Arsenal83

Na začiatku zaujímavé, potom rýchlo pochopené, že pôjde výlučne o ľavicovú agitku antiglobalistického charakteru nemeckého typu, ktorý je ideológiou chudobných proti bohatým, čo je do veľkej miery sympatické, kým sa to nemení na komunizmus 21. storočia, kde rozkazovať budú povaľači, flákači a menšiny na úkor šikovných. Príbeh nie je zlý, má svoj dôvtip, dáva veci na zamyslenie, no je trocha zbytočne krížený medzivzťahovými úskaliami ústrednej trojice.

Stará klasika. Dnes by už červený a čierny bola ľúbostná romanca medzi pánom z utláčaného indiánskeho kmeňa a rozhľadeným inžinierom zo Somálska, ale ja preferujem tú klasickú tmársku verziu o obdivovateľovi Napoleona, ktorý sa snažil vystúpiť po spoločenskom rebríčku tak vysoko, až narazil na ostrie vynálezu pána Guillotina. McGregor vo svojej role dobrý aj keď na prvý pohľad nie celkom vhodný na úlohu Juliena Sorela, ale Rachel Weisz myslím vyčnievala nad každým. Tú neurotickosť zahrala perfektne. A hrala vlastne vôbec?

Na nič sa nehrajúce béčko, ktoré od začiatku naznačuje, že neočakávajte odo mňa veľa a možno sa aj pobavíte. Pri sledovaní najzákernejších scén to už dnes pôsobí ako paródia na horor, ale aj tak to má svoj šarm. Kedysi ako véháeska požičaná za 5 korún to bol celkom výhodný nákup a sentiment vyvolaný Enyou a jej Boadiceou ťahá film do slušného priemeru.

V porovnaní s narkózou profesionálnejšie vedené a hoci bolo to vedené v takom typickom štýle štátnej televízie bez veľkoleposti, aspoň sa tam nehulili korčoky.

Analýzy Kovačiča s Leškom a tretím príveskom do partie Šlosiarikom, riaditeľa agentúry so štatistickou odchýlkou 30%, by sa mali konať rovno v centrále Progresívneho Slovenska, zbytočne si Markíza zvyšuje účet za elektrinu.

Retardovaného šušľavca Stodolu sme videli len nedávno v seriáli Bez lítosti, kde sa hihňal ako keby za sebou nemal ani vraždy, ale oberanie jabĺk. Tu sa nič nezmenilo, stále je to retard s ovisnutým fúzom, dokument však má svoje pridané hodnoty - analýza policajnej práce, kde zas sa len potvrdilo, že tam pracujú plno volov a čo je horšie, ešte aj na súdoch to je samý idiot bez zodpovednosti. Druhá pridaná hodnota je aktuálny stav, čo sa deje s odsúdenými, aké sú šance na prepustenie a či sa o to snažia. Ďalším pozitívom bolo takmer odhalenie, že tých vrážd bolo viac. A koľko tých vrážd je dodnes nevyriešených len preto, že prípad predčasne uzavreli. K úplnej dokonalosti inak veľmi poctivo zvládnutého dokumentu mi chýbali reálne zábery zo zavraždených, nejaké šráfikovanie a prekrývanie surových záberov dnes už nie je treba, najmä keď to v geniálnom seriáli Najväčšie kriminálne prípady dokázali už pred skoro 20 rokmi.

Kto je Kalmus? Údajne aktivista, bojovník za ľudské práva a proti totalitným režimom. V skutočnosti ale len človek, ktorý si nijak na seba nevie zarobiť inak ako cez mimovládky a veľkou zhodou okolností ho odmeňuje a vypláca práve Nadácia otvorenej spoločnosti istého rapavého Džordža. A aby sa nepovedalo, že je úplne chorý bezdomovec, tak si dal na seba nálepku "umelca". Ale aký je to umelec? Každý nech si posúdi sám. Na internete zistíme, že je to taký veľduch, že ani svoje meno nedokáže správne napísať, že za umenie považuje, keď sa váľa v močiari a myslí si, že riadi formulu 1, alebo keď sa nahý váľa v nejakej špinavej brečke a ziape ako zmyslov zbavený. Proste umelec, neskutočné nadanie a vlohy, Hegelova Fenomenológia ducha sa otriasla v základoch a správny progresívec tlieska v stoji, ako ho Kalmus neskutočne osvietil.

Dostala sa na chodník slávy a čo z toho? Kus vytepaného kameňa, čo časom aj tak raz zapadne prachom. Áno, hlas a výšky mimoriadne a navždy ostane v pamäti so svojím vianočným songom. Dokument je však dosť priaznivý a ospevný voči tejto osôbke, ktorá svoj talent zúročila tak, že bez tých Vianoc si na ňu už desiatky rokov nikto ani nespomenie. V dokumente sa ale dozvieme, že ide o super speváčku s veľkou charizmou, obrovským srdcom, podporou charity, čím sa stáva skôr pokusom o beatifikáciu než plnohodnotným zrkadlom osobnosti.

Dôležitý dokument. Aby sa na vec pozrelo aj z druhej strany. Tucker Carlson kedysi zverejnil len časť záberov, ktoré sú v tomto dokumente a už boli tlaky zo strany senátorov, aby ho vyhodili, pretože niečo treba tutlať.  A rovnako tak teraz nadávajú na tohto odvážneho novinára. Nie preto, že by zverejňoval niečo nepravdivé, naopal, práve preto, že čo si dovoľuje pravdu vôbec zverejňovať. Konečne ale vidíme videozáznamy, ktoré Pelosiová úmyselne zadržiavala a z ktorých jasne vyplýva, aká totalitná mediokracia panuje v najväčšej demokracii sveta, keď všetky médiá informovali o jednom a tom istom príbehu s hasiacim prístrojom a Trumpovom povstaní dezolátov a podobne, no zábery ukazujú trochu odlišnú realitu. Avšak, ako to býva, napriek tomu sa tento dokument dočkal zhanobenia a má tak žalostne málo videní aj v samotnom USA, že asi demokratická ruka cenzúry zase poriadne úradovala.

Túto verziu asi už nič len tak neprekoná. Len málokedy sa dá povedať, že tak veľké dielo dokázalo byť filmovo spracované na rovnakej úrovni. Azda aj preto, že východný svet dokáže svoje východné diela pochopiť dokonalejšie a navyše tu bol Bondarčukova genialita spojená s neobmedzenými prostriedkami, keďže film či superepos bol niečo ako vec štátneho významu. Dodnes v prepočte zrejme najdrahší film histórie, dokonca aj pred Kleopatrou a to napriek tomu, že komparzisti v tejto veci štátneho záujmu často hrali zadarmo.