Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Animovaný
  • Drama
  • Horor
  • Akční
  • Komedie

Recenze (973)

plakát

Na návštěvě (2015) 

Musím mierne nadhodnotiť, pretože som už dlho nevidel found footage horor, ktorý by dokázal znepokojiť a taktiež v divákovi zanechať nejaké otázky. Celý čas to bolo skôr na tri hviezdy, ale od určitej chvíle zhruba v päťdesiatej piatej minúte som takmer ani nedýchal a so zatajeným dychom pozeral, čo bude ďalej. Možno ma niečo neuspokojilo ako som čakal a možno sa z niečoho dalo vyťažiť viac, ale ten scenár (aj spolu so všetkými hlavnými predstaviteľmi) je tak silný, že tomu proste tie štyri hviezdy vpálim, pretože takto dobrý horor nevzniká každý deň.

plakát

Ulice strachu – 1. část: 1994 (2021) 

Keď som sa dozvedel, že má vyjsť nový horor, ktorý má byť akousi "poctou" deväťdesiatym rokom, bol som nadšený a mal som vysoké očakávania. O to viac som bol natešený, keď som zistil, že nevyjde len jeden horor, ale rovno tri, a k tomu sa každý z nich má odohrávať v inom období. Očakával som jednoducho originálnu a kreatívnu zábavu, ktorá hororový žáner konečne niečim nadýchne a vráti ma do čias, kedy som ten žáner zbožňoval a vyhľadával. Keď sa mi však film konečne dostal do rúk, počiatočné nadšenie opustilo. Úvodná scéna vo mne nezanechala veľmi dobrý dojem, pretože vzbudzovala pocit, akoby bola natočená veľmi narýchlo a bez snahy o náznak atmosféry, napätia či nejakej prídavnej hodnoty. Našťastie však nasledovala ďalšia scéna, ktorá znova zdvihla moje očakávania - chlapec sediaci za starým počítačom s ranným vzhľadom internetu, s walkmanom na ušiach a v pozadí hrajúcimi Maidenmi + neškodný pokus o humor a pár milých dialógov. Vzápätí sa však dej presunul do školy a tam už to nejak začalo škrípať. Mal som problém s dvoma vecami - hlavnou hrdinkou, ktorá mi bola celkom (celkom dosť) nesympatická (a doteraz neviem, či som mal väčší problém s tou konkrétnou postavou, alebo skôr s jej nie veľmi kvalitnou herečkou) a so strihom, ktorý mi prišiel príliš urýchlený, kvôli ktorému som si nielenže neužil niekoľko potenciálne vtipných scén, ale dokonca mi to kazilo zážitok z hudby, ktorú som si kvôli zbytočnému skoku z jednej skladby na druhú vôbec neužil (čo je škoda, lebo soundtrack je inak skvelý). Do toho jedno klišé striedalo druhé (čo bol zámer, ale mňa to vôbec nepobavilo) a samozrejme nejaká homosexuálna vsuvka. Taktiež sa filmu nepodarilo správne zachytiť atmosféru obdobia. Áno, síce tam boli referencie, a bolo ich mnoho, ale ide hlavne o technické prevedenie. Skrátka je tam vložených zbytočne veľa rušivých moderných prvkov a z štylizácie, farieb, strihu, deju a celkovej technickej stránky je jasné, že ide o relatívne nový počin, ktorý deväťdesiate roky skôr paroduje, než žeby ich vyložene uctieval. Po hororovej stránke bohužiaľ tiež nič moc. Keď sa stretnú všetky hlavné postavy a začne sa niečo riešiť, pozvoľna sa zmení tempo - a zbytočne urýchlený strih nahradí nezáživná pomalá nuda. Vtipy sa začnú opakovať, nové prvky nebudú mať čím zaujať a ja stratím záujem. Tridsať minút pred koncom zaspím a pätnásť minút pred koncom sa zobudím. Pozriem sa vedľa na gauč a Matúš, s ktorým som to pozeral, spí. Tak s nezáujmom pozerám ďalej, film skončí a nezanechá vo mne vôbec nič, ani len to sklamanie. Môj dojem bude najvýstižnejšie opisovať jedna hviezda - od odpadu to má síce na míle ďaleko, ale už dlho som pri nejakom filme takto netrpel a kvôli tomu by boli dve hviezdy paradoxne príliš veľa. Najväčšie filmové sklamanie roku. Ale v kútiku duše dúfam, že ďalšie 2 diely mi to vynahradia.

plakát

Seance (2021) 

