Martinius

Martinius

Móric Beňovský

Slovensko
kverulant z presvedcenia

9 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 17.12.2017  22:17
    Spartakus (TV seriál) (2010)
    ***

    this is spartaaaaa... not. serialovy nizkorozpoctovy odvar snyderovho sandaloveho eposu, len s horsimi trikmi, hektolitrami kecupu, retardovanym scenarom prvych dvoch dielov a hercami, ktori by za inych okolnosti hravali bud v soft pornach alebo by vystupovali ako stripteri pre damy v prechode. prvy diel sice este robi hlupakov z rimanov i z divaka, ale napokon si na tie cecky a masakre v arene zvyknete a stane sa z toho akasi guilty pleasure...

    • 10.1.2011  12:49

    tron: legacy je ako perfektny darcekovy obal so stylovym marketingom. usilivne sa sice snazi tvarit na viac, ale okrem opulentnej vizualnej stranky a slusneho soundtracku nema viac co poskytnut. ku cti mu patri, ze po 28 rokoch plynulo nadvazuje tam, kde (stary dobry) tron skoncil. na jednej strane si nedovoli ziadne divoke vyvrtky ci absurdny odklon od dejovej linie na ukor povodneho filmu, na druhej vsak ponuka velmi priamociary, instantny a predvidatelny dej. omladnuty digitalny klon jeffa bridgesa nie je zaporak hodny povsimnutia a ked uz sme pri digitalnej rejuvenizacii, posobi "mlady" jeff bridges popri ostatnych efektoch skor ako groteskna postavicka zo zastaranej pocitacovej hry - amadeo to vyborne vystihla: princ charming zo shreka pozdravuje. a sme pri protagonostoch. tvorcovia filmu v tomto ohlade prejavili zufaly nedostatok kreativity a siahli po ocividnom plagiatorstve. jeff z roku 1982 ma k jeffovi z roku 2010 neuveritelne daleko. zo sympatickeho bohema sa stal pseudofilozofujuci jeff "obi-wan kenobi", odšťavený od akejkolvek charizmy. olivia wilde v priliehavom cyber-latexe az prilis pripomina kate beckinsale z underworldu, michael sheen (cudo zvane "zuse") vyzera ako david bowie v space oddity a jeho dizajnersko-metrosexualna pereput je zasa kopiou preimidzovanych merovingians z matrix reloaded. a v neposlednom rade patri stvarnenie sama flynna do kategorie "najnevyraznejsi hlavni hrdinovia vsetkych cias". POMOv vyrok, ze sa jedna o "jediný film svojho druhu a bude napodobovaný" povazujem za akysi kolaps pamati z prilisneho mnozstva informacii, kedze ide o recyklaciu uz vsetkeho videneho. film napodobovany nebude, lebo neprinasa nic nove, nema v sebe ziadnu iskru originality, ktora by bola zarodkom trendu a tym hodna kopirovania. az prilis pripomina audiovizualne vysperkovanu televiznu reklamu, perfektny obal, ktoremu chyba zasadna esencia.

    • 7.1.2014  10:28
    Živí mrtví (TV seriál) (2010)
    *****

    v druhej serii sa to mierne zaseklo, ale tretia nabrala neskutocne na obratkach a zo serialu sa stava kult. zvysujem na 5*.

    • 22.11.2010  22:48
    Antikrist (2009)
    *

    povrchne, plytke, stupidne a miestami nudne, s nezmyselnou symbolikou, s z kontextu vytrhnutym gulasom okultizmu bez realneho suvisu s dejom, s odpudzujucou hereckou a s plytvanim potecialu inokedy skveleho willema dafoa: aj takto sa da charakterizovat posledne von trierovo dielo. cela duchaplna zapletka sa moze zhrnut do jednej vety: zena-matka uprednostnila orgazmus pred zachranou vlastneho dietata. cize ako v spravnej hardcore "alternative" tu mame vulgarnu pornografiu, smrt (hned 2x), sebaposkodzovanie i dilemu umelsiu ako socialisticka limonada. a samozrejme zanechava von trier za hrst abstraktnych, nic neznamenajucich znameni, aby mohli podaktori divaci dodatocne po veceroch hladat hlbsi zmysel a skryte posolstva a nadchynat sa ako z reziserovej tak aj zo svojej vlastnej chytrosti. jedna hviezdicka za pekne (pre triera netypicke) vizualne spracovanie. avsak ruku na srdce - nie v kazdom filme vidite, ako chlap dostane kladou po guliach a zena si odstrihne klitoris :)

