Anderton

Anderton

erik binder

okres Bratislava


43 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 16.3.2014  21:59

    Pomerne neštandartný námet z druhej svetovej vojny natočený bohužiaľ príliš štandartným spôsobom. Záverečná 20 minútovka je geniálna, ukazuje, čo robí umelca umelcom aj v ťažkých dobách. Lenže to pred tým je chvíľami nudné, pozeráme sa na sto krát videné v iných filmoch. Je fajn, že sa nemusíme pozerať na citové vydieranie spôsobené páchaným násilím, hrôzy sú síce ďaleko, ale predsa tak blízko. Škoda, že podobne silných momentov ako divadlo a záverečné predstavenie vo vlaku nie je vo filme aspoň o jeden viac, priklonil by som sa k vyššiemu hodnoteniu. Každopádne film by nemal zmeškať žiaden náročnejší fanúšik nášho filmu, takže program v tv by som preventívne sledoval. 70%.

    • 16.3.2014  08:02

    Hollywoodsky tvorcovia odkryli karty a odhalili nám starú pravdu, že cirkev je v tom nevinne, pretože čarodejnice existovali. Snáď "posolstvo" filmu takto nepochopila väčšina návštevníkov kina, ale myslím že dnes je všetko možné. Rehabilitácia cirkvi pokračuje v záverečnom súboji so zlom, kde je nám ukázané, že inak ako násilím sa veci riešiť nedajú. Ale Sena je umelec, takže je jasné, že to zlo je v skutočnosti v ľuďoch a boh hriešnikov potrestá. Podávať takto prezentované "zásadné myšlienky" prostredníctvom dobového fantasy béčka so slušným rozpočtom a dlhovlasým Cageom je produkčná sebevražda. Ja si guilty pleasure predstavujem úplne inak.

    • 16.3.2014  07:55
    Krvava bajka (1969)
    *****

    Asi sa nechám trochu uniesť a udelím inak "iba" nadpriemerne natočenej snímke plný počet. Dve tretiny stopáže pomerne štandartne natočená vojnová záležitosť, kde sú hlavnými postavami deti. Ich pohľad môže byť ovplyvnený ich fantáziou, ale Jankovič nám ukazuje, že ich vnímavosť je natoľko silná, že vidíme všetko absolútne neskreslene. Pri hrôzach, ktoré páchali okupanti v Srbsku počas druhej svetovej vojny, je to teda pozeranie filmu značne drastické. Explicitným momentom sa režisér vyhýba, ale vzhľadom na to, čo vraždeniu predchádza, akoby natočené boli. Záverečné pasáže sú niečo ako masovo natočeným záznamom premyslenej nemeckej operácie "mŕtvy Srb, dobrý Srb" a človeku je zase z príslušnosti k svojej rase maximálne na blití.

    • 16.3.2014  07:47
    Pěna dní (2013)
    ***

    Adaptovať knihu do zmysluplného scenára nie je vôbec jednoduché. Za prvé musí film fungovať sám o sebe a osloviť aj nečitateľov, za druhé by mal uspokojiť aj ľudí, ktorí si pri čítaní predlohy utvorili jej vlastný svet v hlave. Pri surrealizme je situácia ešte niekoľkokrát zložitejšia. Inak povedané ukázané vo filme by malo byť opodstatnené a tvorca by sa nemal obhajovať slovami, že tak to predsa bolo v knihe. Mne tak bohužiaľ väčšina filmu pripadá. Neviem, prečo má vzhľadom na príbeh vizuál taký aký má, prečo sa niekedy postavy chovajú tak, ako sa chovajú a čitateľ si asi neodpovie ani na otázku, prečo sú filmoví hrdinovia dvojnásobne starší. Gondryho štýl mi bohužiaľ sedí iba v spoločnosti geniálnych myšlienok Charlieho Kaufmanna a pri jeho ostatnej tvorbe je cítiť, že režisér nemá pevnú pôdu pod nohami.

