Marceloo

Zo začiatku aj napriek nulovému rozpočtu až prekvapivo pozeratelné s príjemými postavami. V druhej polovici ale prídu tie najviac generické dejové zvraty, aké si hororový divák dokáže predstaviť. Zo slušne rozbehnutej duchariny sa tak stane chaos plný preafektovaných hereckých výkonov, ktorý je ťažké dopozerať. Tal Hymans by som si ale ešte niekedy určite pozrel, pretože talent u nej nepochybne je.

Pre mňa jedno z najväčších sklamaní posledných rokov. To, čo začne ako vynikajúci postapo seriál s dôrazom na tie najmenšie detaily, sa postupne mení na únavnú a v mnohých prípadoch extrémne iritujúcu drámu, v ktorej sa tvorcom nedarí budovať to, čo si zaumienili. V každej epizóde ubúda napätie, pre hororového fanúšika sa dej stáva predvídatelným (v ôsmej epizóde s vyhladovanou komunitou mi bolo z toho scenáristického amatérizmu až do plaču) a je to jednoducho len blúdenie dvoch nezranitelných postáv, ktoré v prvej polovici aspoň trochu oživila prítomnosť netvorov, ktorí ale v druhej polovici záhadne vymizli. Samozrejme nekritizujem všetko, pretože aj napriek tomu, že mi vela vecí vadilo, čo sa týka výpravy, castingu alebo masiek, ide o súčasnú špičku seriálovej tvorby. Keď sa ale pozriem na to, že napríklad minuloročný virálny hit Wednesday, ktorý je cielený na tínedžerov, má lepšie hodnotenie než tento velkolepý projekt, nemôžem napísať, že je úspechom.

Pocitovo zatial najlepšia epizóda, v ktorej sa vzťahy konečne vyvíjajú tak, ako sa to v postapo horore patrí. Vzájomná nedôvera pomaly opadá a autorita Joela sa znižuje, pričom jeho skúsenosti začínajú byť užitočné. Obsadenie Melanie Lynskey je podla mňa trochu mimo. Chápem, že tvorcovia chcú mať ako líderku silnú ženu, ale Melanie mám zafixovanú v seriáloch ako taký housewife typ. Škoda že práve táto epizóda bola najkratšia, ale záver príjemne nabudí na budúci týždeň.

Hry nehrám a ich adaptácie neoblubujem, ale toto je some next level shit. Výprava, herci, hudba a dej naprostý vrchol. Každá scéna prináša nové prekvapenia a už po prvej epizóde je jasné, že sa to zaradí medzi najlepšie seriály aké kedy vznikli. Pondelkové rána budú nasledujúce dva mesiace pre seriálových fanúšikov velmi príjemné.

Aj druhá epizóda úplne super, len som mal ako človek neznalý hernej predlohy menší problém s tým, akú dynamiku tvorcovia zvolili. Osobne o tých postavách takmer nič neviem, takže ich potulky po rozbitom meste ma až tak nechytili. V závere ale epizóda šokujúco naberie na obrátkach a dostane sa na úroveň tej prvej. A tých 52 minút je na takýto skvost málo. Každá epizóda by tu mala mať dĺžku celovečeráku.

Ja som pred rokmi písal, že tento borec vôbec nepotrebuje LGBT nezmysly vo svojich dielach. Stačí sa poriadne zamerať na horor a všetko funguje tak ako má. The Piper som pozoroval už dlhšie, len som kvôli režisérovmu predchádzajúcemu počinu nevedel, či mám do toho vkladať nádeje. Výsledok ma velmi potešil. Ako prvé zaujme ovela velkolepejšie zázemie, zvučnejšie mená a s nimi spojené lepšie herecké výkony. Nezaostáva ale ani atmosféra, vynikajúce masky a celkom svieža tematika. Trochu to kazí na mňa až príliš fantasy záver a až privelmi úsmevný koniec hlavného záporáka, ale celkovo som nadmieru spokojný a som rád, že sa režisér uchytil. Pevne dúfam, že sa nenechá ovplyvniť USA produkciou a zostane u týchto malých ale o to príjemnejších hororov. Zrejme si to kvôli originalite a niektorým scénam niekedy pozriem znova.

Výborná kamera, príjemná herečka v hlavnej úlohe a to je asi tak všetko, čo tu stojí za pozornosť. Nehorázne sa to vlečie a celý čas som čakal, že sa z toho vykluje niečo viac, ale okrem pár bodných rán na konci nič nepríde. Pritom by to mohlo velmi šikovne rozvinúť tematiku domáceho násilia alebo niečo podobné. Ďalší horor so zahodeným potenciálom, ale to je v poslednej dobe vplyvom lenivých tvorcov s kopou výhovoriek zjavne štandardom.

Roxanne Benjamin som mal doteraz zafixovanú ako talentovanú hororovú režisérku s tým správnym zápalom, ale touto vykrádačkou britského hororu The Children si u mňa riadne pokazila meno. V podstate tu funguje len technická stránka filmu, ktorú mali vo velkej miere na starosti týpci z minulotýždňového podareného Sick. Inak tu nestojí za reč vôbec nič. Akonáhle príde k akejkolvek komunikácii medzi charaktermi, film pôsobí až smiešne. A to radšej nebudem písať o ''hororových scénach''. Antológie a seriálové epizódy režisérka zvláda, ale na celovečeráky ešte samostatne nemá a tento kúsok sa tak stáva ďalším nepodarkom od BlumHousu.

Režisérka sa od svojho debutu o niečo zlepšila a chcela vytvoriť niečo hodnotnejšie než len slasher. Či jej to vyšlo je otázne, ale pozerať sa na to dá a hanbu si neurobila. Postavy sú sympatické, holky ako Olivia Scott Welch alebo Chloe Levine v hororoch vždy rád vidím a velmi príjemne ma prekvapila nová tvár v podobe Georgie Acken. Krvi bolo prekvapivo tiež dosť a od Jenn Wexler by sa mohli učiť aj niektorí chlapi z branže. Keby všetky ženy v žánri točili snímky dosahujúce aspoň takejto kvality, bol by som velmi spokojný.

Zo začiatku trochu divný film, ale keď to do seba začne všetko zapadať, odrazu sa na to dá pozerať. Páčila sa mi tá uzemnená surovosť a hlavne silná postava totálneho manipulátora a naivnej dievčiny, ktorá vynikajúco odzrkadluje realitu. Trochu som sa po celý čas strácal v postavách a nebola mi úplne jasná ich motivácia, ale v závere do seba všetko zapadne a tak dáva všetko zmysel. Nie je to žiadny top film, ale pre dlhý jesenný večer sa hodí ideálne a ak sa niekomu páčil taktiež netflixácky Things Heard & Seen, toto sa nesie na dosť podobnej vlne.