    • 20.12.2009  00:11
    Avatar (2009)
    *****

    avatar je strhujucou pastvou pre oci, je to opus magnum digitalnej fantazie. dych vyrazajuce stvarnenie pandory vas doslova unesie prec zo zeme, do vzdialenych koncin vesmiru, do sveta neuveritelne komplexneho a ovplyvajuceho zivotom. mate pocit, ze citite jeho pach v nose i na jazyku a vystretim ruky sa dotknete jeho tvarov rovnako, ako hlavny hrdina formou avatara. myslienka technicky vyspeleho ludstva prekonavajuceho hviezdne vzdialenosti a nachadzajuceho inteligentny zivot na nizsom stupni vyvoja je fascinujuca, osviezujuco vitana, aj ked nie uplne ojedinela. doteraz sa vacsinou tematizoval inteligentny "zasah zhora" u nas na zemi, tentokrat to boli vyspelejsi ludia, ktori objavili novy svet. avsak z cloveka sa stane agresor a od tohto bodu sleduje film velmi priamociaru a jednoduchu dejovu liniu. v momente konfrontacie ludi s modrymi macacimi elfami som si zelal za kamerou stevena spielberga a jeho zmysel pre hlbku. kvalitny namet, skvela myslienka a fantasticka pandora doslova zobronili o viac, ako poskytlo az prilis cierno-biele rozuzlenie. z ludi sa vykluli bezcitne monstra a z domorodcov maskoti pre greenpeace. pribeh prisiel o moznost vyvoja. cameron velmi rychlo zlomil nad ludstvom palicu a zahodil prilezitost dramy, povedzme ze istej "vesmirnej spiritualnosti" ci utopickeho altruizmu, ktory bol danou i predpokladom (duchovneho i technickeho) pokroku ludstva v tradicnej vedeckej fantastike. na tomto mieste by autori ako lem ci clark, reziseri ako kubrick ci spielberg dokazali preniknut do hlbky duse a pochybujem, ze by "priselci z nebies" nezostali poznaceni prostredim pandory a necitili bázeň ci aspon dilemu pri niceni jej bohatstiev. v tomto smere mohol cameron viac pozerat napriklad solaris alebo krasny nemecko-rusky fim "je tazke byt bohom" a menej star wars, pretoze zaverecny masaker az prilis okato kopiruje bitku o endor. dalsim mankom bolo az trivialne absurdne akcne ukoncenie onoho jednoducheho deja. jediny usklabok som si dovolil pri sledovani likvidacie tazkej techniky ostepmi. samozrejme, ze domorodci nemali ani najmensiu sancu a napriek tomu az prilis zazracne zvitazili. asi ako v hrach serie civilizacia, kde lukostrelec bezne dokaze zostrelit vrtulnik, ci sermiar rozseka tank. to vam potom mierne berie pozitok z hry. a v tomto pripade z filmu. suma sumarum styri a pol hviezdicky. po zaokruhleni je to pat :) PS: dufam, ze sa tento film neinstrumentalizuje zo strany greenpeace, peta a podobnych gangov.

    • 1.1.2011  12:37
    Bruno (2009)
    ****

    rozkosna parodia na metrosexualov a preafektovane gay celebritky. sacha cohen ma talent. dokaze prist s niecim uplne novym. a navyse svojou nekompromisnou parodiou dotknutym vystizne sype sol do rany :)

    • 12.5.2014  01:39
    Cargo (2009)
    ***

    zaujimavy film, akurat s labilnou pointou a nametom, ktory je derivatom hned niekolkych kultov svojho zanru. ked odhliadneme od zrucne natocenej tuctovosti, divalo sa nan celkom dobre.

    • 16.1.2010  21:49

    prekvapivo dobre prevedeny a najma do konca dotiahnuty haklivy namet. este pocas filmu som si vravel, ze si gray pred seba postavil prilis velke susto a bol som zvedavy na jeho vyvrcholenie. pretoze po uplne samozrejmej ocakavanej pomste na darbym nadobudne divak dojem, ze postava hlavneho hrdinu i reziser samotny prave dospeli ku kulminacii pribehu a teraz to pojde uz len pozvolnym tempom z kopca. nastastie, nestalo sa tak. suvislosti do seba zapadali, postupna gradacia i vyvoj deja zostali vieryhodne i logicky pochopitelne. film sice nebol dielom reziserskeho genia, ale svedomiteho pedanta, ktory o doveru divaka zapasil asi ako nemci o futbalovy titul majstra sveta - tvrdo, tazko, krvopotne, v konecnom dosledku vsak uspesne. samotny zaver filmu nesmierne prospel - bolo radost sledovat, ze obavany brilantny strateg je tiez len clovek a tak, ako vybabral so vsetkymi, vybabral napokon aj sam so sebou. film povazujem za nadpriemerne vydareny a pri citani hodnoteni niektorych z top-recenzentov sa neubranim dojmu, ze ho pozerali dolu hlavou - popod nohy, s hore zadkom a skrze visiace gule :)

    • 21.2.2010  16:00

    tak ako krkanie ziab je predzvestou dazda, je mila jovovich medzicasom indikatorom mizerneho, nanajvys sotva priemerneho filmu. inak tomu nie je an pri a perfect getaway. deju sluzi ku cti, ze nie je prilis dlhy a ze sa vyvija relativne plynulo a pozeratelne az do momentu zvratu, ktory sa radi do kategorie "najnezmyselnejsie v historii kinematografie", cisto za ucelom sokovania, ci prebratia divaka z driemot. jedinym plusom tejto slabej a nie prilis zaujimavej snimky, ktorej nazov s nametom nijako prirodzene nekoresponduje, je pohlad na krasnu havajsku prirodu. a mila jovovic je so svojim chraplavym uskriekanym hlasom uz tradicnym minusom pre kazdy projekt, v ktorom sa zjavi.

