1mArc0

1mArc0

Michal Ufnár

okres Humenné
MMO the production

homepage
Skype: pJOECRA2cSr8
Facebook: michal.ufnar

5 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 9 12 16
    • 9.8.2020  15:26

    V tomto hudobnom dokumente zobrazuje návrat pôvodnej zostavy Black Sabbath ako akýsi sviatok, čo nie je na škodu, pretože 4 muzikantov je excelentne zohratá. 8 ročný ja nechápajúci, prečo sú všetci členovia v čiernom, a sú prezentovaní ako nejakí polobohovia, aj napriek tomu deficitu pochopenia ma priťahovala ich zlovestná, temná a agresívna hudba. Ďalej čo si pamätám, aký som bol šokovaný z videoklipu pre "Sabbath Bloody Sabbath", alebo aj o tom, že či je Ozzy Osbourne s blonďavými vlasmi žena. Dlhé roky závislosti na drogách, alebo alkoholizmus sa podpísali na energii Billa Warda, to aj tak nemení fakt na tom, že kapela podala výborný výkon. Problém dokumentu spočíva v jeho dramaturgii. Kombinovať živé vystúpenie a rozhovory s členmi kapely mi neprišla ako najlepšie cesta prezentovať kapelu, ku tomuto nešťastnému výsledku dospeli zákulisné osobností. Samotné rozhovory nie sú zlé, práve naopak plné informácií, človek neznalí kapely dostane kompletný obraz o začiatkoch kapely. Tieto rozhovory by sa skôr hodili do bonusovej časti. Zvukovo mi chýba jednotná 5.1 stopa (koncert je vo 5.1, a rozhovory vo stereo zvuku 2.0), kazí to divácky dojem. Na začiatok spoznávania kapely to stačí, neskôr by som presedlal na koncert z Paríža vo 1970, a Never Say Die z roku 1978 (linky na stiahnutie ako z The Last Supper, tak koncerty 1970 a 1978, nájdete v denníku na mojom profile) -1* za dramaturgiu, -1* za nejednotnú zvukovú stopu. /65 %/

    • 20.7.2020  17:43

    Recenzia na vyžiadanie. “My Darling, you´re such a child, you think by saying sorry all the past can be corrected? Frankly, my dear, I don't give a damn.” Melodramatické až za hrob! Príklad toho, že ani skúsený režisér ako Victor Fleming, ani skúsení scenáristickí dramatici tej doby, Robert Howard alebo Ben Hecht nedokázali z prehnane melodramatického námetu spraviť geniálny počin. Najväčším problém „Odviate vetrom“ bol samotný producent David O. Selznick. Jeho neorganizovanosť a neustále vyhadzovanie štábu, stálo za nekonzistentnosti príbehu, nervozity hercov a stabilného literárneho scenáru. Ak si Selznick myslel, že je možné od základov zmeniť štruktúru príbehu, tak bol na veľkom omyle. Príbeh je rozdelený na tri celky: 1) Začiatok občianskej vojny a odchod Butlera- 0.00.00-01.44.00 Intermission 2) Manipulačné techniky Scarlet 1.49.58-2.48.00 3) Karma doženie Scarlet O´Hara 2.48.00- 3.48.05. Skúsenému oku diváka neujde to, ktoré časti režíroval Victor Fleming, Sam Wood alebo George Cukor. Zo všetkých troch režisérov sú najlepšie scény práve Fleminga, práve extrémne turbulentný vzťah Selznicka a Fleminga sa markantne podpísal na výsledku (kiež by sa Fleming zúčastnil produkcie filmu od vývojovej fázy, mal by tak možnosť utriediť scenár, kvalitnejšie pripraviť hercov alebo dostatočne viesť vizuálnu stránku filmu) Diváka nezaujíma, ak si niekto myslel o Flemingovi, že to bol arogantný, sadistický, cynický bastard, keď jeho práca posunula úroveň filmu vyššie. Bohužiaľ, ani všetky peniaze sveta ma nedokážu presvedčiť o tom, že medzi Leigh a Gablom fungovala chémia. (mám na mysli prirodzenú chémiu, ktorú očakávam od prvotriedneho filmu) Najväčší ženský film? Čo by na to povedal Roman Polanski s Tess, Carl Dreyer s Pannou Orleánskou, Mankiewicz s Kleopatrou, Bergman s Agnes vo filme „Šepoty a Výkriky“? Skôr by som tomu pripísal najdramatickejšia ženská úloha. Z hereckých výkonov najviac rezonuje magnificentný výkon od Hattie McDaniel (v úlohe afro-americkej služobnej), charizmatická a príjemná Olivia de Havilland (v úlohe Melanie Hamilton) a pre herečku Vivien Leigh prvý zásadný film, kde preukázala, že dokáže hrať. Mimoriadne boli scény (smrť matky, alebo Yankee vojaka), kde chytila Scarlet takmer nervový kolaps. (osobne si myslím, že vo úlohe Blanche filmu “A Streetcar Named Desire” predviedla ešte lepší výkon) Z mužských výkonov práve Leslie Howard (v úlohe Ashelyho), od Clarka Gablea očakávajte štandard tej doby- teatrálnosť a maskulinitu. Škoda, že až poslednej hodine filmu ukazuje, čo skutočne dokáže. Mínusy: -1* za produkciu -1* hudobná partitúra (melodramatická hudba pri vážnych scénach nepasovala. Niet takmer ani jednej minúty, kde by nehrala „presladená“ hudba, a to kazí celkový dojem) -1* za scenáristické (literárne) spracovanie. Plusy: +1* za nádhernú kameru +1* art direction (nádherné kostýmy, scenérie, špeciálnej efekty, rekvizity, dekorácie) Musíte si uvedomiť, v akom roku bol film uvedený na trh- 1939, rok kedy melodramatické príbehy tohto formátu boli veľmi obľúbené u publika, nehľadiac na umelecké kvality filmu. (zaujímavé, že artové smerovanie bolo spočiatku hnutím odvážnych jednotlivcov ako bol Carl Theodor Dreyer) Dnes si už prakticky neviem predstaviť vznik tohto filmu, kvôli kolosálnosti príbehu, a finančnej náročnosti produkcie. Kto má rád dlhé melodramatické príbehy, tak toto je určite pre Vás. Odporúčam si zadovážiť blu-ray edíciu ku 70. výročiu, kvalitne reprodukovaný vizuál aj zvuk, mnoho relevantných bonusov. Menej hudby, organizovanosť Selznicka, utriediť scenár, Victor Fleming ako stály režisér, a bola by to nesmrteľná klasika. Cinefilov presmerujem na Tess od Romana Polanského. /40%/

    • 19.7.2020  15:58

    Recenzia na vyžiadanie „Vedeli ste o tom, že mesiac patrí bielemu mužovi?“ Silná, autentická a smutná výpoveď situácie Južného Sudánu v roku 2011. Hovorím si, že sa filmové hviezdy v USA hádajú kvôli peniazom, deti v Južnom Sudáne nemajú na seba obliecť. Výborný príklad toho ako kolonialistická politika prináša len násilie, hnev a smrť. O tom, ako ropné spoločnosti kvôli pôde provokujú miestne obyvateľstvo a vyvolávajú vojenské konflikty, spôsobujú chudobu, a v konečnom dôsledku ničia tamojší domorodý život, to všetko prináša film Hubert Sauper. Dokumentárny film neponúka jeden alebo dvoch stálych hosťov, tamojšie obyvateľstvo je hosťom (od tých najchudobnejších až po tých najvýznamnejších), práve ich pokladá režisér za odborníkov na túto oblasť. Kamera vedená skôr experimentálnym štýlom, len v malých prípadoch nájdete statické zábery (režisér veľmi stavia na blízke detaily s respondentmi, divák takto dostavá pocit intímnosti s daným človekom) Nestáva sa často, že by sa režisér zhostil aj kamerovania, moderovania alebo voiceoveru v jednom, Hubert Sauper porušil toto „pravidlo“, a tak divák dostáva pocit toho, ako keby sa pozeral na publicistické zábery z nejakej relácie. Síce dokumentárne filmy vybočujú z publicistických šablón, v tomto prípade tomuto filmu sa to náramne hodí a zachováva podstatu dokumentaristiky (byť nestranný) Vo veľkej miere slúži filmu aj strihová skladba, koncipovať toľko nakrúteného materiálu do jednotného celku (ropné spoločnosti, občianská vojna, život chudobných ľudí, návšteva texaskej delegácie) si zaslúži obdiv. Aj napriek jedinému zhliadnutiu zostane v hlave diváka mnoho momentov (paralela kolonizácie Angličanmi a Francúzmi vtedy a teraz, zavádzanie a podpisovanie zmlúv s ropnými spoločnosťami, provokatívny a namyslený Texasan, tancujúci domorodec, plač vojaka alebo žien v miestnej osade nad hrobom muža) -1* Jediné moje negatívum spočíva v tom, žeby film mohol byť kratší o 20-25 min., ja chápem, že režisér chcel v maximálnej možnej miere emocionálne vystihnúť osudy krajiny, lenže od 1.30.30 už to bolo príliš repetitívne a ťažko zapamätateľné. V druhej polovici som našiel, čo mi ani vo sne nenapadlo- autentické zábery vojaka počas bitke občianskej vojny (mŕtve telá, hluk zbraní alebo tankov, hrôza) Vrelo odporúčam tento dokument kvôli svojej téme, myšlienkovému posolstvu, dramaturgiou, strihom a odvahe Huberta Saupera vkročiť do týchto nebezpečných oblastí. (Kto by mal záujem zhliadnuť tento film, link na stiahnutie nájdete v mojom denníčku pod názvom tohto filmu) /80 %/

    • 3.7.2020  23:16
    Polosvět (2015)
    ***

    „Vieš, že ženy po 40tke smrdia.“ Dotyčná osoba, ktorá ma poprosila o tento komentár mi krvopotne tvrdila, že toto je „veľmi dobre urobený film“. Bohužiaľ, očakávania nie vždy spĺňajú realitu. Zaujímavé v akej metaforickej intertextuálnej forme rozoberá ženskú úroveň, alebo jej vlastnú dôstojnosť. Príbeh posadený do správneho obdobia (v čase kedy ženy ešte nemali rovnocenné postavenie ako muži), zápletka dobrá, bohužiaľ koniec predvídateľný, nehovoriac o konci jednotlivých postáv. Prvá 1/4 filmu absolútne geniálne zostrihaná, nič viac nič nemej. Zvlášť by som vyzdvihol herecký výkon Jánosa Kulku (takýto arogantný mocenský typ charakterov mu náramne sedí) Patricia Kovács mi hereckou energiou pripomína Táňu Pauhofovú. Originálny nápad so slabším spracovaním, v tom aký bol vývin postáv (Rózsi Kóbori bol najhorší, spravodlivosť do vlastných rúk nebol najlepší nápad) alebo ukončenia deja. Problém vidím v rozpočte, žiadal by som rovnomerný počet exteriérov a interiérov. Po vizuálnej stránke samotnej téme by viac sedelo to natočiť na 16mm alebo super 16mm negatívnu surovinu (špecifickosť tohto filmu je surovosť a desaturizácia vizuálu). V tomto podaní ma veľmi odrádzala uhladenosť jednotlivých záberov. Jeden z mnoha komorných maďarských televíznych projektov, ktoré získali nespočet cien, bohužiaľ, viac sa o ňom nehovorí. Kto je ochotný/á sa pozerať na komornú atmosféru, post viktoriánske obdobie, dve hysterické charaktery, jeden mladý a naivný a arogantný charakter, tak toto je určitá pre Vás. Jednoznačne odporúčam s pôvodným znením a s titulkami, český dabing nie je dobrý. /65 %/

