1mArc0

Recenzia na vyžiadanie /Videné 2x/ “They-don´t-exist”, heslo tohto dielu. Vo fantasy je zvykom, že všetky vedúce postavy ženského zastúpenia sú krásne a večne mladé. Prvý dobrý krok seriál zaznamenal, že sa konečne objasnil pôvod Yennefer. Ako z kníh, tak aj z hier sú diváci zvyknutí, že Yennefer je pohľadná a zvodná žena, tuto je opak. Nepovedali by ste, že má nakrivo ústa, a obrovský hrb za ľavým plecom. Napriek tomu spravili z nej osobu s pocitmi a túžbami, žiadne monštrum, ktoré zahnali do kúta. Dôkaz o tom, že sa pred Geraltom niekto o Yennefer zaujímal. Tvorcovia sa vôbec nebáli ísť do takéhoto risku, a náramne im vyšiel. Možno si položíte otázky: „Prečo vôbec sa spomína nejaká poviedka s faunom/diablom?“ „Kde sa prostredníctvom toho rozvíja príbeh?“ V tom, aká nenávisť panuje medzi ľuďmi a elfami. Tento diel prekvapí ako štáb dokázal jednoducho vysvetliť, v čom spočíva sila čarodejníc (obzvlášť ma bavila scéna, kde sa čarodejnice pokúšali po prvýkrát kontrolovať svoje sily prostredníctvom kvetiny a kameňa, alebo aj chytanie bleskov do sklenených fliaš.) Milo ma prekvapila švédska predstaviteľka Tissaia de Vries, MyAnna Buring so svojím hereckým nadaním, veľkým šarmom a hlasom. S MyoAnnou Buringovou som sa po prvýkrát stretol ako hlas Anny Henrietty v DLC Zaklínača 3: Krv a víno. Oceňujem nápad zapojiť hlasových hercov z hier aj do seriálu. Postprodukčné práce: zatiaľ čo hudba je najkrajším prvkom tejto časti, strih tu pokulháva. Strihači spolu s producentami a režisérom zrejme dostatočne neprispôsobili strih, ktorý by “zhmotniť” realitu do jedného celku. Najviac chaotická strihová skladba je hlavne pri scénach so Ciri. (malá poznámka: taktiež nerešpektovali vnútrozáberový pohyb, alebo štruktúru mizantscén. Mnoho dôležitých vizuálnych prvkov ako boli meče, stany, obilie, krajine, hory sa vytratili, len kvôli dynamickému tempu strihovej skladby. To, čo robí dobré audiovizuálne dielo dobrým sú práve detaily.) Ďalší faktor, ktorí vás bude trochu miasť je saturácia záberov, zjednodušene teplota farieb (často sa v scénach vyskytli zábery, ktoré neboli farebnou škálou rovnaké.) Zostavil som číselnú škálu príbehových línii, ktoré sú svižné a lákavé, ako čísla idú vyššie je to horšie. (1.- najlepšie, 2.- slabšie 3- slabé): 1. Yennefer, 2. Geralt, 3. Ciri. Oproti predchádzajúcej časti je viac konzistentná v oblasti kamery a atmosféry. Vrátim sa ku heslu tohto dielu, tento nemal ani existovať. Všetky časti Yennefer sa mohli nahradiť časťami so Ciri v 1. diely, a všetky scény Ciri z 1. a 2. časti bolo možné presunúť do druhej polovice seriálu. Aj chytľavá pesnička “Toss a coin to your witcher”, s nepodarenou dramaturgiou a strihom spadla do silného gýču. Prečo musia takmer všetci autori nasilu implikovať pesničky s textami. /50 %/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 2x/ “Have you ever heard of the curse of the black sun?” („Počul si niekedy o kliatbe čierneho slnka?“) Hneď prvá časť sa vedie v modernom duchu, čo najostrejších nadávok a scén. Energická hudba, boj, krv a nenávisť. S dnešnou dostupnou technológiou je možné tak vierohodne reprodukovať násilie, že vyzerá doslova realisticky. Preto sa bojím, že nastala tá doba, kde sú diváci voči násiliu na plátne doslova rezistentní. Nemôžem si pomôcť, stále počujem ako sa Henry Cavill snaží imitovať hlas Douga Cockla z herných série Zaklínača. Geralta už zo začiatku zobrazujú spoločensky aj výzorovo ako posledného „stokára“ na okraji spoločnosti. Sme na 12. minúte časti, a tvorcovia skáču minimálne o 80 rokov dopredu v knižnej dejovej línii, kde je už Ciri takmer tínedžerka na porovnanie s časom, kedy sa udial masaker v Blavikene. (Áno, na jednej strane museli poukázať od začiatku, kam sa bude uberať spoločný príbeh Ciri a Geralta). Takéto dejové skoky doslova