    • 14.4.2011  00:00
    Dívka na přání (2009)
    odpad!

    prednedavnom som bol na prednaske o valasskom kniezati dobre znamom ako vlad III. draculea alebo este lepsie ako vlad napichovac. slavna stokerova historicka predloha riesila vsetkych problemovych ludi tym, ze ich nechala napichnut na kol. dobry napad spravit toto s reziserom, povedal som si po pozreti predmetneho soderberghovo filmu. napokon som myslienku zavrhol. nie z nahle prebudeneho altruizmu ale len preto, aby sa tomuto psychopatovi nedostalo este dalsej pozornosti. uplne by postacilo utat ruky a vytrhnut jazyk, aby viac nemohol nic natocit. no dobre, budme humanni, pristupme na lobotomiu. girlfriend experience je jeden z najnudnejsich filmov, aky bol kedy natoceny. bez pribehu, bez deja, bez myslienky, bez jedinej zmysluplnej vety, bez jedineho herca, ktory by aj vedel nieco zahrat. nedokazem sa zbavit pocitu, ze ho soderbergh natocil cisto ucelovo pre sashu grey. a ruku dam do ohna, ze to spravil po tom, ako si pozrel vsetkych jej 224 pornosnimkov a viac nad nimi nevladal onanovat. rozhodol sa preto tuto povabnu utlu pornoherecku (ktora na pornoherecku skutocne nevyzera) vyhladat osobne a so skrytym zamerom mat s nou sex s nou natocil akoze narocny film. sasha je vsak naozaj jedinym svetlym momentom tejto neskonale plytkej ubohosti. nevie sice absolutne hrat, rozpravat a ani sa len pohybovat, akurat len pekne vyzera. reziser tak trestuhodne prepasol prilezitost povzniest film predvedenim jej skutocnych kvalit - napriklad vo forme strkania prirodzeni do hrdla az na doraz alebo nenasytneho prehltania az jej z toho tecu ocne tiene. vysledkom je zostrih nesuvisle na seba nadvazujucich scen pozostavajucich z jedenia, jazdenia v aute a vo svojej podstate nesmierne slabomyselnych pseudointelektualnych kecov. zmes spomenutych prisad robi z tohto pohladu girlfriend experience jeden z najhorsich filmov vsetkych cias, robi z neho muciarensky nastroj, ci dokonca potencialnu zbran hromadneho nicenia. z tohto dovodu by som scenaristu nechal stiahnut z koze a soderberghovi predsa len utat ruky a vytrhnut jazyk. a pre istotu aj vypichnut oci. alebo kvoli nemu aspon zvolal druhy norimbersky proces. nech tento alternativne sa tvariaci idiot uz viac nic dalsie nenatoci.

    • 21.11.2009  21:08
    Gamer (2009)
    **

    zbytocna, pseudoimidzisticky a pseudodizajnersky zlatana kopia kultov TRON a matrix. ako tak pozeratelne niekde od druhej polovice. okrem gerarda butlera ziaden chlap, ktory by neposobil ako metro-bisexual, ziadna zena, ktora by neposobila ako plastic girl na extaze. odhliadnuc od toho, ze uz celkovy namet je uplna kravina, ktora dokonca ani s pojmom fikcia nema vela spolocneho.

    • 25.11.2009  18:50

    z absurdneho nametu vytesal tarantino dalsiu bezprecedentnu ikonu. vsetok strhujuci dej a nervy drasajuce napatie sa odohrava takmer vylucne len v dialogoch a komornych scenach, ktorych vysledok sa neodvazite predvidat, pricom reziser ani na chvilu nesklzava k ziadnym pseudointelektualnym „avantgardnym“ (cize stupidnym) zvratom, len aby sokoval. priebeh je naturalisticky az sarmantne teatralny a osobnosti ako christoph walz, daniel brühl, melanie laurent, michael fassbender, diane kruger, august diehl ci silvester groth nam predvadzaju, co je to herecke umenie. brad pitt, titulovany sice ako "komercny herec", odviedol v roli "yankee-dostojnika ako cooloveho tvrdasa", ktory je sefom i oporou timu bastardov, rovnako svoj kvalitny kus prace a pridal filmu na doveryhodnosti. celkovo je priehladne, ze tarantino natocil svoj film aj tentokrat v duchu inych kultovych klasikov. za konkretnu predlohu bastardov sa daju povazovat hrdinske (ciastocne fiktivne) filmy z 2. svetovej vojny z prostredia tyla nepriatela - najma "dela z navarone" s gregorym peckom a "oddiel 10 z navarone" s harrisonom fordom. namet, scenar, herci, rezia, kamera, kulisy (krasne bauhausove kino), dej, gradacia - vsetko povazujem za majstrovsky zvladnute. jedinym mankom bola podla mna pritomnost eliho rotha, ktory je rovnako nepostrehnutelny a ignorovania hodny ako reziser (hostel) tak aj ako herec.

    • 7.3.2010  12:32

    stopercentny terry gilliam. sialeny, staromodny, ocarujuco divoky a divoko ocarujuci, kriklavo pestry, pricom jeho novy film je tornadom presycujucich vnemov. priznavam, giliiam je diagnoza, bud fascinuje alebo zhrozi a som nazoru, ze jeho filmy sa nedaju hodnotit objektivne. na jednej strane je magom, ktory sa hra na blazna, na druhej ovlada svoje remeslo dokonale. snad najviac ma na filme chytili za srdce dokonale stvarnene karikatury jednotlivych postav. gilliam znova len dokazal to, co sotva niekto iny - vymackal z kazdeho jedneho herca nadpozemsky vykon a daroval svetu opat niekolko nezabudnutelnych tvari a charakterov. toma waitsa s jeho neodmyslitelnou cigaretou a bluesovym hlasom tak popri bulgakovom majstrovi povazujem za najsarmantnejsie a najposobivejsie stvarnenie diabla v dejinach filmu. v pripade valentiny ani neuverite, ze sa nejedna o animaciu hrackarskej babiky, pokial si nevyhladate fotky lily cole na internete. heath ledger prekonal sam seba (rovnako ako jeho chvilkove "variacie" vo forme deppa, lawa a dokonca i farella - take posobivo velkoryse plytvanie hviezdami v minirolach si naozaj moze dovolit len niekto ako gilliam), pricom jeho predvedenie sa povazujem za daleko lepsie ako v ospevovanom temnom rytierovi. podobne ako kultovy brazil, je aj imaginarium jednym velkym surrealnym vesmirom s kaskadou dojmov, nie je však bezutesnou dystopiou ako skor roztopasnou jarmocnou eskamotazou, pripominajucou jakubiskovu perinbabu. PS: nechavam si cas na rozmyslenie a nasledne prehodnotenie na 5 hviezdiciek :)