    • 12.6.2020  19:00

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Môžu nás materialistické veci spraviť šťastnými a skutočne slobodnými? Nie, o Georgovom postoji hovorí aj Scorseseho dokument George Harrison: Living in the Material World. V dokumentárnom filme nie je dominantný rozprávač, celú osobnosť Georga opisujú viacerí ľudia. Dokument obsahuje 20% originálneho materiálu natočením Scorsesem (rozhovory Clapton, McCartney, Star, Boyd, bratia Harrisona, Olivia Arias, a atď.) Harrisonové výpovede pozostávali z audiovizuálnych alebo audio archívnych záberov v priebehu 30. rokov. Priznám sa, nikdy som nebol fanúšikom The Beatles, nelákali ma svojou muzikou a iritovali vizážou. Svoje renomé si u mňa zlepšili, až s albumom The Abbey Road. Zaujímavé ako sa kapela z hamburských klubov, cez popovú kapelu (zbožňovanú mladými tínedžerkami), dostala až po sofistikovaú kapelu, ktorá ukázala svetu plnohodnotne hrajúce LP (kde pretransformovali filozofiu toho, že štúdiová nahrávka tvorí kolekciu rovnocenných skladieb s jasne umeleckým, filozofickým a estetickým zámerom, než 2 alebo 3 single) V pamäti mi však vždy zostal jeden člen, o ktorom som sa vždy zaujímal viac ako o zvyšných 3- George Harrison. Rovnako ako JPJ je skrytou zbraňou Zeppelinu, tak pre The Beatles bol George. Čo nové prináša dokument? Zaujímavé pohyby kamier pri rozhovoroch, v dokumentárnych filmoch býva, že rozhovory sú statické, v tomto prípade mierne švenkujúce zábery naberajú na vážnosti témy, zároveň pociťujete osobnejší kontakt s danými respondentmi. Dokument ukazuje aj sympatickú mladú Nemku Astrid Kirchherr, ktorá nafotila nespočet záberov The Beatles počas ich rannej kariéry. Veľkým plusom na prvý pohľad je, že sa práve Scorsese ujal režisérskeho tatku, pri druhom režisérovi by celý projekt s toľkými informáciami spadol do tých najčiernejších vôd dokumentaristickej kinematografie. Ak by som videl pri kreditoch menej známeho tvorcu, alebo politicky dosadeného človeka, ani by som si to nepustil. Scorsese vyobrazil Harrisona ako svojrázneho spiritualistická človeka, ktorý stál pevnými nohami na zemi. Dramaturgia: počas Beatles etapy som sa miestami strácal v tom, akú úlohu zastával Harrison v kapele, viac to bolo o kapele, ako o samotnom Georgovom prínose do kapely. Výborný štart zábery na jeho najbližších ľudí- syn, bratia, Eric Clapton ako si pamätajú na nebohého Harrisona, čo by povedali, ak by tu dnes bol. V prvej časti mi chýbalo, že Scorsese dostatočne nevysvetlil úlohu Harrisona v prvej polovici kariéry the Beatles. Paul McCartney hovoril o všetko, a o ničom. Viac kecal o tom, ako potrebovali šikovného gitaristu do kapely, než podrobnejšie informácie o ich prvom stretnutí. Najväčším klincom pre mňa bola odpoveď Paula: „Samozrejme, bol som jeho kolega, ale nemôžem vám viac povedať.“ Peniaze zarobili, čo by už mohlo ublížiť The Beatles alebo Harrisonovi? Prekážalo mi, že viac o Harrisonovom detstve rozprával Paul, ako jeho dvaja bratia. (druhý brat takmer nerozpráva vôbec, čo je na škodu) Ringo mohol viac informovať o tom ako George prežíval tieto hektické roky popularity, než hystériu mladých tínedžeriek nad celou kapelou. Chýbali mi rozhovory Boba Dylena, viac priestoru by si zaslúžila Pattie Boyd, z jej úst by som sa rád dozvedel, ako ovplyvnila jeho tvorbu, čo stálo za záujmom Georga Harrisona o indický spiritualizmus. Už keď rozoberali osobný život Harrisona, zabudli poznamenať aféru, ktorú mal v roku 1969 so francúzskou modelkou Charlotte Martin (neskôr sa stala priateľkou Jimmyho Pagea), zrejme to už by bolo mimo slušnej hranice. Mimo týchto zlých stránok bolo bohato zdokumentované obdobie sólovky “All things must pass”, alebo vzťah Harrisona ku Indom (aj o tom, že cestu ku inšpirácii našiel George prostredníctvom spiritualistickej filozofie namiesto chemikálie) Prevláda viac negatívnejších stránok, ako tých pozitívnych, najväčší problém vidím v dramaturgii alebo nedostatok dôležitých respondentov. Osobnosť ako Scorsese musí mať určite kontakty na takéto hviezdy z hudobného sveta, tak prečo tam nie je Bob Dylan? Z externých recenzií odporúčam článok Jiřího Angera z webovej stránky Indiefilm.cz. Stále som toho názoru, že za najväčší prínos do hudobného priemyslu odviedol Martin Scorsese ako režisér práve pre videoklip a krátky film Bad od Michaela Jacksona. Týmto krokom zanechal výraznú stopu v populárnej hudbe, o tomto dokumente to nemôžem napísať. /45%/

    • 8.5.2020  17:18

    Krátky komentár: Všetko to začalo smrťou Sharon Tate, čo nové prináša tento dokument, okrem známych informácii, a tvrdení proti tvrdeniu? Vierohodné výpovede právneho zástupcu Romana Polanského, nič viac nič menej. Dopustil sa toho Roman, alebo nie? Pravdu vie Polanski, Samantha a úrady, ktoré nikdy nezverejnia pravdivé informácie na verejnosť. O tom, ako Hollywood, alebo sudca Laurence J. Rittenband chceli potopiť Polanského (malý, cudzinec, má hromadu peňazí, umelecké a kritické uznanie), na to, aby hnil do konca života. Réžia striedma, kamera obstojná, strih chaotický (z jedného momentu pri rozhovoroch sa farebný vizuál stal monochromatickým). Dramaturgiu tolerujem. Viac priestoru by si zaslúžila Samantha aj Polanski. (nezakladať jeho výpovede čisto z archívnych záberov) O tom, že tento škandál poznamenal jeho profesionálnu kariéru na veky vekov je evidentne jasné. Ako filmového tvorcu si musí Polanského každý filmový fanúšik vážiť, pre svoju odhodlanú kontroverznosť témy, geniálnu réžiu, svojskú atmosféru. Pokiaľ chceme hodnotiť Romana ako tvorcu, v tomto kontexte nemiešajme jeho osobný život. (pozeráme jeho filmy, nie jeho osobnostné chyby) Skôr sa pozrite aké životné udalosti predchádzali tomu, prečo si tvorca vyberal špecifické témy. Osobne mám obrovský rešpekt voči Polanského, často analyzujem jeho filmy, študujem scenáre, ktoré napísal sám ako autor, alebo ako spoluautor. Vlastním niekoľko filmových nosičov, aj napriek dobe ilegálneho sťahovania. Skôr by som tento snímok predstavil ako televízny dokument s C skupinou distribúcie (stream, dvd, televízia). Dokument, ktorý neohúri, ani neurazí.Obeť, vinník, útek, 40 rokov tieň tejto aféry prenasleduje Romana, o tomto dokumente nemôžem napísať, žeby ho prenasledoval. Som zvedavý, kedy konečne vznikne hodnotný dokument o Polanskom, nehľadieť na jeho osobné aféry. Viac k tomuto dokumentu nemám čo napísať. /50%/

    • 3.5.2020  20:38
    Troja (2004)
    **

    Recenzia na vyžiadanie. “...na to je už neskoro, ty si myslíš, že Agamemnonovi záleží na vašom manželstve, tu ide o moc.” Za zámienku zakázanej lásky vyvolať vojenský konflikt o moc, aké banálne, keď zistíte, že za všetkým stojí pôvabnosť krásnej ženy. Hovorí sa, že jedným zo znakom hodnotného umenia je to, že na neho ľudia nezabudnú. Na literárne dielo sa nezabudlo ani po 2 tisícoch rokov, zatiaľ čo o filme sa „nešušká“ posledných 10 rokov. V literárnej predlohe popisuje Homér 11 dní v 10. roku vojny. Vo filmovej podobe sa práve táto vojna ešte len začala. Ak by mali tvorcovia zobraziť 100% doslovné spracovanie Iliadu, tak by sa filmári veľmi ťažko doplatili. Všetky tieto detialne odchýlky od literárnej predlohy (postavy, ktoré žijú v predlohe, a zomrú počas deja, vzťah Patrokla a Achillea) boli prispôsobené k tomu, aby bolo možné postaviť kompaktný dramatický príbeh na filmové plátno. Sú to jednoducho finančné limitácie projektu vývojovej fázy projektu, nemá cenu sa nad tým rozčuľovať. Skôr vám priblížim, ako sa scenárista vypracoval kompaktný nasledovný scenár. „… tvoja sláva ide ruku v ruke s tvojou záhubou.“ Všetky vnútorné túžby postáv sú obkolesené spoločným veľkým konfliktom, jeden chce lásku, druhý nekonečnú slávu, tretí bezpečnosť krajiny, štvrtí moc, piaty dožiť sa pokojnej smrti, šiesty pomstu. Je zaujímavé ako na základe jedného konfliktu dokázal scenárista David Benioff vykresliť jednotlivé malé príbehy postáv, a niež by.sa stratil v narácii (inými slovami vo vývoji) deja. Kto zohral akú úlohu pri tomto vojenskom konflikte. Kde chýba pružnosť niektorých scén, nahrádza ju David miestami výbornými replikami („hovoríš, že chceš zomrieť pre lásku, ale nevieš nič o láske, a nevieš nič o smrti.“) Veľmi mi prekážali scény s Paridom a Helenou, aj keď boli kľúčom k celej zápletky vojny. Problém spočíval v tom, že samotné scény sa niesli v melodramatickom duchu, zatiaľ čo hlavný dej bol dramatický. Bolo potrebné zapracovať na detailoch v scenári (replikách, vo výstavbe jednotlivých scén, logická nadväznosť deja, upratať moderné výrazy, ktoré by sa pred 3000 rokmi neobjavili) Za scenár -2* Ďalšou kapitolou, nad ktorou by som sa rád pozastavil, je vizuálna relevantnosť detailov rekvizít. Brnenie, ktoré nosia vojaci sa objavilo omnoho neskôr, kopie ešte neboli vynájdené. 1193 p. n. l. nebolo vynájdené železo, v Tróji sa hrdo nimi bojuje. Tieto detaily sú markantným ukazovateľom toho, že tvorcovia neboli pripravený na tento film, a maximálne to odflákli. Vrchol filmu vnímam scénu (z pohľadu réžie, kamery, hudby, strihu, choreografie) ako súboj medzi Hectorom a Achilleom. Za rekvizity -1* „Predstav si kráľa, ktorý by bojoval sám, to by bolo divadlo.“ Relatívne obstojné herecké obsadenie z podľa hereckej kvality, čuduj sa svete najlepší výkon Brada Pitta aký som videl. Diane Kruger vzhľadom očarujúca, herecky mdlá. Zo všetkých hercov mi najviac zarezonovali Eric Bana ako Hector (nesmierne sympatické, uvedomelá a realistický postava, nespravili z neho dokonalého princa, a má strach z Achillea uvedomuje si jeho neuveriteľnú silu, a čo dokáže s ňou napáchať) a Sean Bean ako Odyseus (tie vtipy, o tom, že všade kde hrá zomrie, mi lezú krkom) Na niektorých profesionálnych recenzných platformách, som sa dočítal o akomsi druhu prehnaného vyznanie filmovej hudby. Filmoví kritici to vnímali ako negatívnu stránku, práve tá heroickosť bola cieľom. S odstupom času vnímam, miestami tento soundtrack ako negatívny jav, a kazí mi celkový dojem. Hudba v klasickej cinematic verzii funguje omnoho kompaktnejšie a dynamickejšie ako v režisérom strihu. Zbory na začiatku, jednoduchý motív na perkusiách pri súboja Hectora a Achillea Nie je tajomstvom, že hudbu pôvodne zložil Gabriel Yared, po rokoch bolo možné vypočuť pôvodný soundtrack. Ten sa mi omnoho viac páči, pôsobí menej heroicky a umelecky, svojou náladou sedí vierohodnejšie do vsadeného obdobia. Malú ukážku si môžete vypočuť tu-- > https://youtu.be/xQ7JRl1fHfY) Nie, žeby hudba Yared bola zlá, nebola vhodná pre komerčného diváka. Theatrical cut: Strihač Peter Honess zachránil film o katastrofy trójskeho rozmeru, práve jemu sa podarilo ukočírovať dobré tempo filmu. Hudba omnoho lepšie funguje so strihom. Dynamickejšia narácia príbehu. V princípe dabingu odviedli dobrú prácu, pre autenticitu diváckeho zážitku odporúčam pôvodné znenie. Režisérsky strih: ponúka detailnejšie vysvetlenia jednotlivých postáv. Prečo Achilles bojoval proti Boagriovi, zvysoka sa mohol vykašľať na tých bežných vojakov. O tom, koľko bratov stratia Andromache, manželka Hectora vo spartských vojnách. Je vidieť obnažené prsia Diany Kruger. Neobsahuje scénu, kde Paris hovorí Helene o svoju bezmocnosti. (zašíva mu ranu na nohe) Krvavejšie a drsnejšie dobitie trójskej pláže Myrmidonami, alebo plienenie Tróje Grékmi (očakávajte vraždenie žien a vyhadzovanie detí z okien) Verdit: „...pamätaj, v koľkých piesňach budú spievať o tvojom hrdinstve” ja osobne vôbec nebudem ospevovať tento film, pretože scenáru chýba dramatická invencia, melodramatickosť scén Parida a Heleny, historická nespernosť zbraní, nespočet striptárskych chýb. Hollywoodsky film pre hollywoodskeho diváka. Hudba omnoho lepšie funguje v kinovej verzii. Ak sa niekto odváži na tento film, odporúčam kinovú verziu v pôvodnom znení. Tvorcovia zarobili penaize, kritiky si vyškriabali vlasy, do kultúrne dedistva by som tento film nezaradil. Filmárčina chátra v tomto filme, a to biedne! Kto naozaj film chce, tak kinovú verziu→ (https://ulozto.cz/file/RzuIQDqKskUZ/troja-troy-theatrical-cut-2004-1080p-cz-dub-mkv) a titulky (https://www.titulky.com/Troy-66937.htm) Pre doplnenie odporúčam recenziu Vladimíra Kureka na webovej stránke kinema.sk, nájdete ju v sekcii ext. recenzie. Za rozpočet 175,000,000 dollárov je to mizerný výsledok, +1* za strih. /35%/

