TomX2

20.1.2019 - Edit: Čísla, ktoré vidíte nižšie predstavujú dátum, kedy som seriál dopozeral prvý krát. V tej dobe som mu udelil štyri hviezdy (v starom komentári som aj naznačil, že sú slabé a v podstate je hodnota nižšia). Teraz si v krátkosti zhrniem prečo tomu tak bolo a prečo to dnes, po takmer roku a pol mením. V dobe kedy sa mi naskytla príležitosť vidieť Absolute Duo, som sa len začínal pozerať na anime. Vtedy som ešte nemal možnosť porovnávať určité kúsky s kúskami inými a moje hodnotenia stáli na základe subjektívnych dojmov. Po čase som však videl viacero podobných snímkov a pochopiteľne som zistil, že to bola vlastne sračka. Od stereotypných charakterov, odpadový príbeh až po rôzne drobné rekvizity všetko zlé. Klišé za klišé, otravný fan service a bohvie čo ešte. Nehodlám k tomuto napísať viac a nekompromisne tomuto udeľujem odpad.

Celkový dojem: Excelentná hudba aj spev. Po hudobnej stránke nemám čo vytknúť, dokonca je to asi moja najobľúbenejšia pieseň od AC/DC..

Vcelku intenzívny zážitok. Veľmi intenzívne pocity sa filmu podarilo vyvolať najmä pár chvíľ pred koncom, konkrétne v často spomínanej "Under Pressure" scéne, ktorá je zároveň jednou z tých najpôsobivejších, aké som mohol na poli artového filmu minimálne za posledných niekoľko mesiacov vidieť. To, čo tomu predchádzalo (a nasledovalo) na mňa však pôsobilo skôr neutrálnym dojmom - celé to bolo natočené jemne, citlivo a pomalým tempom, pričom nás naprieč celým filmom sprevádzajú hlboké umelecké zábery a stále prítomný tiesnivý pocit, že sa stane niečo zle, no v závere sa bohužiaľ nedostavila dostatočne silná katarzia (byť nejaké pocity sa to vyvolať podarilo a podarilo sa jej taktiež podnietiť diváka k premýšľaniu), ktorá by vo mne dokázala niečo zlomiť. Neznamená to, že je to zlé, len na mňa tentokrát Aftersun nezabral tak ako mohol a vo výsledku je pre mňa teda skôr (aj keď stále uspokojivým) "sklamaním", hoc prakticky ide o stále brilantne natočenú pocitovú drámu. Silné tri hviezdy a v budúcnosti možno prihodím aj ďalšiu.

Nepočítajúc novšieho Zrádcu, toto by bol najhorší Bendrov film. Nefungujúce vtipy, nedobrá zápletka

Scenár je síce prepchatý až príliš nezmyselnými zbytočnosťami, rodinní členovia nehrajú veľmi presvedčivo a občas sa neviete rozhodnúť komu z ústredného páriku prijebať skôr, ale v tomto prípade to ani veľmi nevadí, pretože má to grády, má to šmrnc a po celý čas to prichádza so stále novými a nekonvenčnými (aj keď súčasne strašne hlúpymi) nápadmi, že sa človek nestačí ani chvíľu nudiť. Zdanlivo nešikovné prevedenie originálneho námetu sa tak razom mení na snímok, ktorý je de facto vlastne celkom zábavný a občas aj nepredvídane prekvapivý. U mňa spokojnosť.

Cool Kids Don't Cry mohol byť naozaj kvalitný a sympatický film. Nároky na to určite má, splňuje na to väčšinu kritérií a aj keď je samotná téma otrepaná, tu je vo fajn prevedení. Bohužiaľ nehodnotím to, čo by mohlo byť, ale to, čo je, a preto tento titul považujem za podpriemerný. Vyskytuje sa tu množstvo trápnych a gýčovitých momentov, jedno klišé strieda druhé a celé je to natočené štýlom, ktorý poteší najmä cieľovú skupinu - číže deti. To, pre koho je film určený sa odráža aj na dialógy a scenár, ktorý pôsobí až príliš umelo, nerealisticky a skrátka rozprávkovo (ukážte mi hoc len jedinú nemocnicu, ktorá je v niečom podobná a ktorá má naviac takýto skvelý personál). Práve spomínané klišé, jednoduchosť a naivita zrážajú tento inak vynikajúci film dolu. Takto film stratil asi dva zo štyroch bodov - zvyšné dva body sú za technickú stránku a emócie. Herecké obsadenie je fajn (hlavnej herečke som síce tú leukémiu neveril a otravovala ma, no neznamená to, že je zlá), hudba, kamera, strih takisto. Naviac tu sú asi tri pekné momenty (najlepší mi prišiel už spomínaný moment s doktorom Fúzikom pár minút pred koncom), fajn atmosféra a pozerá sa na to veľmi príjemne. Nemám problém film doporučiť deťom do štrnásť rokov, avšak ja film hodnotím len dvoma hviezdami, pričom to mohlo byť omnoho lepšie.

