CallmeTea

Osemdesiate roky, talianske mesto, horúce leto a ospalé dni. Jednoduchý, no atmosférický a intímny príbeh príťažlivosti, medzi vysokoškolským študentom a mladým chlapcom, ktorý ešte presne nevie, čo má cítiť. Veľa kníh s pokrčenými stranami, veľa šťavnatého ovocia, veľa hudby, veľa antiky, veľa hry na klavíri, veľa cigariet, veľa vzájomnej príťažlivosti a citu. Oliver & Elio, ktorí si k sebe postupne nachádzajú cestu, spoznávajú sa a vzájomne objavujú nové a nepoznané. Dokonale vykreslené charaktery, prirodzené, vnímavé a citlivé. Ako však leto končí, rozchádzajú sa aj ich cesty. Uveriteľný, poetický, vášnivý, sprevádzaný krásnou hudbou. Po veľmi - veľmi dlhej dobe film, ktorý vo mne zanechal túžbu, pozrieť si ho opäť. Opäť a opäť a opäť.

Pre niekoho nudné a klišovité. Pre mňa však veľký zážitok, čo sa týka scenára a záberov, bez zbytočného strihu. Pripomínajúc prekrásne polhodinové dialógy medzi Paulom a Camille z filmu Pohŕdanie, z roku 1963, kde sa najlepšie prejaví herecký um. Splnený sen všetkých intelektuálov a milovníkov dlhých rozhovorov. Mladý Američan a francúzska študentka vo vlaku, smerujúcom do Viedne. Čo viac?

Voči Lady Bird som bola dosť skeptická, nič som neočakávala a preto som zostala o to viac rozčarovaná. Tínedžerský film, ktorý nie je trápny, pôsobí skutočne, je plný originálneho humoru, má krásnu atmosféru, vyvoláva nostalgiu a Timothée Chalamet je !!! Po odchode z kina, nás premohla túžba mať opäť sedemnásť. Z impulzu sme preliezli plot do cudzej záhrady, ležali na trampolíne, pili lacné biele víno a pohľad upierali na nebo a Veľký voz. Podarilo sa.