Kelly2502

Počul som, že na Klusákove filmy sa chodí pretože sú kontroverzné a to je celé jeho tajomstvo. Poviem k tomu len toľko. Keď je umelec schopný svojou prácou (dokumentárnym filmom) prilákať do kina väčšie množstvo divákov než Endgame počas svojej premiéry (nejakou záhadou sa predalo viac lístkov než bolo sedadiel a tak niektorí ľudia sedeli na schodoch) a toto umenie dokáže nejakým spôsobom zväčšovať povedomie ľudí o problémoch trápiacich našu spoločnosť, tak ho považujem za skvelého umelca a je mi úplne jedno, či je to tým, že si vyberá kontroverzné námety. K čomu je umelcovi, že tvorí niečo, čo nemôže poslať do sveta a nejakým spôsobom vplývať na svoje obecenstvo. Umenie by malo byť pre ľudí, bezohľadu na to, koľko zo svojho vnútra do neho autor dá a pokiaľ neexistuje možnosť sa ním prezentovať tak pre mňa umenie stráca zmysel. Preto mi je úplne u prdele kto čo píše a hovorí, ľudí ako Klusák v Česku proste veľa nie je. Prevažujú tí, ktorý si do konca života budú honiť ego nad tým, aký sú skvelí umelci, ale nikto o ich umenie ani nezakopne, pretože význam ich umenia pre spoločnosť je prakticky nulový.

Jeden z najhorších nápadov na kraťas, s akými som mal tú česť. Nie len že je to odporné, ale ani nevie čím to chce byť. Za 11 minút to vystrieda tri veľmi odlišné roviny a koniec vyznie do stratena. Ale niečo na tom asi bude keď sa to dostalo na festival v Sundance :D Kdo ví____povinne púšťať chorobným onanistom.

Vcelku fascinujúci revenge thriller, ktorého najväčším plusom pre mňa nie je Phoenixov výkon, ale spôsob, akým film pracuje so štruktúrov klasických revenge thrillerov. Jednotlivé plot points, ktoré by mali film prepájať sú vypúšťané, poprípade urýchľované/skratkovito podané a prednosť dávajú scénam odohrávajúcim sa následne na ne. Namiesto zdĺhavého pokusu o zachránenie dievčiny sa venuje väčšia časť stopáže práve ich prvej spoločnej konverzácii a jej psychickému rozpoloženiu. Takýchto scén je vo filme viacero, napríklad pochovanie matky, alebo asi najlepšia scéna filmu, keď Joe ostáva pri umierajúcom agentovi. Vytvárajú tak priestor na charakterizovanie hlavnej postavy a namiesto akcie, ktorú by človek od tradičného revenge filmu čakal sa venuje vnútornému boju hlavnej postavy. Navyše obsahuje vynikajúcu prácu so zvukom a záberovaním, ktoré v mnohých prípadoch vytvárajú a prevracajú divákove očakávania a nechávajú ho hádať, na čo postava reaguje a čo sa stalo_____Netradičná charakterová štúdia, ktorá využíva svoj subžáner ako prostriedok k čo najdetailnejšiemu vykresleniu hlavného hrdinu.

Na krátku stopáž a ešte kratší čas, ktorý mali tvorcovia na vykreslenie hlavnej postavy sa im to podarilo naozaj umne. Dodali jej potrebnú hĺbku, poukázali na problémy slobodných matiek, na to aké nevýhodné je odcudziť sa od rodiny po strate blízkej osoby a že niekedy sa môžeme snažiť ako chceme, stále nás čaká podobný osud ako našich rodičov. Do toho na limitované lokácie umne vizuálne spracované a gore, za aký by sa nemuseli hanbiť ani najznámejší predstavitelia žánru. Čo však film v mojich očiach zhadzuje najviac je debilnosť scenára. Niečo tak nelogické som už veľmi dlho nevidel a to sa pokladám za diváka, ktorý sa nechá unášať príbehom. Navyše som si vedomí toho, že som sledoval splatter žáner, niečo, kde logika nehrá veľkú rolu. Aj tak som sa však miestami chytal za hlavu a žasol nad tým, ako niečo tak dobré, môže byť zároveň aj tak debilné. 3*

Už tretí Rockyho film, ktorý sa tvári ako "ten posledný" a hoci preferujem Rocky IV, ktorý dokázal spracovať tému odhodlania dokázať, že s pribúdajúcim vekom a chabnúcim telom túžba a srdce človeka stále pretrváva dôveryhodnejšie než Rocky Balboa (nehovoriac o tom, že narozdiel od tohto filmu obsahuje IV lepšie montáže, lepší súboj a ponúka aj sociálny komentár vtedajšej doby), nebránim sa faktu, že tento je skutočne ten posledný. Samozrejme prišiel ešte Creed, pretože každých desať rokov tu máme nové publikum ochotné zaplatiť za možnosť vidieť v kinách niečo, čo má spojitosť s kultovým filmom akým Rocky nepchybne je, ale aj tak sa dá povedať, že práve tu Rockyho príbeh končí. Aj tu hraje veľkú rolu nostalgia, ako už tradične jednoduchá príbehová šablóna a kult Sylvestera Stallona, ktorý je každým filmom bizarnejší a bizarnejší (najnovší Rambo je toho dôkazom), ale stále dokáže pôsobiť dostatočne komorne na to, aby človeka neurazil a strávil s ním pekné chvíle a pripomenul si Rockyho postupnú cestu. Priniesť do Rockyho života bol skutočne dobrý nápad, ktorý diváka utvrdzuje v jeho ceste životom a nevyhnutnosti toho vždy sa postaiť a ísť ďalej, bezohľadu na to čo sa deje.

Môj vôbec prvý horror, ktorý som videl celý. (už keď som mal 8 tak mi otec zvykol púšťať horory, no vždy pretočil krvavé scény a nechal vyznieť len tie kvazi stašidelné). Mal som 12 a dva dni pred odchodom do letného tábora. Potajomky som si z dedkovej kolekcie filmov vyhrabal prvý čo mi padol do očí. Tento film ma uviedol do sveta gore a špinavého vizuálu a ako malý šprt som veril tomu, že je to fakt podľa skutočnej udalosti. Pamätám si, ako som v tú noc nedokázal zaspať a cez otvorené dvere do izby hľadel na kabát zavesený nad botníkom. Asi hodinu som sa uisťoval, že cez dvere nikto do bytu nevtrhne. Druhá noc nebola o nič lepšia a keď som prišiel do tábora, zistil som, že sa nachádza uprostred lesov...wau, prečo som si kurva púšťal ten film. Nakoľko moja teta robila v tábore vedúcu, dorazil som s ňou deň pred začiatkom tábora a tak som spál v budove pred 100 detí úplne sám, zatiaľ čo moja teta sa so svojimi kamarátmi opíjala. Môj mozog pracoval na plné brátky, vytváral si rôzne scenáre, ako ichtam niekto zabíja, pretože sú dokonalou obeťou leatherfaca...priznám sa, psychicky som to nezvládol. Okolo polnoci som s plačom volal mame, priznal sa jej, že som pozeral Texaský masaker a že chcem ísť domov. "Tak si zapni lampu a spi pri rozžnutom svetle"...v momente, keď mi to mama hovorila do telefónu som sa obzrel po miestnosti. Všetky lampy som už zapnuté mal a nepomáhalo to. Priznám sa, netuším ako som prežil tú noc, pamätám si však tú úľavu, keď som na druhý deň zistil, že sú všetci nažive. Prešlo pár dní tábora, basic stuff, pomaly som začal na texaský masaker zabúdať, so spolubývajúcimi som sa cítil bezpečne...a vtedy to prišlo. V jednu krásnu noc sa na celú budovu ozvala neskutočne creepy hudba..a po nej....zaznel chodbu ten zvuk... .vedúci nás došli zobudiť motorovými pílami (samozrejme bez reťaze). Prvá vec, ktorú som po prebudení zbadal bol vedúci v čiernej kukle stojaci nad posteľou môjho kamaráta s pílou v ruke. V ten moment sa mi pravdepodobne skrátil život o 20 rokov...do dnešného dňa som nikdy nebol tak vystrašený, a to som už bol v situáciách, kedy hrozilo,že príde o život niekto z mojej rodiny a videl som to na vlastné oči. V tú noc som skončil v lese s najväčším šulim z tábora, na cestu nám svietila jedna malá baterka. Samozrejme, že sme zablúdili a kým sme sa dostali späť do tábora, všetci nás už hľadali. Na ďalší deň som sa zaprisahal, že skončím s horormi. Povedal som to každému, koho som poznal. "Ak by ste ma počuli niekedy hovoriť o tom, že si plánujem pozrieť nejaký horor, dajte mi facku." ___Nepozerať horory mi vydržali asi tak pol roka. Niečo vo mne ma aj napriek traumatickým zážitkom z tábora nútilo zažiť ten strach znova. Cítiť znova tú úľavu, keď si uvedomíš, že sa nič nedeje a je to len film. Myslím, že môžem ďakovať práve tejto šťastnej zhode okolností, ktorá vo mne prebudila lásku k tomuto žánru__________O 10 rokov a takmer 600 pozretých hororov neskôr som sa rozhodol pozrieť si tento film znova. S pribúdajúcim vekom a omnoho väčšou znalosťou žánru som samozrejme čakal, že sa dobre zasmejem, znížim hodnotenie na 2* a pôjdem spať. Ostal som však milo prekvapený. Aj po tých desiatich rokoch som si pamätal veľa zo záberov filmu a tým nemyslím len čo sa stalo, myslím konkrétnu kompozíciu záberu a feeling, aký som pri tom filme cítil 10 rokov dozadu...a cítil som ho aj dnes. Tento texaský masaker nie je ani náhodou skvelým filmom a na originál sa nikdy chytať nebude, ale o koľkých filmoch môže človek vyhlásiť, že si aj po 10 rokoch pamätá konkrétne zábery a ako sa pri nich cítil? Niektoré filmy, ktorým som dal 5* si nepamätám o rok, nie to o desať. Hudba je úžasná a dosť mi pripomína hudbu z Fincherovho Sedem, rovnako tak aj osvetlenie a farby filmu. Najväčšou chybou je pacing, ktorý sa miestami ťahá a nevedie k nejakému vyvrcholenie, ako tomu bolo v originále, film je proste celý čas o tom istom, aj tak ale dokáže ponúknuť celkom vyhrotené scény,pri ktorých mi išlo srdce vyskočiť z hrude. Objektívne by som dal filmu 3, ale vzhľadom k tomu, aký mal na mňa dopad ako na začínajúceho movie geeka a fakt, že funguje aj po 10 rokoch ma núti dať mu 4 hviezdy...A akurát tak premýšlam...musím fakt zostaviť rebríček filmov, ktoré budem mojim deťom púšťať. Originálny texaský masaker tam nesmie chýbať...nech sú rovnako jebnuté ako ja <3

Často si pri pozeraní filmov/seriálov hovorím, aké by to bolo vyrovnať sa jedného dňa umelcom, ktorých obdivujem. Pravda je však taká, že 80% kontentu, ktorý v dnešnej dobe vychádza ničím nevyniká a väčšinu z toho, čo denno-denne sledujeme v kine, alebo na obrazovkách by dokázal s peniazmi a tímom natočiť každý, kto sa remeslu venuje. Ako raz povedal Carpenter: "Každý chce natočiť skvelý film, nikto do toho nejde aby natočil niečo priemerné. Pravda je však taká, že väčšina filmov je priemerná až podpriemerná a len z času na čas sa objaví niečo, čo zarezonuje."_______ Len veľmi zriedkavo máme možnosť vidieť film/seriál, ktorý by v sebe ukrýval niečo viac, u ktorého človek musí premýšľať a nie len nad samotným poslaním filmu, ale aj nad hlbšími otázkami, na ktoré v živote často nedokážeme nájsť odpoveď. Presne takýmto seriálom je Mr. Robot. Sam Esmail musel podpísať zmluvu s diablom, pretože to, čo predvádzala 4. séria, akú kvalitu a štýlistické a naračné orgie dokázala servírovať týždeň čo týždeň, to sa len tak nevidí. Presne preto milujem príbehy. Pretože raz za čas sa objaví niečo, čoho kultúrny dopad bude väčší, než si v tejto chvíli dokážeme predstaviť. Verím tomu, že na rok 2019 sa nebude spomínať ako na rok v ktorom Disney zruinovalo Star Wars, ale ako na rok, v ktorom skončil jeden z najlepších seriálov v histórii televízie.

Vynikajúci slasher, ktorý zaviedol mnohé z dnes už ohratých trópov. Tento film a Texaský masaker totižto delilo len 10 dní a veľa z týchto trópov máme možnosť vidieť práve tu (Texaský masaker je samozrejme o triedu lepší). V tomto prípade však nešlo len o zabíjanie tínedžerov, ale o pridanú hodnotu v podobe rádoby detektívky, kde sa otec jednej zo zabitých dievčat púšťa do jej hľadania. To však spoločne s prítomnosťou vraha v dome a vraždou jednej z obyvateliek slúži k skúmaniu postáv. Black Christmas ich pri kadžej príležitosti morálne pitvá a neváha ani vytvárať si k tomu vedľajšie dejové línie, čo je pre dnešné slashery nevídané. Jedna z týcho dejových línií sa zo začiatku javí ako bezvýznamná, no na konci filmu sú jej dôsledky využité na zmätenie postáv a koniec koncov nahrávajú vrahovi do kariet. Záver tak je nečakane lahodný, a to aj napriek tomu, že je rovnako ako jeho o 10 dní starší kolega takmer úplne bez krvi.

Nakoľko tu už pribúdajú komenty typu 'sráči, ktorý kritizovali Lucasa za prequly teraz potrebujú kritizovať sequely a čakali len na to, že prihodia komentár, kde budú SW hejtovať' tak chcem na svoju obranu povedať, že z okolia ľudí, ktorých poznám som si asi najviac prial úspech tohto filmu. Veril som, že sa to ešte dá a išiel som do kina s pocitom, že uvidím krásne zakončenie Skywalker ságy...takže nie, nepatrím medzi čurákov, čo sa tvária ako fanúšikovia no chcú len hejtovať______O to viac ma mrzí, že jediné na čo som sa po naskočení titulkov zmohol myslieť bolo, že jedného dňa budem mojim deťom púšťať celú Skywalker ságu. Poviem im o tom, ako ma priviedla k filmom a ako tá láska k nim už nikdy nevymizla. Poviem im o mojom prvom veľkom sklamaní v živote a to o momente kedy som zistil, že lightsaber nie je skutočný. Poviem im o tom ako ma učenia mistra Yodu dostávali zo sračiek keď som mal 14 a nevedel čo so životom. Poviem im o eufórii, akú som zažíval, keď som sa dozvedel, že uvidím Star Wars na veľkom plátne_____Ako im však vysvetlím, že rovnaká sága, ktorá môže za moje najkrajšie zážitky môže aj za moje najväčšie filmové sklamanie...to netuším______ Na druhej strane funguje film perfektne ako príklad toho, čo sa stane keď nemáte aspoň rough idea čo sa udeje v celej trilógii. Last Jedi možno priniesol niečo nové a fungoval dobre ako standalone movie, ale podarilo sa mu dojebať celistvosť trilógie v takej miere, že som si to ani nedokázal predstaviť. Abrams sa snažil zachrániť čo sa dalo, snahu je fakt vidieť, al výsledkom je film, ktorého prvú polovicu tvorí nespočetné množstvo expozície, ktorá sa každých pár minút strieda, len aby stihla dohnať, to čo Johnson dojebal (napríklad neexistujúci vzťah hlavných hrdinov). Pribúdali nové schopnosti sily, ktoré sami o sebe nie sú špatné, ale v zmysle celej ságy nedávajú najmenší zmysel a oporujú si ešte aj v tomto samom diely (spoilers...ale keď uvidíte pochopíte, čo mám na mysli). Druhá časť sa zase silou mocou snaží vytvoriť nejaký fan service no je v tom tak okatá, že mi to viac liezlo na nervy, než by ma to nejak potešilo a preskakovanie medzi jednotlivými súbojmi bolo tak kurevsky chaotické, že som si prial návrat Irvina Kershnera (byls Bůh). Ubíjajúci pacing jednotlivých častí pričom v tej danej fáze filmu to bola jediná vec, ktorá to mohla ako tak zachrániť. Po štýlistickej stránke bol Last Jedi ďaleko lepší a ako celok pôsobí omnoho lepšie než ep. IX_____Keď počujete ľudí už počas filmu odfrkovať si, že čo za pičovinu práve videli a pritom sa jedná o predpremiéru, kde budú prevažne fanúšikovia tak je asi niečo zle. SPOILERS SPOILERS Jediné, čo ma potešilo bol cute moment medzi Kylom a Rey a to, ako pekne sa vyvinul Kylov character arc a ako pekne zapadá do celej trilógie, ale to sú samozrejme veci, ktoré boli zavedené už v siedmom diely. Smutné.

Nechucilo...