Kelly2502

Nejlepší filmová série všech dob!!!

Chutné

Uživatel Durix, dobrý chlap, svojho času o filme Dinosaurus napísal: "Nejlepší film všech dob". Rád by som na túto jeho recenziu naviazal slovami: "Better Call Saul je zase nejlepší seriál všech dob".

I just love X-files...what can I tell you.

Po odchode Davida Duchovneho som bol dosť na vážkach či vôbec so seriálom pokračovať, bolo to ale dobré rozhodnutie. John Doggett je plnohodnotnou náhradou za Muldera, ktorý je/bol tvárov X-files a hoci by som Muldera rád videl späť, omnoho radšej než ako náhradu za Doggetta by som ich videl všetkých troch spoločne. Spôsob akým si Robert Patrick prisvojil Doggetta a akú hĺbku mu dal, úplne odlišnú od Mulderovej postavy, a hlavne spôsob akým sa vďaka nemu otočila rola Scullyovej je geniálny. Je to svieže...sviežejšie než šiesta a siedma séria, ktoré už dochádzali s nápadmi a ťažili len z experimentovania s formou.

Čiernobiela verzia all the way, just like the master intended a aj na tretíkrát je to stále podmanivý film, ktorý prelína akciu s emotívnejšími scénami, budujúcimi postavy tak precízne, že človek sa nevie dočkať, kedy príde to ďalšie striedanie. Najprv nás nabáda k tomu, aby sme si u týchto scén oddýchli od napätej akcie, no ku koncu nedáva vydýchnuť už ani v tomto sektore a čím ďalej tým viac sa práve miesto, ktoré malo byť ich útočiskom stáva najväčším zdrojom zla. A na Darabontovi obdivujem najviac to, ako dokáže pracovať so sentimentalitou bez toho, aby jeho filmy/postavy vyzneli pateticky.

Prvá skutočne vynikajúca epizóda seriálu (nie len série)! Postavená na postavách, na ich konfliktoch a príbehu, ktorého hnacím motorom sú ich rozhodnutia a nie nejaká vonkajšia sila. K tomu skvelá honička s pirátmi, ktorá predčí asi aj scénu s červom z prvého dielu tejto série, pár super záberov a Bill Burr, ktorý by si zaslúžil väčší priestor v ďalšej sérii. Presne takto som si pred rokom predstavoval, že bude Mandalorian vyzerať. Škoda, že už ostáva len jedna časť pred ďalším dlhým čakaním.

Obsahovo neskutočne prepálená epizóda, ktorá pripisuje Cancer manovi jedny z najhorších atentátov v amerických dejinách, alebo napríklad víťazstvo amerického hokejového tímu na zimnej olympiáde z roku 1980. Na druhej strane však dodáva jeho postave neskutočnú hĺbku a dávku ľudskosti, čím z neho pred mnohými rokmi spravila jedného z mojich obľúbených seriálových záporákov. Zároveň považujem voľbu odhaliť jeho pozadie divákom za šťastný krok, pretože mytologické epizódy začínali byť na jedno kopyto a po tejto epizóde sa to s vedomosťami, ktoré divák v tejto časti nadobudne začne znova zamotávať a veci začnú naberať nový smer.

Toto je skutočný život. Takto to vyzerá, keď bezbranný človek umiera, dusí sa vlastnou krvou a jediné na čo myslí je, aby to už mal za sebou. Takto to vyzerá, ked sa najinteligentnejší tvor na zemi rozhodne "zabaviť". Bez akýchkoľvek výčitiek a myšlienok na to, komu tým uškodia. Aj takíto ľudia kráčajú medzi nami a preto je podľa mňa potrebné, aby boli takéto videá voľne prístupné. Vyhýbať sa realite, krutosti, ktorou ľudia disponujú a zakrývať si oči pred každodenným utrpením nič nevyrieši. Uvedomenie si našej bezvýznamnosti a vrtkavosti života je jedinou cestou ako si ho začať konečne viac vážiť. A to, že vraždy boli úplne náhodné len umocňuje potrebu ostražitosti bezohľadu na to, či žijeme na Ukrajine, alebo na druhom konci sveta. V zlomku sekundy sa to môže zmeniť a práve to je na živote také fascinujúce a zároveň desivé.

Vzhľadom k neskutočným medzerám a historickým nepresnostiam, ktorými tento film trpí to vyznie komicky, ale Statočné srdce je film, ktorý ma naučil milovať históriu a v podstate aj filmy samotné. Prvýkrát som ho videl s otcom keď som mal asi 5 (otec sa nikdy nesral s tým, čo mi púšťal a tak je vlastne spätne celkom pochopiteľné, prečo milujem horory a morbídne veci). Každopádne som príbeh Williama Wallaca prežíval tak živo, že som od toho dňa nemohol spustiť oči z historických dokumentárnych kanálov a ďalších podobných filmov. Neskôr som si uvedomil, že dejiny sú v podstate ako príbehy, čím sa láska k filmom ešte prehĺbila. Od tej doby ubehol nejaký ten čas a film som mal možnosť vidieť niekoľkrát už s trošku triezvejším pohľadom. A hoci sú niektoré scény tak zúfalo zostrihané a príbeh pôsobí miestami pateticky, stále sa v priebehu niekoľkých minút plne ponorím do deja a zabudnem na všetko naokolo. A aj keď mu v mojom vývoji neprikladám takú váhu ako Indymu, alebo Star Wars (a dokonca ani Titanicu), stále ho pokladám za jeden z najlepších historických filmov a za jeden z mojich najobľúbenejších. A čo to bolo za nadpozemský pocit zistiť, že k dvom z mojich najobľúbenejších filmov zložil hudbu James Horner. The power of music