, že glorifikujú looserstvo ako životnú filozofiu, ale keď sa na postavu Llewyna pozrieme bližšie, tak asi nikto by sa jeho životným postojom inšpirovať nechcel. Možno vo svete, kde hĺbka hudby automaticky prináša zisk. Jeho sociálny status je tak kombináciou výrazne komerčne zameranej spoločnosti a povahy, ktorej defekty sú alternované talentom. Talentom, ktorý akoby zabraňoval mať tejto postave aj nejaké iné spoločnosťou kladne chápané vlastnosti. Ako napríklad sebadôvera a zodpovednosť. Typický film na letný večer v rámci amerického nezávislého leta na verejnoprávnej televízii. Tým chcem aj naznačiť, že Coenovci tu nie sú až tak svojskí a priklonili sa viac k tomu, čo si ja predstavujem pod pojmom americký nezávislý film.

    • 28.7.2014  08:04

    Príbeh je opäť na vedľajšej koľaji, respektíve až niekde v treťom, štvrtom pláne filmu. Tými dôležitými aspektami sú tanec, step, spev a chémia medzi Astairom a Rogerskou. Toto poradie sa v priebehu deja mení. Nedá sa nemať rád film, kde sú Benátky zobrazené takým gýčovým spôsobom, aký by nedokázal vytvoriť ani Baz Luhrman a mám taký pocit, že základy jeho Paríža môžu siahať až niekde k Top Hat. Nedá sa ani nemať rád film, kde sa cíti hlavný hrdina ako v nebi. Postavy sa vážne rozprávajú, alebo sa hádajú, potom prejdú znenazdajky do tanečného čísla, kde sa na seba usmievajú, zazu zastavia a hašteria sa ďalej. Áno, takto má vyzerať poctivý gýčový muzikál z 30. rokov.

    • 27.7.2014  22:12

    Verneuil sa snaží pomerne komplikovanou štruktúrou rozprávania presvedčiť diváka, že točí výborný film. Lenže jednotlivé sekvencie sú natočené pomerne neinvenčne a film akoby postrádal rytmus. Zaujímavá kamera a režisérske hrátky prichádzajú až v závere, ktorý je po tejto stránke vydarený. Že mi však bolo jedno, kto a prečo za tým celým väzí, je chybou režiséra, ktorý nedokázal dodať príbehu na naliehavosti a napätie. Zameniteľná francúzska pásová gangsterka zo 70. rokov. Potešia pekné ženy v nočnom podniku, ktorý Francois vlastní a pri ktorého vedení pôsobí značne naivne, pretože pochopí príliš neskoro, o čo tam v skutočnosti ide.

    • 27.7.2014  18:19
    J'accuse! (1938)
    ****

    Prvý film som nevidel, tak nemusím riešiť, ktorý je lepší a tento som si mohol vychutnať bez predsudkov. Možno trochu dlhšie, ako si príbeh vyžadoval, lenže tá záverečná naliehavosť, ktorá je kombináciou filmárskeho umenia a faktu, že sa film natočil v roku 1938, je emocionálne skutočne vyčerpávajúca. Vojnové hrôzy sú natočené realisticky a pôsobia kontrastne (alebo možno s ňou korešpondujú, ako chcete) k surrealistickej, až hororovej záverečnej polhodine. Príbeh začína uprostred bojov a od polovice sa presúva do civilného života, čo je trochu neobvyklé, ale má to svoju logiku. Film nie je až tak autorský, ako Napoleon a Koleso života, pripomenul mi svojou angažovanosťou uvrieskanú Renoirovu Marsseilassu, od ktorej je ale divácky zaujímavejší.

    • 27.7.2014  11:22

    Najnovšia Invázia naväzuje skôr na tento 70. remake, ako na originál. Škoda, že vlastne v každej verzii sledujeme stále ten istý dej, na druhej strane tá spoločenská klíma každej doby je dostatočným argumentom pre stále nové verzie. Plíživá, hutná atmosféra je striedaná béčkovými ingrediencami, avšak stále v tom zmysle, že tvorcovia vedia, čo robia. Takmer každý triler 70. rokov je paranoidný, a tak táto Invázia sa skôr vezie na tejto módnej vlne, ako by nejako zvlášť vzdávala hold originálu a snažila sa o napodobnenie jeho feelingu. Sutherland sa do takýchto rolí parádne hodí a asi neprezradím žiaden spoiler, ak poviem, že mimozemský vírus musel chytiť aj Leonard Nimoy, ten si svojim vzhľadom o to priam hovorí.