    • 17.1.2010  11:56

    ked sa vopred pripravite na skutocnost, ze si idete pozriet bezny priemerny film, tak vas jennifer´s body nijako negativne neprekvapi (sice ani neoslni) a bez vacsich potiazi ho vydrzite do konca. film sa totiz na viac nehra, jeho ambicie su adekvatne jeho urovni. herecky u vas zaboduje nanajvys amanda seyfried, nad ostatnymi detskymi (ani nie teenagerskymi) protagonistami sa milo pousmejete. megan fox sice filmom strasi v hlavnej ulohe ako pozieracka cerstvej svieckovice s blbeckovsky mamalovanymi nechtami, opat vsak len dokazuje, ze sa o nu talent ci sarm ani neobtrel. uctievana kraska sa viac hodi na pin-upy panskych magazinov ako na filmove platno. rovnako usmevne posobi aj akoze satanisticka kapela hrajuca div nie svadobne sladaky, ktorej by ste neuverili ani uctievanie zelatinovych medvedikov, nieto este diabla samotneho. film nastastie nie je prilis dlhy a ani zdlhavy, ma svizny priebeh a pokial prave nemate na programe rande s modelkou petrou nemcovou, alebo vas v operacnom sale necaka urgentna transplantacia srdca, cas obetovany tomuto filmu vam nebude az tak bolestne chybat.

    • 28.1.2010  18:13

    po jeho vzhliadnuti som si uvedomil, ze janosik vo mne vela dojmov nezanechal. mal som pocit, ze som takmer dve a pol hodiny mojho zivota prave zbytocne splachol dolu kanalom. hlavnou pricinou toho boli tri zasadne faktory: katastrofalna kamera, bezduchy scenar a diletantsky strih. neubranim sa dojmu, ze si v podobe reziserok a scenaristky prislo s janosikom nechutne post mortem zaobcovat trio zakomplexovanych a frustrovanych slepic. podme ale po poriadku. epilepticka, rozkyvana a z detailu na detail nesuvisle kmitajuca kamera sa hodi nanajvys k filmom ako blair witch, alebo na makro-zabery zamerane dokumenty typu "zo zivota hmyzu". nie vsak na znazornenie jednej mytami opradenej historickej postavy. nezazivny scenar sa neustale zadusa vlastnou, az truchlivou bezradnostou. inzitne, nasilne dialogy prilis pripominaju beznapaditost postmodernych televiznych inscenacii socialistickeho realizmu. iritoval ma aj pocet i obsah umelecky sa tvariacich erotickych scen, vdaka ktorym film mierne sklzava do zanru soft-porna. borusovicovej zjavne chyba sebarealizacia formou matkina a nema si viac ako ventilovat svoje sexualne fantazie. nekompetentny strih film pochoval definitivne. jednotlive sceny su nesuvisle a neucelene, koncia rovnako nahle ako zacinaju a divak si casto ani nevsimne, ze sa dej posunul dalej. rovnako ani vyber hlavneho hrdinu nebol najstastnejsi. androginny vaclav jiracek sa vo filme citi viac ako babika v kroji nez janosik a od drsneho zbojnika ma daleko asi ako pluto od slnka. vedlajsie postavy su obsadene a stvarnene pomerne dobre, vdaka idiotskej kamere, ktora rovnako sabotovala akekolvek kochanie sa v krasnych prirodnych zaberoch, si vsak sotva zafixujete niektoru z dalsich tvari. film skoncil tam, kde jeho historicka predloha - na haku.

    • 17.8.2011  20:45
    Pan Nikdo (2009)
    ***

    tri slova: pseudofilozoficka pseudointelektualna zlatanina. mate kuchara, ktory ma k dispozicii modernu kuchynu, nove hrnce, kvalitne a cerstve ingrediencie. a vsetko smari do jedneho kotla a prizera sa, co sa mu z toho vykluje, dufajuc, ze to bude stravitelne. miesa cokoladu so zelerom, zelatinove medvediky s mozzarelou. tu trochu teorie chaosu a osudovej lasky, tam zasa davka dolezito sa tvariaceho objasnovania kauzalit a za hrst filozofovania na pozadi (uplne zbytocnej, miestami dost trapnej a nic nehovoriacej) sci-fi kulisy. a mame kanadsko-europsky gulas (odhliadnuc od skutocnosti, ze kanadske filmy patria tradicne k srackam...), ktoremu akosi nedokazete prist na chut ani napriek vabivej vizualnej stranke. cele dve hodiny dufate na prichod pointy, kedy by nekonecna splet abstraktnych zaberov a scen vyustila v obraz poskladany do uceleneho puzzle. tohto sa vsak nedockate. mr. nobody patri totiz k filmom, pri ktorych dosla tvorcom para este pred nakrucanim a nieco ako scenar sa nekonal (alebo pisal na kolene pocas WC-pauzy). cize k filmom bez (zmysluplneho) konca. na margo vacsiny hercov treba podotknut velmi priemerne vykony (uprimne - od leta a kruger toho ani viac ocakavat nemozete), na angazovanie kvalitnejsich by sa producent musel plesnut po vrecku asi podstatne viac. cize tri hviezdicky s odrenymi usami. za to, ze som necitil az tak nutkavu potrebu vypnut prehravac, za sarah polley a za to, ze existuje predsa len hromada podstatne horsich filmov.

    • 20.9.2011  00:13
    Po životě (2009)
    ***

    hlavna hrdinka nie je sice este mrtva, ale zivo tiez uz prilis nevyzera. k tomu pridame trochu nasilu vykonstruovanych uvah o tom, kto je mrtvy uz za ziva a kto zivy po smrti, nech filmu nechyba patricny filozoficky podmaz. odcitame zopar logickych preslapov (po autonehode ide telo automaticky najprv do nemocnice na sudnu pitvu, dychanie je aj napriek snahe o gradaciu napatia az prilis zjavny priznak zivota, telo leziace niekolko dni volne v marnici a nie v chladiacom boxe zacne dost rychlo hnit a zapachat...) a dostaneme celkom pozeratelu morbidnu dramu. reziserka sa sjavne snazila vyvolat u divaka napatie, ktore z rozuzleni bude spravne - ci je hlavna hrdinka naozaj ziva a v rukach psychopata, ktory ju chce pochovat za ziva (potom by musela okrem dychania este pocas tych par dni trochu pit, jest, kakat, cikat...) alebo je uz mrtva dusa, ktora sa nedokaze zmierit s vlastnou smrtou. plusom je jednoznacne sexi zombie look christiny ricci a skutocnost, ze reziserka nesetrila zabermi na jej pritazlive nahe telo. v tomto smere sa je urcite na co divat :)

    • 8.8.2010  19:26
    Přenašeči (2009)
    ****

    prekvapujuco zaujimavo natoceny film o tom, ako sa po mensej pandemii z ludi stanu zvierata a klesnu opat na uroven doby kamennej.

    • 12.1.2010  15:08
    Smrť ministra (TV film) (2009)
    ****

    kompletny dej smrti ministra je zalozeny na dialogoch, ktore su alfou a omegou tejto revue clementisovho zivota. v takomto pripade je strategickou uloha scenaristu, kedze tu namet a scenar tvoria dobre 2/3 produkcie. preto treba v prvom rade vyzdvihnut majstrovsky zvladnutu pracu lubosa jurika, nakolko je film v podstate jeho dielo. jurik sa uz dlhsie zaoberal myslienkou sfilmovania clementisovho pribehu, z jeho pera vzisiel namet i scenar, na ktory STV vyclenila rekordne skromny rozpocet 3 (!!!) miliony korun a ktory reziser a kvalitne vybrani herci slusne dotiahli do uspesneho konca. nenudnym, velmi inteligentnym a jasnym sposobom sa dozvieme o zivote jedneho z najvacsich slovenskych statnikov, ktoremu sa da pripisat privlastok "svetoveho formatu". vyborne resersovanie a znalost problematiky nam umoznia nahliadnut do clementisovych idealov, dilem, nazorov i kontroverznych momentov. za srdce chytia silne momenty - ako napriklad debata na temu zidov (nepriame priznanie sa clementisovho obhajcu), otazka slovenskej a madarskej mensiny ci stretnutie so stalinom. smrt ministra je absolutne maximum vytazene z absolutneho minima. ze by konecne usvit po epoche tmy slovenskej televiznej tvorby?

    • 9.5.2009  00:23
    Star Trek (2009)
    *****

    jedenasty diel star treku som ako odchovanec tejto serie a zaryty fanusik celeho jej vesmiru ocakaval s napatim i so zastupom otaznikov. podari sa producentom najst strbinu pre nove myslienky, novy dej a zapletky s kompletne novou zostavou doteraz neznamych tvari? je este vobec niekde priestor na pokracovanie pomerne uceleneho a mimoriadne komplexneho generacneho pribehu siahajuceho od vynalezcu 'warpu' zeframa cochrana cez prveho kapitana versmirnej enterprise jonathana archera, legendy originalnej serie (kirk & co) az po trekovsky establishment dalsej generacie v podani picarda, daty, rikera, siska, janeway ci vnadnej seven of nine? este pocas filmu mi bola odpoved jasna: ano, podarilo sa. star trek 11 sice vstupuje tam, kde este nikto pred nim nebol, predsa len zostava tak doverne znamy - do samotnych zaciatkov legiend zo 60. rokov, kedy sa kirk, spock, scotty, mccoy, uhura, sulu a cekov po prvykrat spolocne stretavaju na palube enterprise. je pozoruhodne, ako sa producentom i pomerne neznamemu reziserovi podarilo s novou hereckou garniturou zachovat autenticitu i osobnost povodnych charakterov. kirk je kirk ako ho velmi dobre pozname - impulzivny, tvrdohlavy, svojrazny, arogantny, suknickarsky macho s odvahou za celu legiu a charizmou strhavat davy. spock je spock - nadpriemerne inteligentna zmes vulkanca a cloveka so zmyslom pre (casto nechceny) mimoriadne suchy humor a s priepastnym vnutornym rozporom medzi logikou a citmi, ktory sa po (pre drvivu vacsinu trekkies) sokujucich udalostiach v priebehu filmu este viac prehlbi. karl urban bol skvelou volbou pre vecne kverulujuceho ufrflanca doktora mccoya, rovnako ako scotty ("shawn of the dead") ani zlomkom neprichadza o svoju extravagantnu vynaliezavost, uhura o svoj povab alebo navigator cechov o grotesknost vdaka svojej prehnane artikulovanej ruskej anglictine. vsetkych fanusikov nesmierne potesi, ze 11-ka neobjavila ziadne nove (dalsie...) startrekovske koleso, ale velmi vynaliezavo pokracuje tam, kde legenda zacala. kracajuc v jej stopach ale bez toho, aby posliapala po jej ideach ci idealoch. sice nas prinasa do akejsi "alternativnej reality", zostava vsak len na novej vetve toho isteho stromu. summa summarum, novy star trek je jedno velke a vydarene hommage na povodnu seriu od gene roddenberryho.

