Anderton

Anderton

erik binder

okres Bratislava


42 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 23.11.2013  08:00
    Berlín, Berlín (TV seriál) (2002)
    **

    Mladí Berlíňania zažívajú občas situácie, ktoré mladí v iných veľkomestách nezažijú, napríklad nepoznám nikoho, kto by sa pri nejakej situácii musel skrývať v odpadkovom koši. Ale povedzme. Lenže postavy mi nie sú dvakrát sympatické, dialógy nie sú prirodzené a rozhodne sa nejedná o seriál, ktorý by chcel zaujať "nastavovaním zrkadla" života dnešnej mládeže. Herečky sú celkom pekné, takže odporúčam aspoň tým, ktorí zatiaľ neprekonali predsudok, že nemky nemôžu byť pekné.

    • 19.11.2013  22:27

    Jedná sa o poctivý historický výpravný takmer až veľkofilm v klasickom slova zmysle. To som po dvoch samurajských filmoch japonského festivalu nečakal. Som rád, že Jamamoto nepoužíva ako barličku humor a namiesto toho servíruje odrezané uši, mučenie žien, masakre a odtrhnuté ruky. Paradoxne mi vôbec nevadilo to, čo obvykle pri tomto žánri, čiže zmatok v postavách vzhľadom na moju neschopnosť rozoznávať ázijské ksichty a pochopenie pre to, čo sa vo filme deje. To neviem poriadne ani tu, ale film je veľmi svižný, nápaditý a končí poriadnou akčnou sekvenciou, pri ktorej uznanlivo musel pritakávať aj Kurosawa. A aj po filme som schopný si spomenúť na japonské meno hlavného hrdinu. To sa mi už asi nikdy po japonskom filme nepodarí.

    • 18.11.2013  22:56

    Len škoda, že to nemohlo byť natočené vo farbe. Keď už impresionizmus, tak "se vším všudy...".

    • 18.11.2013  00:10
    Varúj...! (1946)
    ****

    Takto by vyzeralo Varúj, aj keby sa ho rozhodol natočiť samotný David Lean. Komunistickou ideológiou ešte nezaťažená adaptácia literárneho diela, ktorá aj dnes má potenciál osloviť, zabaviť a možno aj ohúriť mladého diváka. Absolútne profesionálne zvládnuté remeslo dvoch výborných režisérov, kde výborné sekvencie strieda občasná naivita niektorých scén, ale to je iba taká drobnosť, ktorú treba pripísať roku vzniku (matka bráni výučbe svojho syna maďarskému jazyku, dôležitejšia je ideológia, alebo záverečné stretnutie, kde postava prichádza na pľac a tam stretáva hľadanú osobu pre vyznenie situácie úplne samú). Film mi v určitých okamihoch pripomenul geniálny Vidorov The Crowd, čo je bezpochyby iba náhoda. Ak má schopný režisér výbornú predlohu, tak výsledné dielo by malo vyzerať podobne, ako Varúj!. No a v akom inom slovenskom filme sa pozrieme do Ameriky...90%.

    • 17.11.2013  23:47

    V podstate platí to isté, čo som kedysi písal u Kusovavovej Telesnej stráži, alebo sčasti aj pri predchádzajúcom, i keď značne odlišnom Katovom filme. Čiže bordel v postavách, ktorých tváre a mená mi polovicu stopáže značne splývali. Ešte šťastie, že hlavná postava mala taký extravagantný účes. Dejom je to taká samurajská až westernová klasika, kde každému o niečo ide, každý chce každého oblafnúť a dôležitú úlohu tu zohrá aj osudová žena a nejaké zlato. Spočiatku vážny film pochytí postupom času komediálne prvky a okrem toho zistíte, že Ohkiho postava je dobre napísaná aj zahraná. Takže hodnotenie bohužiaľ vyplýva z mojej neschopnosti rozoznávať ázijské tváre a v miernej chaotičnosti príbehu, na aké sú na ďalekom východe zvyknutí. 70%.

