Flego

Film pracuje s dvomi linkami, tou prvou je riaditeľ spoločnosti, ktorý sa dostane do blázinca, lebo si myslí, že je kapitánom na pirátskej lodi. Druhou je trojica hudobníkov a spevákov, ktorí sa snažia preraziť, a napokon sa spolu všetci stretnú. Jedna z mnohých francúzskych hudobných komédií tej doby a jedna z mnohých, v ktorých sa mihne budúca legenda Louis de Funès. Snímok však nepatrí k tomu lepšiemu, v mnohých chvíľach je rozvláčny a ťažkopádny. Prvý komentár.

Dejovo bohaté s rýchlym tempom a slušným hereckým obsadením.

Réžijný debut Jean-Louis Trintignanta ( natočil dva filmy ) svedčí o jeho talente, jeho svižný priamočiary príbeh je natočený s nadhľadom čiernej komédie a poteší dušu filmového diváka.

Trintignantová filmografia je vždy hodná bližšej pozornosti. Tento herec vždy dokázal aj na malej ploche zažiariť, v tomto prípade utiahol celý film s veľkou noblesou a šarmom.  Jeho postava sa vyvíja a neustále prekvapuje a to je veľkým prínosom pre samotný film. Snímok síce bežal v našej televízii za socíku, ale zostal neprávom zabudnutý.

Moje druhé stretnutie so sfilmovanou poviedkou slávneho spisovateľa dopadlo na výbornú. Expresionistické ladenie len dotvorilo hlbší zážitok. Tretí komentár.

Japonská kinematografia ponúka obrovské množstvo historicky ladených filmov, ktoré vynikajú filmárčinou, akciou a niekedy aj humorom. Tento mix sa použil aj teraz, ten humor je však veľmi úsporný a ľahký. Možno aj zbytočný. Príbeh sa sprvu utopil v množstve postáv, keď sa divák dostane k zápletke, začne to byť zaujímavé. Hudba skvelá.

Miera násilia a gore efektov je na vysokej úrovni, podobne ako v prvom filme o nezlomnej pomstiteľke. Film však nemá tú potrebnú šťavu.

Prvá polovica filmu je dokonalá, druhá akoby nevedela čo chce. Večná škoda. Lepší priemer.

Zaujímavý belgicky filmový počin, kde ani tak nejde o vraždiaci masaker, ale o psychologickú sondu do života nevinných obetí, ktorí sa dožadujú riadneho vyšetrovania potrestania vinníkov. Dobre a pútavo natočené.

Poviedka Stiga Dagermana bola napísaná v roku 1948 na zákazku štátu, aby sa znížil počet dopravných nehôd. Tento krátky snímok bol natočený v lete 1952, ale do distribúcie šiel až o rok neskôr. Príbeh je prostý. Idylická atmosféra podporená rozprávačom (Gunnar Sjöberg) sa mení v tragédiu. Od počiatku je síce jasné ako to dopadne, rozprávač však vykresľuje na malej ploche každodenný život zúčastnených, až po tragickú nehodu. Keďže sa jedná o veľmi profesionálnu kamerovú prácu s prihliadnutím na sugestívny komentár, na diváka pôsobí tento kraťas veľmi pôsobivo. Prvý komentár.