    • 15.3.2014  09:50
    Vrať se mi (2000)
    **

    Tak som nevedel, čo k sobotnému raňajšiemu upratovaniu/umývaniu riadu pustiť, či nejaké CD, ale hudobný kanál. Tak som pustil film, s cieľom mať nejaký príjemný podmaz, pri ktorom nie je potrebné premýšlať. Vráť sa mi dokonale splnilo účel, pretože neobsahovalo žiadnu nadpriemerne natočenú a emocionálne vyhrotenú scénu, pri ktorej by divák musel zasadnúť a strácať tak drahocenný čas. Takže vlastne je všetko v poriadku. Pre filmových kritikov utrpenie.

    • 15.3.2014  07:43
    Protektor (2009)
    ***

    Vo svojom žánri asi to najlepšie, čo u našich západných susedov vzniklo. Ako po scenáristickej, tak po hereckej a režijnej stránke. Lenže ja som Slovák a nemusím sa rozplývať nad každým nie tak častým solídnym výtvorom miestnej kinematografie. Môžem porovnávať aj so zahraničnou produkciou. Predsa len mám pocit, že film pôsobí trochu televízne a že mohol končiť aj trochu silnejším finále. No a určite by ma potešila nejaká masová scéna, ktorá by ukázala, že na to Česi skutočne majú. I keď sa jedná o komorný príbeh. Ale dosť veľká spokojnosť, najmä s poňatím postáv, ktoré v situácii, v ktorej sa ocitli možno nemohli chovať inak. Pretože nevedeli, ako sa situácia vyvinie. 70%.

    • 14.3.2014  18:37

    Nechápem, čo stále robia amíci cavyky ohľadom cesty na Mars, veď je to predsa tak jednoduché!

    • 14.3.2014  17:15
    Únos (2012)
    **

    Mám rád trilery s myšlienkou, ktorá nám nie je cpaná násilne do hlavy. Nemám rád, ak je nejaká myšlienka prefiltrovaná do maximálne tuctovo natočeného trileru, ktorý neponúka nič napínavé. Najatmosférickejší je tu neustále padajúci sneh a časté odohrávanie sa deja v noci. Tak sa nám samozrejme nejaký ONeill snaží zakryť fakt, že The Factory je filmom iba o záverečnom twiste, na ktorý sa všetci tešia, keďže z ničoho iného sa hodinu a pol tešiť nedá. No a keď príde, tak bude jednou z vami očakávaných možností. Či je pritiahnutý za vlasy, tupý, alebo snáď geniálny a posúva film niekde inde, nechám na divákovom vkuse. Ja som za prvé možnosti. Keby aspoň mali tvorcovia poriadne gule a nemali potrebu dať do príbehu nádej v podobe dovetku, mohlo to byť nakoniec ešte celkom fajn. No a tá myšlienka? Niečo v zmysle rodina je základ štátu, alebo lepší vrabec (rodina) v hrsti (pivnici), ako holub (prostitútka) na streche (ulici). Ani s tým ale tvorcovia nedokážu pracovať zmysluplne.

    • 14.3.2014  07:53

    Mysteriózne ladené Teshigaharaove snímky sú presne tou chuťou relatívne exotického Japonska, ktorá je ešte zrozumiteľná pre európskeho diváka. Piesočná žena ponúka viacero výkladov a ja si samozrejme myslím, že všetky sú správne. Veľmi sugestívna Piesočná žena nám vyvoláva také sucho v ústach, ako pobyt na Sahare a vznikajúci vzťah nedobrovoľných väzniteľov a pokusy o útek sa starajú o rytmus filmu. Či jamu uprostred pustatiny budete chápať ako manželské "väzenie", nepríjemnú prácu v nej za jedlo a vodu ako obraz života človeka "hmyzu" v kapitalistickej spoločnosti, piesok ako symbol času, nebudete mať pocit nečitateľnej artovej nudy, režisérove podobenstvá sú vymyslené dostatočne chytro a zároveň zrozumiteľne. Možno by mi pôvodná verzia stačila, mám pocit, že je v nej bude povedané všetko, tá predĺžená občas trochu prešľapuje na mieste.