    • 20.4.2020  17:05
    Underground (1995)
    *****

    Recenzia na vyžiadanie /videné 5x/ „Strieľaj z pušky, tak, aby ťa vlastná mať počula. Ja nikdy nezapredám svoju krajinu nikomu.“ Umelecká tragikomédia pre náročných divákov. Všetky tieto nezmyselné boje a hnevy medzi Kusturicom a Angelopoulosom v konečnom dôsledku nemajú váhu na tom, že filmy sú určené DIVÁKOM, a nie filmovým cenám (áno, film by sa oslavovať) Hodnotenie dĺžky 163 min. (neanalyzujeme 320 min. director´s cut) Pred samotným rozborom filmu si musíme podrobnejšie priblížiť pozadie celého filmu. Začalo sa to po vývojovej a predprodukčnej fáza sa Kusturica doslova vyparil, nikto ho nemohol nájsť. jednalo sa o syndróm vyhorenia alebo depresia? Nie, Kusturica potreboval správny moment, aby sa dostal do svojej živelnej energii. Mecenášom tohto filmu bol francúzsky podnikateľ Pierre Spengler, ktorý bol dojatý, keď uvidel film Dom obesenca (1988). Na tomto filme sa stretla stálica všetkých dvorných hercov Kusturicu: Ivan, mladší brat Marka, pracovník so zverou: Slavko Štimac (Sjecas li se, Dolly Bell/1981) Predrag 'Miki' Manojlović (Otec na služobnej ceste/1985) Mirjana Karanović (Otec na služobnej ceste/1985) Bato, brat herečky Nataliji, na vozíku- Davor Dujmovic (Dom za vešanje/1988). Samotný kasting je ďalším prvkom vo filme, ktorý výborne hraje do kariet, každý herec dostal úlohu, ktorá mu pasovala. V kontexte námetu pri všelijakých hemžiacich národností, zostal Kusturica verný srbskej národnosti, a nevytváral kultúrnu prostitúciu s nemeckou národnosťou (tento pojem by sme mohli charakterizovať ako nemorálnu adaptáciu kultúrnych prvkov inej národnosti s plytkým povrchom na obohatenie vlastného diela). Túto kultúrnu prostitúciu predvádza Hollywood (napríklad Múmia 1, 2, 3), mumifikácia je v egyptológii posvätný vstup do posmrtného živote, a nie kľúčom cenových trhákov. V úvodnej sekvencii si všimnete, že Kusturica dokázal spojiť vidiecky, sedliacky jazyk a povzniesť ho na niečo umelecké. Príbeh sa láme na dve paralelné línie 2. svetovú vojnu a pád Juhoslávie. Pri sledovaní filmu si môžete všimnúť, že Kusturica je nesmierne komediálny tvorca. (scéna, kde herečka Natalijla podáva Crnymu oznam, že je najhľadanejší muž u Nacistov, Crnymu skôr v hlave behajú myšlienky o krásnej herečke. Žena v kúpeľni, kvetina v zadku, akým štýlom si Marko uťahuje zo svojej sexuálnej partnerky, to Všetko je špecifický druh humoru Kusturicu. Niektoré časti filmu prestrihávané archivnými zábermi lietadiel, príchody Nacistov do Belehradu, Skopje Jednotlivé kapitoly filmu sú naznačené grafikou so čiernym pozadím a bielym fontom a orámovaním. Celý drive podporujú herecké vklady hercov Ristovskia a Manojlovića, a energická hudba Gorana Bregovica, text Mesecina, Moonlight.: „Pokriva nas ratna tama, Pokriva nas tama joj“. Goran prezval ľudový tradičný druh spevu, a premietol ho do svojho originálneho hudobného jazyka. Ako znášať ťažkosti osudu, ak nie spievaním. Alegória, zároveň nádej na radosť. Každý, kto sa pozerá film a vidí herečku Mirjanu Joković vie, že čo sa zrejme dialo v hlave Kusturicu. (píšeme o hereckých kvalitách) Musela ho priam očariť, herecky je svojská, tvárou mi trocha pripomína Táňu Pauhofovú. O tom, že Kusturica rád obsadzuje pekné herečky do filmov je známe- Monica Bellucci, Marija Petronijević alebo Faye Dunaway. Dôležitá scéna pre Mirjanu Joković je scéna v divadle. Ukázala sa ako kľúčová, dostatočne ma presvedčila, že má v sebe divadelné cítenie. Zoberte si ten paradox scény: vymyslená realita (film) nakrúca rekreovanú realitu (divadelné predstavenie). V tom ako prichádza Crny ku herečke Nataliji, ona pustí náušnicu dole, Crny ju chytá, Natalija prichádza k nemu. Píšem o vynikajúcej choreografii, kde musí improvizovať pred divákmi, aby neodhalila Crnyho. Na predstavení ma herec jeden pokus, vo filme je mnoho. Táto scéna je dostatočným odôvodnením, prečo si ju práve Kusturica vybral. Ak by sa ma opýtal človek, ktorý by chcel vedieť, v čom spočíva talent Mirjanu Joković, tak práve túto scénu by som ponúkol. Na konci scény nechýba tradičné balkánske zakončenie, krik, energia, hystéria spojená v jednom. Lokácie: O celú scénografiu divák môžem poďakovať scénografovi Miljenovi Krekovi Kljakovicovi. Tím scénografie nevyhľadával reálne budovy, alebo ulice, viac ako 80% filmu bola umelo dotvorená na požiadavky filmu. (dom, kde sa schovávala väčšia časť civilistov). Aj napriek tomu, že je film „umelo“ pôsobí umelecky. Všetky filmy sú umelo vytvárané reality, záleží od toho, ako dokáže režisér oklamať diváka. Možno si položíte otázku: „Čo má byť artové na zbraniach, pití a zabíjaní?“ V podstate nič, lenže ak sa ujme réžie skúsený a talentovaný režisér, dokáže z tohto námetu vyťažiť maximum, a skryť v ňom určité významy, ktoré práve robia artový film artovým. Film Underground nie je len o pití, sexu, zbraniach alebo zabíjaní. Je to spoločenských problémoch, o zodpovednosti, a chamtivosti mať moc, o priateľstve. O tom, aký národný dopad malo konanie Marka, Crnyho a Natliji interpretuje scéna v centre filmu, kde Predrag 'Miki' Manojlović/Marko (on ako vysoko postavený politik novovzniknutej Juhoslávie) a Mirjanu Joković/Natalija (ako manželka politika) prichádzajú na nakrúcanie celovečerného filmu, obaja sa stretávajú so svojími hereckými dvojníkmi, ktorí vyzerali presne ako Marko a Natalija počas druhej svetovej vojny. Tuto sa režisér vyhral priam so strihom, presne postavil identických hercov na rovnaké miesto, osobitne nakrútili zábery zozadu na hereckých dvojníkov, a následne zábery postáv spredu z čias Juhoslávie. Bravúrne Kusturica, bravúrne. Undeground je odkazom toho, že nie je nutné žiť v spoločenskom ani mentálnom podzemí. Posledný veľký film Kusturica, po tomto počine nasledovala jeho kariéra strmá a nekvalitná tvorca. Vrchol Kusturicovej tvorby. Z objektívoho hľadiska spĺňa všetky podmienky kultúrne hodnotného audiovizuálne diela, zo subjektívneho hľadiska ma menej dojal ako Otec na služobnej ceste, alebo príbehom nadchol ako Arizonský sen. To, že sa niekomu subjektívne nepáči film, nezhadzuje jeho umeleckú kvalitu, pripomínam, tento film nie je pre každého. Director´s cut je viac obsiahlejší, náročnejší a vyčerpávajúci. Zaujal Vás film? Dobre, kde ho zohnať? Odporúčam blu ray BFI vydanie, kvalitné spracovanie po obrazovej a zvukovej skladbe. Hej... aby som nezabudol, soundtrack je vynikajúci (vlastním LP nosič, s label kódom LP 538 171-8, s čistým svedomým Vám odporúčam toto vydanie. /90%/

    • 31.3.2020  23:04
    Zaklínač - Série 1 (série) (2019)
    ***

    Recenzia na vyžiadanie. /celá séria videná 2x/ Ak chcete pozerať tento seriál, musíte sa zmieriť s očakávaním, že seriál je prispôsobený tak, aby vznikol na obrazovkách televíznej, alebo streamingovej platformy. Prečo? Prečo musela zvoliť Lauren Schmidt formu rozprávania cez poviedky a drasticky striedať časové horizonty, dáma to okomentovala slovami: „Štruktúra rozprávania bola upravená tak, aby sme mohli rozprávať krátke príbehy Geralta a zároveň Ciri a Yennefer mohli byť súčasťou dejstva.“ Tak týmto krokom dosiahli maximálne rozbitý naratív. (sprostredkovanie deja rozprávaním) Stačilo tak málo, aby bola 1. séria o 1 úroveň vyššie, a to LOGICKY usporiadať dej. Týmto si divák nedokáže logicky odvodniť konania jednotlivých postáv, ak nemá v správny čas vysvetlené pozadie jednotlivých postáv. V 1., 2. a 4. časti chaotické rozprávanie príbehu, celý problém spočíval v tom, že museli nutne uviesť Ciri hneď od 1. časti. Len zdatný a znalý witcherovský fanúšik dokáže presne zoradiť, kde a kedy sa konkrétna udalosť stala. To je veľký problém najmä pre tých, ktorí vidia The Witcher po prvýkrát. Ciri sa mohla pokojne objaviť po prvýkrát až v 5. časti. Z 2. časti bolo možné preniesť všetky scény Yennefer do 1. časti. Postavu Marigolda mohli pokojne nechať uviesť až vo 5. časti, ako je to v literárnej predlohe, nikomu by týmto neublížili. V kútiku duše dúfam, že scenár 2. série prešiel editorom scenáru a dramaturgom, pretože pri 1. sérii evidentne obaja absencovali. Osobne NIE SOM zástancom vizuálnych efektoch, v jedinom prípade ich dokážem rešpektovať, pokiaľ dokážu spraviť príbeh viac dynamickejším (v závislosti od žánru), a majú určitý význam. Efekt zakliatej dcéry Foltesta bravúrny, efekt pádu Nilfgaardu do hl. mesta Cintry, umelý a neuveriteľný. Rozpočet 1. série bola tým najväčším problémom seriálu, zo všetkého bolo možné vyťažiť viac. Musíte však pochopiť, že Netflix nepôjde do 1. série s balíkom veľkých financií, ak by to bol prepadák. Najhoršie, keď dôjdu peniaze, a musíme siahnuť na kvalitu audiovizuálneho diela. Tie peniaze sa najmä podpísali na kvalite druhej polovici seriálu- lokáciami, príbehom, vizuálnymi efektami, hereckými výkonmi. Nepochopím, prečo tvorcovia nespracovali poviedku „Zrnko pravdy“ z 1. knihy „Posledné prianie“, ktorá je plná výborných nápadov, akcie a dialógov. Dokonca táto poviedka odkrýva viac Geraltov charakter, ako poviedka „Koniec sveta“ (2. časť, faust). Nájsť opustenú lokáciu, dom v Poľsku alebo v Maďarsku. Temný les na Slovensku alebo v Česku, okolie Oravy alebo Starej Ľubovne je ako stvorené. Samotná poviedka má komornú atmosféru, málo postáv, a nestála by toľko peňazí. Na televíznej obrazovke by vyzerala náramne dobre. Chronologický súhrn dielov, a časové zaradenie udalostí podľa literárnych predlôh: The End’s Beginning (S01E01)- Renfri, poviedka 3. „Menšie zlo“, kniha 1.- „Posledné prianie“ 1231 Four Marks (S01E02)- poviedka 5. Faust „Koniec sveta“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1206 Betrayer Moon (S01E03)- Kráľ Foltest a zakliata dcéra, poviedka 1. „Zaklínač“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1243 Of Banquets, Bastards, and Burials (S01E04) Kráľovná Calanthé, Duny a Pavetta, poviedka 4. „Otázka ceny“ kniha 1. -„Posledné prianie“ 1249 Bottled Appetites (S01E05)-- Geralt a Yennefer sa stretnú po prvýkrát, poviedka 6. „Posledné prianie“ kniha 1.- „Posledné prianie“ 1256 Rare Species (S01E06) Draci, poviedka “Hranice možností” kniha 2.- „Meč Osudu“ 1262 Before a Fall (S01E07) Nárok Geralta na Ciri 1263 Much More (S01E08) Ciri a Geralt sa stretnú po prvýkrát, knihe 2. „Meč Osudu“ 1263 Je to tak chaoticky spracované, že je ťažké napísať niečo konštruktívne, a nenarážať na chorobné marketingové túžby tvorcov. Lauren Schmidt, alebo produkčné štúdio chcelo krvopotne natlačiť veľký príbeh do 8. časti, a to len preto, aby to vyzeralo príťažlivo na dnešnom trhu, nehľadiac na kultúrny potenciál. Pri tom, ak by sa zastavili a zamysleli, zistili by, že príbeh takéhoto formátu si zaslúži omnoho viac častí. Radšej sa dištancujem od svojich subjektív, pretože ako fajnšmeker by som tento seriál zakopal pod hlbokú zem, a nikdy ho nevytiahol. Bolo možné to celé spraviť jednoduchšie, tým že neskákať z jednotlivých poviedok v rovnakom diely. Aj Sapkowski, keď napísal 1. knihu, zoradil poviedku za poviedkou, rok za rokom. Čím viac sa človek na pozerá, tým má v tom väčší zmätok. Aj napriek dobrému castingu, dokonca aj postupom času, čo som si obľúbil Henryho Cavilla ako Geralta, musím konštatovať, že to nie je žiadne umenie, je to produkt. Za prvú sériu /45%/

    • 31.3.2020  22:11

    Recenzia na vyžiadanie /videné 3x/ V prvej polovici seriálu scenáristka Lauren Schmidt mala v obľube extrémne skákať do budúcnosti, teraz skáče do minulosti. Najviac záživná časť sa odohravá vo flashbacku, kedy sa vracia Geralt po Ciri. Táto krátka pasáž medzi Clanathé a Geraltom obsahuje dokopy viac cenných informácii ako scény s čarodejmi, ktorí sa typickým politickým spôsobom naťahujú o tom, na ktorej strane kráľovstva majú byť verní. Tvorcovia slušne poukázali na postoj Calanthé voči osudu/proroctvu/zmluve “Child of Surprise”. Flashback bol veľmi slušný, osobne by som ho uvital o dve časti skôr ešte pred začiatkom vojny s Nilfgaardom. 4. diel v poradí, kde vystupuje Jodhi May a znova ma nesklamala. Na to, aby hrala drsnú a prudkú kráľovnú nepotrebuje vynaložiť veľa úsilia. Zo všetkých herečiek, ktoré vystupujú v seriáli hrá najlepšie, za ňou nasleduje MyAnna Burning a Anoya Chalotra. Chýbala mi jedna spoločná hlavná udalosť, ktorá by posúvala príbeh dopredu, natoľko, aby spájala všetky sekundárne udalosti. Zostal som zmätený z toho, čo má byť pre mňa ako diváka prvoradé a čo druhoradé. Pôvodne som rozmýšľal zostať aj pri 2**, s odstupom času pridávam +1* navyše za správnu dĺžku epizódy a solídne spracovaný podiel Geralta, počas toho sa Nilfgaard dostal do hlavného mesta Cintry. /45%/