Ďalšie emotívne anime zo štúdia Key (Clannad, Kanon), ktoré v sebe skrýva množstvo emócií. Zo všetkých ústredných postáv si nenájdete takú, ktorej budete priať všetko zlé, každý charakter je rozvitý a má v sebe niečo dobré, takže svojho obľúbenca len ťažko nenájdete (v mojom prípade to bol Yukito). Tak ako Clannad, aj Air obsahuje niekoľko momentov (najmä od šiestej epizódy), ktoré vás nenechajú v pokoji sedieť a v posledných dvoch častiach nám je len dokázané, aká dôležitá je materská starostlivosť a prečo treba ísť za svojím cieľom. V anime hrajú všetky žánre dôležitú rolu a tvorcovia sa postarali o to, aby fungovali dobre a správne - nechýba láska, choroba, mágia, vojna či dokonca aj história. Dobrý dojem robí aj hudba, bez ktorej by anime nebolo tam, kde teraz je a nevravím len o music box hudbe, ktorá nás po celú dobu doprevádza. A v konečnom dôsledku nám tvorcovia z štúdia Key ukázali, ako by malo správne slice of life anime vyzerať. Priemer prezretých epizód: 97%

Keď som uvidel pilotný diel seriálu, pristupoval som k nemu s miernou skepsou a pár dní som sám seba nedokázal prinútiť k tomu, aby som to bez dlhého odsúvania dopozeral. Keď som o pár dní neskôr viedol krátku diskusiu s mojím známym, dozvedel som sa, že mal s úvodným dielom podobné skúsenosti, no napokon to dopozeral a ostal nadmieru spokojný. Táto obyčajná debata ma presvedčila o tom, že nemusím všetko neustále odsúvať ďalej a dokopať sa k tomu až o mesiace/roky, a tak som sa na to pozrel. A páčilo sa mi to. K môjmu počudovaniu som si k tomu už od tretieho dielu začal budovať silný vzťah. Nie však preto, že by sa jednalo o nejaké epochálne a majstrovské dielo (určité kvality snímka určite má, ale nie až tak veľké, že by jej mohlo byť ponechané lepšie označenie ako "dobrá", či "veľmi dobrá"), ale preto, že som cítil veľkú nostalgiu a často si pripomínal film Únos Šogunova následníka, ktorý som ako malé dieťa veľmi obľuboval a stále k nemu mám dobrý vzťah. Oba počiny majú niekoľko spoločných javov - ku príkladu je takmer totožná už aj samotná zápletka (život jednej osoby závisí na statočných jedincoch, ktorí ju sprevádzajú a ponúkajú svoju ochranu), zopár fantazijných historických udalostí, či prípadný humor, ktorý aspoň na krátku chvíľu odľahčuje inak vážny a smutný príbeh. Aj z toho dôvodu som sa zbavil nedôverčivosti a dopozeral to v priebehu relatívne krátkej doby. Ak by som mal k seriálu pristupovať odborne a podrobne ho zhodnotiť, môj verdikt by znel zhruba takto: Som sklamaný z toho, že za všetkých dvadsaťštyri častí tu bola len minimálna dostupnosť akčných, vojnových momentov a súbojov. Som sklamaný z toho, že historickým udalostiam a vedľajšej dejovej línii, rovnako aj jednej nemenovanej anti-hero postave, nie je venovaná toľká pozornosť, ako iným, menej podstatným faktom. Taktiež som sklamaný z toho, že príbeh pôsobí veľmi naivne, a aj z toho, že seriál nie je zakončený tak, ako by si to správne zaslúžil. Na druhej strane animácia, hudba, postavy, humor, morálne vsuvky,...vytvárajú silný a príjemný zážitok, ktorý si rozhodne zaslúži chválu a pozitívne ohlasy.

3. epizóda - DROP | Dopozeral som prvú štvrtinu a nemám chuť ani motiváciu ďalej pokračovať v sledovaní. Ak by seriál obsahoval hoc len jednu vec, ktorá by ma dokázala zaujať, bola originálna alebo aspoň dobrá, pravdepodobne by som tomu ešte dal šancu a pozrel si nejaký diel-dva. Nie je tu však nič, kvôli čomu by som sa na seriál mal pozerať ďalej. Jedna štvrtina (tri diely z dvanástich) je naviac dosť dlhá doba na to, aby mňa ako diváka seriál dokázal presvedčiť, že má cenu sa na neho pozerať. Je tu akurát neoriginálny príbeh, ktorý sa za tri diely nikam neposunul; nezaujímavé a otravné charaktery postáv, ktoré sa snažia napodobniť rôzne stereotypy postáv; štandardnú animáciu, ktorá je podpriemerná a naviac sa mi absolútne nepáči; trápne dialógy, nefungujúce vzťahy medzi postavami a množstvo ďalších vecí, ktoré mi akurát kazia už tak skazený dojem z pozerania. V Riddle Story of Devil je len jediná vec, ktorú môžem oceniť - jedna celkom pekná pesnička. Avšak je jedna pesnička, ktorá vyznie raz za jeden a pol epizódy dobrým dôvodom aby som v tom pokračoval? A to naviac v prípade, keď mimo nej a ešte jednej skladby je aj ten soundtrack prinajlepšom priemerný? Prvé tri diely som ochotne dopozeral, avšak po prečítaní niekoľkých komentárov som zistil, že ďalším dielom by som si akurát ublížil a nie je tu žiadny zmysel seriál vôbec dopozerať. Jedná sa tak o historicky prvé anime, ktoré som zaradil do položky drop, číže som s pozeraním skončil a už sa k nemu neplánujem vrátiť (za čo som vcelku rád).

Nightmare Detective 2 vôbec nie je zlým filmom, no všetky látky z prvého dielu v ňom výrazne klesli. Chýba tomu atmosféra a pútavosť, príbeh nič neponúka a z veľkej časti to nudí. Film samozrejme má zopár silnejších momentov a stále si to udržiava fajn priebeh, no ako celok je to na čisté tri.