TomX2

Technicky veľmi obstojne zvládnutý film, ktorý má tradične zvláštnu, pozvoľna budovanú mysterióznu atmosféru. No ako to už u podobne ladených japonských hororov býva, drvivú väčšinu minutáže musím bojovať s tým aby som nezaspal, čo platí aj pre tento prípad.

Chvíľu som si naivne myslel, že ten človek nakoniec predsa len zvládol ten urputný boj a premohol svojho Briana, ale potom prišiel Gaspar Noé s tým, že "nie, tu máš takýto koniec" a znovu ma dostal. Pozoruhodné dielo s neľahkým, zato veľmi skutočným nahliadnutím do mysle nešťastného človeka s rozporuplnými myšlienkami a výbornou bodkou na záver. Viac ako tri hviezdy však (zatiaľ) nedám, pretože aj keď to zakončenie ("Pozor! Máte len 30 sekúnd na opustenie tejto projekcie") bolo absolútne geniálne, to čo mu predchádzalo pre mňa nebolo zrovna dvakrát najzáživnejšie.

V každom dieli sa našli aspoň 2-3 vtipy, ktoré ma vedeli rozosmiať, kvôli čomu už z princípu nemôžem dať menej ako tri hviezdy. Avšak boli aj chvíle, kedy by som tomu najradšej hodil odpad a už to nedopozeral. Nie preto, že by komediálna stránka bola zlá (rovnako ako v prípade podobne ladeného Prison School je to neskutočne vtipná a zvrhlá záležitosť), ani preto, že by ma iritovali postavy. Môj problém spočíva v samotnej téme seriálu. Nie že by nebola originálna (pred Grand Blue som sa nestretol ešte s žiadnym anime, ktoré by sa zaoberalo alkoholom v takom množstve, až z toho nakoniec vznikne jeden plnohodnotný seriál), ale skôr mi prekážal fakt, že sa na danú problematiku hľadelo oslavne. Teda ako na akúsi oslavu mladosti a nahliadnutia do tých skvelých opileckých chvíľ, bez toho, že by sa bralo ohľad na následky. Hlavné aspekty tohto seriálu totiž nie sú veci, ktoré by som oslavoval, ale naopak by som na ne najradšej zabudol. A zhodou okolností častejšie než smiech sa u mňa počas sledovania dostávali príznaky ako napríklad nevoľnosť či bolesť hlavy, čo asi tiež o niečom svedčí. Holt toho alkoholu tam bolo trochu príliš. Veľmi slabé tri hviezdy, pretože inak nejde o vôbec zlý seriál.

Chápem prečo je ten film tak obľúbený. Má dobrú výpravu a kostýmy, miestami fajn ponurú atmosféru a v neposlednom rade aj dobrých hercov. Avšak taktiež je neskutočne zdĺhavý a občas aj uspávajúci jak sviňa, pričom aj keď mu nemôžem zaprieť istú poetickosť, neviem sa zbaviť pocitu, že to neustále dumanie o niečom bolo vlastne o ničom a vlastne v konečnom dôsledku ani neviem o čom to vlastne bolo. Len to, že to malo až zbytočne veľkú dávku teatrálnosti a pátosu. Pitt ma bavil, Banderas a Cruise (jeho dialóg "Už toho máš dosť? Ja som musel toto vyplakávanie poslúchať celé storočia" perfektne vystihuje, ako som sa počas celého filmu cítil) snáď ešte viac, ale to mi k spokojnosti nestačí. Naviac tá "romantika" mi prišla prinajlepšom iritujúca a prinajhoršom nechutná (nemám na mysli tú medzi Pittom a Cruisom, tie náznaky mi vlastne prišli fajn, ale skôr mi prekážal ten divný vzťah medzi Pittom a Dunst).

Ruby Sparks som išiel pozerať s tým, že mám chuť na nejaký fajnový zasnívaný romantický indie film. To som síce nakoniec aj dostal, ale pravdupovediac neviem, či som za to až tak rád alebo nie. V jednej chvíli sa totižto dej dostane do takého bodu kedy si uvedomíte, že ten námet je sám o sebe tak veľmi geniálny, až je celkom na škodu, že je film v konečnom dôsledku len romantickou komédiou. Na tom samozrejme nie je nič zlé, film je samo o sebe veľmi fajn (jak po hereckej, tak humornej stránke) a dokonca aj ten šťastný koniec sa mi páčil, ale po tej jednej konkrétnej scéne som uvažoval, či by predsa len nebolo lepšie, keby na to scenáristi išli trochu inak.

Absolútne nespoľahlivo a neschopne napísané divadlo plné prvoplánových nápadov, samoúčelného násilia a logických dier, pričom nahliadnutie do psychiky ľudských osobností, morálne otázky a celkovo psychológia postáv je naprosto katastrofálna, aj keď sa snaží predstierať, že je v skutočnosti taktická a vypočítavá... ale funguje to. Hlavne teda kvôli tomu, že bez ohľadu na to ako veľmi je to pritiahnuté za vlasy, podobné zápletky mi vždycky lahodili a je pre mňa veľmi záživné to sledovať (dokonca aj toto som pozeral od šiestej rána až do obedu na jeden záťah namiesto toho, aby som ako normálny človek išiel spať), pričom hlavný hrdina a jeho počínanie, v prítomnosti zaujímavých vnútorných monológov, je prosto delikátne. Na pokračovanie sa celkom teším. Síce očakávam, že sa z toho vynorí ešte niekoľkonásobne horší zlepenec absurdít a premrštenej psychológie, ale môže to byť zábavka. Silné dve hviezdy.

Nebolo to úplne zlé. Vlastne to bolo vcelku milé a príjemné, neboli tam logické kiksy ani nič vyložene nepodarené na to, že by si to zaslúžilo zlé hodnotenie. Akurát, že tam nie je ani nič, čo by si zaslúžilo dobré hodnotenie. My Dress-Up Darling neprichádza s ničím, čo by sme už nikde inde nevideli, neprichádza so žiadnou svetobornou myšlienkou, zaujímavou zápletkou či postavami a ani nijak zvlášť nezarezonuje - dokonca ani v poslednom dieli, ktorý sľuboval akési romantické vyvrcholenie, ale nakoniec nedal vôbec nič. Do tohto bodu som premýšľal nad patričným hodnotením 5/10, ktoré predstavuje priemerné rom-com anime, ale posledné diely, ktoré by mali byť najsilnejšie, sú nakoniec paradoxne až tak slabé, že znižujem na dve hviezdy. Stojí to však za pozretie? Vlastne aj celkom áno. Ak ste v minulosti veľa romantických anime nevideli, nemalo by vás to v žiadnom ohľade sklamať. A ak romantické anime máte radi a videli ste ich už veľa, dostanete celkom fajn zážitok: Postavy sú síce šablónovité, ale majú aspoň nejaký sympatický osobnostný náčrt (napríklad v prípade hlavného hrdinu silný zápal pre dobre odvedenú prácu), pričom žiadna z nich vyložene neirituje. Zložka príbehu je taktiež často zaužívaná - 1) dievča a chlapec sa náhodne stretnú 2) sú úplne z iného sveta, ale aj tak sa začnú spoznávať a tráviť spolu čas 3) zistia, že k sebe cítia niečo viac, ale nie sú si tím úplne istí a snažia sa to veľmi nedávať najavo (čo stále vedie k trápnym, väčšinou aj trošku šteklivým situáciám, ktoré ale nikam nevedú) až po 4) kedy príde vyvrcholenie, prvá pusa a anime sa končí. Skrátka štandardný rom-com koncept, ktorý už poznáme zo všeličoho možného. Ja ho osobne veľmi nemusím, ale to nie je až tak dôležité. Dôležité je, ako tvorcovia vyplnili prázdne miesta medzi týmito bodmi. A vzhľadom k tomu, že chlapci, ktorí šijú oblečenie pre tradičné japonské bábiky zas až tak tradiční v seriálovej produkcii nie sú a takisto aj náhľad do cosplay komunity môže byť celkom zábavný, povedal by som, že celkom dostačujúco. Horší je už na tom spôsob, ktorým je dej a celková romantická stránka podaná. Fanservis nie je niečo, čo by ma vyložene v anime seriáloch iritovalo. Keď s ním tvorcovia pracujú správne, vie byť ozaj príjemný a nijak neuberá na kvalite diela, dokonca ani keď ho je veľké množstvo. Avšak keď sa naň tvorcovia spoliehajú tak, že ho dávajú do každej jednej humornej scény a uprednostňujú ho pred prirodzenou romantikou, nepracujú s ním správne. (alebo aj áno, keďže práve sexy polonahé telá tínedžeriek sa najlepšie predávajú, čo je vlastne aj dobrým opisom tohto anime - typický rom-com, ktorý je ale dobre predaný). Na druhej strane - My Dress-Up Darling je aspoň vizuálne pekný, má príjemnú atmosféru a aj zopár úsmevných scén, vďaka čomu je celkom dostačujúci.  Ale na dobrý romantický seriál je "dostačujúci" proste málo.

Má to tri mínusy: 1) Občas je to málinko neprirodzené - ako správaním postáv, ktoré miestami pôsobili skôr ako figúrky zo seriálu než skutoční ľudia (najmä ku koncu, ale nechce sa mi tu vypisovať podrobnú štúdiu ľudskej osobnosti), tak aj samotným školským prostredím, ktoré bolo (opäť) tak nejak až príliš fiktívne. 2) Posledné dva diely - tie teda nie sú samo o sebe zlé, len je v nich strašne veľa vaty, sú až príliš natiahnuté a tak nejak podkopávajú všetko dobré, čo si seriál doposiaľ budoval. Sú dobré, majú zopár fajn myšlienok a scén, pričom si technicky vzaté držia svoju kvalitu, ale vzhľadom k jednej silnej téme si zaslúžia o trochu silnejšiu katarziu, než že celé 2 epizódy sa prenesú do akejsi detektívnej roviny, ktorá miestami pôsobí až príliš zbytočne a otravne. 3) Subjektívne mi až tak nesadlo, že sa seriál občas až príliš zabýva sexom. Nie je to niečo, čo by vadilo nejako príliš, ani to seriálu neuberá na kráse (vlastne vďaka tomu sem tam nastanú aj celkom humorné situácie), ale sex je podľa mňa proste overrated, sorry not sorry. A to je vlastne asi tak všetko. Sú tam len dve veci, ktoré seriálu uberajú na kvalite, inak je to ale fantastická záležitosť, ktorú som si neskutočne užil a som veľmi rád, že som na tento seriál včera ráno narazil a hneď ho aj celý dopozeral. Veľmi príjemná milo zasnívaná atmosféra, perfektný indie/ambientný soundtrack, super dialógy, hĺbavé myšlienky, hrejivá romantika, skvelý humor - tento seriál má všetko, čo má mať a spomedzi všetkých novodobých teen seriálov, toto je jednoznačne top. Veľmi si ma získali postavy a ich sny, ciele a prekážky a odžil som si to, akoby som bol s nimi. Obľúbil som si tam každú z hlavných postáv (skvelého Plukovníka, magickú Alasku a Milesa, ktorý mi ako hlavný hrdina neskutočne sadol už len z toho dôvodu, že mi je v mnohom veľmi podobný), ale perfektní boli aj učitelia, obzvlášť Dr. Hyde. Neviem čo viac povedať, skrátka super záležitosť a zážitok, ktorý už asi znovu nezažijem.

Posledných asi 30 minút je absolútna nálož s bombastickými scénami a dialógmi (skok z okna, rozbíjanie vecí, ruská ruleta), niektoré pointy, ktoré vo filme zaznejú majú tiež hlavu a pätu, pričom herci svoje role zahrali naozaj parádne, ale inak to zas až tak veľká vec nie je. Proste OK netradičná tragikomická sonda do života postihnutých ľudí, ktorá síce občas na správnom mieste rozosmeje (hlavne až ku koncu, keďže na začiatku som sa schuti zasmial len raz, aj to len keď moja najmenej obľúbená postava dostane päsťou do ksichtu, čo je nie len neskutočne satisfying moment, ale dokonca aj pekný symbolický úkon), ale nedostaví sa pocit, že "Áno, teraz pozerám niečo naozaj špeciálne". Alebo som na to len nebol zrovna správne naladený, kto vie. Preto tri hviezdy.

Istá snaha a vízia sa tomu nedá zaprieť, inak to ale bohužiaľ nie je veľmi konzistentne postavené. V priebehu filmu si možno povšimnúť viacero ako scenáristicky, tak technicky zaujímavých nápadov (ako napríklad prelínanie viacerých svetov a zopár animačných vyvhytávok) a samotná prevencia samovrážd je tiež myslená dobre, ostatne je tu ale jeden základný kameň úrazu - vo vízii tvorcov bolo kvantum skvelých nápadov, ktoré sa im však nepodarilo dobre zrealizovať. Problém je jednoducho v tom, že je to nezávislý film z hláv ľudí, ktorí síce majú istú víziu a cit, ale nemajú dostatok materiálu a skúseností, aby sa im ich podarilo naplniť. Môžeme si napríklad postrehnúť, že animácia miestami trošku viazne (zreteľne to môžeme vidieť napríklad na postavách), že zaujímavé myšlienky sú skôr len načrtnuté než aby prichádzali s plnohodnotnou odpoveďou alebo posolstvom a najmä nevyvážený pacing, ktorý je jednoznačne najväčšou kotvou celého projektu. Tých štyridsať minút je skrátka strašne, ale naozaj strašne málo na vyrozprávanie podobného príbehu, ktorý by si zaslúžil mať dvakrát, ba dokonca ešte trikrát dlhšiu stopáž. Ako už spomenul Jeoffrey v svojom komentári, príbehu by sadlo trochu viac vaty. Ono mne samo o sebe nevadí, ak sa ide hneď na vec. Lenže to tempo je až príliš nevyvážene rýchle a nestíha poriadne prehĺbiť postavy, emocionálne zasiahnuť alebo vyvolať napätie. Ak už áno, tak len na chvíľu a nasleduje hneď ďalšia scéna. Čo je skrátka škoda, pretože mohlo ísť o výborný film presne podľa môjho gusta (o dosť radšej mám tieto indie vecičky, než štandardný anime formát, ktorý je niekedy proste až príliš mdlý), vo výsledku by som to ale prirovnal skôr k rannej Shinkaiovei tvorbe, ktorá mala tiež ešte nie veľmi ucelený rukopis, za to veľa potenciálu. No aj keď ide skôr len o celkom schopnú amatérčinu, ktorá pripomína skôr náhodný výplod z hlavy, než dobrý psychologický film, je v tom cit. A vie sa to dotknúť. Preto čestné tri hviezdy.