    • 13.3.2014  18:23
    Kancl (TV seriál) (2005)
    ****

    Originál som nevidel (ani jednu časť) a toto hodnotím po zopár dieloch. Tu na nejakej náväznosti asi nezáleží, podstatné je, kto sa zase ukáže ako väčší trapák. Osadenstvo kancla je tak mešuge, že častokrát to môže byť aj niekto iný, ako šéf vo výbornom megatrápnom predvedení Stevea Carella (kto iný by si po kopačkách mohol púšťať Jamesa Blunta). Nielen v jeho prípade je však casting vynikajúci. Na druhú stranu to nie je žiadna extrémne vtipná šupa, skôr sa tu pracuje s tým, že si divák na postavy a ich typ každodenného humoru zvykne.

    • 13.3.2014  16:58

    Predloha pre Kadárov zámorský pokus nebola asi pre filmovú adaptáciu ako stvorená a Kadár ako v prvom rade umelec na (nielen) radového diváka veľký zreteľ neberie. Typ filmu, ktorý som docenil až po nejakom čase, kým sa mi rozložil v hlave, jeho priame sledovanie nebolo zábavné ani v artovom zmysle slova. Nakoniec sa jedná o dosť smutnú záležitosť, ktorá sa nebojí ani v samotnom závere ukázať to, čo poznáme ako stareckú zatrpknutosť a tvrdohlavosť. Toto býva téma mnohých atraktívnych filmov, v ktorých starečkom pomáhajú pekní a solventní príbuzní a tí tak v nich tú zatrpknutosť dokážu bez problémov rozpustiť. Čo keď je ale vašou jedinou pomocou životom rovnako skúšaný nasratý otravný černoch, ktorý navyše tvrdí, že je anjel? Nechajte sa prekvapiť.

    • 13.3.2014  10:41

    Možno to bolo kedysi vtipné celé, dnes je to už viacej trápne. Amatérština v tom najklasickejšom zmysle slova. Taká milá jednohubka pre fajnšmekrov a možno aj povinné filmové čítanie zo 60. rokov. Český dabing je katastrofálny, ruinuje všetko dobré, čo by sa na filme dalo za normálnych okolností nájsť. Jack Nicholson na obale DVD nemá čo robiť, má tu iba epizódnu úlohu a možno film ani nevidel. Ale vyzerá na plagáte s rastlinou ako s filmovou cenou. V originále by to bolo za 3 hviezdy.

    • 13.3.2014  07:08
    Raketa na Měsíc (1958)
    odpad!

    Prekvapilo ma pomerne vysoké tunajšie hodnotenie, samozrejme to nie je dôsledkom nejakých skrytých kvalít, ale nechcenou brakovou zábavnosťou. Určite sú ešte omnoho horšie béčka, s podstatne prihlúplejším a nepochopiteľnejším dejom, ale maximum, kam som ochotný ako divák zájsť a pobaviť sa na úkor tvorcov v minulosti sú filmy typu Raketa na mesiac, alebo tvorba Eda Wooda. Možno je odpad trochu prísnym hodnotením, ale keď si tvorcovia neoveria, koľko očí má pavúk, tak nech sa na mňa nehnevajú :). A odpad samozrejme znamená vyššiu mieru zábavnosti ako jedna hviezdička a Raketa na mesiac zábavným filmom určite je!

