Martinius

Martinius

Móric Beňovský

Slovensko
kverulant z presvedcenia

9 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
    • 5.9.2010  13:20
    Max Payne (2008)
    *

    max payne sice patri k najlepsim a najoriginalnejsim akcnym hram vobec, jeho sfilmovanie s rodenym nehercom, vymletym ex-rapperom a prirodzenym antitalentom wahlbergom je vsak des a bes, hnus a grc, hroza a strach.

    • 5.9.2010  13:15
    Hitman (2007)
    *

    slabe sfilmovanie jednej velmi slabej akcnej hry (v ramci zanru omnoho viac odporucam neporovnatelne lepsieho ceskeho chameleona) s nechutne sladko-slizkym timothym elefantom... olyphantom.

    • 5.9.2010  11:47
    Centurion (2010)
    ***

    na tento film i jeho namet som sa tesil a mrzelo ma ked som sa dozvedel, ze ho stiahli z kin. bol som zvedavy, preco ziskal pomerne vlazne kritiky, po jeho pozreti vsak suhlasim s priemernym skore. centurion zacina za vlasy pritiahnutou historickou fikciou: "varus, varus, vrat mi moje legie" sa v britanii v reali nekonal, nakolko boli piktovia pre rimanov prilis slabym protivnikom a dostali riadny vyprask zakazdym, ako zliezli z hor. mimoriadne schopny (tu ale demonizovany a casovo zle umiestneny) general agricola dobil takmer cele skotsko a dnes by sme podobne filmy nepozerali, keby ho cisar domician nechal toto dielo dokoncit a predcasne ho neodvolal naspat do rima... dej pokracuje v style gibsonovho apocalypta, kde hlavni hrdinovia utekaju krizom-krazom pred piktskymi prenasledovatelmi a spoznavaju nadhernu prirodu i ine (blondave...) vnady skotska. na rozdiel od apocalypta vas vsak film nevtiahne do perfektne presvedcivej dobovej atmosfery. pohnutnky rimanov i piktov su okrajove, zjednodusene a podliehaju ocividnemu klise. po chvili si uvedomite, ze pozerate ´survival thriller´, ktory je od dejinnej epochy pomerne nezavisly. herecke vykony sa pohybuju v lepsom priemere, najviac presvedcil symtapicky michael fassbender, olga kurylenko posobi viac ako modelka v extravagantnom drese od YSL ako vrazedna stoparka. celkovo som od temy ocakaval viac a o to viac ma mrzi, ze jej potencial zostal nevyuzity.

    • 29.8.2010  19:17
    Saw 2 (2005)
    *

    tato bohapusto plytka, nudna kravina s lacnymi zvratmi ma byt najuspesnejsou hororovou seriou vsetkych cias, zaznamenanou v guinessovej knihe rekordov? tak uz len tato predstava je vskutku desivo hororova... P.S.: ako silence trefne poznamenal, je to obycajne bezocive vykradnutie o niekolko tried lepsej kocky.

    • 28.8.2010  11:50
    Vášnivé známosti (1994)
    odpad!

    chvilu som uvazoval, ci si tento "film" zasluzi aspon jednu hviezdicku, napokon som sa rozhodol nemilosrdnejsie. daju sa v nom vsak najst iste velmi specificke pozitiva. po prve tu najdete prirodzene nefalsovane nahe zenske tela (niektore mimoriadne pekne) bez silikonu, umelych nechtov, botoxu, tetovani, piercingov a dalsej hnusnej chemie si slabomyselnych doplnkov. po druhe tu zaplesa kazde voyerske srdce, kedze si budete moct obzriet celebritky ako sabinu laurinovu, katku brychtovu, marketu hrubesovu alebo tatianu kukiskovu tak, ako ich priroda stvorila - od bobra az po bradavky (obzvlast na sabinu laurinovu sa diva dost dobre). cize po tejto stranke ma toto softporno jedinecnu dokumentaristicku hodnotu nahoty ceskych a slovenskych hercov z prvej polovice 90. rokov. zvysok je vsak - nametom pocnuc a snahou o vytvorenie deja konciac - neskonale trapna somarina, z ktorej hrozi akutny sedy zakal. film je teda odpad "light", kuriozita vhodna na demonstrativne ucely alebo pobavenie navstev. PS: nemozem si pomoct, ale fialovu, studenkovu a brozovu som nikde nevidel...

