Arsenal83

Ďalší z dobrých projektov ID o tých, o ktorých sa konečne nehovor len zo spomienok, ale oni prinášajú spomienky na hrôzy sami. Žiaľ, popri nich väčšinou zomierali ľudia a oni mali šťastie. Čo mi len chýbalo bola väčšia dramatizácia a hlavne v niektorých častiach, napríklad v poslednej, vôbec nie je vysvetlený motív páchateľa a jeho osud je len tak odfláknutý. Bol odsúdený a hotovo. A kedy má byť poprava, prečo to urobil, ako sa vyjadril na súde, o tom treba pátrať na internete, pretože seriál je takmer výlučne o pocitoch preživších.

Katarína sa nechala zaočkovať proti čiernym kiahňam, ktoré hubili milióny Európanov, ale pre istotu sa ešte po očkovaní prežehnala. Nečudo, lebo urobila tak v roku 1768, no účinnosť bola vedecky potvrdená až v roku 1796. Napriek tomu hneď po očkovaní označila každého, kto to nepodstúpi za idiota, hoci Thomas Dimsdale, ktorý jej látku aplikoval, mal dokonca kone pripravené pred ruským dvorom, ak by potreboval utiecť po náhodnom zabití cisárovnej. Utekať nakoniec nemusel a dostal aj titul baróna. Ale potreba nazývať niekoho s pochybnosťami idiotmi ostala dodnes.

Katarína raz povedala: „V Rusku si ľudia zvykajú na despotizmus lepšie než na ktoromkoľvek inom osídlenom mieste na zemi“. V tejto časti vidíme prečo. Jej ochota pomôcť nevoľníkom narážala na tvrdý odpor a tak sa dodnes zachovali neuveriteľné inzeráty, ktoré svedčia o obchode s nevoľníkmi v jej dobe. V Moskovských vedomostiach sme si preto mohli prečítať neodolateľné ponuky ako: „Predám kvalitného kuchára“, „Lacno predám kobylu a dvoch valachov“ či „K dispozícii dám svoje dcéry...“

Už v minulej časti sa hojne ukázalo, prečo Puškin nazval Katarínu "kurtizánou na tróne". A že ten trón bol obohatený o všelijakých vtákov, o tom svedčia nádherné muzeálne artefakty, za ktoré by sa nehanbil ani Rosenberg. Výborná replika: "Ten vetchý starec neprežije leto." "Kdeže, on už pred desiatimi rokmi vyzeral takto. A všetci, čo mu želali smrť, sú už mŕtvi."

Kukučínové nadčasové dielo o cholere z roku 1874 zaváňa existencializmom, ktorým predbehol aj Camusa a ten už bral potom aj nobelovku. Skvelý popis postáv, ktoré ani v ústrety smrti neprestávajú myslieť na peniaze a jeden výrok to krásne popisuje: "Peniaze potrebuješ na všetko. Ani do kostola nejdeš, keď nemáš na oferu." "Svätá" pravda. Na filme mi vadila hudba, inak osvedčený Stračina tu ponúkol riadnu sračinu a pílenie v ušiach z ktorých halucinácie nevznikali len vo filme.

Ja som sledoval hlavne túto verziu s Nikotínom a českú až spätne oveľa neskôr, takže som nemal s čím porovnávať a páčilo sa mi to v tom čase veľmi. S Malachovskou som už nevidel ani diel, ale asi stále to bolo lepšie ako dnešné prajmtajmové skvosty typu Ruža pre nevestu.

Svojho času sa na to každý tešil, sledovanosť vysoká, ľudia doma v napätí. Doba sa však mení a namiesto milionára sa dnes vedomosti chytajú v programoch typu Farma.

Tie severské veci v súvislosti so šikanou vždy zaváňajú špičkou - Zlo alebo Klass sú nezabudnuteľné snímky. Tento na nich nesiaha a nie je pôvodne ani severský. Ale nemá od toho ďaleko. Ben X som nevidel a preto mi prekvapenia a vypointovanie celého príbehu ostalo vychutnať si rovno tu a bol som dosť spokojný.

S Lili Simmons to nemusí byť zákonite zlý meč, každopádne chlapík to tu neodhadol a životom plného matchballov, rozumej plného matchov na Tindri a lietajúcich balls nad hlavou každý večer inej ženy, si o nejakú tú mrchu koledoval. Škoda, že filmu sa dá vytknúť viditeľná "televíznosť", na strane druhej má pripravené aj prekvapenia a nejde tak o jednoznačne TV Doma štýl, kde je jasné od začiatku do konca úplne všetko. Tu v druhej polovici dochádza k zaujímavým zmenám,

Veľmi nepreferujem špionážne či odbojárske filmy a preto som sa týmto agentkám dlhodobo vyhýbal, no nemal som prečo. Výborné herecké výkony, príbeh o odvážnych ženách podľa skutočnosti, o ženách, ktoré si právom môžu hovoriť silné ženy a nie ako dnes, keď si dáva hashtag "woman power" na instagram každá predavačka kolagénu. Mne sa agentky teda páčili a nielen fyzicky a hoci úloha a sila tohto odboja môže byť zobrazená do určite miery prehnane, aj tak je to solídne natočené a hodnotím pocitovo, pretože som sa v tomto tempe ani chvíľu nenudil. Čo sa týka ženského odboja ako takého, dovolím si pikošku mimo filmu, ktorá potvrdzuje, že u takých Poliek bol ten odboj voči nacistom výrazne príjemnejší ako u Francúziek. Poľským odbojárom bola totiž veľmi dobre známa situácia v poľských nevestincoch a neušlo ich pozornosti, že mnoho prostitútok je nakazených syfilisom. Napadlo ich, že by nebolo od veci trochu podkúriť tým Nemcom a poskytnúť im možnosť tiež sa nakaziť. V domoch lásky tak nacistickým vojakom podsúvali úmyselne len nakazené prostitútky, v tomto prípade vlastne biologické zbrane. A pretože sa Nemcom poľské dievčatá veľmi páčili, za krátky čas sa stal syfilis veľkým problémom Wehrmachtu, o čom svedčia i archívne dokumenty priamo z Bundesarchivu. A že to Poliaci skutočne robili vedome, svedčia aj slová Jána Karskiega, kuriéra poľskej armády: „Opakovane sme organizovali schôdzky nemeckých dôstojníkov s prostitútkami, o ktorých sme vedeli, že boli infikované pohlavnými chorobami.“ Nanešťastie, nie je známy žiadny prípad, že by akákoľvek z týchto vlasteniek bola po vojne vyznamenaná.