mätú neznalého diváka Witchera. Roztrasená kamera je dnes bohužiaľ v móde, k úprimnosti, tejto časti by omnoho viac prospelo, ak by sa tvorcovia zamerali len na zábery zo statívu. Miestami ma tento spôsob záberov rušil, kde bola atmosféra scén psychologicky horká a vážna. Viac ako polovica replík z dielu nezodpovedá z lexikónového hľadiska danej doby- príliš veľa moderných fráz na fantasy- stredovek. Jeden z tých lepších rozhovorov ponúkajú tvorcovia medzi Stregoborom a Geraltom (odkrýva sa záludnosť čarodeja a deduktívne schopnosti zaklínača). Jednoznačne najlepšou scénou (tempom, strihom, zábermi, réžiou, efektami), je záverečný súboj v Blavikene, kde Geralt dostal svoju nie veľmi obľúbenú prezývku “The Butcher of Blaviken”. Z môjho subjektívneho postrehu bola veľmi dobrá voľba sympatická herečka Emma Appleton v úlohe Renfri (v spôsobe hrania tejto herečky môžete presne očakávať navonok milú a pohľadnú dámu, zvnútra psychicky chorú a zvrátenú beštiu). Renfri je dôkazom toho, že ako spoločnosť dokáže zničiť človeka. Rázne a dynamické herectvo Jodhi May v podaní kráľovnej Calanthé náramne pomohlo tejto postave. Jedným zo znakov dobrých hercov je to, že dokážu intuitívne svojím nadaním posunúť postavu niekam ďalej, aj bez pomoci vedúcich tvorcov. Takmer vždy 1. časti sú ako pomaly sa rozbiehajúci motor 30 ročného auta, a tento toho nie je výnimkou. “Pretty ballads hides bastard´s truth”. 1* navyše za masaker v Blavikene, ten ma nadchol. /45%/

Recenzia na vyžiadanie. „Lotus je kvetina vyrastajúca z bahna, čím hlbšie je bahno, tým nádhernejší je lotusový kvet.“ Nam myoho renge kyo. Jedna veta, ktorá vystihuje život Tiny Turner. Dlhý boj o svoju autonómiu a slobodu. Na prvý pohľad, keď sa človek pozrie na titulky, som očakával, že, keď sa jedná o Tinu Turner, tak uvidí aspoň jedného člena zo štábu, ktorý by bol zo spolku American Society of… (Cinematography, Editors etc…), bohužiaľ nestalo sa tomu tak. Pri speváčke takéhoto formátu sa očakávali, aby sa podieľali vysoko kvalifikovaný ľudia, píšem o stope. Pozor, nepíšem, že na tomto filme pracovali amatéri, čakal som niečo viac než štandart! Musíte si uvedomiť, že film mal premiéru, kedy Tina Turner bola už celosvetovo slávna speváčka (vo svojich 54. rokov bola aj módnou ikonou), je potrebné zistiť aké boli očakávania publika v roku 1993. Krátky dokument o nakrúcaní filmu --->(https://youtu.be/_gzGOxK-lIg). Spočiatku sa film tiahne striedmym tempom, pokojnejšia atmosféra a autorská hudba Stanleyho Clarkera. Cítite menší príliv melanchólie, a žiadnej depresie. Divák zostane trochu prekvapený, keď zistí, že sa Morfeus (Laurence Fishburne) z postapokalistického sveta preniesol do hráča rock ´n´ roll-u , možno aj lídra kapely. Mnoho, určite aj dnešných biografických snímkov by si malo zobrať príklad z toho filmu, ako správne sformulovať audiovizuálne dielo po dramaturgickej alebo réžijnej stránke. Po niekoľkých reprízach musím konštatovať, že Angela Bassett bola správnou voľbou na stvárnenie tejto postavy. S Tinou má určité vizuálne aj psychologické symetrie. Zo začiatku ako herečka pristupuje k svojím partitúram naivne, postupne prechádza do serióznejších, kritickejších chvíľ, ktoré nezostanú bez škaredého slova, pozor nie vulgarizmov. Stavia sa do pozície utláčanej ženy (s týmto architepom sa dokáže mnoho žien stotožniť, je vrcholne nechutné, ako dokáže nejaký „muž“ siahnuť na ženu bez jej zvolenia). Na celkovom hodnotení sa odzrkadluje aj spomínané skreslenie informácií (pripomínam, že prvých 15. minút doslova nasledovali dejovo-historické fakty). V súvislosti s filmom a faktami tento film vybočuje od reality v týchto bodoch: 1.) Ike Turner nikdy nehral na prvom hite “Rocket 88” 2.) Otcom prvého syna Tiny, Craiga je v skutočnosti saxofonista Raymond Hill 3.) Anna Mae Bullock si zmenila meno na Tina Turner po tom, čo uvidela menovku na obale LP “Ike & Tina Turner“ 4.) Anna Mae a Ike Turner sa vzali až v roku 1962, 2 roky po narodení ich prvého spoločného syna Ronnieho 5) Prvú pódiové vystúpenie Tiny bola spomalená verzia “You Know I Love You” od B. B. Kinga, Ike Turner hral klávesy na pôvodnej nahrávke. 