    • 12.3.2014  21:52

    Ďalší z mnohých lágrových filmov, tentokrát z tunajších vôd. Máme tu znova náckov, ktorí nemajú žiaden charakter, bohužiaľ ani ten zlý, pretože tu sú iba ako papierové vreštiace a strieľajúce karikatúry. Chápem, že v roku 1960 to ešte ani zďaleka nebolo otrepané klišé, lenže na film sa asi už bez porovnávania s ďalšími neskoršími zástupcami subžánru pozerať nedokážem. Sú tu pre mňa dva silné momenty, tým prvým asi pre každého bude "výstup po schodoch", ktorý môže dať spomenúť ďalším pamätníkom na Lumetov Pahorok a dialóg väzňa (Sováka) a väzniteľa o tom, kto má a kto nemá za čo bojovať. No a poteší množstvo známych tvárí v netradičných úlohách väzňov koncentračného tábora. Pre mnohých sú to možno najmenej tradičné role v ich kariérach.

    • 12.3.2014  20:08

    Ak by zápletka nebola taká nepravdepodobná blbosť, tak by sa jednalo o ďalšiu geniálnu Wilderovskú komédiu. 3 jelitá, 2 krásne ženy, 2 zámeny a 1(?) sex. V priebehu deja na nás občas vybafne nečakane vtipná až geniálna narážka, až si hovoríte, že to všetko chcelo lepšiu dejovú kostru. Ale ťažko hodnotiť objektívne z dnešného hľadiska, možno už aj v 60. rokoch sa jednalo o poctu bláznivým komédiám zlatého veku Hollywoodu. Taktiež si tu Wilder robí srandu z hereckých a speváckych namyslených celebrít a aj napriek komediálnemu žánru mi postava Dina nebola vďaka tomu vôbec sympatická. Čo je asi dobre.

    • 12.3.2014  16:48
    Opus I (1921)
    ***

    Tak to vyzerá, keď sa do boja medzi sebou pustia geometrické tvary.

    • 12.3.2014  16:47

    Walter Ruttmann natočil Symfóniu Berlína tak, aby sme toto mesto po nej milovali presne tak, ako on. Inak ako ohňostrojom tento film končiť nemohol. Ku šťastiu mi len chýbal vtedy ešte nevybudovaný olympijský štadión. Menej technicky experimentálne ako napríklad Muž s kinoaparátom, čo ale samozrejme nie je chyba.

    • 12.3.2014  14:25

    Pripadá mi bezpredmetné riešiť (ako sa to s obľubou robí), prečo sú Ozuove zdanlivo fádne príbehy každodenného života témou tak populárnych filmov. Prečo by mala byť každodennosť nepríťažlivá? Niekomu môže pripadať predsa nudný akčný o film o záchrane planéty. Ale k filmu. Equinox flower môže byť pre mimo-japonca v určitom smere (napr. symboly) menej zrozumiteľný, ale najmä si treba z neho zobrať fakt, že prostredníctvom neho spoznávate bez zbytočných scenáristických filtrov japonskú spoločnosť takú, aká bola v 50. rokoch a aká v niektorých smeroch vždy bude. Keďže sú ľudia v podstate všade rovnakí, môžete porozmýšlať aj nad tým, prečo v tej dobe boli deti k svojim rodičom úctivé a kde sa stala v druhej polovici minulého storočia taká drastická chyba v komunikácii. Dozvieme sa niečo aj o vzťahoch na pracovisku, kde bola a asi stále aj dnes je loajalita k vedúcemu a oddanosť k pracovisku kultúrnou tradíciou.