    • 17.11.2013  15:30

    Pán Adolf je postarší chlípnik, ktorý má "všetko" medzi štyridsiatkou a smrťou. A niekedy aj mladšie. Lenže jemu to ako správnemu ješitnému úchylovi nestačí a chcel by pochopiteľne iba to najnedostupnejšie, čiže najmladšie. Ja, truchlivý boh je veľmi vtipný, veľmi sarkastický a ironický, veľmi trefný a povedzme si, že aj nadčasový. Takých bábik z dediny, ktoré hľadajú v meste svojho dirigenta, je stále dosť. Môžete tu vďaka interakcii postavy a diváka zažiť ten nepríjemný pocit ako na vlastnej koži, keď Vám žena povie, že Vás berie ako kamaráta. Toto preboha už nikdy svojim nápadníkom nehovorte, radšej sa s nimi prestaňte stretávať! Simultánny Kopeckého preklad gréčtiny je absolútne kultová záležitosť.

    • 17.11.2013  10:38
    Svatý rok (1976)
    ***

    Svatý rok nie je podľa mňa komédia, ale akýsi úsmevno- melancholická pocta starým časom poctivých podvodníkov. Či sa niečo "poriadne" stane aj z troch únoscov, si môžeme iba domýšlať. Vážne som sa skoro vôbec nesmial, ale po prijatí pravidiel to nakoniec nebol žiaden handicap. Tým bol viac (ale iba trochu) klišé príbeh, keď sledujeme starého kriminálnika, ktorý je v hĺbke duše neprekvapivo veľký charakter a má zvláštny vzťah so svojim náprotivkom na druhej strane zákona. Bez seba by neboli samozrejme ničím. Záver s únosom je očakávateľný, ale pre mňa priateľnejší ako druhá z variant, ktoré sa ponúkali. Ja mám totiž rád, keď sa všetko pekne v kľude vyrieši. No a ten dovetok je vydarené cvičenie na tému ako ironicky vypointovať dej a možno ešte viac priblížiť postavy divákovi. 70%.

    • 16.11.2013  15:52
    Nákupní maniačky (TV pořad) (2013)
    *

    Tak toto je snáď iba pre televízne maniačky. Je fajn, že na rozdiel od Bez servítky tu máme k výsledku bližšie, pretože ho vidíme a nemusíme iba hádať, akože to jedlo chutilo. Kvalita jednotlivých dielov bude asi závisieť od inteligencie žien, ktoré sa súťaže zúčastnia, obávam sa však, že priemer je jedna fajn baba na štyri slepice. Ďalej neplánujem tento priemer s vačšími skúsenosťami s programom upravovať, tých pár dielov s jedným tímom mi stačil a možno som ešte dobre obišiel.

    • 16.11.2013  15:39

    Spočiatku ma Klan Sanadu nažhavil na akési komixové sci-fi, zasadené do japonskej histórie. Postupom času sa však režisér začal zaoberať odkazmi na množstvo vecí, týkajúcich sa japonských reálií, ktoré sú nám, európanom, neznáme. Menší problém som mal potom s faktom, že hrdinove nadprirodzené schopnosti sú vo filme poriadne využité iba raz (zato však geniálne). Je otázkou diváckeho vkusu, akému prístupu dáva prednosť. Kato strieda žánre, používa postmodernistické prvky a isto sa uňho inšpiroval aj Tarantino. No ale tým najvačším problémom, bohužiaľ nesúvisiacim s kvalitou snímky, bolo pre mňa rozoznať všetky postavy, priraďovať k nim ťažko zapamatateľné mená a tváre. Divák tak môže strácať často dejovú niť. Sanadu je aj na bežných Japoncov pomerne ťažké sústo a bolo by chybou sa naň tešiť preto, že ste videli zopár Kurosawových samurajských snímok, toto je niekde úplne inde. Som rád, že som videl konečne film, kde je motív atómovky využitý aj pre komické účely. 70%.