5.) Pokus o samovraždu spáchala Tina v roku 1968, nie v roku 1974 6.) Ike nikdy nepovedal Tine „Ak to nezvládneš, zabijem ťa!“, tento slovný incident sa podľa Tiny nikdy nestal, pretože sa odohral v rovnakom období, keď sa pokúšala spáchať samovraždu, a nebola si toho vedomá. Ike tvrdí, že toto nepovedal, skôr ju posúval k lepším a lepším výsledkom. 7) Incident v Ritz divadle (kde Tina podpísala zmluvu s Capitol Records) Ike nikdy nevyhrožoval Tine pištoľou. Reálne nahrávky na porovnanie s filmovými ukážkami ---> (https://youtu.be/fv34cyTpk4M) /55%/

„V diaľke sme videli prostitútky, keď sme prilši bližšie zistili sme, že sú to Mötley Crüe.” James Hetfield, Metallica. Posledné dva roky sa nesú vo vlne biografických snímkov Bohemian Rhapsody, The Lords of Chaos, Rocketman. Členovia kapely Mötley Crüe sú viac slávnejší svojími osobnými príbehmi (Nikki Sixx- svoje heroínové zájazdy, Tommy Lee- jeho turbulentný vzťah s Pamelou Anderson, Vince Neil- najväčšia „Cassanova“ 80. rokov americké hudobného priemyslu, Mick Mars- a jeho problémy z Bechterevovou chorobou, pomaly sa vám chrbtica rozpadá). Prvú dobrú vec, ktorú si všimnete na filme je výborne usporiadaná dramaturgia, plynulé prechádzanie histórie kapely (nie je to natlačené a ani uponáhľané, na druhej strane prišlo patetické, alebo prehnane vtierajúc sa divákovi). Znova a znova skreslenie historických faktov (napríklad, že sa spevákovi Vince Nielovi narodila dcéra v čase kedy odišiel z kapely v roku 1991). Mrzí ma, že nespomenuli vo filme vystúpenie z U. S. festivalu z roku 1983, ktoré bolo prvým veľkým vystúpením tejto kapely (https://youtu.be/-1GQp3ZbjhI) Alebo ďalším dôležitým koncertom bolo z Moscow Peace Festival 1989 (https://youtu.be/aZqnS6yssjE). Človek sa dostáva do „tvorivého procesu“, do úvodzoviek, pretože považovať hudbu Mötley Crüe za geniálnu, to je ako zabiť niekoho, zločin najhoršieho stupňa (jediné dva albumy, ktoré stojí za to mať vo svojej zbierke sú “Shout At The Devil” a “Dr. Feelgood”) Na prvý pohľad sa môže zdať sa jedná o neznámy kasting, relatívne dobrí herci/niektorí neherci boli vybraní na svoje postavy. Najlepší kasting aký spravili, bolo obsadenie Machine Gun Kellyho do úlohy Tommy Leeho a Rebeky Graf za herečku Heather Lockear. Problémom sú znova tie zaužívané postupy (som feťák, a idem sa liečiť), prvoplánové texty "Mötley Crüe is going to herab", užívame si tour- chlastáme do nemoty a samé striptérky. Mätúce sú viaceré voiceovery členov kapely, v jednom momente sa divák sústredí na Nikkiho, potom na Micka, a následne na Tommy. Film nazvali „Hnusom“ a toto slovo ho dokonale vystihuje (má zopár svetlých momentov, inak viac ako dve hviezdy si nezaslúži). Nikkii Sixx je možno líderom kapely, najlepším muzikantom je práve Mick Mars (to akým štýlom vytvára riffy a sóla, plynule prechádza medzi dvoma svetmi, potom ako drží správne tempo pri koncertoch) XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS, XMASS. Videné v kine, xkrát na internete. /35%/

