Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (10 987)

plakát

Mr. Brooks (2007) 

Nemôžem si pomôcť, ale toto bol film, kedy ma Kevin Costner prvýkrát presvedčil. Keď hral Robina Hooda, to som síce veril, že trafí to jabĺčko, ale nie na hlave, skôr v kolene. A keď ochraňoval Whitney a tá mu na oplátku ziapala do ucha tú otravnú pesničku a on preto skočil do vody, to bol jediný moment, čo som mu veril, inak pomerne skalnatý výraz. A tu túto šutr polohu výborne využil. Raz za čas sa tento film určite oplatí pozrieť a potom výborne zabaví. Tak raz za 5-10 rokov.

plakát

Dokonalá lež (2019) 

Rozvrstvilo sa nám to nakoniec do zaujímavého rozuzlenia. ústredná dvojica ukazuje svoju profesionalitu a hoci ja filmy s überdôchodcami veľmi nemusím, ten príbeh uniesol veľa a udržal pozornosť, keďže divák naozaj musí čakať, ako to celé dopadne. Možno komplikovaná zápletka nakoniec končí zvratom, ale pre niekoho neuspokojivým koncom. A celé to možno nepripadá až také vierohodné, ale ako fikcia celkom fajn. Problém je, že vlastne celý čas tušíte, kto koho nakoniec preští.

plakát

Marie Terezie (2017) (seriál) odpad!

Má to svoju hereckú, kostýmovú kvalitu, takže kľudne v priemere dve hviezdy by sa dali dať len z pocitu bežného diváka. Tá Rakúšanka naozaj mala rysy pripomínajúcu Máriu Teréziu. Ale z historického hľadiska je tu poplatnosť našej dobe, takže nedá sa inak - odpad. Mirka Zlatníková môže písať históriu akurát tak pre liberálny bulvár. Okrem toho, že jej dátumovo skoro nič nesedí, celé panovanie Márie Terézie v podstate sústredí na milostné avantúry a katolícku cirkev a úplne degraduje tak významnú osobnosť, akou Mária Terézia bola. Fabulácie robia z jej dvora bordel. Aby sa spochybnila jej viera, inak dokázateľne veľmi hlboká, prisúdila sa jej tu nevera a tolerancia nejakých lesbických vzťahov. Mentalita ľudí pred 250 rokmi však bola úplne iná. Postavy sú natočené a znázornené ako by boli z dnešnej doby, v podstate keby nemali parochne, tak to s historickým duchom nemá nič spoločné. Toto dielo dopadlo presne tak, ako končí 90% dnešných filmov/seriálov z historického prostredia. Netočí sa to preto, aby sa človek niečo naučil, ale aby sa presadzovali novodobé novoty ich včlenením do historického prostredia a nenápadným poukazovaním na to, že vždy to bolo normálne. Ešte donedávna sa hovorilo, že dejiny píšu víťazi. Omyl! Dnes už platí, že dejiny píšu bulvárni fabulátori a pokrivení filmári. Už pomaly aj zo svätice urobia ludru a ľudia tomu uveria.

plakát

Zlatý kompas (2007) 

Nemôžem porovnať s knihou - nikdy by som si ju totiž neprečítal. A nemôžem ani povedať, že sa ma údajný ateistický pamflet proti katolíckej cirkvi nejako dotkol. Jednak tie metafory deti veľmi nepochopia a jednak zobrazenie cirkvi v inotajoch ako niečoho panovačného a manipulatívneho - to nám nemusí hovoriť žiadny militantný ateista, na to dávajú odpoveď dejiny. A že cirkev ostala vraj takto pošpinená? Nuž, ale ona sa predsa dokáže špiniť dokonale aj sama. Veď už dlhšie obdobie, tak asi od 4. storočia, sama neplní to, čo hlása. To len tak na margo toho, že film vyvolal náboženskú kontroverziu. Ale ako fantasy je to vydarený kúsok, aj keď tento žáner nie je práve moja šálka latté.

plakát

Vzkříšení Pompejí (2016) (TV film) 

Takým zábavnejším, bulvárnejším spôsobom prezentovaná história, kde sa narýchlo nahustia informácie, ako asi žili ľudia v Pompejach, aké jedlá si vychutnávali, napríklad smradľavú rybiu omáčku, že more mali oveľa bližšie, než je dnes, že na gladiátorov samozrejme chodili pozerať a po nociach chlastali a hazardovali. A komu ostalo niečo vo vačku navyše, mohol si aj za kurvami zájsť. Len škoda, že ceny neoznámili, tak to urobím aspoň ja: cena za sexuálny akt začínala na sume 2 asy, čo bola zhruba cena jedného bochníka chleba. No a kto by po nociach jedol chleba?

plakát

Through the Glass Darkly (2020) 

Nič sa vo filme dokopy nedeje, cieľom je len odovzdať posolstvo o dobrých lesbách, skvelom fašistickom hnutí MeToo a o zlých chlapoch, čo prípad to buran, vrcholne tyranský. Ak si to prestanete všímať, film zafunguje ako uspávanka. Ale deťom ho radšej nepúšťajte. Robyn Lively by ich mohla dosť vystrašiť.

plakát

Je prostě báječná (2014) 

Ani zábavná nebola, ani milovať som ju nemusel, hoci bolo na výber, vlastne film nie je vtipný vôbec a to človek veril, že aspoň Wilsonovi to napíšu nejak lepšie. Aniston dokázala, že bez dostatočnej dĺžky vlasov vyzerá podstatne horšie a staršie, ale pochybujem, že to bolo jej cieľom. Film akoby chcel ponúknuť štýl Woodyho Allena v prostitútskom svete, ale nemal na to bunky - nemal ten humor ani svižnosť v dialógoch. Nudný film o ničom.

plakát

Flying Home (2014) 

Jamie Dornan už nemlátil Dakotu a tak to už nebolo také zaujímavé. Predsa len, keď sa drahý Jamie nestará len o svojho, ale iného vtáka, nemá to ten šmrnc. Film síce dáva poučenie, že vo Flandrách sú viac romantické, hoci šerednejšie fľandry, ale na druhej strane tá hlavná linka s holubom by nebola zaujímavá ani keby si Jamie vytiahol holuba rovno z nosa.

plakát

Bardot (2023) (seriál) 

Veľké plus, že našli maximálne podobnú herečku výzorom i proporciami, ale to našli aj u iných hercov, napríklad Delon rovnako tak veľmi podobný. Inak nejde o životopis, len o výsek zo života, ale v turbulentnej dobe, ale ona za tých 90 rokov inú ani nemala. Od pätnástich rokov ju svrbelo v rozkroku, stala sa z nej veľká ochranárka zvierat, ale vlastné dieťa v lone nazvala parazitom a že radšej by porodila psa, jej vzbura proti konvenciám to je striedanie partnerov a pokusy o samovraždu, ale aj chytré vety typu: poteším manžela výrokom "Ja ťa budem milovať po celý život a to, že spávam s iným, na tom nič nemení." 🤣 Bardot vyznieva, že celý život bola len psychicky nezdravá, emocionálne nestabilná a filcky priťahujúca rozhoďnožka. To je už asi charakterizácia slávnych herečiek.

plakát

Jezabel (2022) 

Film chce poukázať na venezuelské problémy, kde vrchná vrstva zbohatlíkov si za peniaze kúpi čokoľvek. Ale tom platí asi všade na svete, niekde viac, inde menej, ale za peniaze si slobodu určite kúpiš od Severného pólu až po Antarktídu. A film svoj cieľ robí sleduje spočiatku temnejšou záhadnejšou atmosférou, ktorá na konci ostáva trocha vyšumená a rozuzlenie je málo uspokojivé. To je tá celkom fajn krimi zložka. Ale keďže pán Jabes tušil, že toto na sledovanosť stačiť nebude, rozhodol sa tu pridať skutočne veľa explicitných scén, pretože ústredná štvorka žije naozaj vo štvorke, teda v polyamorii, rozumej, jeden chlap mrdá tri ženy a keďže im nestíha, tak tie sa tiež medzi sebou lesbia. No a o 16  rokov neskôr je hlavný mrdač odrazu homosexuál a preto tu musíme odsledovať mrdačku v aute, honenie v posteli a všetky také umelecké vložky, nad ktorými sa pokochá nejeden deviant. Tieto scény sú pritom úplne zbytočné, poukazujú len na zhýralosť hlavných postáv, ale to sa dá aj bez toho, aby tretinu filmu tvorili takéto pasáže. Zároveň ide o zobrazenie vrcholne nevedecké, keďže podľa LGBT propagandy jasne vieme, že to je všetko vrodené, tak ako sa môžeš konvertovať na pupuša? A film je zároveň výrazne transfóbny, pretože nikto z týchto permanentných šúchačov ohanbia nezmenil pohlavie a to sa mi zdá v ich svete veľmi nereálne. Preto veľké sklamanie, ktoré ma zase donútilo vysmrkať sa do dúhovej vreckovky.

Ovládací panel
11. nej uživatel Velká Británie
59 bodů