    • 15.11.2013  00:14

    Tak takto to nejak približne a možno aj presne bolo. Dozvieme sa, ako sa členovia posádok bránia obmedzenými prostriedkami (rozumej bez zbraní) útokom somálskych pirátov, ako tieto skupiny fungujú a kto je v ich prípade tým skutočným vinníkom. Pretože v Amerike môžete byť buď rybárom, teroristom a aj niečo medzi tým, v Somálsku však nemáte na výber. Ku koncu nám už môže pripadať neustále prepínanie vysielačiek a dialógov, ktoré z nich počujeme, trochu "americky" otravné, lenže ak to tak naozaj bolo, tak ich eliminácia by bola chybou. Môžeme sa zamyslieť nad tým, akú hodnotu má pre západný svet život jedného človeka, na druhej strane však potom bije do očí, prečo nie sú na tieto lode vysielaní spoločne s posádkou aj nejakí tí vojaci ako prevencia. Aj o tomto je tento drsný, autenticky pôsobiaci film.

    • 15.11.2013  00:06
    Enderova hra (2013)
    ***

    Na scifáčov, určených primárne pre teen publikom s teen hrdinami sa mi páči, že ich postavy prenikajú do sveta dospelých veľmi drsným spôsobom a musia sa mnohým veciam, ktoré sa im nepáčia, prispôsobiť. Enderova hra ide myslím v tomto smere omnoho ďalej, ako plytkejšie Hunger games. Pre scifi fanúšikov je dôležité, že Hoodovi sa podarilo vytvoriť uveriteľný a fungujúci fikčný svet, pretože sa zbytočne nezaťažuje technickými záležitosťami, ktoré by sa nevyhnutne ukázali ako logické nezmysly. Hru by som označil za dobrý psychologický film pre puberťákov, ktorý si môžu užiť aj fanúšikovia žánru každého veku. Tí budú hľadať jeho klady skôr inde. Že sa jedná o nejakú adaptáciu knihy a či sa jej verne drží alebo nie, je mi jedno, pretože ako samostantý film to funguje a zbytočne pátrať po rozdieloch v oboch formátoch potom nemá zmysel. Len keby všetky scifi poslednej doby nemuseli spĺňať vizuálny trend kombinácie modrej a šedej farby, ktorú nastolil Tron. Vyzerá to síce dobre, ale je to očakávateľné. 70%.

    • 14.11.2013  23:54
    Rivalové (2013)
    *****

    Pokiaľ niekomu vadia historické nepresnosti, ktoré nie sú iba kozmetického charakteru, tak je to postarší pamatník. Tým ostatným, čiže drvivej vačšine tieto "drobnosti" nemajú prečo prekážať. Pri pretekoch F1 v televízii po piatich minútach zaspávam, v Howardovom podaní má pri štarte človek pocit, že sa jedná o udalosť typu 1. cesta človeka na Mars. Atmosféra posledného závodu v Japonsku pôsobí svojou štylizáciou dojmom, že sa odohráva na cudzej planéte s inými klimatickými podmienkami a pre ľudí sú závody tým hlavným dôvodom, prečo žiť. Dokonalá herecká dvojica, ktorá má počas celého filmu čo hrať, snáď poteší aj zopár akademikov a uštedrí im nejakú tú nomináciu. Rivali sú vraj filmom natočeným mimo hollywoodske štúdiá a ak je to pravda, tak Howard ukázal, ako sa majú točiť veľkofilmy za malé peniaze. Úplne všetkým.

    • 13.11.2013  20:55
    Zloději kol (1948)
    *****

    Máme tu všetko, čo robí Taliansko Talianskom. Kostol, čiže náboženstvo, štadión, čiže futbal a milujúce, patrične rozzúrené ženy- matky, neobjektívne obhajujúce svojich podarených synáčikov, mafiu. A omnoho viac. Postavy v Zlodejovi sa brodia realitou ťažkého povojnového života v porazenej krajine, respektíve v realite, ktorá má predponu neo. Tá môže byť hrdinom úplne ukradnutá, ich životy sú stále tým istým bojom s každodenným strádaním. Zlodeji bicyklov sú veľmi priamočiarym filmom, čo je len dobre a svojou dejovou kostrou sú v podstate detektívkou, kde máme ale namiesto poručíka bežného občana Ríma, ktorý hľadá svoju ukradnutú vec a zlodeja. Nakoľko je ocko jedného z najmilších detí histórie kinematografie šikovným pátračom, sa presvedčte sami.