    • 21.3.2020  18:43

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ “Hello, little fellow.. aren´t you just a cutest….most… terrifying thing I´ve seen in my entire life,.run away, run away... Geralt it´s one of your…. friends again!” Je milé, že tvorcovia dostávajú veľké peniaze za takéto výrobné polotovary. Problémom samotných Američanov je to, že nedokážu vierohodne spracovať fantasy žáner, na tomto diely je to očividné. Takmer v každom predchádzajúcom diely, mimo 3. časti som schválil casting. Pri tejto musím znova oponovať nad tým, ako starého herca vybrali na postavu Borcha. (netvrdím, že Ron Cook bol herecky zlý, jazyková kultúra brilantná, vystupovaním charizmatický) Černošky so svojím falošným barbarským anglickým prízvukom boli príjemným prekvapením, aj keď miestami hrali príliš naliehavo. Herecky vynikajúci Jeremy Crawford/Yarpen Zigrin, trpaslík s dlhou ryšavou bradou. Skvelo aranžoval arogantný, nebojácny a hrubý charakter. Tak ako Alex Lopez pri 03- Flotest, tak aj Charlotte Brändström chválim za prácu na predchádzajúcom diely. Pri tejto časti mi vŕta v hlave, čo robila Brändström na nakrúcaní, alebo kto „kecal“ do jej práce. Nemám žiadne pohnútky urážať režisérku, ani ako autorku, ani ako človeka. Narážam na to, že v Amerike má hlavné slovo producent, a len vo výnimočných prípadoch sa americkí producenti vyznajú do umeleckého, estetického a hodnotového jazyka audiovizuálneho diela. Dôvody hodnotenia (s týmito sa divák stretne najčastejšie, a bude ho to bolieť): -1* dramaturgia a scenáristika- za nevierohodné repliky medzi Geraltom a Yennefer, ošemetne sprostredkované pozadie za chorobnou túžbou Yennefer byť matkou. Stereotypne rozprávajú trpaslíci tvrdým, škótskym prízvukom, hold je to zaužívaný štandard žánru, s tým nič nespravíme. -1* za umelú a chaotickú réžiu- ako sa jednotlivý herci tvária, alebo ako interpretujú, dekódujú svoje repliky. Veľmi gýčové a vyhrotené momenty (napríklad pri ochrane draka sa pobozkajú Yennefer a Geralt, tak to nie!) Bohato by stačilo nechať scénu v stane, aby bolo divákovi jasné ako záleží Geraltovi na Yennefer. Žiadna mágia ich nepriťahuje, jednoducho sa k sebe hodia. Prečo dávať flashbacky z minulého dielu, nie je ťažké zabudnúť na to, čo sa medzi dvoma vedúcimi charaktermi stalo, takto zbytočne hlúpne divák. -1* za scénografiu- Kanárske ostrovy, Gran Canaria a La Gomera mi viac pripomína americké údolie v Utahu, ako temný stredovek. Keďže je toto posledný diel v 1. série, kde vystupuje Jaskier/Marigold je na čase poznamenať, ako sa tvorcom výborne podarilo vyprofilovať charakter. (jeho humor, sem-tam cynizmus, sarkazmus, poetizmus, dramatickosť a obrovskú naivitu) Aj keď mi je herec svojím typologickým hraním nesympatický (svet sa nezrúti), tak som sa pri jeho scénach najviac zasmial. Na svoju postavu sa hodil, a jeho herecký a spevácky talent stačí na postavu. Z aspektu scénografie najhoršia časť z 1. série. /35%/

    • 18.3.2020  20:23

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Všetky scény so Ciri po prvýkrát neboli zbytočné, ale ani tento diel nie je vhodný čas, aby ukazovali Cirine zabehnuté dejové udalosti. Recenzia na vyžiadanie. /videné 3x/ Mohli radšej nahradiť všetkými scénami z 1. časti. Pri tomto diely je už na mieste tolerovať určitý časový posun. V predchádzajúcich častiach som kritizoval dramaturgiu, pretože tvorcovia logicky nevysvetlili pôvod Ciri. “When did you last feel happy, when you feel trapped?” Po prvýkrát vidím solídne zostrihaný a krásne nasnímaný diel. Cením samostatné zábery na Yennefer alebo na ústa Geralta. V žalúdku mi ležia, tzv. “angle shots”, na to, aby kamera vyzerala príťažlivo, netreba tvrdohlavo narábať s horizontom záberov. Dramaturgicky a réžijne sa mi páčilo ako pri súboji so jinnom Geralt vyhŕkol z úst posledné želanie. Ako pokračoval, tak bolo želanie menej počuť. Celá časť patrila doslova Yennefer, herečka Anya Chalotra ukázala svoje herecké vlohy, hrala presne tú drzú, sebeckú, šialenú, arogantnú a ctižiadostivú čarodejnicu. Môžete mať dvoch dobrých vedúcich hercov, lenže, keď medzi nimi nefunguje chémia, nemá to zmysel. Vďaka za casting, vesmírnemu zoskupeniu, a neviem čomu ešte, že medzi Henrym Cavillom a Anyou Chalotre vládne vynikajúca chémia. Obzvlášť som sa bavil, ako ho neustále podpichovala svojími sarkastickými poznámkami. Z pohľadu produkcie mohli spracovať, že jinn chcel zničiť celé mesto, nie jednu budovu, bohužiaľ, nestalo sa tomu tak. Tí, ktorí sú citlivejšiej povahy a majú iný vkus ako fantasy, budú prekvapení z množstva nahých tiel a nadávok. -1* za lacné spracovanie snímaného prostredia. 1) Nepochopím, prečo nemohli natočiť, aspoň rybačku, kde čírou náhodou ulovili fľašku jinna. 2) Nepochopím, prečo neuviedli postavu Marigolda až v tomto dieli (keďže sa v literárnej predlohe spomína od poviedky „Posledné prianie”). Napriek slabej produkcii, solídny diel, ktorý má príjemnú atmosféru, dobrý strih, kameru, tempo a záživný dej. +1* za hereckú dvojicu Cavill/Chalotre. /70%/

    • 18.3.2020  20:02

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ Diel v ktorom sa láme ako taká kvalita seriálu a samotný príbeh (bod zlomu, chcete odbornejšie dramaturgický obrat). Z hľadiska príbehu najdôležitejšia časť, tak ju dramaturgicky, scenáristicky a režijné zbabrať. Dramaturgicky? Všetky spoločné príbehy sprevádzajú nelogické dejové skoky. Scenáristicky: znova a znova sú viditeľné odchýlky od literárnej predlohy. Marigold, alebo Jaskier (už mám z toho chaos a nervy ako prekrúcajú fakty), pri hostine vôbec nebol. Ak je možnosť dodržať aspoň pôvodné znenie v replikách, tak nech to tak zostane. Napríklad uvediem, v knihe je Geralt predstavený pred kráľovskú rodinu ako pán Ravixem zo Štvorohu, tu ako Geralt z Rivie. Aký bol problém uviesť na pravú mieru slová ako „Ravixem zo Štvorohu“? Zbytočné zasahovať do troch slov, ak to nie je potrebné. Divák môže byť aspoň rád, že bola spomenutá nejaká hostina… Scenáristicky? Mohli radšej vyhodiť zbytočné časti s Yennefer a Ciri, , alebo nechať na iné pokračovanie. Poriadne spracovať celú poviedku „Otázka Ceny“ z 1. knihy „Posledné prianie“. Efektívnejšie by bolo naliať viac peňazí do nakrúcania zásnubnej hostiny. Réžijne? Najslabšia časť, nechápem ako práca Alexi Garcie Lopez bola v predchádzajúcom diely prínosná, tu je opak. Mnoho hercov nehrá zhostene svoje role, divák vycíti často predvídateľné reakcie, neuveriteľné výrazy tvárí, falošný prednes replík. V tomto diely je nutné sa pozrieť do troch rovín príbehu: Ciri, Geralt a Yennefer. Geralt: Veľmi dobrá chémia fungovala medzi dvojicami Gerlatom/Henry Cavill a Calanthé/Jodhi May, Dunym/Bart Edwards a Pavettou/Gaia Mondadori (mimochodom na čsfd nie je vôbec spomenutá medzi hercami!) Oproti knižnej predlohe je viac charizmatickejšia, to až tak neprekáža. Ďalšia výborná castingová voľba, ako dokázali nájsť herečku na postavu Pavetty, ktorá je vlasmi a tvárou identická s Freyou Allan. Do značnej miery okresané dejové detaily- uvedenie jednotlivých lordov zo sveta, odhalenie Dunyho, zrušenie jeho kliatby, alebo moment ukázania moci Pavetty. Čítal som samotnú predlohu a počúval aj audioknihu, absolútne dehonestovali geniálne napísaný dialóg medzi Geraltom a kráľovnou Clanathé. Herecké gardé jednoznačne vyhrala Jodhi May. Literárne, filmové a technické spracovanie ** Ciri: Vizuálne efekty boli tak prehnané, že mi to skôr pripomínalo CUT scénu z videohry ako z hraného seriálu. Preboha Netflix, naučte sa správne zaobchádzať s detailmi. Čo robila režisérka Alex Garcia Lopez, že sa Freya Allen tvári fádne, vymetene ako keby nevedela čo má robiť. Neveril som jej ani jedinú repliku, ktorú odprezentovala. Literárne, filmové a technické spracovanie * Yennefer: Ak chceli krvopotne nechať jej príbeh len kvôli vývinu postavy, mohli to nechať úplne na koniec celej časti. Katastrofálne vizuálne efekty, najmä pri beštii. Pri záberov vo voze, kedy útočí netvor sa kráľovná s Yennefer nepozerajú rovnakým smerom na klepetá. Fatálne skriptárske chyby pri scéne, kde uteká Yennefer od koča s kráľovnou a vojakom, v jednom zábere kožuch má, v druhom nie. Sú to hneď po sebe nasledujúce zábery! Literárne, filmové a technické spracovanie * Pri treťom pozretí som už jednoducho nemal síl to ani dopozerať, kvôli dejovým skokom a fatálnym skriptárskym chybám. +1* navyše za herecký výkon Jodhi May. /30%/

    • 16.3.2020  15:04

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/. Na začiatok si kladiem otázku: Ako sa dokázal režisér Tom Clegg so svojím tímom popasovať s posledným dielom? Všelijako a nejako. Všeličo sa mihlo v diely, kopec krvi, pôvabná blondína, herec z Kráľostva Nebeského... Nejako dokázali dokopať sériu Sharpe do dôstojného konca, aj keď už bolo cítiť, že z formátu nedokážu vyťažiť viac. Zaujímavé zistiť, že zloduch Hakeswill má nemanželského syna, a čírou náhodou vstúpil do cesty Sharpa. Medzi synom Obadia a Sharpom to taktiež zo začiatku veľmi iskrí. Beatrice Rosen spolu s Elizabeth Hurley a Assumptou Serna patrí medzi tri najlepšie dámske pobočníčky Sharpa. Technika za tých 10 rokov postúpila, digitálny obraz a zvuk náramne pomohol autenticite celého príbehu. Je nemysliteľné, že pri bitkách nie je vôbec žiadna krv na meči. Neviem odkedy podľa vás prúdi ľuďom v žilách voda? Na takéto detaily si musia tvorcovia dávať pozor! Dôstojné ukončenie, považovať ho za vynikajúci film, tak to určite nie! Od odchýlkach z noviel sa ani nebudem baviť, Sharpovi je v knihe 39, tu 49, narodil sa v roku 1777. Všetko sa prispôsobilo (od scenáru, až po lokácie), len aby bolo možné tento projekt realizovať na televízne obrazovky. Trocha na škodu, že nespracovali poslednú knihu, kde Sharpe v roku 1821 prichádza na ostrov Sv. Heleny, v čase smrti Napoleona. Diel, ktorý neurazí, ani neočarí, jednoducho klasická šablóna sharpeovky, nič viac, nič menej. Červenák spomínal aj rozšírenú verziu, videl som obe verzie. Odporúčam radšej skrátenú verziu, rozšírená verzia neponúka nič dôležité, možno viac súbojov a bozkov. Televízia v pravom čase ukončila sériu, pred nástupom internetu a úpadkom sledovanosti televízneho vysielania. /55%/ Keď som dostal do e-mailu správu, že môj dlhoročný kamarát žijúci v Anglicku videl pred nedávnom tento film na ITV v neskrátenej verzii, napísal mi, ak by som mimo angličtiny mohol napísať niečo aj pre slovensko-českých divákov. Priznám sa, že vlastním pôvodnú sériu 1993-1997 na VHS, aj to len z toho, že bola za nesmierne dobrú cenu. Pri poslednej recenzii z tejto série môžem odporučiť tieto diely: Sharpe´s Enemy (1994), Sharpe´s Sword (1995), Sharpe´s Siege (1996) a Sharpe´s Peril (2008), stoja za vaše peniaze v kolekcii.