    • 27.7.2014  00:42
    2 : 1 (studentský film) (2013)
    **

    Keď je to nemé, nech je to aj čiernobiele. Aspoň to bude pôsobiť ako art. Alebo pseudoart. Rozdiel bude ťažké rozpoznať.

    • 27.7.2014  00:31
    Ty se máš! (studentský film) (2013)
    ****

    Toto chcem raz pustiť svojim potencionálnym deťom. Kvôli výchovnému aj zábavnému charakteru filmíku.

    • 26.7.2014  23:52
    Nekonečný (studentský film) (2013)
    ****

    Na svetové pomery pomerne otrepané, na tie české a naše po všetkých stránkach výnimočne netradičné.

    • 26.7.2014  23:40
    Čtyři dny ve skladu (studentský film) (2013)
    ***

    Vyzerá to ako americký nezávislý film, ale po scenáristickej stránke je to stále na študentskej čs úrovni.

    • 26.7.2014  23:10
    Racek (studentský film) (2013)
    ***

    Trochu animovanej melanchólie nikdy nezaškodí.

    • 26.7.2014  22:48
    Malý Cousteau (studentský film) (2013)
    ***

    Ja len neviem, prečo musí každý študentský animovaný film vyzerať, ako by bol robený na kolene. Asi preto, že sú.

    • 26.7.2014  22:19
    Podoba lásky (studentský film) (2013)
    **

    Ako študentský film tretieho veku dobré.

    • 26.7.2014  21:57
    Mstitelé (1972)
    ***

    Western má svoje viac menej nemenné dejové klišé. Jeho výhoda je však v tom, že sa odohráva takmer výlučne v krásnych exteriéroch a na svete je vždy dosť charizmatických ksichtov, ktoré mu dodajú na príťažlivosti. Je potom na režisérovi, či pridá aj niečo vlastné a pokúsi sa aj niečo zdeliť. Pomstitelia sú skôr opačným prípadom a vystačia si iba s tou krásnou kamerou a hercami. Možno reagujú aj na špagetti western, mne však Borgninova postava evokovala zápodonemecké westernové rozprávky a to je poloha, v ktorej tohoto herca vidieť nechcem. Jedna z mnohých westernových stávok na istotu, čo je fráza, obsahujúca v sebe rovnaké množstvo pozitívnych aj negatívnych informácií.

    • 26.7.2014  16:49
    Vítejte v novém těle (TV pořad) (2011)
    ***

    Tento typ programu vnímam ako ukážku toho, že ak sa chce, všetko sa dá. Asi je potrebné vidieť podobné formáty v televízii, pretože mnohí podobným osudom postihnutí ľudia neveria, že sú takejto zmeny schopní. Forma programu až tak dôležitá nie je, obsah je tu všetkým. No a ten tréner je sympaťák, ktorého tak môžeme vnímať nielen ako trénera konkrétnej osoby v programe, ale aj ako človeka, ktorý dokáže vzbudiť vôľu k zmene v ľubovoľnom divákovi.

    • 26.7.2014  16:40

    Melodráma nie na pozadí tragických politických udalostí, ale vnútri nich. Milenecký pár totiž priamo aj nepriamo ovplyvňuje chod dejín vo vlastnej krajine (a samozrejme sa vďaka politike vyvíja ich vzťah). El Pao oplýva kontrastom exotickej krásy krajiny, ktorú by sme chceli navštíviť, ale nechceli by sme žiť ako jej obyvatelia a byť svedkami podobných udalostí. Po dejovej stránke je to myslím v poriadku, nehrozí nuda z predvídateľnosti, avšak vytráca sa Bunuelov rukopis a my sme tak svedkami "iba" solídnej neautorskej drámy. Scenár mohol rovnakým štýlom natočiť napríklad Renoir, alebo hocijaký velikán svetovej kinematografie. Nie však niekto, kto velikánom nie je, to by dopadlo zrejme horšie a film by mohol byť zbytočne melodramaticky presladený. 70%.

