Lir

Príšerná, nestráviteľná propaganda bez akejkoľvek umeleckej hodnoty. Herci ako sochy vypúšťajúce z úst tie najprázdnejšie čierno-biele frázy.

Nils Holgersson... Chcem tie časy späť...

Kes je nemilosrdný, silný film... Anglicko, 60. roky, drsný život robotníckej vrstvy... Stále sa mi vynárajú najmä dva momenty. Ten, keď sa odstrkovaný a zakríknutý Billy v triede počas vyučovania nechá strhnúť emóciami a fascinujúco vysvetľuje, ako sa stará o svojho sokolovitého dravca... Zrazu sa ocitnete v jeho koži, tie úžasné chvíle prežívate spolu s ním, spolu s ním sa neviete dočkať posledného zvonenia, aby ste sa mohli rozbehnúť za jediným svetlým bodom v tej nekonečne sivej každodennosti... Druhý moment predstavuje scéna, keď sa v rámci školského telocviku odohráva futbalový zápas, v ktorom nejde o nič, ale učiteľ, hráč a rozhodca v jednej osobe ho prežíva ako súboj o titul v Premier League (keď sa zo "spravodlivo" odpískanej penalty nedosiahne gól, neváha ani sekundu a nariadi ju opakovať) - je to úžasne humorná vsuvka, hoci ani tá by takou byť nemala, lebo telocvikár tu ponižuje decká jedna radosť... Tretí pôsobivý moment príde v samotnom závere. A nebude o nič menej realistický. Treba vidieť.

Michalkov tu dokázal divy. Verne priblížil tiene stalinizmu aj tým, ktorí by inak k histórii či politike nepričuchli. Rodinná idyla je vykreslená tak rýdzo autenticky, vzťah otca a jeho malej dcérky napĺňa toľká láska a neha... Volá po súcite, oprávnenom súcite, aj napriek otcovej poškvrnenej minulosti. A o to práve ide - že tu niet víťazov a porazených, lebo oko "Veľkého brata" si nájde každého a obeťami sú všetci, čo sa kedy stretli s jeho pohľadom...

Tá atmosféra... Dokonalá Mia Farrow. Jej krehkosť v kontraste s mohutnosťou strachu, neistoty a zúfalstva, ktoré pramenia z tušenia, že ALL OF THEM WITCHES...

V porovnaní so Svetlami veľkomesta (1931) je Moderná doba o triedu zábavnejšia a o triedu "sociálnejšia". Bez hluchých miest. Unikátne dielo. Chaplin sa pri ňom riadne vybláznil a vybral sa s kožou na trh. Zariskoval a divákom, ktorých už niekoľko rokov na plátne rozmaznávali herecké hlasy, predhodil nemý film, hoci doň elegantne prepašoval viacero zvukových efektov. Ale čo s Tulákom? Chaplin si jasne uvedomoval, že ak Tulák prehovorí, stratí svoje čaro a navždy zmizne zo scény. A predsa z toho vykľučkoval majstrovsky - Tulák iba zaspieval, svojsky a nezabudnuteľne... Ešte jeden bonus: Charlie s Paulette sa tu ozaj našli.

Takto pôsobivo a dôstojne sa nemý film pomaly lúčil so svojou érou. V najlepšej forme a na vrchole. Akoby chcel povedať: "Aha, čo všetko dokážem... aj bez vášho zvuku". Pravé filmové umenie si vystačí s obrazom, tvrdili mnohí. Veru, niečo na tom bude... Do tohto diela Murnau zakomponoval požehnane pestrú paletu. Nechýba tradičný námet (žena - vamp), veľavravné detaily tváre, hororový nádych (najmä vizuálna predstava vraždy v člne stojí za zmienku), dramaticko-akčné scény (napríklad aj tá, keď sa verný pes vrhá do jazera, aby zachránil svoju pani pred hroziacim nebezpečenstvom, o ktorom ona ešte nemá potuchy), groteska (padajúce ramienko na šatách či opité prasiatko), kontrast mesto - vidiek, ale samozrejme, dominuje romantika... hoci treba uznať, že práve tejto sekvencii by nejaké to skrátenie asi neuškodilo... :)

Neznámy, nenápadný, nepovšimnutý. Desať komentárov hovorí za všetko. A pritom hravo schová do vrecka väčšinu kúskov z tunajšej TOP 20. Krásna Laura Fraser ako Chaja žiari najviac - jej starostlivo budované puto k chlapčekovi Simchovi, ktorý nechce (?) rozprávať, je dušou filmu. Komika sa mieša s tragikou, kdesi pod hladinou pláva motív holokaustu, židovstvo ukázané konečne aj tak nejako ľudsky... Nič prvoplánové, nič patetické... Film nikoho neobviňuje, ale odkrýva identitu, hľadá a vykopáva stratenú batožinu... Harmónia príbehu vrcholí, keď zaznie nečakané "kvak", no krátko nato ako blesk z jasného neba... Ale život sa nesmie zastaviť, a preto "keď prichádzaš so zlou správou, pripoj k nej aj nejakú dobrú..." Nech tento film nezostane LEFT ako tie kufre.

Nenávistná protikresťanská agitka. Vedome manipuluje, zjednodušuje, prekrúca históriu. Škoda... A ani Rachel Weisz tu nehrá bohviečo.

Klenot... Slovenskosť v tom najušľachtilejšom zmysle slova.