    • 12.3.2014  04:30
    Past (1962)
    ****

    V japonskej kultúre je hranica medzi prirodzeným svetom a tým nadprirodzeným neviditeľná, respektíve žiadne nadprirodzeno tu neexistuje, všetko, čo sa môže udiať, je brané ako prirodzené. Napríklad existencia duchov. Možno preto postavy svoje posmrtné prebratie nevnímajú ako nič neobvyklé, iba ich trápi, prečo boli zavraždení. Pasca je film, kde je dôležité to okolo, ten podtext, ktorý žánrová škatuľka obsahuje. To je samozrejme v poriadku, ale mne by asi ani doslovné vyriešenie situácie neublížilo. Film má tendenciu v niektorých okamžikoch zmeniť žáner, dá sa v ňom vycítiť aj komédia, ale vo chvíľach, keď začne pribúdať mŕtvol a mohla by z toho vzniknúť aj bláznivá komédia plná duchárskych zámien, Teshigavara sa k tomu neodhodlá. Film postupne graduje, ale práve v momentoch, keď začne byť strhujúci, končí. Aby ste nakoniec pochopili, že všetko bolo povedané. No a ukáže sa stará pravda, že odbory ešte nič dobré zamestnancom nikdy nepriniesli.

    • 11.3.2014  21:09

    Akýsi Antihollywood v Hollywoode, alebo ozveny Nového Hollywoodu, respektíve predchodca v súčasnosti tak populárnych sociálnych drám. Všetko je špinavé, všetci sú škaredí (sorry aj ty, Jamie), každý je alebo bol socka, aj keď sa mu podarilo spoločensky vyšvihnúť. Do Pittsburghu sa po tomto filme presťahovať chcieť nebudete. Len škoda toho priemerného scenára, ktorý okrem spomínanej formy k modelu vzťah múdry a zaostalý brat nepridáva nič špeciálne. Kamerovo veľmi zaujímavo natočená sekvencia tesne po páde (jedinom zásadnom zvrate vo filme), zameraná na detaily Hulceho vyjavenej tváre. Za svoj výkon, myslím v celom filme, si zaslúži obdiv. Lenže mi máme zafixovanú americkú tvorbu z 80. rokov ako variácie na Top gun a Dominica a Eugena, ako predstaviteľa trochu inej odnože štúdiovej tvorby, si aj tak nikto nepozrie. Škoda.

    • 11.3.2014  18:01

    Japonská filozoficko psychologická sonda do vnútra nielen človeka, ale aj domácej spoločnosti, tak nekompromisne zasiahnutej dôsledkami druhej svetovej vojny. Nakoniec ale viac filozofická, ako psychologická, čo vyplýva napríklad z dialógov lekára a nositeľa masky, ktorím sa po dvoch pivách natoľko rozbehne mozog, že si to filozofovanie neodpustia. Asi sa látka dala uchopiť ešte trefnejšie (knižná predloha, ktorú nepoznám), ale takýchto ťaživých scifíčok predsa len nie je také množstvo, aby sme si naplno Tvár toho druhého nevychutnali. Aké by to bolo, ak by sme si priznali, že každý deň si nasadzujeme stále iné masky podľa potreby a nemuseli by sme tak namáhavo predstierať napríklad úprimnosť? Že nás niektoré z nich možno v odcudzenom svete, patriacom veľkomestskému prostrediu, ovládli, je už fakt. Vieme ešte vôbec, kto sme? Podobný film zo 60tych rokov: Seconds. Omnoho viac, ako napríklad Face off.

    • 11.3.2014  15:27
    Ohňostroj (1997)
    ***

    Tak tu máme ďalšieho mafiánskeho hrdinu, ktorý má svojim spôsobom dobré srdce a násilie ním páchané je v tomto prípade tak exoticky cool, že sa naňho nemôže hnevať ani týmto násilnostiam apaticky prizerajúca jeho chorá žena. Gangster s dobrým srdcom sa o svoju ženu príkladne stará, dotuje maliara na vozíku, takže mu treba v zabíjaní naničhodníkov z Yakuzy držať palce. Ohňostroj je tým pádom samozrejme viac o štýle, o nadsadenej forme a o obrazoch. V duchu japonskej mentality sa tu príliš nerozpráva, zobrazené je dostatočne všehovoriace samo o sebe. Najmä pohľad na drsnú nemú Kitanovu tvár, zakrývajúceho si oči slnečnými okuliarmi. Asi som po predchádzajúcich skúsenostiach s Kitanom čakal niečo iné, takže poriadne neviem, nakoľko sa mi film páčil a verejne prehlasujem, že hodnotenie filmov precentami a hviezdičkami je blbosť :).