    • 15.3.2020  19:54

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ Mal som tú možnosť vidieť túto časť, kedy sa pôvodne vysielala na Netflixe, po 2 mesiacoch mi stále v hlave zostali scény s transformáciou Yen na čarodejnicu, a krvavým súbojom Geralta so zakliatou dcérou Foltesa. Očarovanie mi zostalo len pri spomínaných dvoch scénach. V prvých sériách s nízkym rozpočtom býva problémom mnoho dialóg a málo pohybov. Nanešťastie v tomto diely to nie je týmto prípadom. Z pohľadu dramaturgie alebo spôsobu rozprávania príbehu sa diel konečne ustálil v jasných jednoduchých formách rozprávania príbehu. Geralt alebo Yennefer, oba línie sú výborné, dynamické a nesmierne dôležité. Prvý diel, kde divák nie je zmätený z časových skokov v príbehu. Triss Merigold je v tomto diely trochu na škodu, v knižnej poviedke sa vôbec nespomína, ak by mala nejaké zastúpenie pri kráľovi Foltestovi a jeho zakliatej dcéry. Razantne zvolili nevhodnú herečku Annu Shaffer, na svoj vek vyzerá omnoho staršie, a herecky je iný typ ako sa hodí postavu. Rýchla náhrada po nešťastnom úmrtí pôvodnej herečky Mya-Lecia Naylor, česť jej pamiatke. Áno, chceli niekde uviesť Triss do príbehu, lenže to spravili v nevhodnom čase a diely. Ďalšia fatálna chyba, prečo, z akého dôvodu musela Triss prevziať rolu Velerada, ktorý je kľúčovou postavou v celej poviedke? On spôsobil kliatbu dcéry Foltesta, on bol ten, ktorého princezná zmasakrovala. Mám pocit, že samotný Sapkowski je omnoho lepší scenárista a dramatik, ako samotná scenáristka Lauren Schmidt (hodnotím jej autorské schopnosti, žiadne ľudské atribúty). Nepochopím, čo robia obrázky zo 4. časti, v galérií 3. časti? Tí, ktorí sú citlivejšej povahy budú v šoku z množstva násilníckych a sexuálnych scén. Aj napriek spomínaným nedostatkom je to relatívne solídny diel. +1* za súboj so strigou (réžia, strih, kamera, scenár, CGI) a premena Yennefer, -1* za katastrofálny casting na postavu Triss, a za kompletnú elimináciu postavy Velerada. Za samotný diel. /70%/ Najlepšia časť z prvej série.

    • 8.3.2020  15:05
    Zaklínač (TV seriál) (2019)
    ***

    “Toss a coin to your witcher, to valley of plenty...” Všetko je len o očakávaní. S čím novým prišiel tento seriál? Je vôbec možné natočiť niečo originálne, keď už je všetko „natočené“? Táto verzia je tým, čo seriálu z roku 2002 chýbalo: vizuálne efekty. Plusy tohto seriálu: Za najlepšiu castingovú voľbu považujem herečku na úlohu Ciri- Freya Allan. Toto je presný typ herečky, ktorá sa náramne hodí na túto postavu (neha v tvári, a nekontrolovaná smrť v očiach. Nehovoriac o blonďavých vlasov, ktoré sa stotožňujú s vizuálnou deskripciou knižnej predlohy.) Z Geralta v tejto verzii nespravili tupého zabíjača netvorov. Je samostatne silný charakter aj so svojimi chybami. Bezchybné charaktery stoja za nič. Pôvod Yennefer, ani v hrách nebol tak dobre spracovaný „ľudský príbeh čarodejnice”. Soundtrack: jednoducho nádherná, čo viac k tomu, ani v jednej časti nespadla laťka pod úroveň. Veľmi výrazné sú “Tomorrow I’ll Leave Blaviken For Good”; “The Knight Who Was Taught to Save Dragons” a "Ragamuffin". Vizuálne efekty sú strede medzi dobrým aj zlým prvkom, niekedy boli dobré, niekedy boli doslova katastrofálne. Najmä ako sa Nilfgard dobil do hlavného mesta Cintry. (áno, sú určité momenty kam by mohol CGI posunúť k lepšiemu. Na druhej strane ako spravili vizuálne efekty v 3. časti, kde Geralt bojoval so zakliatou dcérou Foltesa je hodné potlesku.) Miestami bolo CGI tak dominantné, že máte pocit toho, že sa jedná o cut scény zo rovnomennej videohry. Ten, kto videl verziu z roku 2002 si povie: „prosím, lepšie vizuálne efekty.“ Od 4. časti seriálu si všimnete, že svet vizuálnych efektov, a svet reálnych scenérii už nehrá ruka v ruke. Uvediem z časti “Of Banquets, Bastards, and Burials”, kde nájomný vrah so škorpiónom, neviem, čo to je za beštiu naháňa Yennefer a kráľovnu Temerie s dieťaťom, CGI bola nedomyslená a nekvalitná katastrofa. Ani za svätého tomu divák neuverí. Kde je šmrnc tretieho dielu a strigy. Neviem. Mínusy seriálu: scenérie- americké údolia, Kanárske ostrovy vôbec nepripomínajú fantasy, a vôbec už temný stredovek. Pri rozhovore s predstaviteľkou Yennefer, Anya Chalotry ---> https://youtu.be/cFPZ5bsMTSA, herečka prezradila, že sa niektoré časti nakrúcali aj v Budapešti. Aj napriek tomu sa nemení fakt na tom, že sa prostredie musí prispôsobiť námetu (to, že sa 1x alebo 2x vyberú do Poľska, alebo Maďarska, to neznamená, že im divák uverí.) Odporúčam si aspoň námatkovo zoradiť všetky dejové udalosti na základe literárnych predlôh. Z princípu odviedli tvorcovia dobrú remeselnú prácu, typický štandard profesionality audiovizuálneho diela ako takéto. Povestnú laťku skôr pokazili razantné dejové skoky, lacné a umelé frázy, miestami až primitívne repliky. Mimo seriálu, odporúčam hlavne hlavne soundtrack. Seriál má v sebe marketingových hercov- Henry Cavill, a dobré nové alebo aj menej známe tváre ako sú- Anya Chalotra, Freya Allan, MyAnna Buring a Jodhi May. Osobne si myslím, že seriál prejde skutočným testom, až pri druhej sérii. Fajnšmekeri nech zostanú pri hrách, literárnych predlohách alebo audioknihách, pretože tento seriál je pekelným trýznením. Takmer polovica faktov z knižnej predlohy sa nedodržala. Príbeh takéhoto formátu si pýta viac ako 8 častí na jednu sériu.

    • 7.3.2020  20:55

    Recenzia na vyžiadanie. /Vedené 2x/ Na film je potrebné sa pozerať v dvoch rovinách. Príbehová línia a samotné spracovanie filmu. Príbehová línia: aj keď na vás môže obsahová časť nakoľko nechutná, nehynúca láska k druhej osobe, ktorá už nemá nič spoločné s láskou, lenže skôr s emocionálnou poruchou. Samotný príbeh stojí za čas, už len z toho dôvodu, že je totálne jedno v akom časovom období by bol tento námet posadený, stále bude relevantný. Výrazne obraty v príbehú nastanú, kedy sa po prvýkrát pod dlhom čase stretnú Adele a Pinson. V druhej polovici filmu, pri večierku. Odmietnutie zväzku, následné povstanie Adele voči Pinsonovi. V oboch scénach sa razantne mení postoj Adély ku svojmu milovanému. Režisér pomaly a pozorne buduje psychický profil šialene zamilovanej ženy, listy sa hromadia, peniaze ubúdajú, miesta, kde chodila rada, jej teraz spôsobujú trýznenie. Línia spracovania: zaujímavé akým spôsobom naratívu pracuje Truffaut v úvode filmu. V krátkosti sa vysvetlia tie najdôležitejšie informácie celej zápletky príbehu, odkiaľ prichádza Adele (detail na mapu a rozprávač.) V komerčnom formáte sa jednoducho vysvetlí: „Podľa skutočného príbehu.“ Tu sa Truffaut vyhral: „Príbeh Adele H., je naozaj skutočný. Je to o udalostiach, ktoré sa skutočne stali, a o ľuďoch, ktorý naozaj existovali.“ Režisér postavil dva protipóly charakterov oproti sebe. Jeden cynický a chladný, druhá prehnane emotívna a príliš horká. Oh, samozrejme, predsa tak prekrásna Adele sa nemôže zamilovať do nejakého škaredého, spoločensky bezvýznamného človeka. Preto vybrali charizmatického a pohľadného Bruca Robinsona. Herecky bol takmer v každej scéne striedmy, cynický a monotónny. Vy ste mysleli, že to myslím kriticky? Nie, toto presne Truffaut chcel. Takýto postoj charakteru dovádza protikladnú Adele doslova ku šialeným veciam. Otázne je, aký mal tento film kultúrny dopad. V závislosti na kariéru Truffauta? Minimálny, už vtedy bol autorita a nespadol pod svoju úroveň. Na francúzsku novú vlnu? Čiastočný, táto éra filmu sa pomaly skončila. Na kariéru Isabelle Adjani? Veľký, bol to jej prvý významný film. Od tohto momentu si ju začali „požičiavať“, takmer všetci vtedajší autorskí režiséri. Jeden z historických filmov, v ktorých sa priamo na obraze neumiera. Kde pobaví scéna v divadle, na druhej strane sklame odstrihnutý koniec. Aj napriek koncu sa jedná o solídny film s komornou atmosférou, slušným obsadením a relatívne dobrým strihom. V rukách neskúseného režiséra by film spadol s takýmto námetom a časovým datovaním do nechutného gýču. Film určite na viaceré pozretia, divák musím jednoducho dekódovať mnoho skrytých významov. Je to pre fanúšika novej vlny francúzskeho filmu a Isabelle Adjani. /75%/

    • 6.3.2020  20:44

    Recenzia na vyžiadanie /Videné 2x/ “They-don´t-exist”, heslo tohto dielu. Vo fantasy je zvykom, že všetky vedúce postavy ženského zastúpenia sú krásne a večne mladé. Prvý dobrý krok seriál zaznamenal, že sa konečne objasnil pôvod Yennefer. Ako z kníh, tak aj z hier sú diváci zvyknutí, že Yennefer je pohľadná a zvodná žena, tuto je opak. Nepovedali by ste, že má nakrivo ústa, a obrovský hrb za ľavým plecom. Napriek tomu spravili z nej osobu s pocitmi a túžbami, žiadne monštrum, ktoré zahnali do kúta. Dôkaz o tom, že sa pred Geraltom niekto o Yennefer zaujímal. Tvorcovia sa vôbec nebáli ísť do takéhoto risku, a náramne im vyšiel. Možno si položíte otázky: „Prečo vôbec sa spomína nejaká poviedka s faunom/diablom?“ „Kde sa prostredníctvom toho rozvíja príbeh?“ V tom, aká nenávisť panuje medzi ľuďmi a elfami. Tento diel prekvapí ako štáb dokázal jednoducho vysvetliť, v čom spočíva sila čarodejníc (obzvlášť ma bavila scéna, kde sa čarodejnice pokúšali po prvýkrát kontrolovať svoje sily prostredníctvom kvetiny a kameňa, alebo aj chytanie bleskov do sklenených fliaš.) Milo ma prekvapila švédska predstaviteľka Tissaia de Vries, MyAnna Buring so svojím hereckým nadaním, veľkým šarmom a hlasom. S MyoAnnou Buringovou som sa po prvýkrát stretol ako hlas Anny Henrietty v DLC Zaklínača 3: Krv a víno. Oceňujem nápad zapojiť hlasových hercov z hier aj do seriálu. Postprodukčné práce: zatiaľ čo hudba je najkrajším prvkom tejto časti, strih tu pokulháva. Strihači spolu s producentami a režisérom zrejme dostatočne neprispôsobili strih, ktorý by “zhmotniť” realitu do jedného celku. Najviac chaotická strihová skladba je hlavne pri scénach so Ciri. (malá poznámka: taktiež nerešpektovali vnútrozáberový pohyb, alebo štruktúru mizantscén. Mnoho dôležitých vizuálnych prvkov ako boli meče, stany, obilie, krajine, hory sa vytratili, len kvôli dynamickému tempu strihovej skladby. To, čo robí dobré audiovizuálne dielo dobrým sú práve detaily.) Ďalší faktor, ktorí vás bude trochu miasť je saturácia záberov, zjednodušene teplota farieb (často sa v scénach vyskytli zábery, ktoré neboli farebnou škálou rovnaké.) Zostavil som číselnú škálu príbehových línii, ktoré sú svižné a lákavé, ako čísla idú vyššie je to horšie. (1.- najlepšie, 2.- slabšie 3- slabé): 1. Yennefer, 2. Geralt, 3. Ciri. Oproti predchádzajúcej časti je viac konzistentná v oblasti kamery a atmosféry. Vrátim sa ku heslu tohto dielu, tento nemal ani existovať. Všetky časti Yennefer sa mohli nahradiť časťami so Ciri v 1. diely, a všetky scény Ciri z 1. a 2. časti bolo možné presunúť do druhej polovice seriálu. Aj chytľavá pesnička “Toss a coin to your witcher”, s nepodarenou dramaturgiou a strihom spadla do silného gýču. Prečo musia takmer všetci autori nasilu implikovať pesničky s textami. /50 %/