Barrettov (scenárista You're Next) režijný debut nedopadol až tak zle, stále sa však z toho dalo vyťažiť oveľa viac. Už spočiatku bolo cítiť, že režisér filmu pravdepodobne má určitý "režisérsky um" (pekne a svižne natočené + s miernou dávkou atmosféry 90. rokov, k čomu dopomáhal aj soundtrack), ale ešte intenzívnejší bol pocit, že bol celý film natočený veľmi narýchlo a bez väčších ambícií (akoby tvorcovia narýchlo zbúchli niekoľko scén a za tri dni bolo natáčanie hotové). Preto to vo viacerých ohľadoch prevažne nefungovalo - nebolo cítiť žiadnu hororovú atmosféru či napätie a väčšina hororových scén pôsobila smiešne alebo trápne. Najviac to schytal scenár, ktorý za celých 60 minút nemohol priniesť nič nové a originálne. Našťastie sa však Barrett krátko pred koncom schopil a zapojil svoj scenáristicky um - vzniklo tak rozuzlenie, ktoré síce nedávalo absolútne žiadny zmysel, ale aspoň konečne diváka vytiahlo z nudy a dokázalo aspoň na tých pár minút zabaviť. Vo výsledku tak ide o slabší podpriemer s veľmi kolísavou kvalitou, ktorý ale až tak neurazil a našťastie nedopadol ako jeden nemenovaný horor z roku 2019, ktorý máme všetci veľmi radi. Jednu hviezdu pridávam za tú pusu na konci, tá bola celkom milá.

plakát

Nadaný žák (1998) 

Očakával som inteligentný psychologický thriller s do detailu prepracovanými dialógmi a hustou atmosférou. Prvé minúty ma celkom navnadili - hralo sa to na drsnú psychologickú hru medzi dvoma silnými hlavami, že kto koho skôr zmanipuluje. Avšak ako tak pribúdali ďalšie minúty, pomaly som si uvedomoval, že to je strašne nekonzistentný film s debilným scenárom a niekedy po zhruba päťdesiatich minútach môj záujem upadol už úplne a začal som sa neskutočne nudiť. Najväčší problém som mal s postavami. Ani by mi nevadilo, že sú všetky do jednej mimoriadne nesympatické, ak by boli dobre napísané, ale problém je ten, že nie sú. Nie sú psychologicky dostatočne prepracované a tým pádom je ich správanie často úplne nezmyselné, až som bol občas v rozpakoch. Postava študenta bola obzvlášť debilná a neskutočne ma iritovala ("páči sa mi", že je vykreslená ako obyčajný, racionálne aj intuitívne zmýšľajúci človek, ale keď ide do tuhého, tak sú jeho dedukčné schopnosti príšerné, vyvádza a nie je schopný uvažovať hlavou - čo by som pochopil, ak by tá postava bola dobre psychologicky napísaná, lenže nebola, a tým pádom pôsobila neskutočne neprirodzene a hlúpo), včetne jeho hereckého predstaviteľa, ktorý má značne obmedzený herecký prejav. Technická stránka mi absolútne nesadla, akoby som sa pozeral na rodinnú drámu z televíznej produkcie (že to natočil režisér sračkového supermana by som pochopil, ale že ten samý človek nakrútil mojich obľúbených podozrivých, to už ani veľmi nie), hlavne tie paranoie mali úplne opačný efekt, než bolo prvotne v pláne. A ten hudobný podklad mal byť preboha čo? Nakoniec tak jediné, čo dokážem oceniť je originálny nápad z pera Stephena Kinga a výkon Iana McKellena.

plakát

Taxi (1998) 

Čakal som od toho viac. Ubehlo to síce ako voda a občas to je príjemne strelené, ale očakával som skvelú akčnú nálož plnú zbesilých naháňačiek, čoho som sa napokon nedočkal. Ústredná dvojica si ma nezískala, vtipy ma nerozosmiali, akcia ma neohúrila a o príbehu škoda reči. Jediné, čo stálo za to je kamera a dve-tri jazdy taxíkom. Strávený čas však neľutujem, neohúrilo ma to, ale nie nutne nepáčilo. Také lepšie dve hviezdy.

plakát

Mlha (2007) 

Skvelo napísané, dobre zahrané, svižne natočené. Niekedy až moc svižne, čo je tak nejak nevýhoda - ubehlo to neskutočne rýchlo a niekoľko potenciálne dobrých scén trvalo kratšie, než by malo (a predsa to má cez 2 hodiny). Najlepšie bolo to beznádejné zakončenie, ale malo to viacero super momentov. Silné 4 hviezdy, takmer skvelý film.

plakát

Interstate 60 (2002) 

Narazil som na to čírou náhodou a pustil som si to s nízkymi očakávaniami, no nakoniec toho ani trochu neľutujem. Neskutočne som si to užíval, od prvej minúty až po poslednú. Perfektné postavy (najviac super sú Gary Oldman a Chris Cooper), množstvo skvelých scén (stávka, dokonalá šukačka, právnické mestečko) a neskutočne príjemná, miestami až kúzelná atmosféra. Počas sledovania som si hneď niekoľkokrát spomenul na Návrat do budúcnosti, a keď som si zo zvedavosti pozrel režisérov profil, hádaj k čomu písal scenár. Nuž, záhady sú s Diaľnicou 60 už dávno spojené. Nemalo to ďaleko od piatich hviezd, tie nedávam len z toho dôvodu, že ten film nie je "až tak dôležitý", ale ak by som ho videl niekedy skôr, umiestnenie do topky by bolo veľmi pravdepodobné. A kto vie, keď ho uvidím druhý krát, možno sa tam aj dostane. :)))

plakát

Muž v domácnosti (2021) (seriál) 

Mám rád statickú animáciu, aj keď paradoxne v tomto 5-dielnom epizodickom seriáli veľmi nefungovala a celkový zážitok skôr kazila, než obohacovala. Nepovažujem to však za nejaké obrovské mínus, ale skôr nevýhodu, ktorá síce ide ruka v ruke spolu so situačným humorom, ale v divákovi počas sledovania stále budí dojem, že s tradičnou japonskou animáciou by to fungovalo ďaleko lepšie. Keďže však animácia perfektne kolaborovala s humorom, táto nevýhoda sa znenazdajky zmenila vo výhodu. Bohužiaľ len počas prvých pár minút pozerania. Po chvíli totiž začnú vyčnievať ostatné nevýhody (ako napríklad príliš epizodický dej alebo absencia komplexnejšieho príbehu), nedostatky (jednoduché dialógy, slabá charakteristika vedľajších postáv a nevýrazný zvukový podklad), či v konečnom dôsledku dokonca aj chyby (obrovská repetícia a replikácia jedného vtipu stále dookola), ktorých je oproti zvyšným pozitívam (kůl hlavná postava a jej hlasový herec) až príliš veľa, vďaka čomu nemožno povedať, že by bol seriál nejak zvlášť kvalitný či originálny. Naopak, The Way of the Househusband je čisto podpriemerná záležitosť, ktorá raz za čas dokáže rozosmiať, ale vo výsledku neponúkne nič viac, než priemerný a ľahko nahraditeľný zážitok. +1 za skvelú úvodnú aj záverečnú znelku, nemožno nepreskočiť!

plakát

Hrůza na jevišti (1987) 

Najviac sa mi páčila humorná stránka filmu, tá vyškrtla všetky nedostatky, ktoré film mal a dala mu nový rozhľad, vďaka čomu som si film mohol bez problémov užiť a zabaviť sa dokonca aj v nočných hodinách, kedy zvyčajne pri hororoch zaspím nudou. Fajn mix slasher/giallo žánrov, ktorý funguje ako má, aj keď svoj režisérsky um Michele Soavi plne rozviedol až v Dellamorte Dellamorte.

plakát

Berserk: Ógon džidai hen I – Haó no tamago (2012) 

Najväčšie nedostatky vo filmovej trilógie Berserka spočívajú v nie veľmi konzistentnom deji. Sedemdesiat minút na adaptovanie prvej tretiny seriálu je jednoducho málo, preto bolo mnoho vecí urýchlených, mnoho dôležitých informácií bolo podaných veľmi skratkovito, na niektoré sa dokonca aj vykašľalo. Stret s Griffithom a jeho kumpánmi nebol až tak silný, sympatie postáv sa tiež budujú celkom ťažko, spočiatku môže mierne odradiť vizuálna podoba a zamrzí tiež absencia podmanivej hudobnej stránky od majstra Hirasawy, ktorá hrala nemalú úlohu vo verzii z roku 1997. Dramaturgia bola v porovnaní so seriálovou verziou slabšia. Ale stále veľmi dobrá. Aj napriek všetkým nedostatkom (jediný nedostatok je v podstate ten, že verzia z roku 1997 je ešte lepšia, takže v podstate to žiadny nedostatok ani nie je) sa jedná o vynikajúcu záležitosť, ktorú som si neskutočne užil a prial som si toho dostať ešte viac. Berserk je jednoducho úžasný.