Arsenal83

"Prečo jej matka nepovedala, ako sa šuká?", už táto veta ukazuje ako historický verný je tento, ako sa ukázalo, nekonečný seriál, v ktorom Antoinettu neviem či stihnú vôbec popraviť, lebo v prvej sérii sme sa nedostali ďalej ako k pohlavnému styku. Okrem výrazne dobrej časti č. 4, ktorá je jediným pokusom vykresliť históriu, tu je prznenie dejinných osobností, kedy z Antoinetty robia latentnú lesbu, ktorá v štrnástich skúša všeličo, lebo na rakúskom dvore panovala prudérnosť. Za to na tom francúzskom nie je nič iné ako samý zvrhlík, teplomerové vody, orálne i neorálne šírenie syfilisu, nikoho nezaujíma nič iné len koitus a prirodzenie. A v tomto Antoinetta má prvky moderného správania a rozkazuje si ako nejaké nevychované dievča kdesi na statku a nemyslí na nič len na to, či splodí dieťa, podvedie manžela alebo si užije s dvornou dámou. Takže nehistorický zvratok, ktorý sa môže úrovňou rovnať s Sissi a ktorých sa teraz točí plná prdel, aby stádo v žiadnom prípade nebolo vzdelané.

Popri uznaniu americkej nezávislosti a vojny Anglicka s Francúzskom, ktorú aj tak zaplatia samozrejme tí najchudobnejší, sledujeme nič iné, len či drahá kráľovná podvedie alebo nepodvedie svojho manžela a či bude koitus teraz alebo až v ďalšej sérii. Veď v podstate celý seriál je len o koite.

Nepobláznilo ma veru. Poriadny smiech žiadny, občasné pousmiatie a malé ponaučenie, že Krovaci a krovinári nemajú pomenovanie celkom bezdôvodné. Ako skrytá reklama na Coca Colu to bol ale dobrý marketingový ťah.

Kvalita dvorných dám začína a končí tam, kde sa neustále kochajú nad tým, ktorý muž je ako vybavený. Ale inak ich samozrejme  naoko pohoršia, ak niekto nazve kráľovnú cundrou. Seriál sa stáva už ťažkým pôrodom, tak ako pôrod tak paškvilne zobrazený v závere. Slová Márie Terézie "porodiť dcéru je ako porodiť myš" je jediným dobrým odrazom doby, prehlučaný však neustálým vykrikovaním davu "rakúska fľandra".

Zo života štúrovcov. Ako sa preli o to, ako slovenčina vyzerať bude a doplnili aj ypsilony aj mäkčene, no a dodnes ich väčšina Slovákov na 100% nevie správne rozlíšiť či vysloviť. Aj vznik hymnu tu bol, ako inak, v nesprávnom znení, hoci pamätná tabuľa už dávno stojí. A hoci vizuál bol naozaj predpotopný, niečo sa človek dozvie z tých detailov, aký postoj mal Štúr k ženám a alkoholu a opäť ak porovnáme s dneškom - úspešný nebol. „Verná dcéra slovenského národa“ Anna Jurkovičová je tu ústrednou, ale aj vedľajšou postavou v spleti tých historických udalostí.

Nič mi diela tohto typu nehovoria. Spaceman bola už lepšia pesnička od Babylon Zoo s hlasom súčasného Alzáka, film je raketoplánovou depresiou, ktorú zabije pavúk a tie ja fakt nemusím. Všetko nad 3 mm sa mi hnusí a tento šiel už do metrových rozmerov.

Televízna jednohubka, vlastne šesťhubka, ktorá úplne nesklame ani nepredstavuje nervy drásajúcu drámu, ako by sa to pri únose lietadla dalo čakať. Na druhej strane vie prekvapiť a zakončiť jednotlivé časti tak, aby sa oplatilo pozerať ďalej. Len ten čas pri niektorých situáciách akoby plynul na zemi rýchlejšie a veľká sranda bola, keď 300 pasažierov a ich facebooky a sociálne siete preverili tak za 5 minút. Flashbacky z minulosti seriál zdržiavajú a prekombinujú ho, no a na konci si človek uvedomí, že kľudne epizódy mohli byť aj tri, alebo len jeden celovečerný film, stačilo sa zbaviť len hluchej vaty. Chýba dobrá hudba, ktorá by vzbudila napätie, nechýbajú ale tie správne švédske/západné prvky, kde všetko už ovládajú vo väčšine emancipované ženy, často sa tu spomínajú pravicoví extrémisti a na jedného nemorálneho moslima je tak 25 dobrých a vysoko intelektuálnych.

K bohatstvu netreba vysoké IQ. To platí tak pre podnikateľov, ako aj pre tých kriminálnikov a mafiánov: "Keď sme počúvali tajne ich rozhovory, nemohli sme veriť, že ľudia tak obmedzení dokázali vybudovať taký systém."

Mafián hrdý Žid, ktorý nepôsobil ako mafián, pretože žil pomerne nevýrazne, šetrne a chudobne. Ake nepríznačné z hľadiska vyvoleného pôvodu. Pritom majetok v čase jeho smrti sa odhaduje na 300 miliónov dolárov...

Sú to rôzne tance. Pre niekoho tanec na rozlúčku, pre iných je tanec na hroboch naštartovanie politickej kariéry. Film má úprimnejšie ciele. Pre starého pána Žerména je objavenie tanca pojítkom, ktoré ho spája so zosnulou manželkou. Milovanou manželkou. Lenže akonáhle začne tancovať, už flirtuje s osobami, ktorým vagína chýba. 75 ročný vdovec konečne prišiel na to pravé orechové. Žiaľ, nevyšiel čas na to, aby to pravé bolo aj kakaové.