    • 26.7.2014  10:41

    Niežeby niektoré momenty filmu neboli samé o sebe vtipné, avšak pokiaľ ich dáte do mierne nadpriemerného filmu, tak ich pôsobivosť klesá. Romantická komédia a 120 minút taktiež dokopy nejdú a musím sa priznať, že krása Sophie Loren v mojich očiach nedosahuje pôvaby Tippi Hedren, v čom budem obávam sa osamelý. Tak jediným prvkom, ktorý ma skutočne zaujal, sú okolnosti, v ktorých sa postavy ocitajú a ich príčiny. Čiže podtext filmu. Sme totiž vo filme Charlieho Chaplina a ten si kritiku spoločnosti neodpustí ani v romantickej komédii. Brando a Hedren ako smotánka spoločnosti predsa lásku nepozná, tak ju Branda musí naučiť až ruská emigrantka s ťažkým osudom. Je to smutné, zároveň dávajúce pocit akéhosi vyslobodenia a je to romantické.

    • 25.7.2014  09:29

    Keď hrajú a rozprávajú Astaire s Rogersovou tak je to podstatne slabšie, ako keď tancujú. Takže o zábavu mimo tanca sa stará staršia generácia, ktorej to ide omnoho lepšie. Niektoré scény sú tak trochu vycucané z prstu a herci akoby nevedeli, ako ich zahrať. Našťastie vždy príde nejaká super pieseň, alebo sa plynule prejde z kroku do tanca. Škoda, že si viac scenárista nedal záležať aj na príbehu, možno trochu viac drámy by mu neuškodilo. Dve piesne si budem občas púšťať na youtube (dúfam, že tam sú) a asi nemusím spomínať, ktoré to budú. Trochu iný typ muzikálu, ako obľúbené backstage so záverečným dychberúcim vystúpením, Swing time je o niečo komornejší a viac sústredený na ústredný pár.

    • 24.7.2014  10:52

    Bál som sa podobnej nudy, akým bol Alexander veľký. Vedel som, že druhý Ben Hur to nebude. Lenže King Vidor bol proste King, čo sa dá povedať aj o Brynnerovi a o tom, že Lollobrigida bola Queen, snáď nikto nepochybuje Najväčším kladom filmu je podľa mňa jeho jednotná atmosféra, jeho dramaturgická zovretosť a nie príliš jasná predvídateľnosť. Občas je to už archaické, ten tanec Egypťanov už vyvoláva úsmevy, ale film môže poslúžiť aj ako taká zjednodušená hodina dejepisu s peknými obrázkami. Bitky 50. rokov nie sú vďaka svojej statickosti tiež už to pravé orechové, na druhú stranu tu cítiť ručnú prácu, tú skutočnú kinematografiu, čiže drinu na pľaci. Veľmi milé prekvapenie.

    • 24.7.2014  10:46

    Tak neviem, či film neohodnotiť vyššie, keďže sa mi relatívne páčil a som Slovák. Lenže ja sa nikdy nedokážem zmieriť so scenáristickou barličkou, akou je nepravdepodobná náhoda. No a v Nebi je ich teda požehnane. Vlastne sa vyskytnú vždy, keď začne dej stagnovať. Nie je to len problémom tohoto slovenského filmu, ale skôr problémom našej kinematografie všeobecne. Nemám však problém s autenticitou, i keď je značne pochybná, lenže myslím si, že zahraničné filmy vnímame autentickejšie iba vďaka tomu, že tamojšie prostredie nepoznáme. Klára sa chová často z mužského pohľadu nelogicky, ale to je pre nás mužov logické, pretože je žena. A zaujímalo by ma, čo bolo na tom lekárovi tak neodolateľné, že ho chcela každá do postele. Všetkým mojim známym ženám by pripadal extrémne slizký. Záver vyšumí bohužiaľ do stratena bez ohľadu nato, čo chcela režisérka povedať.

    • 24.7.2014  10:39

    Nechápem prečo sa distribútor rozhodol pre názov Brazílsky masaker, keď sa skoro hodinu nič nedeje (niekto by to nazval možno budovaním napätia), aby to na nás režisér vybalil v posledných dvadsiatich minútach. Tie môžeme ako jediné považovať v obmedzených naratívnych mantineloch žánru ako čosi aspoň trochu inovatívne, oproti tým klišé predtým. Pokiaľ chcete vidieť v Turistas (tento názov je úplne v poriaku) nejakú myšlienku, tak jedine tú, že americký turista sa vďaka zahraničnej politike svojej krajiny nemôže nikde cítiť bezpečne. Ale možno je to čistá nadinterpretácia, keďže film je čisté béčko. Na druhej strane uvidíte Oliviu Wild v plavkách a aj takéto spestrenie býva niekedy lepšou návnadou na pozretie filmu, ako jeho myšlienková hĺbka.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace