1mArc0

/Videné 3x/.Script Supervisior: Elaine Matthews (kontinuita) Scenár: Charles Wood. Zmena scenáristu bola čisto producentskou voľbou, vedeli ktorého scenáristu majú zvolil na konkrétny diel. Môžete to brať ako rozumný ťah, zároveň aj ako príjemné osvieženie. „Chápete ako to myslím, aby ste zapadli medzi nás… Prijal to naozaj ako gentleman, máme naozaj šikovných seržantov. Vôbec si však neviem predstaviť ako seba rovných. Čo?!“ Názor plukovníka Windhama na Sharpera. Podľa dramaturgickej interakcie a kontinuite sa príbeh presunul o 3 roky neskôr vybraný muž Isaiaha Tongueho sa už v príbehu neobjavuje. Dámy a páni vstupujete do sveta Sharpera, cieľovou destináciou sú tie najlepšie diely tejto série. Začína sa séria filmov, ktoré plné humoru, intríg, vysokej politiky a niekedy chrabrosti. Po produkčnej stránke prepracovaná dramaturgia. Sharpe sa stáva otcom. Sharpe sa stáva pomaly skutočným gentlemanom. Polemizovať o krásach vojny vo honostnej vojenskej uniforme so cigárou v ústach, a popíjať si vínko vo predražených kluboch aristokracie Anglicka, to je náramné nazývať sa gentlemanom. Stačí raz vidieť bitku, príde Vám zle a v živote to už nechcete vidieť. Pre Sharpera platí vynikajúci výrok samotného Wellingtona: “Being born in a stable does not make one a horse.” V preklade: „Narodiť sa v stáji, ešte z teba nerobí koňa.“ Sharpe znova dopláca na rodinkárstvo, má zníženú hodnosť a je terorizovaný. Niekto má svoje hodnosti zaslúžené, niekto zas kúpené. Chápem, že nikto si nechce do svojho hniezda pustiť niekoho cudzieho. Pete Postlethwaite ako Obadiah Hakeswill, horšie stelesnenie Hitlera, Napoleona, Stalina a Ivana IV. Hrozného dokopy. Povestné cukanie hlavou. Ako sa z neho budete smiať, tak Vám bude z neho zle. Fotka plukovníkovej ženy Windhama, ktorú nazval svojou vlastnou matkou, to je ďalšia jeho oplzlosť. Hnilosť v jednom tvare tela robí z neho najlepšieho záporáka z celej série. Po hereckom prevedení to Pete Postlethwaite zahral na výbornú. Istota v prejave, gestikulácia, mimika, alebo body language. Myslím, že tento diel by nebol dobrý, ak by nebol v ňom práve on. Rozhovor s hercom: ----> (https://youtu.be/0AYqFOlYzfc). Hudba dostáva omnoho lepšie postavenie, vďaka konzenzusu režiséra, producenta a réžie hudby. Zlepšila sa výprava a kostými- Robin Fraser-Paye (obzvlásť mám rád odev Wellingtona, oficiálny alebo večerný). Rôzne a spravodlivé rozdelenie postáv a ich úloh vo filme ďakujeme úspešnej dramaturgie a práce režiséra Toma Clegga. Umením je mať aj veľa postáv a správne s nimi naložiť. Vedieť vyťažiť maximum z toho, čo máme k dispozícii. Hugh Fraser ako Duke of Wellington sa mi omnoho viac páči ako herec David Troughton. Jeho postava (v konkrétnom roku ešte) Earla Wellingtona ma veľmi bavila- stále je cítiť efekty, ktoré mu zostali z detstva. Mix ľudskosti, vtipu, dôvtipnosti, noblesnosti a niekedy naozaj tvrdej krutosti. Jeho matka si o ňom myslela, že bol hlúpy a divný. V slovenskom dabingu ho výborne nadaboval Štefan Bučko. Film uzatvára bitka pri Badajoze, v historickom merítku to bola poriadne krvavý masaker. Vynikajúca výprava a réžia, pri pohľade je človeku na plač, keď vidí toľko trápenia. Stále nechápem, ako dokázali niektorí mať takú veľkú odvahu. Časy, kedy sa všetky politické problémy riešili vojnou, tie časy trvajú dodnes. Kedy sa mi ľudia poučíme... Aby Vám bolo ešte viac zle z kaviarenských frajerov pridal Wellington ešte jeden vynikajúci výrok: “There is nothing on earth so stupid as a gallant officer. “ V preklade: „Na svete neexistuje nič viac hlúpe ako ušľachtilý dôstojník.“ Ach ten Wellington musel mať nervy zo železa pri takýchto gentlemanov. Viac písať o tom netreba, šup na film, zvyšok Vám povie film sám. Pridávam aj video z nakrúcania ---> (https://youtu.be/4NN8xNSlyCg) /65%/

„Na poručíka ste dosť starý.“ Simmerson na Sharpera. Sharpe: „Povýšili ma z mužstva.” Simmerson reaguje: „...vy teda nie ste.. gentleman.“ Sharpe: „Nie, pane.“ Simmerson vstane a hystericky na Sharpera: „Pane bože, Sharpe, to nepôjde! Mám tu iba gentlemanov rodom!“ s týmito slovami prívíta Simmerson Sharpera. Scenárista Eoghan Harris trocha zjednodušil dejovú líniu a povolil dramaturgiu (výber), viac sa sústredí na celkové geopolitické situácie, alebo aj zaobchádzanie v anglickej armáde (Absurdné správanie dôstojníkov- nafúkanosť, arogancia, intolerancia a povýšenosť. Ich česť, česť a znova česť), ako na osudy individuálnych postáv. Divák sa pomalými krokmi dostáva postupne do sveta Napoleonských vojen, konkrétne Peninsular War. Toľko povyku kvôli jednej zástave, ktorou sa dotkol sám Napoleon. V prvotných 10. minútach dostáva divák presný základ toho, čo sa bude odohrávať v nasledujúcej 1 a 40 minút. Prvá polovica filmu sa drží v rovnakom tempe. Po obrazovej dramaturgii sú pekne vystriedané rôzne typy záberov. Hudba v tomto diely spĺňa druhotný charakter, nesie sa v komornom a minimalistickom duchu. Po prvýkrát videné v slovenskom dabingu (na postavu Sharpera sa omnoho viac hodil Michal Gučík, ako Ivan Gogál). Znova Vám odporúčam v pôvodnom znení. Ten, ktorý chce vyzvať samotného Sharpa na súboj je sám Daniel Craig (poručík Berry), predstaviteľ Jamesa Bonda od roku 2006 (konkrétne to môžete vidieť v scéne, kde sa chce Sharpe pomstiť útok na grófku Josefínu. Sharpe prvé vyleje víno na poručíka Gibbonsa: „Kvôli k*rvám sa biť nebudem.“ Sharpe potom vyleje víno na poručíka Berryho, ten odpovedá: „ja áno!“). Ten/tá, kto/rá sa zaujíma o históriu, je zdatný/á v angličtine Vám odporúčam PRVÉ si prečítať novely od Bernarda Cornwella, mnoho detailov je v seriáli vykreslených inak, ako v knižnej predlohe. Konkrétne druhý diel- Sharperov orol, je v knižnej predlohe takto: 1) Postava Teresi sa po prvýkrát objavuje vo Sharpovom zlate. 2) Most, ktorý mal zničiť Sharperova družina spolu s južným Essexom bol kamenný ako drevený. 3) Postava Berryho (Daniel Graig) nezomiera rukou Harpera, skôr pri bitke pri Talavere samotným Shaperom. Po tomto diely prichádzajú ohromné zmeny v hereckom obsadení (David Troughton prenecháva úlohu Wellingtona Hughovi Fraserovi). Končí postava Majora Michaela Hogana (Brian Cox), najlepšie ju okomentoval seržant Harper: „Sú dva druhy dôstojníkov: Zabijácky dôstojník a Vražedný dôstojník. Zabijácky dôstojník je chudobný zlodej, ktorý zabíja vlastnou chybou. Vraždený dôstojník je ten, ktorý je starý šialený zlodej, a zabíja druhých ľudí zámerne- buď pre poslanie, krajinu, vieru, možno aj pre vlajku. Major Hogan je ten, ktorého nazývam vraždený dôstojník.“ Postavu vybraného muža Isaiaha Tongueho (v prvom diely ste ho mohli spoznať podľa šatky na hlave) už neuvidíte v nasledujúcich dieloch. Príbeh opúšťa Major Blas Vivar (po boku komandantky Teresy, tzv. „ihly“), plukovník de L'Eclin a Lawford, major Lennox, kapitán Leroy (Američan, ktorý zbohatol na obchode s cukrovou trstinou, a čo najhoršie otroctvom), poručík Gibbons. Zaujímavé akú musela mať sledovanosť séria Sharpe. Pôvodne sa produkovala pod televíznou stanicou ITV, tá mala v roku 1993 pokrytie len v Severnom Írsku, strednom a južnom Škótsku. Každá séria s dobrým príbehom musí mať dobrý theme song: (https://youtu.be/WOeYPpOblAw). Odporúčam len ak chcete si dodržať kontinuitu príbeh. /40 %/

"You did me a damm a good turn one, now I´m going to do you a damm bad one. I´m giving you a field commision Sharpe, from this moment you´re now lieutenant in the 95th." Hneď od začiatku si všimnite základe konceptuálneho rozdelenia hraných scén, alebo misantscén (to, čo sa nachádza na obrazovom priestore- vpredu, v strede, vzadu), nejedná sa vôbec o nákladnú produkcia (predsa 14 dielov musí byť rozumne rozdelených), tým faktom prispieva, že vyše 70% filmového repertoáru sa odohráva v prírode, namiesto honostných zámkov, alebo palácov. Na druhej strane si môžete vychutnať veľmi dôkladne vybrané lokácie (Wellingtonovo generálne riaditeľstvo, údolia, ktorým putuje Sharperova družina). Z rozpočtu, ktorý dostali, dokázali vyťažiť maximum. Najlepšie diely spozná Sharpe aj v neskorších rokoch. Musíte brať do úvahy to, že je to televízna filmová séria. Všetko má svoj začiatok, stred a koniec. Museli načrtnúť určitým spôsobom vstup Sharpe do deja (máte to tak, pokiaľ sa nenaučíte chodiť, nemôžete vedieť behať). Mínusom je komorný, miestami zdĺhavý príbeh. Rozpočet taktiež prispel ku celkovému vyzneniu snímku. Vybraný muži v plnom nasadení len vo prvom diely. Museli najviac šetriť dramaturgiou, aby séria nestratila kontinuitu hneď po prvom diely. Sám producent celej série Malcolm Craddock si vybral scenáristu Eoghana Harrisa: “Choosing the writer for that series of books is very very tricky decision and Eoghan Harris was chosen because he has a feeling for what I call "big screen", he has the feeling for the big screen size and scale of a big production. He has interpreted the Bernard Cornwell novels as if there are really John For´s books, and thats what we wanted.” V preklade: „Zvoliť si správneho scenáristu pre adaptáciu knižnej séria bola veľmi veľmi náročná voľba, a vybrali sme Eoghana Harrisa a to preto, čomu ja hovorím cit pre „veľké plátno”. Má cit pre scény a produkciu veľkého formátu. Predniesol novely Bernarda Cornwella do scenáristickej podoby, ako keby to boli knihy Johna Forestera, a to sme presne chceli.“ Od prvého dielu je Sharpe vrhnutý do sveta gentlemanov, intríg, vysokej aristokracie a rodinkárstva. Zoberte si to, ktorý lord, či vojvoda by chcel vidieť svojho syna bojovať v prvej línii, nikto. Žiaden gentleman si nepraje, aby mu velel nejaký chudobný, obyčajný dedinský chlapec. Richard Sharpe nepochádza z vysokej spoločenskej vrstvy, preto je v kruhoch aristokracie považovaný za odpadlíka (napríklad ako jeden dôstojník chcel podkopnúť Sharpa, predtým než prišiel za samotným Wellingtonom). Ďalším kladom je casting, jednak zo zastúpenia Anglicka, Francúzska a Portugalska (áno, je zložený mimo Sean Beana a Briana Coxa, pomerne z neznámych hercov). Škoda, že sa nehovorí o Assumpta Serne viac, pretože v sérii Sharpe bola príjemným osviežením. Sharpe by sa možno nedočkal takéhoto úspechu, ak by ho stvárnil Paul McGann. Je to herec, ktorému sedia viac elegantní a dôstojní muži, než drsní vojaci. Preto sa mu rola dôstojníka Busha v Hornblowerovi náramne hodila. Sean Bean to má práve naopak, jemu takýto “no-getlemans type” sedia. Predsa Sharpe nie je gentleman v očiach aristokratických opíc Anglicka. Najlepším prvkom 1. dielu je vynikajúci soundtrack od Dominica Muldowneyho (flauty, akustická gitara orientovaná na portugalský spôsob hudby. Niekedy gotickými až grotestknými prvkami). Odporúčam Vám si zadovážiť (spôsob získania nechám na Vás) v pôvodnom znení. Mal som tú možnosť dávnejšie to počuť vo slovenskom dabingu, bohužiaľ mi Slováci musíme ešte popracovať na našich dabingoch. V angličtine je to omnoho živšie a autentickejšie. Za titulky Vás nikto neodsúdi.Tie žarty o tom, že toto je séria, kde Sean Bean nezomrel, tie už mi lezú krkom. Nezomrel ani v Tróji, ani v Poklade templárov. Nechajte si tie bláboly ohľadom smrti postáv Seana Beana pre seba. Aj napriek slabšiemu úvodu Vám odporúčam prvý diel, už len z toho dôvodu, aby ste zostali v obraze. Oproti ostatným televíznym sériam, je to viac rýdze, surovejšie a reálnejšie. Preto sa oplatí túto sériu pozerať viackrát. Nakrúcanie filmov, televízneho alebo celovečerného formátu je nesmierne náročná vec. 1* navyše za casting, vynaložený čas a soundtrack. “An officer must behave like a gentleman, even if he is not a gentleman.” V preklade: „Dôstojník sa musí správať ako gentleman, aj keď ním v skutočnosti nie je.” /50 %/

„Hledej pravdu, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, braň pravdu až do smrti...“ Ja sa pýtam, čo je absolútna pravda? Človek sa za pravdu hnevá a veľmi ju bolí. Pôvodné scenáre k husickej trilogii už vznikli v roku 1930! Podľa vlastných slov režiséra, to bol obrovský projekt. Posledný diel bol doposiaľ najdrahším v danom období českej kinematografie. Bola to veľká vízia, risk a odvaha, ktorú zobral Otakar Vávra na svoje plecia. Ak by ste chceli vedieť, čo v skutočnosti predchádzali celému husickému hnutiu, vypočujte si slová pána profesora Františka Šmahela (verte mi, nie je to zabitý čas): https://youtu.be/lUBVy_Q2Fug Prvých desať minúť slúži skôr na na rozbeh filmu, uvedenie nových postáv do príbehu. Žigmundov smäd po českom kráľovstvu prerástol do neslýchaných rozmerov, a vytiahol s celou armádou rímskej koruny, i spojencami do Čiech. Na svoju dobu bol charakterizovaný ako kontroverzný snímok, a ani režisér sa nevyhol návalom kritiky. Najmä na dobodané ženy, následne zhodené do studne zhruba v polovici filmu. Dnes sa môžete pozrieť na to s tým pohľadom, že Otakar pomenoval obrazovo, všetky zverstvá, ktoré páchala šľachta mene v ktorejkoľvek viere. Prvá polovica filmu svojím spôsobom zaujímavá, ostré strihy (mám pocit, ako keby bolo natočené mnoho materiálu, so smutným konštatovaním filmové štúdio prikázalo ponechať, v tom dobrom prípade 50% natočeného materiálu) Samotnú prvú polovicu, skôr poháňajú sekundárne udalosti, životy či osudy roľníkov alebo mešťanov, než sám Ján Žižka. Ľudský život sa nedá vyčísliť, nezáleží na tom, odkiaľ človek prišiel a aký je. Viac dynamickejšia a sofistikovanejšia je druhá polovica filmu, posledných 20 minút filmu je vyhradených vojnovým bitkám, ktoré sú len a len ukážkou geniálnej réžie Otakara Vávry. Druhú polovicu filmu by som povinne dal premietať na filmových školách pre ukážku kvalitnej réžie. Šup na film! Zaujímavé, že na tento film som natrafil pozeraním historického cyklu „Štíty království českého“ (2007) Okamžite vás záujme vizuálne spracovanie filmu. Veľké renomé si spravil herec Gustav Hilmar. Poviete si, akú má podstatu postava Jany Rybářovej, je to len bývalá mníška. Otakar Vávra chcel poukázať na osudy všetkých sociálnych vrstiev. Ďalším úkazom v tomto filme bola herečka menom Jana Rybářová. ŠKODA, ŠKODA, ŠKODA. PREVELIKÁ ŠKODA tejto herečky. V dokumente Nelze umírat štestím (2000) napísala o sebe, vo svojom súkromnom denníku, že bola škaredá, nemôže žiť s tým, s čím doposiaľ žila. Jednoducho nemá na to, aby dobrou herečkou, len klame seba samú. Musím silno oponova. Legenda za lyubovta/Legenda o lásce alebo Labakan, na svoj vek 19/20, vydala zo seba jednu za druhou hereckú eskapádu. Aj keď mala len drobnú úlohu vo filme zanechala veľký dojem na divákov. Áno, prehnané sebavedomie škodí, človek si to neuvedomí, a ubližuje tým svojmu okoliu. Môžem s pokojným svedomím napísať, že bola nádherná, citlivá a TALENTOVANÁ. Nie nadarmo sa hovorí, že najťažšie sa zvláda úspech. Každý talentovaný človek položí za svoj dar obetu. Bohužiaľ Jana položila tú najvyššiu obeť.Ja si dovolím napísať, že keby nespáchala sebavraždu, bola by z nej herečka neslýchaných rozmerov, a za týmto názorom si budem stáť. Keď si zoberiem aký mala prejav, technické a intonačné nedostatky vo Striebornom vetre, a porovnáte si sami vo Proti Všem, urazila za tak krátky čas ohromnú cestu. Popozerajte si vzpomínanie Otakary Vávru na Jána Žižku: https://youtu.be/jbVvuH7qDzg Dnes už len čistým zázrakom, a bláznom s dobrou vierou sa podarí natočiť tak honosné diela, podobné Proti Všem. /95 %/

„Nechci válku, nechci krveprolití.“ Druhý diel husickej trilógie. Pred samotným zhliadnutím filmu je potrebné si naštudoval históriu husického hnutia, kto v skutočnosti Ján Žižka bol. Následky upálenia Jána Husa, a prípravy veľkých husických vojen. Zo všetkých troch častí má táto časť najviac konzistentný dej. Je tu mnoho historických nepresností, obaja scenáristi nemali alebo štúdio (z finančných dôvodov) nedostatočne vykreslilo konkrétne historické fakty. Toho realizmu vo filme nie je nikdy dosť. Kto vie či je pravda daná v kronikách, ktoré zanechali vtedajší kronikári. (chápem, že napísať scenár, ktorý by bol faktograficky korektný a presný je obzvlášť ťažké, nehovoriac o celovečernom filme) a) prvá pražská defenestrácia, 30. 7. 1419: je údajne pravda, že bratia kalicha vyhadzovali z okien novomestskej radnice konšelov. Samotného útoku sa zúčastnil aj sám Ján Žižka. Vo filme je zobrazené, že to bol neplánovaný útok, lenže v skutočnosti to bol dopredu naplánovaný útok. Následky stáli Václava IV. život. b) byť kráľom českým v tomto období nebola ľahká úloha, nakoniec to zobralo aj života samotného Václava IV. Smrť Václava IV., bola to mozgová mŕtvica alebo epilepsia? Scenáristi sa priklonili ku mozgovej mŕtvici. c) vo filme nebola spomenuté „Střetnutí u Nekmíře“ Musíte si uvedomiť, že historické filmy sú určitou formou masky, ktorá nám približuje dávne časy minulých. Jedno, čo je isté v tomto filme je to, že ľudia bojovali za svoju slobodu a rovnoprávnosť. Čo by povedal sám veľký Karol IV. na to, že jeho obaja synovia viedli nezmyselnú vojnu, len preto, že nechceli počúvať hlas svojho ľudu. Jeden nemal chuť riešiť osvietenecké myšlienky, vzburu ľudu, radšej si užíval vína a lovu. Žigmund chcel český trón, a podmaniť si Bohémsky ľud, ktorý ho aj tak odmietal. Vnímali svoje vlastné priority. Žigmund Luxemburský, rímsky cisár a uhorský kráľ. mladší syn Karola IV. (hraný vynikajúcim hercom Jánom Pivcom, lepšieho predstaviteľa už Vávra ani nenašiel) si po smrti staršieho brata uzurpuje nárok na český trón, v ceste mu však stojí osvietenci na čele s Jánom Žižkom. V polovici filmu nájdete vynikajúcu scénu, kde prichádza Ján Žižka úplne sám na hrad Vyšehrad ku vojsku českého kráľa, nikto sa neodváži siahnuť rukou na ich otca. Málo slov, za to veľa hluku. Odkaz Jána Husu pokračuje. Prvé, čo vás vtiahne do deja je kolosálna a magická hudba od Jiřího Srnky, na úvod zaznejú vážne barové tóny plné farieb a dynamiky. Pri pozeraní filmu zistíte, že Francúzi so svojím heslom: „Rovnosť, bratstvo a sloboda" neboli prví, ktorí žiadali nezávislosť od kráľovskej koruny. Bohémci, predchodcovia dnešných Čechov si pred viac ako 570-mi rokmi vyvolali podobnú revolúciu, s tým, že nepopravili vlastného kráľa. Existuje mnoho skeptikov, ktorí sa kriticky pozerajú na násilie vo filme. Takmer v každom snímku je násilie (priame alebo nepriame) neoddeliteľnou súčasťou filmu. Otakar Vávra si bol vedomý používania násilia na obraze. Zámerom režiséra bolo opísať dejiny husického hnutia. Z hereckého obsadenia nájdete takmer polovicu zaslúžilých umelcov, čo z toho vyplýva? Vávra si nie len mohol dovoliť obsadiť takých hercov, on si ich dokonca vyberal. Prečo? Herectvo takého filmu si priamo pýta stelesnené realistické a emocionálne cíteníe. To dnes môžete vidieť v našich zemepisných šírkach u Táni Pauhofovej alebo Klári Issovej. Počujte tú nádhernú starú češtinu, to nie sú len tvrdo odpracované hodiny u jazykovedcov, je to aj talent, ktorý robí postavy hercov tak reálne. Oproti prvému dielu, dostala kamera taktiež hereckú úlohu, ako postupujú odjazdy kamery, začínajú herci hovoriť svoje repliky. Zámerom režiséra bolo v jednom zábere vyvolať pocity priestoru, dynamiky a dômyselnej komplexnosti celej scény. Výprava: Ján Janda a Václav Štědrovský, na tú dobu odviedli vynikajúcu prácu, berte do úvahy, že je to rok 1954 (rok nakrúcania), žiadne zelené plátno ich nezachránilo. Výborne selektované lokácie, v tom čase bolo ešte možné nakrúcať vierohodné historické filmy (najmenej elektrických rozvodov, bohaté zdravé lesy atď.). Prichádza najlepšie scéna z celého filmu, atmosféra a hudba sa stupňuje, bitka u Sudoměře zobrazuje osvedčenú obrannú techniku Jána Žížku, vozovej hradby. Spraviť výpravný vojnový historický film, si nepýtalo len obrovský talent, rovno megalomanský kus odvahy, preto je Otakar Vávra majster svojho remesla. O to viac vás prekvapí, že režisér to sfilmoval na rovnakom mieste, ako sa odohrala daná bitka. V tej dobe na ČSR území vytvoriť bojové scény, ktoré pôsobia realisticky, bez použitia zeleného plátna, a efektov je zázrak. Všimnite si, že na bojovom poli nie sú muži, sú tam aj ženy! Filmy zo starých dôb nakrúcané na klasický farebný 35mm film (so zrnitým obrazom). Film sa končí slávnostným príchodom do pevnosti doprevádzanej majestátnym spevom a orchestrálnou hudbou. Stále, keď sa pozerám na tento film ma udivuje, čo Otakar Vávra dokázal s technikou, ktorú mal k dispozícií. Ak by bol v Hollywoode, bol by z neho doslova režisér svetového formátu. Reálne ním aj bol, bohužiaľ nemal to šťastie, kde sa narodil. Kto si má vyberať, kde sa narodí… V tej dobe sa veľa filmov nenakrúcalo, a málokto sa dostal do oblasti filmu, práve to bolo známkou toho, že film bol ako umelecky-hodnotné dielo. Plný výkon (čokoľvek vás napadne- kamera, réžia, strih, herci alebo bojové scény) Vávra predviedol až vo Proti Všem (1956), to si necháme až nabudúce. Berte to tak, že lepšie filmové spracovanie Jána Źižku už nenájdete (to, čo má má mať premiéru v roku 2020, má nad sebou veľký otáznik, modliť sa v kútiku, aby to bolo historicky korektné). Chápem, že remaky majú mladším generáciám priblížiť dané udalosti, premýšľam ak sa vôbec môže niekto vyrovnať brilantnosti Otakaru Vávri. Skôr ukazujme klasiky, filmované poctivým spôsobom, kašlite na čistotu obrazu, skôr sa pozerajte na jej konzistenciu a kvalitu. Som zvedavý, kedy mi Slováci sfilmujeme povstanie v roku 1848, za našu vlastnú národnosť a hrdosť. To je otázne. Suma sumárum: + tohto filmu: správne zvolené tempo filmu, hudba, kamera, réžia, herci, výprava - tohto filmu: scenár (historické nepresnosti). /80 %/

Divák si môže predstaviť, že Hollywood už nemôže prekvapiť. Zapamätajte si jedno: „Nikdy nehovor, nikdy!“ Dokonca ani dĺžka 141 minúť neprekáža a nenudí. Niekedy ma udivuje ako môže režisér natočiť prepadák ako Šanghajskí rytieri, a potom toto. Povinnosťou recenzistov je zrozumiteľne vysvetliť čitateľovi politiku, ktorá vládne vo filmovom priemysle. Nie ich presviedčať o svojej pravde. Hold, raz keď podpíše tvorca, pracovník, technik, herec zmluvu, musí ju dodržať. Po poriadku: Po prvé, osviežujúce vidieť Roberta, mimo Marvellovských, Sherlokových „zverstvách“, v normálnej úlohe. Ak by si bral viac, zaslúžil by si aj rešpekt v artovom svete filmu. (V takom, kde sa neuznáva keying, green screen, a rôzne blbosti) Vera Farmiga mi pripomínala v tomto filme krétsku speváčku Marina Perazić zo skupiny Denis i Denis (pozrite si tu----> https://youtu.be/muYIhfV0cTI ). Vincenta D'Onofria si ho môžete pamätať vo filme Olovnená vesta (1987, S. Kubrick). Robert Downey Jr. vo svojej nezabudnuteľnej úlohe Charlieho Chaplina (1992). Robert Duvall (Dni hromu /1990/, Krstný Otec I. & II. /1972/ ; /1974/, Šarlatové písmeno /1995/). Film má jednoducho obsahovať osobnosti, pred kamerou alebo za. Po druhé, čo upúta vašu pozornosť je prepracovaná kamera Janusza Kamińského. Dovolím si tvrdiť, že odskočenie od Spielberga mu evidentne prospelo. Dnes už je takmer nereálne natočiť hlboko dojímavý film, ktorý by nepôsobil melodramaticky. Po tretie: tento film je presným zrkadlom toho, aká je dnes uponáhľaná doba, ničí rodinné vzťahy, viac sa cenia peniaze, domy a vlastná pýcha. Ak má človek príliš veľké očakávania, prídu veľké sklamania. To, čo robí tento film tak dobrým, sú práve tie medziľudské vzťahy (otec =syn), (brat =brat), (muž=žena), (dcéra=otec). Priestor pre komorné chvíle, a osudové momenty. Všetko v správnej mierne. Po štvrté, zapamätateľné scény: obzvlášť nechutná, reálna scéna na toalete v noci. Menšia výmena názorov so zavraždeným. Pľuvnutie na okno. Hádka s manželkou, ohľadom dcéry. Po dlhom čase vidím film, kde nie je jediná sexuálna scéna. Čítate správne, NIE JE, to je úspech. Po piate: Lepší výkon od Billyho Boba Thorntona neuvidíte. Tento film mi bol doporučený známou, tak pred piatimi rokmi. Vtedy som na moderný Hollywood nebol ochotný, ani pozrieť, a film ma míňal. Za mňa pochvala, aj v tom, že mi Hollywood nespôsobil infarkt. Nie každý, kto má talent je ochotný živoriť. Momenty, kde sa používajú akustické pesničky, typické pre béčkové filmy (za toto * dole). Konsenzus: +: Herci, réžia, scenár, kamera. - : hudba, strih, výroba. Český dabing neskúšajte, je to katastrofa. /75 %/

Prvý diel historicko revolučnej trilógie. Kto by si dnes dovolil spraviť 3-minútové intro plné ozdobného textu. NIKTO. Prvé čo Vás zaujme pri tomto filme je nádherná čeština, tá sa už v dnešnej českej kinematografii nevyskytuje. Dnes sa radšej používajú anglikánske výrazy, a „ty vole.") Zdeněk Štěpánek- nie nadarmo mu napísali zasloužilý umělec. Z monológov v kostole a v doline, stále dodnes žasnem nad výkonom, a schopnosťou si zapamätať toľko textu. (Pozor dámy a páni, tieto scény sú maximálne z dvoch strihov! Herci, ktorí nehrajú svoje úlohy, skôr ich žijú. Niet divu, že v tej dobe, následné socialistické roky malo Československo najkvalitnejších hercov. Na okraj, vtedy si ľudia vážili hercov, dnes sa o nich píšu články v bulvároch, pretože sa opili o polnoci na Václaváku, nádhera. Dnes v kinematografii, je buď zle nastavený systém, alebo poriadne zlá doba- režiséri netvoria filmy, tak ako by ich chceli vidieť ako diváci, scenérie sa vymenili za zelené plátna, herečky neherečkami. Ďalšou vecou, ktorá Vás bude nútiť si znova pustiť je hudba. Je lahodná, a je presne na miestach, kde má byť. Ach, a tie zbory. Pri sledovaní DOSLOVA pochopíte, že Otakar Vávra sa narodil možno v zlej dobe, pretože režisérske postupy, ktoré zvolil vo filme, sú dodnes aktuálne, a s dnešnou technikou by dokázal natočiť film neslýchaných rozmerov. Prosím Vás, klasika. Otakar Vávra ukázal, že je schopný režisér, konkurovať režisérom veľkých opusov Hollywoodu, ktoré vznikli medzi ´53 - ´64. Byť Čechom, tak som hrdý, že sa v mojej vlasti narodil takýto nadaný človek, jeho študenti Chytilová, Kusturica hovoria to svoje. Veľmi rád sa vrátim k tomuto filmu, celkovo ku trilógií. Televíznemu spracovaniu z roku 2015 Vám neodporúčam strácať čas. /95%/

"Mr. Sparrow, you will accompany these fine man to the helm provide us the bearing to ill the weather. You will then spent rest of the voyage contemplating all possible meaning of phrase: Silent as the grave." To by nebol Jack Sparrow, ten si nikdy nezavrel ústa. Zo všetkých troch častí je réžia najviac súroda. Najlepšiu atmosféru, a najlepšiu porciu postáv, ako pokračovali diely, tým viac strácala postava Norringtona svojom potencionále (môžeme byť radi, že diváci si stále túto postavu zapamätali). Prezrite si vystrihnuté scény ---- > ( https://youtu.be/c6_m3bJrKd8 ) Smutný Norrington chcel mať ženušku, o ktorú sa pekne postaral v Anglicku, lenže Elizabeth sa radšej plavila ako pirátka. Nie nadarmo sa hovorí, že najviac čo chceme dostať, nakoniec nedostaneme. Hugh Jackman ako Jack Sparrow by nebola dobrá voľba, na túto postavu bolo potrebné nájsť herca, ktorému by to bolo jedno ako dopadnú ostatní, pritom v kútiku duše je to dobrák, Johnny Depp to dokázal. Heath Ledger ako Will Turner, ak by k tomuto naozaj došlo, Johnny Depp by mal poriadného súpera, v tom čase Heath začal stúpať na herecké najvyššie miesta, bohužiaľ rola Jokera ho stála život. (Veľká preveľká škoda tohto herca, dnes už by bol herecká legenda, tieto slová nie sú len tak napísané) Aj napriek kvalite filmu, sa Vám mnoho scén zapíše do hlavy, ani nie tak kvôli nadaniu režiséra, alebo producenta Jerry Bruckheimer, skôr pre herecké remesla Johnnyho Deppa, Geoffrey Rusha Jacka Davenporta a Keiry Knightley (stále sa pokúšam prísť na to, prečo ju ľudia tak nenávidia.) V čase, kedy sa nakrúcalo jej bolo 17/ takmer 18. Vy ste čo robili, keď Vám bolo 17? Škoda, že Klaus Badett nepokračoval aj v ďalší častiach. Jeho hudba spravila skôr zábavu, než utopiu plnej depresie. Najväčší stereotyp, nie sú samotné scény vo filme, skôr to, že publikum si zapamätalo, že práve Hans Zimmer zložil povästnú melódiu (https://youtu.be/6zTc2hD2npA). + * navyše za vynikajúco odvedenú prácu Klauas Badelta. Všetko, čo fungovalo v tomto filme- herci, hudba, teatrálnosť a atmosféra, v nasledujúcich dieloch stratilo na relevantnosti. /30 %/

Hodnotenie: 2x81 min. Tento film je postavený na jednoduchom princípe: „Sadne Vám francúzsky spôsob filmu?“ Niekedy si kladiem otázku, čo bolo v histórií horšie: „Chudoba? Nízka úroveň života? Protestanti vs Katolíci? Absurdita chovania v aristokratických kruhov?“ Tento film odpovie na všetky spomínané otázky. Herci: Lepšiu obsadenie do úlohy Kráľovny Margot (Isabelle Adjani, v tomto filme žiary, v čase nakrúcania jej mohlo veľa žien závidieť, má za sebou mnoho ocenení- v Cannes 1981 za najlepší výkon vo Possession, Berlinare 1989 za Camille Claudel, o druhotriednej herečke sa nedá rozprávať) a Juraja IV. (Daniel Auteuil). Za obsadenie si tento zaslúži jeden veľký palec hore, casting samotný je úspech. Za hereckým prvotriednym výkonom predbehli oboch protagonistov Virna Lisi a Jean-Hugues Anglade. Ich výkon bol nadmieru realistický. Vždy ma zaujímalo, čo sa deje v hlavách v tých hercov? Po niekoľkých rokoch hľadania dávam odpovede: Držia sa presných pokynov režiséra, majú v danom období množstvo životnej a psychickej energie. Emocionálne sú na pokraji explózie, v takýchto momentoch sa ukáže nadanie hercov. Hudba: Gorana Bregović spracoval soundtrack (https://youtu.be/uy80ZwlPVFk), na nezvyčajný spôsob dodržal tému, a štýl hudby, ktorý sa v danom období komponoval. Poznáte, že túto hudbu komponoval Goran Bregović: cítite z toho Balkán, zvýšený krvný tlak, svojský rukopis, a čo najlepšie, dal zo seba niečo. Na jednej strane máte prepracovanosť kostýmov, obstojné obsadenie alebo vynikajúcu hudbu. Na druhej, priam komorne orientovanú réžiu, príliš neskoré alebo príliš rýchle strihy, kde sa divák nedokáže zamerať na daný moment. Ja sa pýtam, kde sa všetci tak ponáhľajú (rýchle strihy sú najmä vidieť počas „Krvavého kúpeľa Bartolomejskej noci, kde sa katolíci spolu s kresťanmi povraždili ako zmyslov zbavených, bohužiaľ aj renesancia mala svoje temné stránky). V jeden moment obdivujem Patrice Chéreau za vyskladanie scény, ďalší nechápem spôsob kamery, strihu, režírovanie hercov (pritom Patrice v tomto vynikal) Hold, režisérsky post je najťažšia profesia vo filme. Žil si vo Uhorsku: Turci ťa naháňali po celom kráľovstve, žil si vo Francúzsku- chudoba, žil si v Anglicku- ak si bol Katolík, naháňali ta Protestanti, a naopak. V tom čase Španieli objavujú svoju „Indiu“, pritom zablúdili. Vo Svätej rímskej ríši, sa bojovalo o moc, ako keby nebolo nič lepšie na práci. Odporúčam Vám v originálnom znení, dodá omnoho lepší efekt. Český dabing nedopadol po technickej stránke najlepšie (môžete značne počuť šum), samotný herci odviedli dobrú prácu, na výbornú to nebolo. V kontexte filmov, ktoré vznikli v roku 1994 (Pulp Fiction, Ed Wood, Tri farby: Červená) je prekvapením, že tento film získal Jury Prize/Cenu Poroty. To, že je film ocenený veľkými cenami, nezmení objektívny názor na vec. Tak no, musíme veriť odborníkom z Cannes, a nie pisálkom na ČSFD. Ak budem mať tú možnosť si pozrieť director´s cut, veľmi rád to spravím. Link ---> ( https://youtu.be/amA-R6e4_Z8 ). ** za samotného spracovanie, réžiu, a film + * navyše za hudbu Bregovića. Ak by žil Alexandre Dumas st., rád by som videl jeho reakciu na tento film. /55 %/

Utopia pokračuje v neslýchaných rozmeroch. Hneď úvodná scéna so šibenicou, spievaním zakázanej pirátskej piesne, bola veľkou šálkou kávy, nehovoriac, o neutíchajúcej potreby si „otrepať" hlavu o stenu. Toľko depresie, a pochmúrnych tvári sa len tak nevidí. Všetci veľkí hráči pod jednou strechou, sadistický Beckett, bláznivý Barbosa, psychicky narušený Jones, teatrálny Jack, temperamentná Beth, zaslepený octovým oslobodeným Will, loajálny a zamilovaný Norrigton. Najlepšie je, že za hodinu vo filme, sa spraví toľko dohôd, že ani za všetky predchádzajúce dve časti dokopy nespravilo. Turner Feng, a atď.... Nad královnou zajal z lůžka si ji vzal sám a vsadil ji do pout. Teď nám se podřídí vody všech moří, kde my chcem, budem plout. Jooo hooo v ruku v ruce, nechte vlajku vlát. Chudý braši, my se smrti nemusíme bát. Jooo hooo v ruku v ruce, nechte vlajku vlát Chudý braši, my se smrti nemusíme bát. Píše sa rok 1729. Darius Wolski si zaslúži rešpekt, kamera dostala spolu s 1. časťou, to najlepšie. Radosť vidieť Davida bez chapadiel, v normálnej podobe. Admirál Norrigton (musím Vám pripomenúť, že plnohodnotný admirál je vysoko postavená hodnosť v námorníctve, a velí celej flotile - 12 až 13 lodiam). Najlepšie napísaná postava, nešťastný život jeho spojený, s onou, ktorú vrúcne miloval. !!!SPOILER!!!: Priznám, že som ronil slzy, keď zomrel admirál Norrigton. Zrejme mu chceli udeliť čestnú smrť, ako pre čestného a hrdého gentlemana. Príliš štylizované, odporne a nechutne komerčne zamerané.. neukazuje niekedy anglikánsku povýšenosť, ktorú Angličania mali v obľube ukazovať ľudom, ktorí boli menejcenní pre ich vznešený národ. Nad týmto komentárom som si dal tak záležať ako tvorcovia na tomto filme, aspoň Vám to môže dať menší náhľad, akú katastrofu vyprodukoval. Čo, že to zarobilo milióny, keď je to po umeleckej stránke katastrofa. K prvej časti tejto „série“ sa vyjadrím neskôr. Vtedy, keď nebudem mať si chuť obiť hlavu o stenu, záchvaty nervozity (kvôli tomu, aký je prístup ku tvorbe filmu), únavy, hladu.. dôvodov je viac.. tie si nechám nabudúce. /20 %/