    • 13.11.2013  15:11
    Philomena (2013)
    ****

    Až dnes som sa dozvedel, že Philomena je weinsteinovina. Cítiť to z nej na sto honov, v dobrom aj v zlom. Maximálne herecký film s výborne napísanými postavami a hercami, ktorí vedia, čo ich postavy prežívajú. Lenže táto látka (vlastne nie, tá je silná, ale skôr samotný príbeh) mi pripadala na kino trochu málo, viac by sa hodila na HBO, alebo by som ju rád videl v spracovaní českej televízie v hlavnej úlohe s Jiřinou Bohdalovou. Ak ste ešte nevideli žiadny film o kláštoroch padlých žien v Írsku, tak si môžete kľudne prirátať dve hviezdy navyše. K hľadaniu strateného syna sa pridáva filozofovanie o viere, aby sme mali pocit vačšej hĺbky. Oscary sa už trasú, Frears je maximálny profík, ale natočil už významnejšie filmy. 70% a možno o pár dní zaokrúhlim hore.

    • 13.11.2013  14:58
    Hračka (1976)
    ****

    Francúzsko roku 1976 a Slovensko, respektíve celý svet roku 2013 stojí na tých istých spoločenských princípoch. Peniaze sú to najdôležitejšie, podriadení sú iba bezvýznamné šváby, láska k dieťaťu sa prejavuje nákupom darčekov. Čakal som bláznivú komédiu, po prehodnotení v polovici filmu som začal očakávať predvídateľný slzopudný záver s napraveným ockom, dostal som ale niečo omnoho inteligentnejšie. Takéto otvorenejšie konce dodávajú filmom punc reality a človek sa s nimi ľahšie stotožní. Michel Bouquet je znovu nesympatický, že by ste ho najradšej zavreli do krabice, Richard navzdory plagátu a synopsii nehrá takého vola, akého by ste čakali.

    • 13.11.2013  11:31

    Tak Kieslowskemu musím nechať jeho originálny nápad. Pozerať sa na mordovania takýmto spôsobom, ktorý dostáva diváka v tretej tretine do veľmi netradičnej situácie, keď nevie, čo si má myslieť, pretože je zvyknutý na schématické moralizovanie zo žánrových filmov. Podobný efekt málokedy dosiahol aj Trier. Divák hľadá motivácie, ospravedlnenia, katarziu, lenže tie neprichádzajú, rovnako ako konformný pocit z myšlienkovej uzavretosti diela. Posolstvo je všeobecnejšie, vieme, že sa jedná o príspevok k jednej z tém Desatora. Kieslowski dávno pred mohutným nástupom "paralelovo dejových" filmov prišiel s filmom, ktorý je dodnes jedným z tohoto subžánru najsilnejším. Niektoré jeho ďalšie melancholické filmy ma však emocionálne dostali ešte viac, takže hodnotenie zostáva pod vrcholom.

    • 11.11.2013  23:25
    Dopraváci (2012)
    ***

    Pri sledovaní Dopravákov mi neustále prichádzali na myseľ stále nové a nové filmy, ktoré boli na danú tému a predovšetkým v daných žánrových šablónach nakrútené. Vymenovávať nemá zmysel. Áno, Smarzowski má toho veľa z hollywodskych a francúzskych policajných krimi nasledované. To by mi vôbec nevadilo, pokiaľ by ma zaujímal celý ten komplot, o ktorý tu ide. Bolo mi totiž po čase úplne jedno, kto za čím stojí a prečo musel zomrieť jeden radový policajt. Je to drsné, kameramansky v týchto končinách vynaliezavé (t.j. vo svete už dávno používané) a herecky celkom presvedčivé, lenže scenáristicky vo svojej kostre absolútne šablónovité. V Poľsku je extrémna korupcia, nám filmári vtĺkajú od prvej sekundy filmu po poslednú. To je jediné posolstvo, ktoré som si z Dopravákov odniesol. Za najvýraznejší klad považujem zachytenie genia loci Varšavy, keď je napríklad naháňačka na strechách, vidíme nový národný super štadión.