    • 11.3.2014  15:15

    Vlak do Yumy zaujme najmä na western pomerne neotrepanou zápletkou. Hlavný záporák nie je až tak záporný, úmyslom scenára je aj k nemu si nájsť cestu. Film pozvoľna naberá tempo a slušne graduje, čiže je výborne zvládnutý aj po dramaturgickej stránke. Nečaká nás prestrelka na námestí, kde sa stretnú dvaja charizmatickí kovboji, ale niečo, čo tu mnohí označujú za mierne sklamanie. Vzhľadom na fakt, že od začiatku Daves neskrýva romantizujúci westernový charakter (napríklad hudbou, romantickou zápletkou), je myslím zakončiť film takouto pointou legitímne a najmä motivácia hlavnej postavy pre zdanlivo nepochopiteľný čin je priebehom deja plne opodstatnená. Možno stačí iba trochu nad tým popremýšlať.

    • 11.3.2014  08:45

    Máme tu ďalšiu variáciu na maximálne divácky príťažlivú hru na zlých chlapcov, mafiánov. Pokiaľ si dokážete v hlave prebrať, že občas fandíte masovému vrahovi (napríklad pri úteku z väzenia) a od začiatku budete brať Verejného nepriateľa ako mainstreamovú zábavu, tak Richet vám ju určite ponúka. I keď má na vyrozprávanie celého príbehu režisér dva filmy, niektoré pasáže pôsobia psychologicky značne nedôveryhodne (problém myslím nastal v strižni, nie v scenári). Mesrine sa stane po prepustení na nejaký čas usporiadaným občanom, ale po vyhadzove je hneď v ďalšej scéne brutálnym gangstrom a tak podobne. V mojom prípade film svoj zábavný účel splnil, uvidíme, kam príbeh a celkové vyznenie posunie druhý diel. Scorsese to ale ani potom v žiadnom prípade nebude.

    • 11.3.2014  08:30
    Váha vody (2000)
    **

    O spojenie nespojiteľného sa pokúsila vo Váhe vody väčšinou spoľahlivá Kathryn Bigelow. Sledujeme paralelne dva príbehy, ktoré sa zdajú byť celkom zaujímavé, minimálne sa režisérke darí budovať dojem, že zaujímavé postupom času budú. Bohužiaľ sa tak nestane a film narazí poriadne na skaly v závere, keď sa má všetko prepojiť. Namiesto myšlienky však sledujeme iba patetické režisérske cvičenie, ktoré málokoho presvedčí o svojej opodstatnenosti. Ale podľa hodnotení to niektorých užívateľov oslovilo, takže možno som nebol iba správne naladený a nedokázal čítať tie "myšlienky v obraze".

    • 11.3.2014  08:24

    Že historický kostýmový film musí byť spojený s vykalkulovaným akademizmom? Že krvavé a násilné scény sú prítomné iba vo veľkých bitkách a točia sa spomalene? Zaužívaným žánrovým praktikám sa v Kráľovne Margot vysmieva režisér Patrice Chéreau, ktorý nám ukazuje všetko pekne autenticky a my máme pocit, že sme na mieste činu. To by ale samo o sebe nestačilo, základom je vždy scenár a v ňom ten istý tvorca dokáže ukázať množstvo dvorných intríg veľmi prehľadne, aby sa v tom divák zbytočne nestratil (ale môže sa to mnohým stať). Ďalším výrazným plusom sú charizmatickí a perfektne vybratí herci snáď v každej úlohe a samozrejme ústredný pár, ktorý by som označil za jeden z najkrajších nielen v rámci historického žánru. Tu sa doslova potí krv v každom filmovom okienku.