Recenzia na vyžiadanie. “You were great, thanks for having us, it was really generous. I thought it was neat, I´m really neat.” Kevin Costner Madonne. Pred samotným dokumentom, a čítaním tejto recenzie vám odporúčam si pozrieť tento rozhovor → (https://youtu.be/o6MbrPGog1E), potom následne pristupujte ku obom veciach. Pri koncerte Yokohame som okomentoval, že v tomto období bola Madonna už značkou. Tým pádom si mohla dovoliť natočiť takýto dokument. Ak ju tento dokument ešte viac spopularizoval? Áno! Či viac naštvala konzervativcov Ameriky, Európy alebo Ázie? Áno! Existuje jeden zásadný faktor, na to, aby vznikol dobrý audiovizuálny film. Nepostačia vám len dobré nápady, samotná interpretácia je o chlp podstatnejšia (pretože práve spracovaním sa dielo kreuje do svoje finálnej podoby) za to, aký kvalitný je/nie je snímok zodpovedá režisér. Jedna veľká škoda, že túto „zakázku“, nezobral David Fincher (a to si zoberte, že Fincher je pri nakrúcaní doslova diktátor a Madonna ako producent so svojimi „agresívnymi nápadmi“ naozaj neviem, čo by sa vtedy mohlo stať, pretože v Hollywoode má hlavné slovo producent) Práve táto interpretácia (jednotlivé štýly zobrazovania nápadov) robí tento dokument ťažko stráviteľným. Nie kvôli svojim odvážnym, osvieteneckým, miestami kontroverzným spôsobmi zobrazovania tém homosexuálnej, transexuálnej orientácie, alebo homofóbii. Tí, ktorí si pamätajú 80. roky, zistili aj z rozhovorov, že Madonna má svojskú, tvrdohlavú a potrhlú povahu (nie je to útočná kritika), svojím zmýšľaním bola Madonna 20 rokov dopredu. Dnes už takéto veci nie sú tabu, a hovorí sa o nich otvorene, to je fakt. To, že sa chcela vyjadriť o týchto veciach, nie je problém, na to, má každý občan demokratického systému právo. (niektorí to radi označia za „morálne bahno“ ako LGBT, alebo homofóbiu) Povedzme, že, ak by sa tento dokument premietal na Československu v 91. roku, nedostal by príliš veľa úspech a ľuďom by prišlo zle. Chýba mi tam serióznosť (určite pri čiernobielych sekvenciách, výnimkou je scéna, kde sa Madonna zastavila pri hrobe svojej matky, tá ma dostala), svižnejšie sú koncertné klipy (tie bez výhrady zbožňujem, aj kvôli tomu, že Madona bola vtedy jednou z najkrajších a talentovaných žien na planéte) tento avantgardný štýl kamery, či strihu vôbec nesadol. V tomto dokumente by som uvítal, to ako sa Madonna pripravuje na koncert, ako cvičí spolu s doprovodnými speváčkami, ako precvičuje tance, ako spolupracuje s hudobným režisérom. Možno by to bolo lepšie, ak by sa viac tvorcovia viac pohĺtili do samotnej predprodukcie turné (výber muzikantov, casting tanečníkov, návrhy kostýmov, možno aj hlbší význam setlistu). O tom, že ako zakrývala chorobu hlasiviek, tým, že nemohla rozprávať, a za ňu vybavovala všetky veci asistentka bola posledná kvapka tolerancia. To ako keby si sama podávala facky. Pre človeka, ktorý sa zaujíma o popovú kultúru, a je vyslovene zvyknutý na komerčný formát je tento dokument povinnosťou. Mával som otázky ako to ja vnímam: Osobne by som sa dokázal bez tohto dokumentu zaobísť. Pre fanúšika Madonny odporúčam, a zabudnite, že po dramaturgickej stránke je to katastrofa. Zistíte, že Madonna za svoju slávu, bohatstvo, a miestočko v histórii popu zaplatila osobným nešťastím, dlhodobou túžbou nájsť životného partnera a otca jej dieťaťa. /35%/

Recenzia na vyžiadanie. "First of all, I´m thirsty, second of all, I´m horny.” Keď sa takto vyjadrí speváčka na koncerte, tak zažijete zrejme čokoľvek! Ku tomuto koncerte je najlepšie pristupovať, ako poznamenala Madonna sama: „To všetko na seba nadväzuje, je to cesta, nemôžeš očakávať koniec, keď si ešte len na začiatku. Je to očista.” Samotný koncert:----> (https://youtu.be/WRlQsHq5P6A) Blonde Ambition tour sa nezameniteľne zapísalo do histórie popovej hudby. Z Madonny sa nestala už len módna ikona (všemožné módne a mainstreamové magazíny ju pretláčali na predné strany čísel) bola už značkou. Módny návrhári sa mali pretrhať, ktorý bude ten šťastlivec, aby jej mohol navrhnúť kostými. Hudobní žurnalisti obzvlášť zbystrili svoje zmysly, keď sa 31-ročná Madonna Ciccone chystá na turné. Toto nemá žiaden úchylný alebo provokatívny zámer, Madonna na tomto koncerte vyzerá neuveriteľne nádherné (najmä pri časti, kde spieva pesničky zo soundtracku I´m Breathless). O jej rozumne vytvorenom make-up môžete poďakovať Joanne Gair. Na jej vystupovaní je trochu cítiť psychickú frustráciu, z náročného turné, vystupovania, rozvodu s hercom Seanom Peanom, ťarchou samotného života a hudobného priemyslu. Vysvetlím vám ešte jednu dôležitú funkciu- hudobný režisér. Na turné (celkovo v hudobnej produkcii, pokoj všeobecné generalizovanie) vytvára hudobné aranžmány na živé vystúpenia, dozerá a usporiadáva zvukové skúšky, vyberá muzikantov do kapely, koordinuje doprovodné speváčky. Je to most medzi sólovým umelcom a kapelou, interpretuje kapele všetky požiadavky umelca (niekedy sa musí doslova pobiť s ľudským egom). Na tomto turné bol Jai Winding (druhý klávesák, na tomto koncerte ho môžete vidieť na ľavej strane pódia za doprovodnými speváčkami). Omnoho viac prispel so svojími aranžmánmi Patrick Leonard, ktorý bol hudobným režisérom na predchádzajúcich 2 túrach. Netvrdím, že Jai spravil vrcholne zlú prácu, jednoducho príliš to smrdí prehnanou komerciou oproti starším koncertom. Pri viacerých rozhovoroch sa Madonna vyjadrila, že nie je najlepšou speváčkou a tanečníčkou. Na tomto turné dokázala posunúť svoj tanec ešte o úroveň vyššie (najlepšiu časť očakávajte pri jazzovej/big band sekcii, kde Madonna hrá pesničky zo soundtracku: I´m Breathless (Music From And Inspired By The Film Dick Tracy). Tento koncert rozdelím na dva tábory (nimi sa riaďte)- 1) hudobne a tanečne prevedené na výbornú: “Express Yourself” (obe doprovodné speváčky Donna aj Nikki sú vynikajúce zohrané s Madonnou), “Open Your Heart” (z tejto mi nabehla husia koža), “Where's The Party”, "Like A Prayer", “Live To Tell”, “Oh Father”, “Papa Don't Preach”, “Sooner or Late”, “Hanky Panky”, “Material Girl”, “Vouge” a “Keep It Together”. Miestami môžete očakávať naozaj excesívne a kontroverzné zobrazovanie pesničiek (sám som bol prekvapený, akým štýlom bola interpretovaná a aranžovaná “Like A Virgin”) Tisíckrát počúvaný príbeh o tom, ako sa Madonna takýmto štýlom vyjadruje. Vždy to vec vkusu, osobne som veľmi ťažko strávil “Like A Virgin” alebo ”Cheerish”. 2) Kde hudobný kritik krúti hlavou, ako si to mohla dovoliť (jednak tempo kapely bolo príliš rýchle a spevácky slabšie) “Causing A Commotion”, “Like A Virgin”, “Cheerish”, “Into The Groove” a “Holiday”. To, čo počujete na začiatku niektorých skladieb, a niež by muzikanti/speváčky niečo robili, tento element sa nazýva sample (dodatočné zvuky štúdiových nahrávok, ktoré sa vysielajú priamo z mixažného pultu). Áno, Madonna si dovolila toto použiť pri tanci ku pesničke “Now I'm Following You”, mimochodo spoločný tanec Madonny a Dicka Tracyho je nádherný. Obraz by si jednoznačne zaslúžil remaster, predovšetkým colorizing a grading. Čo je podstatnejšie, že zvuk je vynikajúci (počujete všetko krásne a zreteľne- rytmická gitara, bicie, basa, perkusie, oboch klávesákov) Pesničky z jej vtedajšieho LP- "Like A Prayer" zneli spevne na tomto koncerte veľmi dobre. Osobne si myslím, že vrchol svojich speváckych síl Madonna zaznamenala na "True Blue" a "I´m Breathless". Ak si chcete stiahnúť tento ikonický koncert--> (https://uloz.to/file/hYF9vKwsppmP/madonna-blond-ambition-japan-tour-90-yokohama-hd-gmsdotwadm4-mkv). Podarilo sa mi získať obrazový materiál z laserdiscu, kvalita síce nie je najlepšie, tak hádam vám tento link postačí (nájdete tam, ako vyzerá vydanie)--> (https://obscuremmo.wordpress.com/2019/10/19/madonna-blond-ambition-japan-tour-90/) Je to viac, než normálny koncert, kde sa muzikanti postavia a odohrajú si svoje (je tu show, zložitá choreografia, precízne tance a vizionárstvo). Oproti Who´s That Girl: Live In Japan je to hudobne chudobnejšie, chýbajú mi tam gitarové sóla. Na obecenstve môžete vidieť, že ju Japonsko má veľmi rád. 4 naozaj silne zaslúžené hviezdy. /80%/

Recenzia na vyžiadanie. “This was not called execution. It was called retirement.” Nazývať tento film akčným, by bolo doslova nehorázne. Diváci v tom roku 1982 očakávali niečo akčné a rýchle. Tento film bol skôr pravým opakom toho, čo by očakávali diváci od zaužívanej šablóny, alebo značky ako Ridley Scott. Musíte chápať, že tento film bol uvedený do kín po slávnom Votrelcovi 1 (všetci filmový fanúšikovia vedia, ako tento film spôsobil „výbuch“) Mnoho prvkov čerpá zo štylistickej formy filmu Noir (underground, špinavosť, presadzovanie vnútorných myšlienkových postupov protagonistu- hlavného herca Forda, jeho postava spĺňa určité determinanty hlavného herca Noir- alkoholik, depresívny človek /film si stavia aj zdôraznenie depresií Deckarda/, policajt/vyšetrovateľ pre nejakú organizáciu alebo právny systém). Pozor tento film nevykresľuje budúcnosť, ako katastrofu zamorenú vírusmi. Poukazuje, alebo varuje na možné následky nášho morálneho zaobchádzania, jednak s planétou, alebo medziľudskými vzťahmi. Disponuje silnými náboženskými odkazmi (prepichnutie dlane- Ježiš Kristus, holubica- symbolika mieru). Existencionalistické prvky (vyvolať strach u Deckarda, do akej miery je človek človekom, a nie len robotická verzia). Hodnotenie FINAL cut/ 2007 Warner Bros., ten si môžete stiahnuť tu---> (https://uloz.to/file/GZkJ8tDJFUVX/blade-runner-1982-final-cut-1080p-brrip-x264-cze-eng-taltoska21-mkv): Ak by som mal byť k vám úprimný, existuje toľko verzií filmu, že doslova pletú diváka, ktorá je tá práva (tú klasickú 113 minútovú, teatrálna 1982), U.S. theatrical version (s voiceover Deckarda), samotná režisérska verzia z roku 2007 (na nej mal Ridley Scott kompletnú kontrolu) má 2 hodiny. Táto verzia je najlepšia (neobsahuje vnútorné monológy, vystrihnuté dôležité scény- kompletnú sekvenciu sna s jednorožcom) Námet a základná myšlienka vyzretá rokmi v hlave režiséra, obohatená vplyvmi májskej kultúry (dve pyramídy v úvodnej časti filmu), svojská atmosféra nadobudla nový stupeň (aj po toľkých rokoch nestratil na svojej iskre). Remastrovaná verzia ponúka väčšiu čistotu filmového obrazu, viac kontrastu a živšie farby. Ďalším dôležitým aspektom v tomto film je skladateľ Vangelis (jeho špecifický rukopis hudby dodal filmu tú pravú atmosféru, ktorú si žiadal). Sú rôzne typológie publika. Čo prináša tento film klasickému konzumentovi (za takéto hrubé zovšeobecnenie sa ospravedlňujem, pretože si túto recenziu môže prečítať ktokoľvek): Futuristický film z iného pohľadu. Majú možnosť nahliadnuť na kultový film, ktorý má v sebe odkazy tém ako životné prostredie, význam náboženstva, bytie samotné, zmysel života. Opojná hudba Vangelisa (upokojujúce zbory, azijský orientovaná hudba v strede filmu, špecifické narábanie a aranžovanie syntetizátorov) Nároční diváci: Sú tam viditeľné filmárske chyby, ktoré vznikli najmä „vďaka“ nekonečnými ťahaniciam s producentami, a ich zásahmi. Môžu byť oslovený týmto filmom, kvôli svojej nadčasovosti, prevratným filmárskym postupom. Svojským pojatím hudby Vangelisa. Následný rozbor samotného diel, šprtať sa v tom, prečo je to tak, aké sú jeho dôvody, prečo je tak kamera, prečo toto, prečo tamto, je tisíc dôvodov. Sequel tohto filmu by som fajnšmekerov neodporúčam kvôli abscencii iskry pôvodnej myšlienky. Jedna vec je istá, že tento film sa neodmysliteľne zapísal do histórie, dávať mu tri hviezdy by bolo nefér, kvôli prepracovanosti námetu, vízii mizantscén (filmového priestoru), Ridleyho drastický perfekcionizmus. Vyzerá ako sci-fi, u divákov z Ameriky sa javí ako lacný akčný film, no svojom vnútri sa zaoberá naozaj vážnymi a aktuálnymi problémami. Filmy ako Piaty Element /1997, r.: Luc Besson, vyzerá ako dieťa v škôlke. Každý jeden dobrý film vás donúti rozmýšľať, a tento na zamyslenie určite je. Niekto sa zaujíma o tom, prečo mal tento film v roku 1982 tak katastrofálny ohlas zo strany publika a verejnej kritiky (v tom, že tieto veci ako morálne „bahno“- zaobchádzania s prírodou, umelá inteligencia, neľudské hnanie ľudí ku väčšej produktivite, to všetko bolo ešte len v plienkach). V českom dabingu chýbajú sekundárne zvuky hlasov (napríklad v úvodnej scéne môžete počuť hlas dabéra a v pozadí počuť anglicky hovoriace oznámenia, v českom dabingu to nemá zmysel, radšej siahnite po titulkoch). O takejto výpovednej hodnote filmu hovorí aj osobnosť samotného režiséra. Opakovaným pozeraním tohto filmu sa vám viac otvorí. Čím viac tento film bude starším, tým viac bude aktuálnejším, koľko filmárov by si prialo mať takýto film vo svojej filmografii, že? Nadčasový a kultový film. /80%/

Recenzia na vyžiadanie. Najlepším prvkom tohto snímku je animované intro. Chválim na začiatku malú invenciu a kreativitu. A čo zvyšok filmu? Zaužívané dramaturgické postupy, v 80. rokoch zrejme "ikonický" (najmä kvôli Madonne) film, miestami príliš patetický, sebestredný, nevýrazná (počkať, nie vtedy, stále to pretrváva dodnes) a typická Hollywoodská produkcia. Film sa viac sústredí na príbeh samotný, ako na odkaz určitého filozofického alebo morálneho posolstva. Zápletka jednoduchá, na štandart komerčnej sféry filmu: značne stereotypná (o tom, že niektoré významné firmy majú svojich mecenášov z akýchsi mafií, takých nápadov už bolo.) Tvrdo pracujúci chlapík, ktorý sa má oženiť s dcérou vplyvného človeka (otecka, vlastníka veľkej firmy), nakoniec sa zachráni v poslednej chvíli a odíde s druhou. Pre fanúšikov tejto speváčky je tento film povinnosťou, samozrejme že Madonnu to vyzdvihlo do stratosféry popularity. Preukázala, že nie je len speváčkou sladkých popových pesničiek, že zasahuje aj do herectva. Zo subjektívneho pohľadu sú omnoho a OMNOHO lepšie herečky (myslím, že ona to dobre vie), plus jej intonancia, a dramatizovanie replík bolo miestami laické (a little bit cringe for my taste, but never the less, when you love her, you don´t give a thing about those critical notes, right?). Madonne viac sadnú tieto potrhlé svojrázne postavy, než milujúce nežné postavy, viď. Šanghajské prekvapenie (jej výkon bola jediná vec, ktorá ma dokázala rozosmiať, dokonca ako si aj stepovala v malej bielej sukni---> https://youtu.be/R6nZpcweYXw). Nakrúcanie filmu prebehlo v októbri 1986, nahrávanie soundtracku v decembri 1986. Zo spomínaného soundtracku stoja pesničky ako "Who´s That Girl", "The Look Of Love", "Causing A Commotion", "Can´t stop" za váš posluch na LP: Nemecké vydanie: 0 7599-25611-1, Matrix/ Side: R/S Alsdorf 925611-1-A2 20. Choďte prosím vás na discog.com, a nájdite si vydanie. /35%/

Recenzia na vyžiadanie. “Your battalion, Mr. Sharpe..now go on, they won´t stand”. /Videné 3x/ Scenár: Charles Wood. Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Po prvýkrát na televíznej obrazovke môžeme vidieť Vojvodkyňu z Wellingtonu. Sharpeov Waterloo si akýmsi “klasickým zakončením” série. Jednoznačné sa jedná o najviac výpravný diel. Nesústredí sa na len jednu lokáciu (aj keď druhá polovica filmu dominuje spomínanej bitke). Z televíznej produkcie príliš epické zobrazenie tejto významnej a krvilačnej bitky neočakávajte. Namiesto celoplošného zobrazovania boja (ako to bolo napríklad vo verzii Waterloo/Ватерлоо z roku 1970, réžia: Sergej Bondarčuk) sa režisér Tom Glegg sústredil na obliehanie farmy Château d'Hougoumont, ktorá bola kľúčovým bodom celej historickej udalosti. Koniec koncov nakoľko dostala produkcia financií, dokázala dotiahnúť produkt do uspokojivého konca. V niektorých momentov prevládali veľmi stereotypné repliky, a zaužívané postupy dramaturgie (dobrý-zlý, morálne postavenie chudobný-bohatý). Je až zarážajúce ako stereotyp pomohol ku zobrazeniu Princa z Orange (vladár, ktorému postavenie zaručil jeho pôvod, než jeho schopnosti- v tejto časti spoznáte, že nie sú najlepšie). Iného herca ako Paula Bettanyho si nedokážete predstaviť na túto úlohu. Vo Waterloo sa vyriešia všetky problémami postáv, ktoré ste spoznali (nevera Sharpeovej manželky, absencia slávnej družiny, nehorázne zaobchádzanie vyšších spoločenských tried s tými nižšími.) „Posledný“ diel by som odporúčal pozrieť už len z tohto dôvodu, že sa jedna o koniec tej dobrej časti série. /55%/ Nasledujúce filmy z roku 2006 a 2008 nemajú v sebe už tú povestnú atmosféru, ani dobrodružné príbehy jeho družiny. Samotné filmy ako Sharpeova spravodlivosť a Sharpeova odplata sú filmy, ktoré si nezaslúžia samostatné komentáre, pretože sa v nich okrem 1 alebo 2 svetlých momentov nenachádza nič prevratné. /Videné 2x/ Sharpeova spravodlivosť.. najmenej príťažlivý a vôbec nezáživný príbeh toho, ako Sharpe sa musí vysporiadať so skupinou zbúrencov proti systému (v tomto môžeme vidieť, že Sharpe je len časťou veľkého celku). „Pozitívnym prvkom“ časti je aj to, že odkrýva niekedy aj snobskú povahu anglického parlamentu a systém riadenia krajiny. V tomto diely sa diváka dostáva bližšie do rodinných pomerov Sharpera (ohľadom jeho matky aj svojrázneho brata). Obzvlášť mrazivý rozhovor očakávajte od manželov Sharpeovcov. Pani Sharpeova takto nechutne podotkla, ako vníma Richarda (Dicka): “Your´re a radic. An embarrassment, worse you´re an animal. All you can do is kill. Doesn´t has to have sword in his hand to be a man. I thank God for the day he saved me from you. He´s a 100 times man you ever were. He knows how to talk, he knows how to live and he knows how to love. You mother was a w***e, you were born in the gutter.. and that is where you still belong.” V preklade: „Si radikál, hanba, nie, niečo horšie: zviera! Jediné, čo dokážeš je zabíjať. On nepotrebuje mať meč v ruke, aby z neho bol muž. Ďakujem Bohu za deň, kedy ma zachránil od teba. Je 100 razy lepším mužov ako kedysi bol ty. Vie ako sa má rozprávať, vie ako žiť, a hlavne vie ako milovať. Tvoja matka bola pobehlica, a narodil si sa v stoke, a tam aj stále patríš.“ Celý rozhovor si môžete pozrieť sem ----> https://youtu.be/3SbzlW9KvXI. Najlepšími aspektmi sú: herecký výkon Abigail Cruttenden (z celej série jej najlepší počin) a hudba Dominica Muldowneyho. /Videné 2x/ Sharpeova odplata by som vám odporúčal len z jediného dôvodu sa dozvedieť ako skončí postava Majora Duca. Táto kritika nie je namierená voči osobnostným charakterom jednotlivých tvorcov, alebo cieľom bolo kritizovať akú povahu má tá daná osoba.

Tento film je presný dôkazom toho, že geniálny výkon hlavného herca nespraví film výborným. Ako začiatok príbehovej línie Jokera dostačujúci. Samostatná filmová jednotka bohužiaľ NIE, hlavne z dôvodu dramaturgickej nejednoznačnosti- spôsob zobrazenia psychologického profilu protagonistu, záberové napájanie a samotný strih (zjednodušene pre lajkov „nie je v tom poriadok“). Niektorí budú tvrdiť, že je to čistokrvný blockbuster, nah. Prevládajú tu témy spoločenských tried (bohatí a chudobní, aké majú výhody práve tí zámožnejší), rodinné vzťahy, klamstvo, nedôvera, alebo nepochopenie jedincov, ktorý chceli mať vo svojom živote trocha nehy a lásky. V svojej podstate sa zaoberá dnes aktuálnymi problémami. Prvá polovica veľmi rozťahaná (pomalý štart a zdĺhavé načrtnutie zápletky). Druhá polovica cringe, dnešná kinematografia už ponúka priame zobrazovania násilia- napríklad vystreľovanie mozgov v priamom prenose, alebo zapichovanie nožníc do oka človeka. Prosím vás, nezačínajte porovnávať výkon Joaquina Phoenixa a zosnulého Heatha Ledgera (dvaja odlišní herci, a obaja sú v tom dobrí). Mám pocit, že dnešné filmy sa bez spomalených záberov nedokážu zaobísť na to, aby navnadili vážnu atmosféru. Videné v kine Cimenax. /45%/