    • 11.11.2013  23:09

    Takže najskôr ku kladom: už veľmi dlho som nevidel na plátnach kín tento ocean survival subžáner. Chandor vie, že diváka nemá podobný príbeh čím prekvapiť, tak sa radšej sústredí na kameramanskú činnosť a vymýšľa variácie záberov, ktoré sme ešte v tejto forme nevideli. MIERNY SPOILER: Vo filme možno nájsť aj symboliku človeka, ktorý postupne stráca pevnú pôdu pod nohami. Všímajte si to počas celého filmu podľa plavidiel, na akých a kde sa zrovna Redford nachádza. Potešili scény so signálnymi svetlicami, porovnajte napríklad s Trosečníkom Toma Hanksa, čo vám tak asi potom príde pravdepodobnejšie. No a na záver ten zápor: film je zbytočne dlhý, občas sa trochu vlečie, čo je síce kompenzované zaujímavými "medzizábermi", avšak už si ho asi nikdy nepozriem znova. Spoluprežívanie diváka s hrdinom je tu zabezpečené s vysokou režisérskou precíznosťou. Škoda, že to nebolo v 3D, tu by to malo vačší význam, ako v ľubovoľnej zbytočnej komixovke. Význam doslova umelecký.

    • 11.11.2013  22:54

    Mám pocit že špagetti westerny neboli špagetti westernami kvôli svojmu pôvodu, ale kvôli množstve kečupu, vytejakúceho z rán obrovského množstva mŕtvych. Kečup v Doároch je obzvlášť štiplavá, presne ako pravé mexické domáce jedlo. Kvalitu príbehu dokazuje fakt, že funguje ako v historickom Japonsku medzi samurajmi, tak na západe v Mexiku medzi kovbojmi a nakoniec aj v minulom storočí v Amerike medzi gangstermi. Každý herec bol vybraný dokonale, to myslím ako v tomto filme, tak aj vo všetkých troch variáciách danej témy. Všetko ladí, kamera, hudba, herci, fanúšik westernu sa nemá načo sťažovať. Iba ak neznesie vo svojom obľúbenom žánri seba zhadzovanie a humor. Doláre sú remakeom nepriznaným, čo musel odhaliť chudák Kurosawa osobne a Leoneho úspešne zažalovať. Mal z toho hrsť dolárov navyše.

    • 10.11.2013  13:29

    Film so útržkovito pozeral neskoro v noci v robote, pretože nič iné nešlo. Pozerať to za normálnych okolností v pohodlí domova by bolo neodpustiteľné mrhanie časom. Predátor navzdory názvu svojej rasy neuveriteľne vymekol a istým spôsobom sa dokonca zamiluje do mladej afroameričanky. Potom spoločne zvládnu premôcť Votrelca, ktorý je tu chudák z tejto dvojice za záporáka. Absolútne zbytočný crossover. Vlastne nie zbytočný, ale skôr urážajúci a dehonestujúci pôvodné filmy, ktoré boli všetky bez výnimky kvalitné. Záveru by mohli jeho parodickosť závidieť aj bratia Zuckerovci. Týmto dovetkom tak môžeme považovať aj celý film za paródiu. Bohužiaľ nechcenú.

    • 9.11.2013  16:32

    V mojich očiach ešte vtipnejšie ako jednička, kde to trochu ešte drhlo. Adamsovci sú oslavou nekonformnosti a odsúdzením spoločenských noriem a tak to bolo asi aj v seriály, ktorý si už nepamatám a tak je to aj v Sonnenfeldových výborných adaptáciách. Niektoré suché hlášky majú ťažký kultový potenciál a scéna rebélie na tábore je absolútne úchvatná. Občas to trochu stráca dych, ale vzápatí príde zase od tvorcov ďalší gól.

    • 9.11.2013  16:25

    Zaujímalo ma, aký prístup zvolí filmár k takejto látke. Či iba sprostredkuje otrasný zážitok a nechá emócie iba na divákovi, alebo sem pridá nejaký skrytý komentár a posolstvo bude autorským zámerom. Broomfield sa vydal cestou Full metal jacket, keď sme svedkami manipulácie s vojakmi, ktorí po týždňoch až rokoch v boji stratia cit. Režisér obviňuje z tohoto neľudského činu rovnakou mierou teroristov, ktorý dali podnet na reakciu, amerických dôstojníkov, ktorý kážu vojakom strielať po všetkom živom a aj samotných vojakov, ktorí ich rozkazy vykonali. Následky na celý život si však poniesli poslední menovaní. A samozrejme príbuzní obetí,na ktorých stranu sa tu Broomfield logicky stavia predovšetkým. A tak asi aj každý normálny divák. Veľmi silný film svojou témou, spracovaním je to adekvátne súčasným trendom realistického točenia vojnových filmov.

    • 8.11.2013  14:45
    Major (2013)
    ****

    Kedysi som čítal rozhovor s Fuquom o Training day, kde musel vysvetlovať, že jeho film nie je o LA polícii, ale o jednom policajtovi, ktorý iba zišiel z cesty. Môže sa stať a možno sa aj stalo, že ruský policajný zbor sa bude cítiť Majorom hlboko urazený, treba si však uvedomiť, že sa nejedná o film o práci a pomeroch ruskej polície. To sa bojím, že si budú myslieť aj mnohí mimoruskí diváci filmu. Major je skvele natočená zmes žánrov. Je to krimi dráma, akčný triler, psychologický film a western (obliehanie, prestrelky) v jednom. Jedná sa tu o situáciu, v ktorej sa ocitla jedna uzavretá komunita ľudí (polícia) a manželský pár, ktorý vďaka jej členovi prišiel o dieťa. Je tak úplne jedno, či sa jedná o políciu alebo nejakú inú inštitúciu, pre Bykova je dôležitejšie skúmanie reakcií nie zrovna bežných ľudí na extrémne vyostrenú situáciu, ako kritizovanie systému. Silný intenzívny zážitok, ktorý dokazuje, že dobrý žánrový film sa dá natočiť aj mimo vačších štúdií. Čiže je to aj výzva pre našich tvorcov.

    • 8.11.2013  08:52

    Siedmy deň, osma noc mi najviac z českej novej vlny pripomenul Passoliniho. Tvorcovia si dávajú stále menej a menej servítky pred ústa a kameru a film sa zvrhne na akúsi light verziu 120 dní Sodomy. Najdôležitejšia je ale na ňom jeho nadčasovosť a otvorenosť interpretáciám, pretože vidieť v ňom iba dobovú reakciu na augustové udalosti by bolo príliš zjednodušujúce. Schorm s Kačerom sú niekde na polceste k divákovi, ktorému stále režisérsky odstup nemusí dovoliť sa do diela ponoriť, zároveň však chápe ich zámer a pozerá sa na známych hercov. To platí nielen pre dobové publikum, ale aj pre to dnešné, ktoré môže situáciu dedinských obyvateľov a ich premenu (premenu?) brať ako podobenstvo ľudí, žijúcich v dobe normalizácie, respektíve film brať ako memento pre situáciu, ktorá môže hypoteticky nastať kedykoľvek. Nič je nové niečo.

    • 7.11.2013  22:14

    Hranica medzi vážnou sociálnou drámou a brutálnym trapasom je špeciálne v slovenskom filme veľmi tenká. No a presne na nej sa kolíše Kronerov ambiciózne sa tváriaci pokus o slovenské Amorres Perros. Či sú vulgárne repliky prenášané známymi slovenskými hercami iba trápne, alebo ilustrujú charakter a vravu slovenskej mládeže a nie príliš inteligentných petržalských malých gangsterov, vie snáď iba rodený Petržalčan, tráviaci všetok svoj voľný čas na ulici. Pije sa vodka s red bullom, šňupe sa koks, jebe sa ostošesť a nadáva ešte viac. Scenáristicky pekne previazané, ale ak by mal mať zahraničný návštevník po Bratislavafilme na nejakom medzinárodnom festivale pocit, že takto vyzerá život na Slovensku, tak to si tento miestami veľmi trápny (Kostelného scény sú vyslovene navyše a nič nehovoriace), ale miestami aj zaujímavý film nechajme radšej doma. Pre mňa menšie guilty pleasure, čo nie je bohvieaká vizitka pre ambiciózne sa tváriacu sociálnu drámu.

    • 6.11.2013  18:25

    Vercel je trochu muž pod papučou, ktorému je žena neverná a po obvinení z vraždy je jasné, že bez ženskej pomoci sa nezaobíde. Fanny Ardantová v úlohe jeho sekretárky ho tak prevyšuje symbolicky nielen svojou výškou, ale najma dôvtipom pri ziskávaní informácií. Vlastne sa jej nemôže rovnať ani polícia, ktorá výsledky jej vyšetrovania s radosťou prijíma. Konečne nedeľa je príťažlivá najma vďaka výbornému castingu a miernou netradičnosťou témy u významného predstaviteľa novej vlny. Hovory s Hitchcockom boli pre jej vznik asi kľúčové. Nakoniec tu nie je dôležité čo, ale ako. Nemám s tým žiaden problém. "Za koľko?...Za desať osem..."

    • 5.11.2013  20:47
    Heroin (1970)
    ****

    Jeden člen rodiny sa nepodarí a hneď je z toho oheň na streche. Spôsobov ako sa s tým vyrovnať je viacero, pokiaľ je ale hlava rodiny stará škola, bude veselo. Teda iba divákovi, postavy zažijú možno viac utrpenia, ako vopred budú očakávať. Stará škola je aj Defferova réžia a Gabinove herectvo, takže si príde na svoje každý inteligentný divák, ktorý iste pochopí, prečo je riešená situácia tak, ako by sme ju my v našej dobe a prevažne ako obyvatelia miest neriešili. Augustov riskantný boj s neistým výsledkom a vopred očakávanými určitými obeťami je niečo veľmi špecifické a práve motivácia hlavnej postavy robia tento film aj dnes tak výnimočným. Tak ma napadlo, či sa pri takýchto typoch postáv dokázal ešte Gabin v skutočnom živote aj usmiať. Alebo či to nemal rovno nejakým štúdiom zakázané, kvôli prípadným viditeľným znakom na tvári, ktoré by mohli zničiť výraz jeho ultimátneho poker faceu.

    • 5.11.2013  18:28

    Keď som videl Hlavné nádražie prvý krát pred mnohými rokmi s mamou, tak si pamatám, že celý film preplakala. Je to lepšie, ako keby preplakala nejaký tuctový gýč, ale zároveň treba Sallesovi priznať, že útočiť bezprostredne na city divákov mu ide dokonale. Predvídateľné rozprávanie prebieha na pozadí ilustrácie ťažkej sociálnej situácie v Brazílii, ktorá sa odvtedy asi len v málom zmenila. Obrovské množstvo obyvateľstva je negramontné a je to vďaka poňatiu filmu aj dôvod k ďalšiemu dojatiu. Výstavba nových štvrtí pripomína skôr kurníky pre nemysliacu drobež (žiadne ploty znamenajú menšie súkromie) a staré paneláky vo veľkomestách úle, o to viac nami však jednotlivé osudy ich tragických obyvateľov pohnú. Od miery dojatia bude potom závisieť aj vaše hodnotenie tohoto veľmi pekného filmu. 70%.

    • 3.11.2013  19:38
    Anakonda (1997)
    **

    Prerastené plazy a jaštery, to bol v 90tych rokoch iba Jurský park. Anakonda nech zalezie spať do Amazonky. Ak by som si to pozrel dnes, možno by to bol už odpad.

    • 3.11.2013  19:21
    Letiště (1970)
    ***

    Je ťažké pozerať s vážnou tvárou film typu Letisko, ak ste pred ním videli všetky paródie na katastrofický žáner a jeho klišé, ktoré už poznáte naspamať. Takže tu máme letisko, ktoré má vďaka počasiu problémy s prevádzkou, zhodou okolností sa dostane do vzduchu lietadlo so šialencom na palube a my máme akože tŕpnuť, ako to celé skončí. Takže paradoxne sú na filme najzaujímavejšie postavy a ich vzťahy, ktoré sa celkom snažia odzrkadlovať aj niektoré tie úskalia práce na letisku, respektíve vo vzduchu a ich dopad na súkromný život protagonistov. To znamená, že nie sú iba výplňou medzi katastrofickými scénami, ako napríklad v Sklenenom pekle, kde nás ale scény skazy ohurovali omnoho viac. Takže je to skôr na preferenciách diváka.

Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace