boss123

Návrat Kráľa je vyvrcholením filmovej a knižnej trilógie Pán prsteňov. Cesta Froda a Sama k Hore osudu vrcholí a spoločne s ňou aj ostatné príbehové línie, ktoré sa spájajú v gigantickej bitke v srdci Gondoru pri Minas Tirith. Návrat kráľa znásobuje všetko z predošlých dielov a od prvej minúty do poslednej sa nezastaví a pritom zvláda prekvapovať a dávkovať silné emocionálne momenty počas celého filmu. Je veľkou pravdou, že Návrat Kráľa je emocionálnym vrcholom trilógie o prsteni moci. Je zároveň, ale aj jej najlepším filmom? Ťažká otázka. Iste nájdu sa aj menšie zápory, ako napríklad to, že jednotlivé scény majú výrazne odlišnú dĺžku, a tak hlavne záverečné scény sú až príliš dlhé a dosť roztiahnuté. Niektoré sú naopak príliš krátke. Tiež je pravda, že humor v niektorých scénach nie je veľmi vynaliezavý a pôsobí občas trochu nútene. Zastávam však názor, že žiadny film nie je dokonalý a za tým si pevne stojím. To by bolo asi všetko k menším záporom. Film počas svojej veľmi dlhej dĺžky nenudí ani na chvíľu a podáva jednu lepšiu scénu za druhou. Oproti predošlej časti je veľká časť filmu venovaná príbehovej línii Froda,Sama a Gluma. Tá od začiatku naberá na intenzite a neustále núti diváka strachovať sa o Froda a Sama. Glum má svoje vlastné plány. Jednotlivé postavy musia v súboji so zlom zo seba vydať všetko a počas filmu to je cítiť. Bitka o Minas Tirith je podľa mňa vrcholom fantasy filmovej bojovej sekvencie. Režisér Peter Jackson to má všetko pod absolútnou kontrolou, a tak je táto scéna úplne prehľadná a ponúka neuveriteľný epický zážitok obrovských rozmerov. Vrcholom filmu je pre mňa osobne záver v Hore Osudu, kde prebieha osud Stredozeme. V závere film pritlačí na emóciách. Po záverečných titulkách som si uvedomil, že som videl niečo fantastické, čo už asi málo, čo prekoná ak vôbec. Ten pocit, keď sa celá cesta a príbeh Pána Prsteňov skončil ma priviedol k otázke či som už nevidel to najlepšie, čo mi môže svet filmu ponúknuť. Trojica filmov Pán Prsteňov je u mňa na mojom filmovom piedestále a Návrat Kráľa mu už dlho kraľuje. Preto aj keď hodnotím každú časť zvlášť tak všetky predstavujú jeden výnimočne fungujúci celok, kde hudba, kamera, herci scenár a, aj režisér vytvárajú jeden neskutočne fungujúci celok, na ktorý len tak nezabudnem a nezabudol na neho ani celí svet. Filmová trilógia Pán prsteňov sa zapísala do dejín filmu tak ako tá knižná do knižnej histórie. Skláňam poklonu pred celým filmovým štábom a Petrom Jacksonom za jeho prácu na tomto filme a jeho výsledný produkt do sveta filmu. Ďakujem aj J.R.R Tolkienovi za to, že celé dielo vytvoril a dal mu kus svojho srdca. Teda aspoň si to myslím, pretože celé dielo má srdce a je ho cítiť. Ná záver jeden malí odstavec z knihy Návrat Kráľa. „ Prešli cez pahorky a pustili sa po Východnej ceste. Smíšek a Pipin odtiaľ zamierili do Jelenína a už si zasa spievali. Sam zabočil do Prívodia a na Kopec došiel, keď sa zmrákalo. Prišiel bližšie a vnútri zbadal žlté svetlo a oheň. Večera bola pripravená a už ho čakali. Ruženka ho vtiahla dnu, usadila ho do jeho kresla a na kolená mu položila malú Elanor. Sam sa zhlboka nadýchol. „Tak som sa vrátil," povedal."

Krstný otec je filmom, ktorý som videl už mnoho krát a stále ma viac a viac baví a nachádzam v ňom stále niečo nové, čo som si predtým nevšimol. Aj to svedčí o tom akým veľkým a pre Hollywood dôležitým dielom je Krstný otec. Je to film zapísaným zlatým písmom v histórii kinematografie. Práve vďaka tomuto filmu sa Francisco Ford Coppola stal svetovo uznávaným režisérom. Nebolo by to, ale, keby najprv nevznikol román Maria Puza. Ten som bohužiaľ nečítal takže nemôžem posúdiť, ako sa film od knihy líši, ale určite to plánujem napraviť a prečítať si aj knižnú predlohu. Krstný otec boduje najmä v hereckých výkonoch, fantastickej hudbe a v pevných réžií. Čo sa týka hereckých predstaviteľov tak sú to dnes už herecké hviezdy. Veľmi sa mi páčil vo svojej úlohe predovšetkým Marlon Brando. Ten herecky exceluje a jeho Vito Corleone je nezabudnuteľný. Tej istej úlohy Vita Corleoneho len v mladších rokoch sa zhostil aj Robert De Niro. Ten tiež nesklamal a aj jeho Vito Corleone je charizmatický, aj keď Marlon Brando mi v tej úlohe sadol ešte viac. Veľmi presvedčivý je Al Pacino v úlohe Michaela Corleoneho, ktorý je vlastne ústrednou postavou trilógie. V prvom filme vidíme hlavne jeho zločinecké začiatky a prerod z muža, ktorý s hriechmi svojej rodiny nechce mať nič spoločné až po krstného otca rodiny Corleone. Hovoriť akým úžasným filmom je Krstný otec je dnes už pomerne klišé takže na záver ešte toľko, že z trojice filmov mi najviac sadla práve prvá časť. Považujem ju spolu s celou trilógiou za jednu z najlepších filmových trilógií aké som mal možnosť vidieť. Cez scenár, kameru, herecké výkony a réžiu je to filmový klenot a ja nemôžem inak, ako ho každému odporučiť a ohodnotiť silnými piatimi hviezdami. Čo sa týka percent tak 95%.

Atmosféra, atmosféra a ešte raz atmosféra. Predovšetkým vďaka nej je Kubrickov masterpiece jedným z najlepších diel v oblasti hororu. To, ako sa Stanleymu podarilo v Osvietení vytvoriť dusnú, priam až nepríjemnú atmosféru strachu a beznádeje je až neuveriteľné. Stačil mu ku tomu jeden hotel a traja herci. Už je to nejaký ten čas, čo som čítal knižnú predlohu od Kinga. Je pravdou, že Kubrick sa od knihy odklonil viackrát a hlavne v závere, ale ak by som mal pravdu povedať tak myslím, že to bolo dobré rozhodnutie, pretože hlavne záver si myslím, že je v predlohe pomerne chaotický a nevýrazný. Aspoň, teda podľa môjho názoru. Kubrickov záver ma bavil určite viac. Čo sa týka hereckého obsadenia tak tam jednoznačne dominuje Jack Nicholson. Jeho Jack Torrance je už dnes legendou. Zahral ho fantasticky a je to jeden s jeho najlepších výkonov v kariére. Shelley Duvall sa tiež snaží, ale myslím si, že z ústrednej trojice je najmenej zaujímavá a bohužiaľ v niektorých scénach som mal dojem, že trošku prehráva. Danny Lloyd, ako Jackov syn Danny podáva na svoj vek až obdivuhodne dobrý výkon a príjemne ma prekvapil. Čo sa týka kamery tak to je tá najvyššia možná úroveň. Jednotlivé miestnosti v hoteli akoby žili vlastným životom a doslova z nich dýcha zlo. Hudba je famózna dodáva silu jednotlivým scénam a pridáva im na strašidelnosti. Záver ponúka veľa otázok a, ako je od Kubricka zvykom odpoveď necháva na divákovi. Celý strach sa buduje postupne a v závere naberá na intenzite. To by bolo tak všetko ku Osvieteniu. Pre fanúšikov žánru je to povinnosť a Kubrick ma len utvrdil vtom akým geniálnym režisérom bol. Svoj film má pevne vo svojich rukách a ide si za svojím. Ani po viac, ako tridsiatich rokoch Osvietenie nestráca nič zo svojich kvalít a ja sa ho nebojím označiť za nadčasové dielo jedného z najlepších režisérov v histórií. Nemôžem inak, ako dať päť hviezd. A, čo sa týka percentuálneho hodnotenia tak 95%.

Kniha To od Stephena Kinga je moje najobľúbenejšie dielo od tohto autora. Je to veľmi silný a premyslený príbeh. Trvalo štyri roky, kým ho King napísal. Knihu som čítal pred štyrmi rokmi takže už je to nejaká doba, ale stále si dôležité udalosti z nej dobre pamätám. Na takú knihu akou To je sa len tak ľahko nezabúda. Musím sa priznať, že pôvodné filmové spracovanie som nevidel takže som bol veľmi zvedavý na filmové spracovanie od Andrésa Muschettiho. A musím povedať, že Muschetti nesklamal. To kapitola jedna je kvalitné dielo, ktoré sa môže oprieť o výborne vybraných hlavných predstaviteľov klubu Smoliarov a Billa Skarsgårda stvárňujúceho ústredné zlo. Hneď prvá kanálová scéna je drsná a dodala mi tušenie, že film sa mi bude páčiť. A to tušenie po celú stopáž nevyprchalo. Hlavné deti z klubu Smoliarov a ich hereckí predstavitelia sú rôznorodí a každý z nich je iný. Čo je však veľmi dobrou správou, že medzi nimi funguje chémia priateľstva, a tak im všetku bolesť aj problémy, ktoré majú uveríte. Tiež Bill Skasgard je kapitola sama o sebe a svojej úlohy sa zhostil s veľkou chuťou je patrične strašidelný a dokáže nahnať strach. Čo je bohužiaľ nepodporené aj väčšou prácou so strachom. Muschetti sa až príliš často spolieha na ohrané lakačky a so strachom pracuje príliš jednoducho aj film je kvôli tomu menej strašidelný, ako by mohol byť. Čo je škoda. Ináč nemám prakticky žiadne výhrady. To, že je film oproti knihe osekaný som očakával a myslím, že to nie je chybou aspoň má film rýchlejšie tempo. Aj, keď pri stopáži, ktorú má musí občas trochu spomaliť. Som napokon veľmi rád, že jedna z mojich obľúbených kníh sa dočkala kvalitného filmového spracovania a ja ju veľmi rád ocením piatimi hviezdami. Percentuálne je to 90%.

Môj prvý komentár na tejto stránke. Je venovaný filmu Avengers Endgame. Avengers Endgame zakončuje ságu viac ako 20 filmov, na ktorých som vyrastal a zapísali sa do môjho srdca. Finále dopadlo veľmi dobre a som rád, že tvorcovia dali počas filmu priestor hlavnej parte, na ktorej celá Infinity sága započala. Film sa na rozdiel od predchádzajúceho dielu nikam neponáhľa a aj vďaka trom hodinám dopraje veľa priestoru pre ukončenie všetkých dôležitých príbehových línií. Robert Downey, ako aj Chris Evans podávajú vynikajúci herecký výkon a, keď sa spätne pozriem až na začiatok, som až prekvapený, akým vývojom si za ten čas prešli. Film skutočne pôsobí ako to pravé finále. Všetci idú na doraz a snažia sa podať svoj najlepší výkon. Či už herci alebo režiséri a podľa môjho názoru sa im to počas celého filmu darí. Neviem si ani predstaviť, aká náročná musela byť práca na tomto filme. Len dostať do tohoto filmu také množstvo hereckých hviezd, muselo byť enormne náročné. Avengers Endgame sú filmom, ktorý má srdce a zároveň je určený hlavne pre fanúšikov. Aj, keď si myslím, že aj ostatný sa budú baviť. Bola to dlhá cesta a ja som šťastný, že vyústila do kvalitného záveru Infinity ságy. Ďakujem za všetky tie roky a som pripravený na novú fázu, ktorá dúfam, bude minimálne, rovnako dobrá.

Sergio Leone bol veľký režisér. Jeho rukopis je patrný v každom filme, ktorý natočil a v žánri westernu je podľa mňa ten najlepší. Vtedy na západe je jeho majstrštyk. Legendárny western z divokého západu patrí medzi moje srdcovky a nebojím sa ho označiť za najlepší western aký bol doteraz natočený. Vo všetkých filmových aspektoch je vysoko kvalitný a, čo sa týka prepojenia kamery a hudby tak patrí ku tomu najlepšiemu, čo som mal zatiaľ možnosť vidieť. Či už sa jedná pre Leoneho typické kamerové nájazdy na tváre alebo postupné rytmické zrýchľovanie hudby. Hudba je v tomto diele kapitolou sama o sebe Ennio Morricone tu predviedol svoj hudobný koncert a úchvatne, hudobne doplňuje silu jednotlivým scénam. Bez hudby by Vtedy na Západe nebol takým filmovým klenotom akým je. Atmosféra divokého západu je vynikajúco vykreslená a doslova dýcha z obrazu. Jednotlivé charaktery či už to je to diabolský Frank s nezabudnuteľnými modrými očami alebo krásna Claudia Cardinale a hudobne nadaný Harmonika v podaní Charlesa Bronsona sú dnes už veľmi známe. Všetci títo traja podávajú kvalitné herecké výkony a prispievajú k výslednej kvalite filmu. Vtedy na západe je filmom kraľujúcim žánru western a myslím si, že je to aj najlepšie Leoneho dielo a, aj vďaka nemu sa Sergio Leone stal režisérskou legendou, presahujúcou hranice Európy. Vtedy na Západe je filmom aké sa už dnes netočia a patrí medzi to najlepšie, čo sa vo svete filmu zrodilo. Jednoznačných 5z5 a 95%.

Schindlerov zoznam je pre mňa veľmi významným filmom hlavne vtom, čo sa snaží sprostredkovať celému svetu, ale aj tým aký odkaz zanecháva. Čo sa týka filmografie jedného z najlepších režisérov Stevena Spielberga tak je to pre mňa jeho masterpiece. Samozrejme len z filmov, čo som dosiaľ od neho zhliadol. Spielberg dosiahol vo filme až neuveriteľného pocitu autencitity. Veľmi tomu pomohlo, že film natočil čiernobielo aj keď túto farebnú schému nezachová počas celej stopáže. Bolo to sakramentsky dobré rozhodnutie. Celý film je emocionálne neuveriteľne silný a za to sú zodpovední aj herci. Či už vynikajúci Liam Neeson v úlohe Oskara Schindlera alebo o nič nezaostávajuci Ben Kingsley v úlohe Isaaca Sterna. Kapitolou samou je Ralph Fiennes v úlohe nacistu Amona Goetheho. Ktorí je diablom v ľudskom tele a svoju náročnú úlohu zvládol s absolútnym prehľadom a myslím, že vyčnieva nad zvyškom obsadenstva. Ďalším fantastickým prvkom, ktorý dopĺňa atmosféru je hudba. Tá je dnes už svetovo známa presne do filmu pasuje a dá sa vypočuť aj samostatne. Kamera je taktiež na vysokej úrovni hlavne zo záberov na koncentračné tábory až mrazí. Ako som už spomínal nie celý film je s farebnou schémou bielej a čiernej. Scéna s dievčatkom v červených šatách je jednou z najsilnejších v celom diele a aj vďaka pridaniu tejto farby pôsobí nezvyčajne a výrazne jej to dodáva emocionálnu silu. Na záver už len musím napísať, že film si všetky svoje ocenenia aj oscarové úplne zaslúži. Je to jedno z najlepších filmových diel aké som dosiaľ videl. Zanecháva veľké posolstvo a zobrazuje hrôzy druhej svetovej vojny, realisticky a kruto. Bez pozlátka. Neviem či už niekedy Steven natočí lepší film, ale ak by aj nie týmto sa výrazne zapísal do dejín kinematografie ako, aj všetci ostatní, ktorí na ňom pracovali. Nezostáva mi inak, ako dať jasných 5 hviezd a 95%.

Hneď na začiatok musím povedať, že Joker sa podaril. Zahraničné nadšené ohlasy neklamali. Joker je pravdepodobne moja najobľúbenejších záporná komiksová postava. Na filmovom plátne bola stvárnená už niekoľko krát. Každý z hercov, ktorí Jokera stvárnili pojali túto postavu inak. A aj Joaquin Phoenix nám ukázal svoj obraz Jokera. Film ukazuje život Arthura Flecka v spoločnosti, ktorá stráca svoju ľudskosť. Detailne rozoberá jeho psychiku a ponúka nám nahliadnuť do jeho mysle. A tento pohľad, teda nie je vôbec príjemný. Dielo Todda Phillipsa by nebolo také podarené, keby v hlavnej úlohe Joaquina Phoenix nepodal extrémne uveriteľný a fantastický herecký výkon. Je vo svojom podaní Jokera veľmi presvedčiví a myslím, že si vypýtal minimálnu nomináciu na Oscara. Celý film si ukradol pre seba. Svoje herecké schopnosti tu naplno prejavuje. Od mimiky cez jeho nezabudnuteľný tanec až po mrazivý smiech. Nesmiem, ale zabudnúť oceniť aj prácu réžie. Režisér Todd Philips má svoje dielo pevne vo svojich rukách. Tiež hudobná stránka je veľmi vydarená. Presne doplňuje obraz a dodáva jednotlivým scénam ešte väčšiu emocionálnu silu. Kamera taktiež ukazuje vysokú úroveň. Jednotlivé kompozície scén sú veľmi dobre premyslené a vytvárajú krásny súvislý celok. Joker nie je film pre každého. Je v ňom málo akcie a nejde, ako to väčšinou u komiksových filmou býva o osud celého ľudstva o to viac je, ale uveriteľnejší a emocionálne silnejší. Joker bol pre mňa v kine fantastický filmový zážitok a som veľmi rád, že som mal tú možnosť ho vidieť na veľkom plátne. Jasných 5z5 a 90%.

Tak po dvoch rokoch nám Christopher Nolan priniesol svoj ďalší filmový počin s názvom Oppenheimer. Keď som sa pri prvých informáciách o plánovanom filme Christophera Nolana dozvedel, že sa bude jednať o biografickú snímku, ktorá bude zobrazovať život Oppenheimera v mnohom ma to prekvapilo. Námet samotný mi veľmi nepasoval k Nolanovi a jeho predchádzajúcej tvorbe. Preto som si povedal, že sa nechám prekvapiť s čím tento vynikajúci režisér zas príde. A po zhliadnutí v Bratislavskom IMAXE musím bez problémov povedať, že sa mu podarilo ma opäť prekvapiť. Oppenheimer určite nie je podobný posledným biografickým filmom z minulých rokov. Film vo svojej stopáži vlastne strieda žánre. Z každého žánru som tu niečo našiel. V rukách neskúseného režiséra by to bol pravdepodobne veľký bordel. Nolan je už ostrieľaný režisér a svoj film režíruje bez zaváhania. Hrá sa s obrazom hudbou a zvukom ako maliar s plátnom. Chrlí na nás divákov jednu informáciu za druhou a nedáva veľa priestoru na ich pochopenie. Akoby sa snažil neustálym zvyšovaním tempa aj hudby prebudiť v nás pocit úzkosti a beznádeje, ktorú určite nejedenkrát zažíval, aj samotný Oppenheimer. Pravdepodobne sa to nebude všetkým páčiť a niektorý ľudia ku týmto pocitom nebudú mať rovnaký vzťah ako ja. Mne osobne to nevadilo. Naopak si myslím, že je to dobré ozvláštnenie príbehu, ktorý mohol byť vyrozprávaný ako množstvo iných životopisných filmov z posledných rokov. To by ho však nemohol točiť Christopher Nolan. Opäť mi dokázal, že je režisérom so svojím vlastným štýlom. Nikomu ani divákovi sa neprispôsobuje a jednoducho si točí tak, ako on sám chce. Navyše tento svoj štýl každým filmom inak ozvláštňuje a aj v tomto jeho novom počine sú prvky, s ktorými v iných svojich filmoch veľmi nepracoval. Niektoré scény boli až mrazivé a neraz vo mne vyvolali pocit nepríjemnej úzkosti. Čo som doposiaľ v takej miere pri žiadnom inom filme tohto režiséra nemal možnosť cítiť. Dosť tomu dopomáha aj fakt, že je dej založený na základe skutočných udalostí. Čo sa týka hudby tak nemám žiadne výhrady. Je v dokonalom prepojení s obrazom a obe naraz sa spájajú v jedno. Pomáha emocionálne vyšperkovať niektoré scény na maximum. Napríklad aj toľko krát spomínaná scéna výbuchu je geniálna predovšetkým vďaka hudbe. Ale aj, preto, že je natočená úplne inak, ako by každý očakával. Herecké výkony sú kategória sama o sebe. Cillian Murphy v hlavnej úlohe sa do svojej postavy vžil úplne naplno. Veril som mu všetky pocity, ktoré jeho postava zažívala. Jeho mimika je úžasná. Bravúrny výkon podal aj Robert Downey Jr. Všetky svoje scény si kradne pre seba. Myslím si, že práve tu predviedol najlepšie herectvo aké som u neho doposiaľ mal možnosť vidieť. Mnohí v recenziách pripomínajú, že boli trochu zmätený z toho, ako Nolan preskakuje v časových líniách. Mňa to, teda vôbec neprekvapilo a očakával som to. Pretože aj v jeho predchádzajúcich filmoch sa to dialo. Striedanie čiernobieleho obrazu s farebným mi neprišlo vôbec chaotické. Naopak celej snímke to dodávalo punc originality. Niekoľko nie príliš podstatných nedostatkov som si našiel. Za prvé sa mi nepáčilo, že niektoré postavy napríklad Oppenheimerova žena neboli dostatočne vykreslené vzhľadom na to aké dôležité pre celú snímku boli. Emily Blunt síce v tejto úlohe predviedla výborný výkon len nedostala dostatok priestoru. Ďalším nedostatkom je aj pomalšie tempo v záverečnej trištvrte hodine. Tá našťastie vrcholí v parádny záver, ktorý vo mne zanechal silné pocity ešte aj niekoľko dní po tom, čo som mal možnosť snímku vidieť. Na záver by som len dodal, že Oppenheimer určite nie je filmom pre každého. Vyžaduje od divákov sústredenie a aj určitý druh porozumenia. Keď človek pristúpi na rovnakú vlnovú dĺžku akú Nolan počas celej trojhodinovej stopáže ponúka určite neodíde naprázdno. Je len málo filmov, ktoré sú tak emocionálne zničujúce a zároveň aj brilantne natočené. Ja som rád, že som mohol byť svedkom zažiť toto dielo na vlastné oči na veľkom plátne. Tento rok zatiaľ Christopher Nolan vo svete kinematografie vládne. Teším sa na ďalšie pozretie a prajem ho vidieť určite všetkým. Z hľadiska posolstva, ktoré toto dielo hlása je to nielen jeden z najsilnejších filmov od Nolana, ale aj celej kinematografie. Dávam päť hviezd z piatich. Percentuálne 95%.