    • 17.1.2010  22:29

    pandorum sa da povazovat za ctiziadostivy projekt s vynikajucim potencialom. reziser vsak tento potencial po pol hodine deja hodil do muciarne a tesne pred koncom ho ritualne popravil. v pripade miernych technicko-logickych nezrovnalosti kvalitneho sci-fi nametu je fanusik zanru ochotny prizmurit oko, kaskadu scenaristickych nezmyslov vsak dpusti nanajvys netykavec. a v pandorume sa to absurdnymi scenami a zvratmi len tak hemzi. z temneho, putaveho, hororovou atmosferou presiaknuteho putovania napriec zhasinajucim vesmirnym kolosom sa stava nieco na sposob spolocenstva prstena bojujuceho stylom kung-fu proti zmutovanym kozmickym orkom. nasleduje seria roztahanych plytkych dialogov ovencena slabomyselnymi monologmi (prezentacia kuchara-kanibala za pomoci doskrabanych stien). odflaknuty scenar si nedava ani naznak namahy vysvetlit pozadie znicenia zeme ci pricinu migracie na tanis, pandorum-paranoja (ktorej film vdaci za nazov) je v podstate dejovo vedlajsia a nie prilis vieryhodne premietnuta do postavy paytona/galla, ktoreho motivy a konanie do seba navzajom nezapadaju. vrcholom absurdnosti je rozbitie skla, ktore bezne vydrzi cestu vesmirom, nasledny naraz na vodnu hladinu i tlak z dna morskej hlbky. nehovoriac o tom, ze prud vody z takejto praskliny by protagonistu neospliechal, ale rozsekal na kusky. reziser tiez svoje remeslo nezvladol aj vdaka prilis unahlenym strihom zaberov. velkym plusom zostavaju fantasticke kulisy obrej vesmirnej lode, v nich vybudovana atmosfera (aj vdaka dobremu zvukovemu podmazu) a silny zaber na vrak tohto hviezdneho korabu, trciaceho z morskej hladiny. inak film patri do kategorie stroskotanych ocakavani.

    • 23.12.2009  20:36

    asi najdlhsi marketingovy film sveta od firmy hasbro je tak ukazkovo stupidny, az mi dochadzaju invektivy. na to, ze obsahovo i formou posobi ako plytke nelogicke becko z osemdesiatych rokov, je fascinujuce, ake vysoke hodnotenia dosiahol. na jednej strane viem velmi ocenit kvalitny akcny film, na druhej vsak michael bay opat len dokazal, ze je obycajny popcornovy primitiv, ktory by mal radsej rezirovat teletubbies, aby oslovil svoju skutocnu cielovu skupinu. kym jednotka transformers bola este aj napriek najblbsej komiksovej predlohe vsetkych cias ako-tak pozeratelna, dvojka je jeden obrovsky nesurody bordel vnemov, ktory sa na divaka vyvali ako obsah preplnenej latriny. dej sa zadusil vlastnym infantilizmom a vidieckym humorom, megan fox posobi este umelsie, shia labeouf dementnejsie a po chvili stratite zaujem sledovat, za koho ake z tych kriklavych zhulenych hraciek z vesmiru roztlkaju pyramidy, chramy a mestsku infrastrukturu. jedinou novinkou tohto unavneho a nekonecne posobiaceho filmu je, ze sa demolovali aj ine metropoly ako len europske ci americke. ergo: palenie knih sa pravom povazuje za prejav kulturneho barbarstva. palenie (podaktorych...) komiksovych predloh a hrackarskych figuriek by sa preto malo etablovat ako prejav kulturneho vykupenia.

    • 25.3.2013  23:49
    Triangle (2009)
    **

    logicky deravy a za vlasy pritiahnuty hype, ktoremu pekne vela ludi naletelo. mozno by som nieco z tych ackovych hereckych vykonov a na detaily sustredenej rezie postrehol, keby som nemal hlavu v dlani, necumel na to cez prsty a nepremyslal, co je horsie: film bez pointy alebo film so samoucelnou pointou?

    • 1.12.2009  12:39

    michael mann si neuvedomil, ze netoci collateral 2, ale stvarnenie pribehu jedneho z najvacsich gangstrov 30. rokov. vyuzitie digitalnej kamery bolo maximalne tragickym tahom, nie vsak jedinym. tak zaujimavy pribeh je podany dost lacno, povrchne, plytko a bez naboja, nepomahaju mi ani superhviezdy ako depp a bale, ktore v tomto filme nedostali prilezitost rozvinut svoj talent. depp dejom pobehuje (ci skor slape rychlou chodzou) so strnulym vyrazom v tvari a ked uz nieco povie, tak to otravene cedi cez zuby, bale to iste. postavy a interiery sa tocia v nesuvislom vire roztrasenych a nepatricne detailnych zaberov digitalnej kamery a posobia viac ako nejake divoke safari od national geographic ci BBC. ani kamerovy chaos a dejova neucelenost vsak film nepozdvihli z nudy rezijnej plytkosti a diletantizmu. priznavam, nedopozeral som ho. neviem, ako skoncil. a ani ma to nezaujima. ... ps: trefny komentar ma richie666.

    • 9.9.2013  21:30

    je to take strestene, ze je to az roztomile. akurat by som rad vedel, aky matros to reziser hulil/pil/snupal. a tiez, kde sa da zohnat a za kolko.

    • 8.12.2010  10:44

    film dokazem charakterizovat jednym slovom: nepresvedcivy. nepresvedcivy bol pribeh samotny, jeho zapletky, osudy a reakcie hlavnych hrdinov, ich obsadenie i herecke vykony samotne. nebol skaredy, nebol hlupy, posobil vsak neprirodzene ako rozladene husle. nezanechal dojem a obzvlast - ako drama s narocnym obsahom - nevyvolal ziadne citove reakcie. reziser sa mozno snazil zo vsetkych sil vytvorit hodnotne dielo, vysledok vsak ukazal, ze timothy linh bui na pilu tlacil az prilis alebo na viac jednoducho nema. jeho postavy su instantne, akoby vytiahnute z regalu supermarketu, ich zivotny pribeh na hranici telenovelovej trivialnosti, miestami pritiahnuty za vlasy. povabna jessica biel neobstala (ani vyzorovo...) ako stripterka, forest whitaker neobstal ako zufaly farar a patrick swayze sa ocitol v najslabsej role svojej kariery. celkovo sa powder blue usadil v neskodnom, pohodlnom priemere a dat mu lepsie hodnotenie by bolo mrhanie stedrostou i dobrym vkusom.

    • 15.2.2010  14:15

    musim priznat - film ma na jednej strane vtiahol plynulym dejom, autenticky posobiacimi momentami desu i vyberom temy, o ktorej som si kedysi rad to-co precital. na druhej strane ma vsak sklamala cista ucelovost, ktora zaujimavu temu degradovala na akesi vrakovisko nahradnych dielov pre instantne produkcie. najviac ma snad znechutila skutocnost, ze takzvane skutocne zabery realnej predlohy (ktorou sa reziser ohana od zaciatku az do konca) su obycajny marketingovy fake. pritom su dokumentarne zdroje v oblasti "unosov" priam nevycerpatelne, komplexne a mimoriadne pestre - staci si vziat do ruk knihy od klasikov zanru ako budd hopkins, jacques vallee alebo johannes fiebag. dalej je fiktivny pribeh zinscenovany dost naivne. reziser osunsanmi sa totiz do temy snazil nasilu natlacit preastronauticke interpretacie sumerskych textov spisovatela zachariu sitchina. v dosledku toho potom neprekvapi, ze unoscovia rozpravaju po sumersky, pricom ich posolstvo preklada nejaky sumerolog, ktory je presvedceny o vesmirnom povode starych sumerov (tvorcovia filmu vsak nezohladnili jednu malickost a to, ze sumercinou sa nerozprava uz niekolko tisic rokov a preto nik na svete nepozna jej foneticku podobu). vysledkom je ocividna exkurzia do kultoveho exorcistu, pricom obete hypnozy tiez levituju, opuchaju a nieco nezrozumitelne blabocu (samozrejme po sumersky). dalej vzdy, ked sa deje nieco zajimave (od prichodu unoscov az po hypnozy), zlyhava cela ludska technika az na diktafony, ktore su priam chvalyhodne UFO-odolne. v neposlednom rade su unosy v malom aljasskom mestecku nome tak kazdodenne (alebo kazdonocne) a frekventovane, akoby si ho pre svoju diplomovu pracu vybral cely semester mimozemskych studentov sociologie. celkovo sa tak stvrty druh nevymyka spod priemeru a z mojho pohladu je k danej teme predsa len zaujimavejsi film communion podla knihy whitleyho striebera, zalozenej aspon na (udajne) realnych udalostiach.

    • 3.10.2014  04:38
    96 hodin (2008)
    *****

    genialne priamočiare a nekorektne. tento film je jedna akcna britva a mal by sa dostat do reziserskych ucebnic.

    • 4.7.2013  01:41

    humor zuckerovcov bol vzdy absurdny a vzdy tal do ziveho. v case, kedy bolo cool srat si do vlastneho hniezda, pozovat falosnym hrdinstvom vo forme appeasementu, politickej korektnosti a opovrhovanim civilizacnych hodnot, spravil david zucker pravy opak. sice s davkou prestrelenej nadsazky i patosu, ale trafil do cierneho. ako protiklad vsetkych takzvanych umeleckych sebakritickych filmov, splechol do tvare humanistickym multi-kulti ritolizacom pravy opak. suhlasim, ze v mnohom je pohlad subjektivny. rovnako ako subjektivne je moje osobne presvedcenie, ze su mi milsi redneckovia pocuvajuci shitne country ako tavosukovia, ktori sa vyhodia do vzduchu uprostred davu v mene jedneho zvrateneho nabozenstva. a vobec, na to virtualne fackanie demagoga ako je moore sa dobre pozeralo :) mimochodom, cisto nahodou je dnes 4. jula a cisto nahodou vcera zvrhla egyptska armada svojho prezidenta potom, ako sa vacsina jednej moslimskej krajiny postavila proti snaham o islamizaciu vlastnej spolocnosti. aka ironia osudu! krasny kopanec do ksichtov vsetkym poklonkujucim "mierotvorcom". po filmarskej stranke je film slabsi, ale styri hviezdy za gule a z principu. PS: ano, flipperov komentar je fakt skvostny. ale od tej doby ubehlo uz takmer pat rokov a zostava dufat, ze chlapec je odvtedy aspon v puberte :)

    • 27.12.2009  17:44
    Che Guevara (2008)
    odpad!

    soderbergh je bud neskonale naivny alebo vychcany bastard. vo svojej mimoriadne roztahanej, dokumentaristicky unavnej a filmarsky nie prilis zazivnej politickej agitke naserviroval divakom silne sugestivne a manipulativne jednomyselne posolstvo "ako sa stal ernesto guevara legendou". ako charizmaticky mytus "che" spolocne s charizmatickym mytusom "fidelom" vybojovali spravodlivu ludovu revoluciu, cistu (sta v persile vypratu), bez jedinej moralnej skvrny. ako zvrhli nenavideneho batistu a zahnali kapitalistov do mora. soderbergh pritom v paralelnom deji vdacne portretuje guevaru ako apostola fidelovej revolucie, neukazal vsak ani naznakom vysledok nasledneho kubanskeho socialistickeho realizmu a jeho "zlaty vek". tu je zopar faktov pre vytriezvenie z tejto reklamy na socializmus: kuba patrila pred castrovym prevratom spolu s USA a kanadou k najprosperujucejsim krajinam celeho americkeho dvojkontinentu, vdaka silnemu exportno-importnemu prepojeniu s USA. tento stav sa viac neobnovil. fidel castro bol synom spanielskeho karlistickeho velkostatkara a nenavist voci amerike ako dedicstvo prehratej spanielsko-americkej vojny mu bolo motivaciou v tuzbe po moci. ako rozmaznane dieta blahobytu sa stal sefom jedneho z (mnohych) pistolnickych gangov havanskej univerzity s viziou rozsirit svoju moc na cely ostrov. castro bol oportunista, ktory sa spociatku vydaval za narodneho socialistu a v jeho tazeni mu pomohlo studium hitlerovej cesty k moci. na komunizmus kovertoval az po prevrate. preto bolo aj jeho pociatocne ideologicke posolstvo dost plytke a abstraktne. dolezite, ze bolo nieco, proti comu sa mohlo bojovat a obratnou personifikaciou zla sa stali general batista a kapitalizmus. rozdiel medzi castrom a batistom bol v tom, ze obaja sice bazili po moci, pricom batistovi slo este o peniaze a castrovi o potrebu byt milovany masami. cela "revolucia" vdaci svojmu uspechu hlavne trom faktorom: 1. nekritickej paradoxnej naklonnosti americkych medii, vplyvnych lavicovych intelektualov a politikov z radov demokratov, plus z toho vyplyvajucim vyznamnym americkym financnym injekciam a dodavkam zbrani. 2. neochote batistovych vojakov branit sa. 3. podpore vyrazne silnejsich opozicnych (hlavne civilnych) skupin, ktore mali klucovu podporu mestskeho obyvatelstva. ... rok 1959 sice priniesol kube koniec ako americkeho satelitu a tym aj koniec hospodarskej prosperity, zato sa krajina este v tom istom roku stala totalnym satelitom sovietskeho zvazu a castro opat oportunisticky a zrucne presedlal na leninsku retoriku a podmienky diktovane z moskvy. "che" sa stal sefom havanskej vaznice, kde inicioval a dozeral na politicke procesy s "triednym nepriatelom", pocas ktorych boli popravene stovky ludi a tisice odsudenych na dozivotie ci desatrocia. guevara bol taktiez zodpovedny za agrarnu reformu a za jej katastrofalne nasledky, ktore sposobili kompletny kolaps kubanskeho polnohospodarstva a prehlbili zavislost na sovietskom zvaze. pocas tazenia guevara sice zakazal terorizovat sedliakov (co soderbergh samozrejme nezabudol nespomenut), kombatanti vsak podnikali radu vypadov do miest s nasledkom mnohych mrtvych civilistov. po prevrate priviedol guevara svet na okraj globalnej nuklearnej vojny, kedy zohral klucovu rolu v rozmiestneni sovietskych jadrovych rakiet na kube. jeho viziou totiz bolo stvorenie "noveho cloveka", ktory by povstal z popola nuklearnou vojnou zniceneho sveta. guevara dalej nebol ani zdaleka taky bystry strateg ako sa ho film snazi ukazat. jeho vitazstvo pozostavalo v ustupe nepriatela s nizkou moralkou. dokazom toho boli uplne fiaska guevarovych vojenskych dobrodruzstiev v kongu a v bolivii. ... suma summarum tohto mojho traktatu: "che: part one" je zamerne jednostranna propagandisticka biografia, za ktoru by sa nehanbil ani josef goebbels pri portretovani führera. priemerny reziser steven soderbergh by si svojim politickym patolizactsvom urcite nasiel svoje cestne miesto v radoch umeleckej elity tretej rise alebo stalinovho ruska. "che: part one" je hanbou kinematografie a vysmechom vsetkym obetiam castrovho rezimu.