    • 4.3.2020  18:31

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ “Have you ever heard of the curse of the black sun?” („Počul si niekedy o kliatbe čierneho slnka?“) Hneď prvá časť sa vedie v modernom duchu, čo najostrejších nadávok a scén. Energická hudba, boj, krv a nenávisť. S dnešnou dostupnou technológiou je možné tak vierohodne reprodukovať násilie, že vyzerá doslova realisticky. Preto sa bojím, že nastala tá doba, kde sú diváci voči násiliu na plátne doslova rezistentní. Nemôžem si pomôcť, stále počujem ako sa Henry Cavill snaží imitovať hlas Douga Cockla z herných série Zaklínača. Geralta už zo začiatku zobrazujú spoločensky aj výzorovo ako posledného „stokára“ na okraji spoločnosti. Sme na 12. minúte časti, a tvorcovia skáču minimálne o 80 rokov dopredu v knižnej dejovej línii, kde je už Ciri takmer tínedžerka na porovnanie s časom, kedy sa udial masaker v Blavikene. (Áno, na jednej strane museli poukázať od začiatku, kam sa bude uberať spoločný príbeh Ciri a Geralta). Takéto dejové skoky doslova mätú neznalého diváka Witchera. Roztrasená kamera je dnes bohužiaľ v móde, k úprimnosti, tejto časti by omnoho viac prospelo, ak by sa tvorcovia zamerali len na zábery zo statívu. Miestami ma tento spôsob záberov rušil, kde bola atmosféra scén psychologicky horká a vážna. Viac ako polovica replík z dielu nezodpovedá z lexikónového hľadiska danej doby- príliš veľa moderných fráz na fantasy- stredovek. Jeden z tých lepších rozhovorov ponúkajú tvorcovia medzi Stregoborom a Geraltom (odkrýva sa záludnosť čarodeja a deduktívne schopnosti zaklínača). Jednoznačne najlepšou scénou (tempom, strihom, zábermi, réžiou, efektami), je záverečný súboj v Blavikene, kde Geralt dostal svoju nie veľmi obľúbenú prezývku “The Butcher of Blaviken”. Z môjho subjektívneho postrehu bola veľmi dobrá voľba sympatická herečka Emma Appleton v úlohe Renfri (v spôsobe hrania tejto herečky môžete presne očakávať navonok milú a pohľadnú dámu, zvnútra psychicky chorú a zvrátenú beštiu). Renfri je dôkazom toho, že ako spoločnosť dokáže zničiť človeka. Rázne a dynamické herectvo Jodhi May v podaní kráľovnej Calanthé náramne pomohlo tejto postave. Jedným zo znakov dobrých hercov je to, že dokážu intuitívne svojím nadaním posunúť postavu niekam ďalej, aj bez pomoci vedúcich tvorcov. Takmer vždy 1. časti sú ako pomaly sa rozbiehajúci motor 30 ročného auta, a tento toho nie je výnimkou. “Pretty ballads hides bastard´s truth”. 1* navyše za masaker v Blavikene, ten ma nadchol. /45%/

    • 18.11.2019  20:17
    Tina Turner (1993)
    ***

    Recenzia na vyžiadanie. „Lotus je kvetina vyrastajúca z bahna, čím hlbšie je bahno, tým nádhernejší je lotusový kvet.“ Nam myoho renge kyo. Jedna veta, ktorá vystihuje život Tiny Turner. Dlhý boj o svoju autonómiu a slobodu. Na prvý pohľad, keď sa človek pozrie na titulky, som očakával, že, keď sa jedná o Tinu Turner, tak uvidí aspoň jedného člena zo štábu, ktorý by bol zo spolku American Society of… (Cinematography, Editors etc…), bohužiaľ nestalo sa tomu tak. Pri speváčke takéhoto formátu sa očakávali, aby sa podieľali vysoko kvalifikovaný ľudia, píšem o stope. Pozor, nepíšem, že na tomto filme pracovali amatéri, čakal som niečo viac než štandart! Musíte si uvedomiť, že film mal premiéru, kedy Tina Turner bola už celosvetovo slávna speváčka (vo svojich 54. rokov bola aj módnou ikonou), je potrebné zistiť aké boli očakávania publika v roku 1993. Krátky dokument o nakrúcaní filmu --->(https://youtu.be/_gzGOxK-lIg). Spočiatku sa film tiahne striedmym tempom, pokojnejšia atmosféra a autorská hudba Stanleyho Clarkera. Cítite menší príliv melanchólie, a žiadnej depresie. Divák zostane trochu prekvapený, keď zistí, že sa Morfeus (Laurence Fishburne) z postapokalistického sveta preniesol do hráča rock ´n´ roll-u , možno aj lídra kapely. Mnoho, určite aj dnešných biografických snímkov by si malo zobrať príklad z toho filmu, ako správne sformulovať audiovizuálne dielo po dramaturgickej alebo réžijnej stránke. Po niekoľkých reprízach musím konštatovať, že Angela Bassett bola správnou voľbou na stvárnenie tejto postavy. S Tinou má určité vizuálne aj psychologické symetrie. Zo začiatku ako herečka pristupuje k svojím partitúram naivne, postupne prechádza do serióznejších, kritickejších chvíľ, ktoré nezostanú bez škaredého slova, pozor nie vulgarizmov. Stavia sa do pozície utláčanej ženy (s týmto architepom sa dokáže mnoho žien stotožniť, je vrcholne nechutné, ako dokáže nejaký „muž“ siahnuť na ženu bez jej zvolenia). Na celkovom hodnotení sa odzrkadluje aj spomínané skreslenie informácií (pripomínam, že prvých 15. minút doslova nasledovali dejovo-historické fakty). V súvislosti s filmom a faktami tento film vybočuje od reality v týchto bodoch: 1.) Ike Turner nikdy nehral na prvom hite “Rocket 88” 2.) Otcom prvého syna Tiny, Craiga je v skutočnosti saxofonista Raymond Hill 3.) Anna Mae Bullock si zmenila meno na Tina Turner po tom, čo uvidela menovku na obale LP “Ike & Tina Turner“ 4.) Anna Mae a Ike Turner sa vzali až v roku 1962, 2 roky po narodení ich prvého spoločného syna Ronnieho 5) Prvú pódiové vystúpenie Tiny bola spomalená verzia “You Know I Love You” od B. B. Kinga, Ike Turner hral klávesy na pôvodnej nahrávke. 5.) Pokus o samovraždu spáchala Tina v roku 1968, nie v roku 1974 6.) Ike nikdy nepovedal Tine „Ak to nezvládneš, zabijem ťa!“, tento slovný incident sa podľa Tiny nikdy nestal, pretože sa odohral v rovnakom období, keď sa pokúšala spáchať samovraždu, a nebola si toho vedomá. Ike tvrdí, že toto nepovedal, skôr ju posúval k lepším a lepším výsledkom. 7) Incident v Ritz divadle (kde Tina podpísala zmluvu s Capitol Records) Ike nikdy nevyhrožoval Tine pištoľou. Reálne nahrávky na porovnanie s filmovými ukážkami ---> (https://youtu.be/fv34cyTpk4M) /55%/

    • 16.11.2019  16:26
    Hnüs (2019)
    **

    „V diaľke sme videli prostitútky, keď sme prilši bližšie zistili sme, že sú to Mötley Crüe.” James Hetfield, Metallica. Posledné dva roky sa nesú vo vlne biografických snímkov Bohemian Rhapsody, The Lords of Chaos, Rocketman. Členovia kapely Mötley Crüe sú viac slávnejší svojími osobnými príbehmi (Nikki Sixx- svoje heroínové zájazdy, Tommy Lee- jeho turbulentný vzťah s Pamelou Anderson, Vince Neil- najväčšia „Cassanova“ 80. rokov americké hudobného priemyslu, Mick Mars- a jeho problémy z Bechterevovou chorobou, pomaly sa vám chrbtica rozpadá). Prvú dobrú vec, ktorú si všimnete na filme je výborne usporiadaná dramaturgia, plynulé prechádzanie histórie kapely (nie je to natlačené a ani uponáhľané, na druhej strane prišlo patetické, alebo prehnane vtierajúc sa divákovi). Znova a znova skreslenie historických faktov (napríklad, že sa spevákovi Vince Nielovi narodila dcéra v čase kedy odišiel z kapely v roku 1991). Mrzí ma, že nespomenuli vo filme vystúpenie z U. S. festivalu z roku 1983, ktoré bolo prvým veľkým vystúpením tejto kapely (https://youtu.be/-1GQp3ZbjhI) Alebo ďalším dôležitým koncertom bolo z Moscow Peace Festival 1989 (https://youtu.be/aZqnS6yssjE). Človek sa dostáva do „tvorivého procesu“, do úvodzoviek, pretože považovať hudbu Mötley Crüe za geniálnu, to je ako zabiť niekoho, zločin najhoršieho stupňa (jediné dva albumy, ktoré stojí za to mať vo svojej zbierke sú “Shout At The Devil” a “Dr. Feelgood”) Na prvý pohľad sa môže zdať sa jedná o neznámy kasting, relatívne dobrí herci/niektorí neherci boli vybraní na svoje postavy. Najlepší kasting aký spravili, bolo obsadenie Machine Gun Kellyho do úlohy Tommy Leeho a Rebeky Graf za herečku Heather Lockear. Problémom sú znova tie zaužívané postupy (som feťák, a idem sa liečiť), prvoplánové texty "Mötley Crüe is going to herab", užívame si tour- chlastáme do nemoty a samé striptérky. Mätúce sú viaceré voiceovery členov kapely, v jednom momente sa divák sústredí na Nikkiho, potom na Micka, a následne na Tommy. Film nazvali „Hnusom“ a toto slovo ho dokonale vystihuje (má zopár svetlých momentov, inak viac ako dve hviezdy si nezaslúži). Nikkii Sixx je možno líderom kapely, najlepším muzikantom je práve Mick Mars (to akým štýlom vytvára riffy a sóla, plynule prechádza medzi dvoma svetmi, potom ako drží správne tempo pri koncertoch) XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS. Videné v kine, xkrát na internete. /35%/

    • 24.10.2019  20:21

    Recenzia na vyžiadanie. “You were great, thanks for having us, it was really generous. I thought it was neat, I´m really neat.” Kevin Costner Madonne. Pred samotným dokumentom, a čítaním tejto recenzie vám odporúčam si pozrieť tento rozhovor → (https://youtu.be/o6MbrPGog1E), potom následne pristupujte ku obom veciach. Pri koncerte Yokohame som okomentoval, že v tomto období bola Madonna už značkou. Tým pádom si mohla dovoliť natočiť takýto dokument. Ak ju tento dokument ešte viac spopularizoval? Áno! Či viac naštvala konzervativcov Ameriky, Európy alebo Ázie? Áno! Existuje jeden zásadný faktor, na to, aby vznikol dobrý audiovizuálny film. Nepostačia vám len dobré nápady, samotná interpretácia je o chlp podstatnejšia (pretože práve spracovaním sa dielo kreuje do svoje finálnej podoby) za to, aký kvalitný je/nie je snímok zodpovedá režisér. Jedna veľká škoda, že túto „zakázku“, nezobral David Fincher (a to si zoberte, že Fincher je pri nakrúcaní doslova diktátor a Madonna ako producent so svojimi „agresívnymi nápadmi“ naozaj neviem, čo by sa vtedy mohlo stať, pretože v Hollywoode má hlavné slovo producent) Práve táto interpretácia (jednotlivé štýly zobrazovania nápadov) robí tento dokument ťažko stráviteľným. Nie kvôli svojim odvážnym, osvieteneckým, miestami kontroverzným spôsobmi zobrazovania tém homosexuálnej, transexuálnej orientácie, alebo homofóbii. Tí, ktorí si pamätajú 80. roky, zistili aj z rozhovorov, že Madonna má svojskú, tvrdohlavú a potrhlú povahu (nie je to útočná kritika), svojím zmýšľaním bola Madonna 20 rokov dopredu. Dnes už takéto veci nie sú tabu, a hovorí sa o nich otvorene, to je fakt. To, že sa chcela vyjadriť o týchto veciach, nie je problém, na to, má každý občan demokratického systému právo. (niektorí to radi označia za „morálne bahno“ ako LGBT, alebo homofóbiu) Povedzme, že, ak by sa tento dokument premietal na Československu v 91. roku, nedostal by príliš veľa úspech a ľuďom by prišlo zle. Chýba mi tam serióznosť (určite pri čiernobielych sekvenciách, výnimkou je scéna, kde sa Madonna zastavila pri hrobe svojej matky, tá ma dostala), svižnejšie sú koncertné klipy (tie bez výhrady zbožňujem, aj kvôli tomu, že Madona bola vtedy jednou z najkrajších a talentovaných žien na planéte) tento avantgardný štýl kamery, či strihu vôbec nesadol. V tomto dokumente by som uvítal, to ako sa Madonna pripravuje na koncert, ako cvičí spolu s doprovodnými speváčkami, ako precvičuje tance, ako spolupracuje s hudobným režisérom. Možno by to bolo lepšie, ak by sa viac tvorcovia viac pohĺtili do samotnej predprodukcie turné (výber muzikantov, casting tanečníkov, návrhy kostýmov, možno aj hlbší význam setlistu). O tom, že ako zakrývala chorobu hlasiviek, tým, že nemohla rozprávať, a za ňu vybavovala všetky veci asistentka bola posledná kvapka tolerancia. To ako keby si sama podávala facky. Pre človeka, ktorý sa zaujíma o popovú kultúru, a je vyslovene zvyknutý na komerčný formát je tento dokument povinnosťou. Mával som otázky ako to ja vnímam: Osobne by som sa dokázal bez tohto dokumentu zaobísť. Pre fanúšika Madonny odporúčam, a zabudnite, že po dramaturgickej stránke je to katastrofa. Zistíte, že Madonna za svoju slávu, bohatstvo, a miestočko v histórii popu zaplatila osobným nešťastím, dlhodobou túžbou nájsť životného partnera a otca jej dieťaťa. /35%/

    • 19.10.2019  18:25

    Recenzia na vyžiadanie. "First of all, I´m thirsty, second of all, I´m horny.” Keď sa takto vyjadrí speváčka na koncerte, tak zažijete zrejme čokoľvek! Ku tomuto koncerte je najlepšie pristupovať, ako poznamenala Madonna sama: „To všetko na seba nadväzuje, je to cesta, nemôžeš očakávať koniec, keď si ešte len na začiatku. Je to očista.” Samotný koncert:----> (https://youtu.be/WRlQsHq5P6A) Blonde Ambition tour sa nezameniteľne zapísalo do histórie popovej hudby. Z Madonny sa nestala už len módna ikona (všemožné módne a mainstreamové magazíny ju pretláčali na predné strany čísel) bola už značkou. Módny návrhári sa mali pretrhať, ktorý bude ten šťastlivec, aby jej mohol navrhnúť kostými. Hudobní žurnalisti obzvlášť zbystrili svoje zmysly, keď sa 31-ročná Madonna Ciccone chystá na turné. Toto nemá žiaden úchylný alebo provokatívny zámer, Madonna na tomto koncerte vyzerá neuveriteľne nádherné (najmä pri časti, kde spieva pesničky zo soundtracku I´m Breathless). O jej rozumne vytvorenom make-up môžete poďakovať Joanne Gair. Na jej vystupovaní je trochu cítiť psychickú frustráciu, z náročného turné, vystupovania, rozvodu s hercom Seanom Peanom, ťarchou samotného života a hudobného priemyslu. Vysvetlím vám ešte jednu dôležitú funkciu- hudobný režisér. Na turné (celkovo v hudobnej produkcii, pokoj všeobecné generalizovanie) vytvára hudobné aranžmány na živé vystúpenia, dozerá a usporiadáva zvukové skúšky, vyberá muzikantov do kapely, koordinuje doprovodné speváčky. Je to most medzi sólovým umelcom a kapelou, interpretuje kapele všetky požiadavky umelca (niekedy sa musí doslova pobiť s ľudským egom). Na tomto turné bol Jai Winding (druhý klávesák, na tomto koncerte ho môžete vidieť na ľavej strane pódia za doprovodnými speváčkami). Omnoho viac prispel so svojími aranžmánmi Patrick Leonard, ktorý bol hudobným režisérom na predchádzajúcich 2 túrach. Netvrdím, že Jai spravil vrcholne zlú prácu, jednoducho príliš to smrdí prehnanou komerciou oproti starším koncertom. Pri viacerých rozhovoroch sa Madonna vyjadrila, že nie je najlepšou speváčkou a tanečníčkou. Na tomto turné dokázala posunúť svoj tanec ešte o úroveň vyššie (najlepšiu časť očakávajte pri jazzovej/big band sekcii, kde Madonna hrá pesničky zo soundtracku: I´m Breathless (Music From And Inspired By The Film Dick Tracy). Tento koncert rozdelím na dva tábory (nimi sa riaďte)- 1) hudobne a tanečne prevedené na výbornú: “Express Yourself” (obe doprovodné speváčky Donna aj Nikki sú vynikajúce zohrané s Madonnou), “Open Your Heart” (z tejto mi nabehla husia koža), “Where's The Party”, "Like A Prayer", “Live To Tell”, “Oh Father”, “Papa Don't Preach”, “Sooner or Late”, “Hanky Panky”, “Material Girl”, “Vouge” a “Keep It Together”. Miestami môžete očakávať naozaj excesívne a kontroverzné zobrazovanie pesničiek (sám som bol prekvapený, akým štýlom bola interpretovaná a aranžovaná “Like A Virgin”) Tisíckrát počúvaný príbeh o tom, ako sa Madonna takýmto štýlom vyjadruje. Vždy to vec vkusu, osobne som veľmi ťažko strávil “Like A Virgin” alebo ”Cheerish”. 2) Kde hudobný kritik krúti hlavou, ako si to mohla dovoliť (jednak tempo kapely bolo príliš rýchle a spevácky slabšie) “Causing A Commotion”, “Like A Virgin”, “Cheerish”, “Into The Groove” a “Holiday”. To, čo počujete na začiatku niektorých skladieb, a niež by muzikanti/speváčky niečo robili, tento element sa nazýva sample (dodatočné zvuky štúdiových nahrávok, ktoré sa vysielajú priamo z mixažného pultu). Áno, Madonna si dovolila toto použiť pri tanci ku pesničke “Now I'm Following You”, mimochodo spoločný tanec Madonny a Dicka Tracyho je nádherný. Obraz by si jednoznačne zaslúžil remaster, predovšetkým colorizing a grading. Čo je podstatnejšie, že zvuk je vynikajúci (počujete všetko krásne a zreteľne- rytmická gitara, bicie, basa, perkusie, oboch klávesákov) Pesničky z jej vtedajšieho LP- "Like A Prayer" zneli spevne na tomto koncerte veľmi dobre. Osobne si myslím, že vrchol svojich speváckych síl Madonna zaznamenala na "True Blue" a "I´m Breathless". Ak si chcete stiahnúť tento ikonický koncert--> (https://uloz.to/file/hYF9vKwsppmP/madonna-blond-ambition-japan-tour-90-yokohama-hd-gmsdotwadm4-mkv). Podarilo sa mi získať obrazový materiál z laserdiscu, kvalita síce nie je najlepšie, tak hádam vám tento link postačí (nájdete tam, ako vyzerá vydanie)--> (https://obscuremmo.wordpress.com/2019/10/19/madonna-blond-ambition-japan-tour-90/) Je to viac, než normálny koncert, kde sa muzikanti postavia a odohrajú si svoje (je tu show, zložitá choreografia, precízne tance a vizionárstvo). Oproti Who´s That Girl: Live In Japan je to hudobne chudobnejšie, chýbajú mi tam gitarové sóla. Na obecenstve môžete vidieť, že ju Japonsko má veľmi rád. 4 naozaj silne zaslúžené hviezdy. /80%/

    • 9.10.2019  20:52
    Blade Runner (1982)
    ****

    Recenzia na vyžiadanie. “This was not called execution. It was called retirement.” Nazývať tento film akčným, by bolo doslova nehorázne. Diváci v tom roku 1982 očakávali niečo akčné a rýchle. Tento film bol skôr pravým opakom toho, čo by očakávali diváci od zaužívanej šablóny, alebo značky ako Ridley Scott. Musíte chápať, že tento film bol uvedený do kín po slávnom Votrelcovi 1 (všetci filmový fanúšikovia vedia, ako tento film spôsobil „výbuch“) Mnoho prvkov čerpá zo štylistickej formy filmu Noir (underground, špinavosť, presadzovanie vnútorných myšlienkových postupov protagonistu- hlavného herca Forda, jeho postava spĺňa určité determinanty hlavného herca Noir- alkoholik, depresívny človek /film si stavia aj zdôraznenie depresií Deckarda/, policajt/vyšetrovateľ pre nejakú organizáciu alebo právny systém). Pozor tento film nevykresľuje budúcnosť, ako katastrofu zamorenú vírusmi. Poukazuje, alebo varuje na možné následky nášho morálneho zaobchádzania, jednak s planétou, alebo medziľudskými vzťahmi. Disponuje silnými náboženskými odkazmi (prepichnutie dlane- Ježiš Kristus, holubica- symbolika mieru). Existencionalistické prvky (vyvolať strach u Deckarda, do akej miery je človek človekom, a nie len robotická verzia). Hodnotenie FINAL cut/ 2007 Warner Bros., ten si môžete stiahnuť tu---> (https://uloz.to/file/GZkJ8tDJFUVX/blade-runner-1982-final-cut-1080p-brrip-x264-cze-eng-taltoska21-mkv): Ak by som mal byť k vám úprimný, existuje toľko verzií filmu, že doslova pletú diváka, ktorá je tá práva (tú klasickú 113 minútovú, teatrálna 1982), U.S. theatrical version (s voiceover Deckarda), samotná režisérska verzia z roku 2007 (na nej mal Ridley Scott kompletnú kontrolu) má 2 hodiny. Táto verzia je najlepšia (neobsahuje vnútorné monológy, vystrihnuté dôležité scény- kompletnú sekvenciu sna s jednorožcom) Námet a základná myšlienka vyzretá rokmi v hlave režiséra, obohatená vplyvmi májskej kultúry (dve pyramídy v úvodnej časti filmu), svojská atmosféra nadobudla nový stupeň (aj po toľkých rokoch nestratil na svojej iskre). Remastrovaná verzia ponúka väčšiu čistotu filmového obrazu, viac kontrastu a živšie farby. Ďalším dôležitým aspektom v tomto film je skladateľ Vangelis (jeho špecifický rukopis hudby dodal filmu tú pravú atmosféru, ktorú si žiadal). Sú rôzne typológie publika. Čo prináša tento film klasickému konzumentovi (za takéto hrubé zovšeobecnenie sa ospravedlňujem, pretože si túto recenziu môže prečítať ktokoľvek): Futuristický film z iného pohľadu. Majú možnosť nahliadnuť na kultový film, ktorý má v sebe odkazy tém ako životné prostredie, význam náboženstva, bytie samotné, zmysel života. Opojná hudba Vangelisa (upokojujúce zbory, azijský orientovaná hudba v strede filmu, špecifické narábanie a aranžovanie syntetizátorov) Nároční diváci: Sú tam viditeľné filmárske chyby, ktoré vznikli najmä „vďaka“ nekonečnými ťahaniciam s producentami, a ich zásahmi. Môžu byť oslovený týmto filmom, kvôli svojej nadčasovosti, prevratným filmárskym postupom. Svojským pojatím hudby Vangelisa. Následný rozbor samotného diel, šprtať sa v tom, prečo je to tak, aké sú jeho dôvody, prečo je tak kamera, prečo toto, prečo tamto, je tisíc dôvodov. Sequel tohto filmu by som fajnšmekerov neodporúčam kvôli abscencii iskry pôvodnej myšlienky. Jedna vec je istá, že tento film sa neodmysliteľne zapísal do histórie, dávať mu tri hviezdy by bolo nefér, kvôli prepracovanosti námetu, vízii mizantscén (filmového priestoru), Ridleyho drastický perfekcionizmus. Vyzerá ako sci-fi, u divákov z Ameriky sa javí ako lacný akčný film, no svojom vnútri sa zaoberá naozaj vážnymi a aktuálnymi problémami. Filmy ako Piaty Element /1997, r.: Luc Besson, vyzerá ako dieťa v škôlke. Každý jeden dobrý film vás donúti rozmýšľať, a tento na zamyslenie určite je. Niekto sa zaujíma o tom, prečo mal tento film v roku 1982 tak katastrofálny ohlas zo strany publika a verejnej kritiky (v tom, že tieto veci ako morálne „bahno“- zaobchádzania s prírodou, umelá inteligencia, neľudské hnanie ľudí ku väčšej produktivite, to všetko bolo ešte len v plienkach). V českom dabingu chýbajú sekundárne zvuky hlasov (napríklad v úvodnej scéne môžete počuť hlas dabéra a v pozadí počuť anglicky hovoriace oznámenia, v českom dabingu to nemá zmysel, radšej siahnite po titulkoch). O takejto výpovednej hodnote filmu hovorí aj osobnosť samotného režiséra. Opakovaným pozeraním tohto filmu sa vám viac otvorí. Čím viac tento film bude starším, tým viac bude aktuálnejším, koľko filmárov by si prialo mať takýto film vo svojej filmografii, že? Nadčasový a kultový film. /80%/

    • 5.10.2019  16:15

    Recenzia na vyžiadanie. Najlepším prvkom tohto snímku je animované intro. Chválim na začiatku malú invenciu a kreativitu. A čo zvyšok filmu? Zaužívané dramaturgické postupy, v 80. rokoch zrejme "ikonický" (najmä kvôli Madonne) film, miestami príliš patetický, sebestredný, nevýrazná (počkať, nie vtedy, stále to pretrváva dodnes) a typická Hollywoodská produkcia. Film sa viac sústredí na príbeh samotný, ako na odkaz určitého filozofického alebo morálneho posolstva. Zápletka jednoduchá, na štandart komerčnej sféry filmu: značne stereotypná (o tom, že niektoré významné firmy majú svojich mecenášov z akýchsi mafií, takých nápadov už bolo.) Tvrdo pracujúci chlapík, ktorý sa má oženiť s dcérou vplyvného človeka (otecka, vlastníka veľkej firmy), nakoniec sa zachráni v poslednej chvíli a odíde s druhou. Pre fanúšikov tejto speváčky je tento film povinnosťou, samozrejme že Madonnu to vyzdvihlo do stratosféry popularity. Preukázala, že nie je len speváčkou sladkých popových pesničiek, že zasahuje aj do herectva. Zo subjektívneho pohľadu sú omnoho a OMNOHO lepšie herečky (myslím, že ona to dobre vie), plus jej intonancia, a dramatizovanie replík bolo miestami laické (a little bit cringe for my taste, but never the less, when you love her, you don´t give a thing about those critical notes, right?). Madonne viac sadnú tieto potrhlé svojrázne postavy, než milujúce nežné postavy, viď. Šanghajské prekvapenie (jej výkon bola jediná vec, ktorá ma dokázala rozosmiať, dokonca ako si aj stepovala v malej bielej sukni---> https://youtu.be/R6nZpcweYXw). Nakrúcanie filmu prebehlo v októbri 1986, nahrávanie soundtracku v decembri 1986. Zo spomínaného soundtracku stoja pesničky ako "Who´s That Girl", "The Look Of Love", "Causing A Commotion", "Can´t stop" za váš posluch na LP: Nemecké vydanie: 0 7599-25611-1, Matrix/ Side: R/S Alsdorf 925611-1-A2 20. Choďte prosím vás na discog.com, a nájdite si vydanie. /35%/

    • 5.10.2019  10:50
    Sharpovo Waterloo (TV film) (1997)
    ***

    Recenzia na vyžiadanie. “Your battalion, Mr. Sharpe..now go on, they won´t stand”. /Videné 3x/ Scenár: Charles Wood. Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Po prvýkrát na televíznej obrazovke môžeme vidieť Vojvodkyňu z Wellingtonu. Sharpeov Waterloo si akýmsi “klasickým zakončením” série. Jednoznačné sa jedná o najviac výpravný diel. Nesústredí sa na len jednu lokáciu (aj keď druhá polovica filmu dominuje spomínanej bitke). Z televíznej produkcie príliš epické zobrazenie tejto významnej a krvilačnej bitky neočakávajte. Namiesto celoplošného zobrazovania boja (ako to bolo napríklad vo verzii Waterloo/Ватерлоо z roku 1970, réžia: Sergej Bondarčuk) sa režisér Tom Glegg sústredil na obliehanie farmy Château d'Hougoumont, ktorá bola kľúčovým bodom celej historickej udalosti. Koniec koncov nakoľko dostala produkcia financií, dokázala dotiahnúť produkt do uspokojivého konca. V niektorých momentov prevládali veľmi stereotypné repliky, a zaužívané postupy dramaturgie (dobrý-zlý, morálne postavenie chudobný-bohatý). Je až zarážajúce ako stereotyp pomohol ku zobrazeniu Princa z Orange (vladár, ktorému postavenie zaručil jeho pôvod, než jeho schopnosti- v tejto časti spoznáte, že nie sú najlepšie). Iného herca ako Paula Bettanyho si nedokážete predstaviť na túto úlohu. Vo Waterloo sa vyriešia všetky problémami postáv, ktoré ste spoznali (nevera Sharpeovej manželky, absencia slávnej družiny, nehorázne zaobchádzanie vyšších spoločenských tried s tými nižšími.) „Posledný“ diel by som odporúčal pozrieť už len z tohto dôvodu, že sa jedna o koniec tej dobrej časti série. /55%/ Nasledujúce filmy z roku 2006 a 2008 nemajú v sebe už tú povestnú atmosféru, ani dobrodružné príbehy jeho družiny. Samotné filmy ako Sharpeova spravodlivosť a Sharpeova odplata sú filmy, ktoré si nezaslúžia samostatné komentáre, pretože sa v nich okrem 1 alebo 2 svetlých momentov nenachádza nič prevratné. /Videné 2x/ Sharpeova spravodlivosť.. najmenej príťažlivý a vôbec nezáživný príbeh toho, ako Sharpe sa musí vysporiadať so skupinou zbúrencov proti systému (v tomto môžeme vidieť, že Sharpe je len časťou veľkého celku). „Pozitívnym prvkom“ časti je aj to, že odkrýva niekedy aj snobskú povahu anglického parlamentu a systém riadenia krajiny. V tomto diely sa diváka dostáva bližšie do rodinných pomerov Sharpera (ohľadom jeho matky aj svojrázneho brata). Obzvlášť mrazivý rozhovor očakávajte od manželov Sharpeovcov. Pani Sharpeova takto nechutne podotkla, ako vníma Richarda (Dicka): “Your´re a radic. An embarrassment, worse you´re an animal. All you can do is kill. Doesn´t has to have sword in his hand to be a man. I thank God for the day he saved me from you. He´s a 100 times man you ever were. He knows how to talk, he knows how to live and he knows how to love. You mother was a w***e, you were born in the gutter.. and that is where you still belong.” V preklade: „Si radikál, hanba, nie, niečo horšie: zviera! Jediné, čo dokážeš je zabíjať. On nepotrebuje mať meč v ruke, aby z neho bol muž. Ďakujem Bohu za deň, kedy ma zachránil od teba. Je 100 razy lepším mužov ako kedysi bol ty. Vie ako sa má rozprávať, vie ako žiť, a hlavne vie ako milovať. Tvoja matka bola pobehlica, a narodil si sa v stoke, a tam aj stále patríš.“ Celý rozhovor si môžete pozrieť sem ----> https://youtu.be/3SbzlW9KvXI. Najlepšími aspektmi sú: herecký výkon Abigail Cruttenden (z celej série jej najlepší počin) a hudba Dominica Muldowneyho. /Videné 2x/ Sharpeova odplata by som vám odporúčal len z jediného dôvodu sa dozvedieť ako skončí postava Majora Duca. Táto kritika nie je namierená voči osobnostným charakterom jednotlivých tvorcov, alebo cieľom bolo kritizovať akú povahu má tá daná osoba.

    • 5.10.2019  10:27
    Joker (2019)
    **

    Tento film je presný dôkazom toho, že geniálny výkon hlavného herca nespraví film výborným. Ako začiatok príbehovej línie Jokera dostačujúci. Samostatná filmová jednotka bohužiaľ NIE, hlavne z dôvodu dramaturgickej nejednoznačnosti- spôsob zobrazenia psychologického profilu protagonistu, záberové napájanie a samotný strih (zjednodušene pre lajkov „nie je v tom poriadok“). Niektorí budú tvrdiť, že je to čistokrvný blockbuster, nah. Prevládajú tu témy spoločenských tried (bohatí a chudobní, aké majú výhody práve tí zámožnejší), rodinné vzťahy, klamstvo, nedôvera, alebo nepochopenie jedincov, ktorý chceli mať vo svojom živote trocha nehy a lásky. V svojej podstate sa zaoberá dnes aktuálnymi problémami. Prvá polovica veľmi rozťahaná (pomalý štart a zdĺhavé načrtnutie zápletky). Druhá polovica cringe, dnešná kinematografia už ponúka priame zobrazovania násilia- napríklad vystreľovanie mozgov v priamom prenose, alebo zapichovanie nožníc do oka človeka. Prosím vás, nezačínajte porovnávať výkon Joaquina Phoenixa a zosnulého Heatha Ledgera (dvaja odlišní herci, a obaja sú v tom dobrí). Mám pocit, že dnešné filmy sa bez spomalených záberov nedokážu zaobísť na to, aby navnadili vážnu atmosféru. Videné v kine Cimenax. /45%/

    • 29.8.2019  22:56

    Hollywood. Má zmysel sa hnevať nad zámerom tvorby alebo presnej šablóny filmov mainstreamovej produkcie? Nie. A prečo? Hollywood zostane Hollywoodom, a s tým nič nespravíte. Ak nechcete znášať tie určené formuly a postupy, tak ich nepozerajte. Quentin vdýchol nový život Hollywoodu, tým, že aj natiahol svoju ruku do minulosti, a nakrúca filmy podobným štýlom, ako to robili tie najväčšie esá Hollywoodu. Prvým úspechom je herecké obsadenie, nepíšem, žeby pravý filmový fanúšik šiel do kolien z Brada Pitta (v každom filme čo hrá je monotónny a striedmy), práve tými kladmi sú Al Pacino, Dakota Fanning a Margot Robbie. Ďalším úspechom filmu je dostatočný priestor postáv v príbehu. Hneď od začiatku dostanete presný pocit toho, kto bude vo filme hádzať tie najlepšie kostky. Pri tomto filme Vás prevedie do starých čias, kedy sa dalo do určitej miery veriť produktom masovej kultúry (pre upresnenie masovej zábavy). Niekedy mávam pocit, že prečo sa Quentin nenarodil o 20- 30 rokov skoršie, aby mohol tvoriť naozaj v tej poslednej slávnej ére Hollywoodu. Margot Robbie sa týmto filmom párve stala nesmrteľnou. S týmito frázami a nálepkovaním treba zaobchádzať naozaj opatrne, no pri Margot Robbie si to nemôžem odpustiť. Pri nej je potrebné NAOZAJ spraviť výnimku. Ako mali hviezdne úlohy Audrey Herpburn (Raňajky u Tiffanyho), Kim Novak (Vertigo), Florence Pugh (Slnovrat) alebo Elizabeth Taylor (Cleopatra), tak Margot sa zapísala aj hraním Sharon Tate (dopočul som sa, že Sharon mala pôvodne hrať Jennifer Connely, to by bola poriadna strela do prázdna, neviem či by Quentin nedostal porážku kvôli hereckému výkonu Jennifer). Rád by som si vypočul reakciu Romana Polanského na tento film (úzko spojovaná osobnosť s týmto obdobím, túto hrá len druhé husle). Aj po tomto filme mám pocit, že Historky z podsvetia zostane tým najlepším filmom Quentina Tarantita, aj keď musíte sami uznať, že od 1994 ubehol Quentin poriadnu diaľku, jednak ako režisér a dramaturg. Po tomto filme sa nedivím Quentinovi prečo chce skončiť s kariérou, neviem si predstaviť s čím novým by prišiel na ďalšom filme. Problémom samotného filmu je jeho dramaturgická nesúrodosť, jednotlivé príbehy sú skvelé, bohužiaľ ako celok nepôsobí celistvo. Scény s Bradom Pittom vás pobavia, s Margot Robbie potešia, s Leonardom sklamú a unudia. Subjektívnym hodnotením: mierne sklamanie, napriek vynikajúcemu scenáru sa prevedenie filmu nepodarilo tak dobre, ako by ste čakali u Tarantina. /60%/ Tak či onak, o tomto filme sa bude ešte hovoriť to si buďte istí. Objektívne si zaslúži Tarantino 1+ navyše za obrovskú profesionalitu, kreativitu a návrat k starým dobrým koreňom filmárčiny. Ak toto je posledným filmom tohto pána, je to slušná rozlúčka, film bohužiaľ príde o velikána. Prajem krásny filmový zážitok. Videné v kine + na internete 3x. /85%/

    • 7.8.2019  22:33
    Sharpova mise (TV film) (1996)
    ***

    “This Major Sharpe… One of our most aaa.. Well, one of our officers.” Recenzia na vyžiadanie. /Videné 4x/ Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Eoghan Harris. Klasická zostava výrobného štábu po 2. Neskoršie diely po roku 1994 už nemajú v sebe toľko introspektívy a boja s tým, čo znamená byť gentlemanov. "Not everybody born is the stable is a horse." Nikdy nezabúdaj na to, odkiaľ si prišiel. Aj tento diel poukazuje na to, že malá čiastka spravodlivosti vo svete ranného 19. storočia existovala, a kde človek ako Pyecroft za svoj výzor odstrčený na okraj spoločnosti si zaslúžil byť milovaným. Excentrická a zvláštna postava pána Shellingtona znamená pre Jane prvým testom vernosti voči svojmu manželovi. Predstaviteľ Sharpa znova predvádza o trochu lepší výkon ako býva jeho štandardom série. Na prekvapenie Jason Salkey to zahral najlepšie v tomto diely, mimochodom herec disponuje krásnym zvukomalebným hlasom. V tejto časti jeho postava dostala konečne vytúžený priestor. Sám Sean Bean okomentoval celú túto sériu, že tvorcom nejde o to, aby vytvorili umelecky prevratné diela. V čo najdôstojnejšej miere prebrať novelu, a takýmto prístupom ku tejto televíznej filmovej sérii pristupujte. Skôr chcú ukázať jednoduché hodnotné príbehy. Uvedomiť, že REÁLNA vojna, nie sú špionážne romány, realita je taká, že kde zlyhala diplomacia, tam sa zbrojilo. Ako spojiť historického experta do herca Richarda Rutherforda-Moora (v Sharpeových dieloch má fúzy po stranách, a má čapicu 95. regimentu) takto: „Nemusí nič hovoriť, stačí, že len behá a strieľa.“ Pekný nápad takto spojiť neherca a experta, tak aby nepobehoval pri nakrúcaní a nenudil sa. Jane sa nepáči postoj Sharpa v spoločnosti a armáde, toto je len začiatok konca týchto dvoch! Ich vzájomná nenávisť sa v plnom svetle ukáže až v nasledujúcich dieloch. Ak by ste mali záujem, tak si pozrite samotný priebeh nakrúcania od spoločnosti ITV (na tejto stanici pôvodne premiérovala séria) tu: -----> (https://youtu.be/oQJs_sId_Tw) Aké dobré vidieť, že aj napriek tvrdej robote, nestratili dobrú náladu. Napríklad ako herec Daragh O'Malley podáva cigaretu Seanovi Beanovi, ako keby sa nič nedialo. Predstavte si tú situáciu, ste v obchode so VHS (VHS sú predchodcami DVD, boli podlhovasté a boli pekne tučné. Je škoda, že ľudia mladšej generácie zabudli) ak by som predavač, a nechcel vás obrať o hromadu peňazí, tak by som vám poradil ako si vybrať diely: Sharpe Sword (za najlepšiu časť z celej série) 2) Sharpe Enemy (za prepracovanosť a rozmanitosť postáv, výborný humor) 3) Sharpe Siege (za najlepšie vyzretú časť celej série, herecké výkony každého zučastneného) 4) Sharpe Mission (kombinovanie sveta poteiky a urpútnej reality) 5) Sharpe Rifles (za najlepší soundtrack zo všetkých častí) 6) Sharpe Waterloo (ak chce divák vidieť ukončenie série) “I´m stupid silly snob, could you forgive me?” Od predchádzajúceho dielu slabší, podpriemer to určite nie je! /60%/

    • 7.8.2019  21:24
    Sharpovo obléhání (TV film) (1996)
    ****

    Recenzia na vyžiadanie. /Videné 8x/ Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Eoghan Harris Klasická zostava výrobného štábu sa vracia. Vracia sa nebezpečná postava Major Ducos. Zo všetkých dielov, v ktorých stvárnil Féodor Atkine túto postavu, práve v tomto diely hrá najlepšie. Nie, že by nejakým spôsobom v predchádzajúcich dieloch zaostával. Tu dotiahol svoje remeslo na výbornú (zapamätajte si: nič nie je dokonalé!). To, ako sa filmové spracovanie, odkláňa od knižnej predlohy je častým problémom. Predsa Major Duco zomrel pri Sharpeovej cti, záhadne ožil pri Sharpeovom Obliehaní. Sharpe sa oženil. Film sprevádza chladný vizuál, dobré herectvo a premakanú záverečnú bitku (neskutočná bolesť postihla vojakov zo smršti popolu ustríc). Zas a znova tu máme prekrútené fakty od bibliografického podkladu: 1) Ako sa sa začína novela. Sharpe a Jane sú už v manželskom zväzku. Vo filme je scéna svadby, hneď na začiatku. 2) Major generál Ross Michael Hogan zomiera na horúčku, vo filme stále žije. 3) Vo filme je prezentovaný plukovník Bampfylde, v novele kapitánom lode. (Pre informáciu, eqvivalent plukovníka v námorníctve je kapitán) 4) Sestra a matka Comte de Maquerre (Francúz s dlhými hnedými vlasmi) sa v novele neobjavujú 5) Jane ako je vo filme, netrpí tvrdou horúčkou, v novele má skôr nádchu. Veľmi podarený diel, s prepracovanými bojovými scénami, zložitou zápletkou, vtesnaný rôznymi intrigami. Posledná dobrá časť zo série Sharpe. /75%/

<< předchozí 1 2 3 4 5 9 12 16