    • 9.3.2014  23:34

    Ja mám pocit, že väčšina dokumentov, vyjadrujúcich sa k nejakej závažnej téme súčasnosti jej robia zároveň medvediu službu. Nosnou témou Rozhorčite sa! je rozhorčenie mladých ľudí po celom svete. Gatlif ho nám chce prezentovať. Robí to však akoby náhodne vybratými zábermi z youtube (žeby nejaká reflexia?) doplnené komentármi autora knihy, podľa ktorej bol film natočený (veľmi zvláštne). Raz sme v Madride na proteste, v ďalšom zábere kričí Španielka, že nemôže ako imigrant hovoriť s Francúzmi, v ďalšom je niekto vlečený do policajného auta, ďalej sa ocitáme na pár sekúnd napríklad v Tunisku. O problémoch nášho sveta sa tak nedozvieme vôbec nič nové, respektíve ani to staré známe. Riešenie a dôvody krízy nerozoberá žiaden odborník, počúvame iba frázy. Čo sa stalo s Dexia Bankou? Čo s ňou zamýšľa vláda? Prečo sa nedozvieme od nejakého odborníka, aký je ekonomický dôvod jej štátnej podpory? A tak ďalej....toto nie je o svetonázore, pokiaľ ste, alebo aj nie ste sociálne orientovaný a chcete sa niečo rozumné dozvedieť, pozrite si Prečo chudoba.

    • 9.3.2014  20:05
    Bronco Billy (1980)
    *****

    Asi to bude nejakou matematickou paradoxnou pravdepodobnosťou, že sa občas absolútne nestrafím v podstate so žiadnym hodnotiacim. Niekoľko neuveriteľne vtipných scén vo svojej podstate smutnom filme, kde sa partička stroskotancov rozhodla žiť život po svojom (a určite to nie je americký sen). Že to prinesie množstvo nástrah, o tom nemôže byť pochýb. Rozčuľovať sa nad stanom, zošitým z amerických zástav sa nebudem a budem veriť Clintovej inteligencii, že je to metafora toho, čo považuje za skutočnú Ameriku, respektíve ako ju on sám chce vidieť. Ak sa v nej uzavrie a má vnútri zopár skutočných priateľov, tak mu ju doprajme. Jeden z najvtipnejších inteligentných filmov, ktoré som v poslednej dobe videl. Podobný film: Elektrický jazdec. Aspoň čo sa týka prístupu k divokému západu modernej americkej spoločnosti.

    • 9.3.2014  17:22

    O okolnostiach na pohraničí v medzivojnovom období som nevedel prakticky nič, takže ma Noční jazdci bavili aj ako historický film, nielen ako vydarená variácia na western. Všetko je dokonale zladené, medzi hlavnými protagonistami to poriadne vrie a najmä je to zasadené do nádhernej tatranskej krajiny. Aj na miesta, kde som si počas túr urobil fotky. Kedysi som počas štúdií veľakrát brigádoval na stavbách a malo to blahodárny vplyv na medziľudské, postunpe utužujúce sa vzťahy. Bohužiaľ tu sme na inom mieste v inom čase a tak niet divu, že muselo prísť k nutnej chybe v komunikácii. Inak by sa z chlapov stali kamoši na život a na smrť. O tom tiež tento film vypovedá.

    • 9.3.2014  13:34

    Pre mňa je kritériom hodnotenia podobne ladených detských filmov Hollandina Tajomná záhrada. Možno to bude dôvodom, prečo ma Malá princezná až tak emocionálne nedostala, ako bolo v pláne a treba povedať, že v manipulácii s divákovými citmi Cuaron žiadnu chybu neurobil. Lenže, už som to bohužiaľ videl takto aj inde a nie vždy sa dokážem vcítiť do kože detského diváka, pre ktorého môže byť Malá princezná relatívne veľkou udalosťou. Lubezki občas kúzli, ale napríklad triky sú už riadne zastaralé a bude to podľa mňa aj ich trochu nešťastnou štylizáciou.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace