Flego

Opäť jeden z talianskych filmov, ktorý si robí žarty z vážnych vecí ( tentokrát impotencia ) a robí to ľahkovážnym a ironickým spôsobom. Mastroianni je správna voľba, jeho postava dokázala stvárniť všetky nuansy "postihnutého" muža. Ako to však aj častokrát býva, film nedokáže vyťažiť z témy viacej, pláva len na povrchu a minutáž mu tiež nepomáha.

Veľmi bolestivý film. Žena v zajatí ortodoxného náboženského fanatizmu a tradícií. Bolo by zlé chápať tento film ako obyčajnú kritiku islamu, to by bolo príliš zjednodušené, ale zároveň je odsúdeniahodné ak žena v tomto tisícročí stále nemá rovnaké práva ako muž, nemôže slobodne žiť a pracovať. Snímok je natočený zvláštnym pútavým spôsobom, kedy vieme, čo sa stane a ako sa to stane a sledujeme cestu k zbytočnej tragédii.

Televízny feeling ako vyšitý, filmárčina zabitá kdesi medzi nápadom a realizáciou.

Na dobu vzniku a televízne spracovanie ide o veľmi slušnú krimi drámu so silným vtipným nádychom. Tvorcovia dali od počiatku najavo, že tento spletitý príbeh netreba brať vážne. Herecké obsadenie na úrovni. Tretia recenzia.

Vtipná jednoaktovka zo života slávneho mysliteľa Voltaireho. Dej sa odohráva v jednej miestnosti na hraniciach troch štátov a nosnou myšlienkou je dôvtip a výsmech. Jozef Kroner je excelentný. Prvá recenzia.

Najdôležitejšie na tomto filme je, že sa nesmie brať vážne. Nech pôsobí akokoľvek mysteriózne či špionážne, jemná irónia, závan vtipu je markantný a osviežujúci. Herecký ansámbl, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiadny veľkofilm, sú len mimikry, kde hlavnú úlohu hrajú skôr dokonalé masky ako tváre samotných hviezd. Mňa tento filmový príspevok nesmierne bavil, hoci treba priznať, že scenáristicky nie je vypilovaný. Lepšie to dopadlo s kamerou a perfektnou hudbou.

Hlúpučký dobrodružný fantasy film s vtedajšou populárnou hereckou equipou.

Prvý film Charlie Chaplina ešte nemal tvorca pod svojou kontrolou ( len hral ), čo sa okamžite v ďalších filmoch zmenilo. Nenápadné dielko však predurčovalo závratnú kariéru.

Na sklonku svojej plodnej kariéry Georges Méliés už neoplýval takou nápaditosťou a kúzlom, ako to bolo pri skoršej tvorbe. Dokonca som mal pocit pri tomto filme, že sparodizoval vlastné filmy.  Dobytie pólu je síce roztomilý film, ale postráda invenciu a vyvoláva nechcený úsmev.

Nemá verzia slávnej rozprávky vyniká bohatými kostýmami a slušnou divadelnou výpravou. Známy príbeh je značne otesaný, čo je pochopiteľné vzhľadom k dĺžke filmu. Kostýmy a masky boli určite inšpiráciou pre slávnu verziu z roku 1939.