Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Krátkometrážní
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (11 145)

plakát

Francouzská revoluce (2020) (seriál) 

Na moje prekvapenie celkom dobré, hoci nemám rád zombíkov a na druhej strane mám rád francúzsku revolúciu, no z nej tu ostali len kostýmy. Veľmi chválim hudbu, tá bola fakt dobrá, veľmi sa mi podobala na Leftovers. Vedela navodiť správnu atmosféru. A takisto chválim pre mňa neznáme dve francúzske herečky, na ktoré sa dobre pozeralo, aj keby hrali Indoslovenky pri kontajneri.

plakát

Holky na drátě (2017) (seriál) 

Klasická telenovela, ktorá vykradla kásting z Na lodi a Grand hotelu a od štvrtej časti chytá deviantský nádych podľa nových noriem nadiktovaných zvráteným Netflixom. Okrem toho, že tu v roku 1928 sa hrá výhradne moderná popová hudba, je tu do oči bijúci trend paušalizovať a búrať stereotypmi nastoľovaním nových – muž je skoro vždy neverník, bije ženu, nič jej nedovolí, všetky ženy sú utláčané chudery v domácnosti a tak sa utiekajú k lesbizmu. Už bola len otázka času, kedy sa objavia páni v ružových punčoškách, preto som preventívne prestal pozerať v polovici prvej série.

plakát

Zvuk metalu (2019) 

Zaujímavý príbeh, ktorá v sebe ukrýva aj pointu: Lepšie niekedy naozaj nepočuť. Prvá hodina ma bavila výrazne viac ako tá druhá. Celkovo nemám z toho zlý dojem, vďaka filmu sa človek vie nejak nachvíľu ocitnúť v koži človeka prichádzajúci o zmysel, ktorý väčšina z nás považuje za samozrejmosť. Na druhej strane som očakával silnejšie vygradovanie deja a možno aj negatívnejší záver. Herecky inak ale výborné, no keď už si mám predstaviť film o strácaní zmyslov, tak jednoznačne môžem odporučiť Perfect sense (Dokonalý zmysel) s Evou Green.

plakát

Zábava, zábava (2018) 

V tom istom roku vyšlo v Čechách „Úsmevy smutných mužov“ a tak jednoznačne musím porovnať. Oba tieto filmy majú čo povedať, ale predsa len poľská „ženská“ verzia má prepracovanejšie dejové línie. Všetky príbehy sú silné, excelentne zahrané a sprevádza ich občasne silná hudba. Dve linky sa v podstate nesú rovnakým smerom v štýle „komu niet rady, tomu niet pomoci“, ale práve v tom zanechali podľa mňa silné posolstvo o tom, že s alkoholom to neradno preháňať. Veľmi ma ale potešila tretia linka, v ktorej nakoniec dominuje rozhodnutie obetovať sa pre iných. To vzbudilo u mňa najväčšie emócie. A keďže tie ostali aj so záverečnými titulkami, dávam z plánovaných štyroch plných päť.

plakát

Poslední dny Anny Boleynové (2013) (TV film) 

Jeden z nadčasových ľúbostných príbehov, ktorého filmové spracovanie nemá konca a nikdy sa nevyčerpá. Je úžasné a zároveň desivé, že kvôli jednému ženskému lonu sa v podstate zmenila tvár celej krajiny, ale v podstate aj dejiny Európy - minimálne odluka od cirkvi spôsobila obrovskú separáciu ďalšieho anglického vývoja od Európy. Anna Boleynová navždy ostane jednou z najvplyvnejšou žien v histórii, hoci sama v podstate nikdy o ničom nerozhodla. Dokázala len svojou ctižiadostivosťou a ambicióznosťou omámiť správneho muža. Pýcha však opäť predchádzala pádu. Tento dokument sa venuje predovšetkým posledným trom mesiacom Anny, ako sa dostala do nevôle, čo tomu predchádzalo, rieši trojuholník: kráľ + Anna + Cromwell a prečo musela byť odstránená. Vidím tu veľký prínos, keďže nerieši vec povrchne, naopak berie si časť príbehu a tu analyzuje do hĺbky. A dáva priestor rôznym názorom, rôznym historikom, pretože skutočnú pravdu sa aj tak nikdy nedozvieme. Do mysle mŕtvych ľudí už nikto nenazrie.

plakát

Un mensonge oublié (2018) (TV film) 

Klasická kriminálka so zaujímavým rozuzlením, ale inak tomu chýba väčšia dynamika alebo skôr akcia. Dozvieme sa tu aj zaujímavosť, že z Réunionu boli ťahané čierne deti do Francúzska kvôli zaľudneniu a dnes sa na to sťažujú, že je také jednanie je horšie než otroctvo, o čom sa dá uvažovať, na druhej strane im a ich potomkom je vo Francúzsku snáď lepšie. No ako film sa dá hodnotiť celkom pozitívne, na televíznu vec to spĺňa sľubované parametre a vraha uhádnuť nie je ľahké.

plakát

Cherry (2010) 

Niekto to označil za jeden z najlepších teenagerských romantických filmov, ale mne to prišlo pedofilné. Jednak sa tak normálna matka nespráva, tak vulgárne a oplzlo, z toho mi fakt šlo prevrátiť žalúdok. Na druhej strane, ten vizuálny rozdiel je obrovský, proste vidieť sa bozkávať nevyvinutého teenagera so zrelou matkou mi naozaj príde už cez čiarku, možno keby bol starší bolo by to pre mňa akceptovateľnejšie. A že Britt Robertson vo svojich 20 rokoch hrá 14-ročnú, to je tiež priveľa. Chápem však, že mladšie ročníky môžu hodnotiť vyššie, keďže im film spĺňa mokré sny a spôsobuje vírenie v podbrušku.

plakát

Osudové pokušení (2020) 

Treba uznať, že ten rozbeh film je veľmi dobrý. Nevera, prepadnutie, stretnutie sa náhodnej milenky s manželkou, vyšetrovanie prípadu. To všetko diváka pripúta k obrazovke, pretože jednoducho chce vedieť, čo sa stalo. Jedna postava síce vyzerá psychopaticky a je veľmi podozrivá ale je tu nádej, že to celé nebude také jednoduché. Dej sa následne vynikajúco zamotáva, no výsledkom nie je majstrovský thriller. Po hodine sa to totiž začína otáčať do veľmi plochej roviny, bez väčšieho momentu prekvapenia, akoby tvorcovia stratili nápad alebo ani nedokázali vymyslieť, ako to špičkovo zakončiť. Takto z nádejného 5-hviezdičkového filmu je film iba priemerný. A ten záver je maximálne prehnaný, až som skoro zaplakal nad premárnenými možnosťami.

plakát

Vánoční recept na lásku (2019) (TV film) 

Typická tvorba Harlequinu. Nič nové, opäť vianočná romantika bez hereckých výkonov, bez výkyvov v deji. Čo je však podstatné, to všetko sa dá akceptovať, ale v romantických filmoch vždy privítam, keď je tam aspoň trocha atraktívna žena. Madeline Leon takou nie je.

plakát

Hello World (2019) 

Tá typická japonská animácia, k nej sa môžem vyjadriť len pozitívne a v podstate súhlasím s názorom, že film bol dobrý vo svojej romantickej rovine, ale zahltil ju zbytočne množstvom kvantovej fyziky. Aj preto sa v druhej polovici stáva pre diváka náročným na sledovanie. Najmä keď prichádza k zisteniu, že jedna postava je zo súčasnosti, iná z budúcnosti, potom to odrazu tak nie je. Neviem, možno Japonci to vnímajú inak a možno na druhé videnie by som dal o hviezdu vyššie, ale u nášho diváka môže prísť k pocitu zmätenosti.