    • 19.8.2010  11:04
    Gauneři (1992)
    ***

    quentin nastupil vo velkom style a rozbehol tak tarantinovsku eru, ktorej zlaty vek zacal legendarnym pulp fiction a zazil renesanciu nehanebnymi bastardmi. reservoir dogs je generalka s drsnymi frajermi a typicky tarantinovskym nametom i zapletkou, velkym dielom sa vsak este stale nazyvat neda. jednotlive pasaze scenaru su prilis roztahane, dej az prilis komorny (divadelny), miestami staticky, dialogy su zavse samoucelne a nesluzia vzdy vyvoju pribehu. a strihac si miestami tiez nepocinal najsikovnejsie. celkovo je to ale skvely film, ktory opravnene sprostredkovava tusenie geniality jeho tvorcu. a to, ze je tarantino genialny a neopakovatelny, potvrdil v kazdom dalsom svojom diele.

    • 12.8.2010  22:46

    fritzl rakuskej kinematografie michael haneke obdaril svet dalsou perlou. uz s pianistkou sa mu z mojho pohladu podaril jeden z najmizernejsich filmov vsetkych cias. s funny games USA tuto narocnu, vysoko postavenu latku zial nedosiahol. nechybalo vsak vela. pretoze film ponuka takmer vsetko, co v ziadnej postmodernej pseudopsychologickej hardcore alternative nesmie chybat: sugesciu intelektualneho pozadia, riadnu davku suroveho nasilia, absenciu akejkolvek pointy a zopar pseudofilozofickych zvratkov na zaver. v snimke, kde dvaja navstevnici z inej moralnej dimenzie utyraju na smrt beznu priemernu rodinku, som marne cakal na atmosferu hororoveho thrilleru, desu ci napatia. jedine, co som pocitil, bola okrem skepsy este davka odporu a hnusu, aku si pamatam z cannibal holocaustu. monotonny, divadelne ladeny dej ani nicim dalsim okrem perfektne uceloveho scenara a iracionalneho konania obeti nevynika. reziserovi totiz slo cisto o nasilie pre nasilie samotne, bez akehokolvek posolstva. chut sadisticky tyrat a vrazdit premietnuta do hry na rolu, bez realnej kvapky krvi a na ukor divakov. ku cti mu sluzi, ze si pre svoju osobnu uchylku nasiel hercov, ktori mu ju doveryhodne stvarnili a nestal sa z neho druhy charles manson. prave hercom patri moja hviezdicka (naomi watts a timovi rothovi. pittovi a corbetovi nie, ti posobili prilis deliriovo). z tohto pohladu sa film da vnimat ako sucast istej hanekeho svojpomocnej terapie. v sucasnosti totiz nie je pre psychopata problem nazvat sa umelcom. diagnoza: alternativna tvorba. PS: POMO, co si si svacol, ze si pri tom filme videl tolko hviezdiciek? :)

    • 12.8.2010  00:44

    tak rad by som tomuto velebenemu snimku dal styri a viac hviezdiciek, ale ked sa o to v mysli pokusim, vsetko sa vo mne vzprieci. gilbert grape je mily ludsky film s milou ludskou zapletkou. pribeh, ktory nikoho neurazi, nikoho si proti sebe nepostve, nevzbudi kontroverzne reakcie a ziska si len sympatie. pouzijuc zargon tunajsich zaprisahanych komentatorov - film ale postrada to, comu sa vravi "dramaticky obluk". dej mi pripomina kmitanie kvalitneho a perfektne nastaveneho metronomu, ktoreho rucicka sa so zeleznou istotou hybe od amplitudy k amplitude, svoj predurceny ramec vsak neprekona. pribeh je tym padom znacne predestinovany a pomerne predvidatelny, nicim vyraznym neprekvapi. naserviruje nam sice dve umrtia, ich dramaticky potencial vsak pozostava v tom, ze sa pri nich pristihnete sprarat sa v zuboch alebo divat sa na nechty. filmu chybaju ozaj hlboke momenty a nezabudnutelne sceny, ktore by pohli citmi divaka. juliette lewis je tak skareda, az je roztomila, johny depp sa citi lepsie v ktoromkolvek filme od tima burtona a dicaprio zahral postihnuteho tak dobre, az tym liezol na nervy. celkovo som sice stastny, ze sa podobne filmy tocia, nemusim ich vsak pozerat prilis casto.

    • 11.8.2010  11:10

    aj napriek zaujimavemu nametu a hromade kvalitnych hercov zacina film neohrabane (hlupou scenou zastrelenia vzacneho sfinxa) a cely cas sa posuva uz len dolu brehom. denzel washington, akysi samozvany falloutovy spasitel, posobi unavene a bez iskry, tesiaci sa na penziu a miestami mate z neho dojem, ze sa ocitol v nespravnom filme. podobny je aj zvysok deja. bez stavy, bez atmosfery, bez nadsenia. dynamika pribehu sa zadrela postapokalyptickym pieskom, nudnymi pasazami (kedy pravdepodobne reziseri nevedeli kam z konopi a nechali kameru len tak volne bezat), oci kolucimi logickymi trhlinami a akcnymi scenami tvariacimi sa sice coolovo, vyznievajucimi vsak trapne absurdne. cele to nezachranil ani velmi dobry, ale zbytocne sa snaziaci gary oldman, ani roztomila mila kunis a ani kratke zjavenie sa toma waitsa, ktory v giliamovom imaginariu dokazal, ze je majstrom nielen hudobnej sceny. book of eli je film, v ktoreho pripade ak vydrzite do zdarneho konca, tak nan v priebehu nasledujucich piatich minut zabudnete.

    • 8.8.2010  19:37

    spolu s benjaminom buttonom najlepsi fincherov film. schizofrenia je doveryhodna, jej pritiahnutie za vlasy zamernou snahou o prehananie. pribeh zije z neustalej nadsazky, helena bonham carter je roztomilo sexy a pri meat loafovych kozach a vsadepritomnom cigaretovom dyme sa vam priam natiska podozrenie, ze sa fincher silne nechal ovplyvnit timom burtonom.

    • 8.8.2010  19:26
    Přenašeči (2009)
    ****

    prekvapujuco zaujimavo natoceny film o tom, ako sa po mensej pandemii z ludi stanu zvierata a klesnu opat na uroven doby kamennej.

    • 28.7.2010  11:16
    Počátek (2010)
    *****

    zigmund freud by bol nadseny. alebo zdeseny. v kazdom pripade by bol vsak fascinovany. inception (pri dost mizernom preklade nazvu si vzdy zial predstavim toho mafianskeho gangstra, ktoreho sme mali za ministra financii. "vnuknutie" mi preto pripada ako podstatne vystiznejsie) vas nadchne, ci uz to ocakavate, alebo nie. film sa rozbehne pomerne nenapadne a uvodom posobi mozno trochu neprehladne, postupne (a sofistikovane) vsak odhaluje svoju komplexitu a ani neviete ako sa stanete jej sucastou. niekde padlo prirovnanie s matrixom. inception s nim vsak okrem filozofickeho pohladu na realitu a dobrodruzneho ducha vypravy do jej zakuti nema spolocne vobec nic. ubera sa totiz uplne opacnym smerom. kym matrix sa z nich snazi vyslobodit, inception sa do sfer preludov ponara. a to podstatne subtilnejsie a rafinovanejsie ako si divak v danom momente stihne uvedomit. paci sa mi, ako sa nolanovi podarilo vykreslit postavu hlavneho hrdinu (vynikajuco zahraneho di capriom), ktoreho posramotena psyche je jednym z klucov k rozuzleniu a ktoreho tajomstvo sa postupne rozbaluje s kazdou hlbstou vrstvou dalsieho snoveho sveta. podrobnejsie pitvanie mi pripada zbytocne a nedostojne, film si treba vychutnat, nechat sa nim vtiahnut a opantat, najlepsie opakovane, pretoze pri prvom pozerani divakovi moze uniknut podstatna cast detailov z celkovej komplexity pribehu. z mojho pohladu je film medznikom nie len pre christophera nolana ci leonarda di capria, ale aj pre hansa zimmera, ktory tiez prekonal sam seba. jeho ohromujuca a perfektne s dejom ladiaca hudba vas priklincuje este hlbsie do kresiel. inception je jednoznacne vyhrou roka, je royal flush blockbusterovej sezony a urcite aj medznikom kinematografie, prekonavajucim minulorocneho avatara minimalne o jednu pretekarsku dlzku.

    • 25.7.2010  01:59
    King Kong (2005)
    ***

    ak ocakavate od rezisera trilogie pana prstenov podobny velkolepy epos, mozete byt velmi sklamani. dalsi remake king konga (tentokrat najvernejsi povodnej predlohe) sice zacina v ocarujucom new yorku 30. rokov a vtiahne vas do jeho atmosfery natolko, ze sa neviete dockat dalsich scen a sprevadzania hlavnych hrdinov na ich ceste za dobrodruzstvom. na neobjavenom ostrove vsak expedicia rychlo stroskota a reziser hned s nou. pociatocny sympaticky dej sa strati v kaskade bezhlavych akcnych scen, kde v absurdnosti a nezmyselnosti konkuruje jedna druhej a zvysok filmu je uz len cakanie na koniec. pri pozerani spominanych scen sa divakovi okrem skodoradostneho uskrnu natiska otazka, ako k nim jackson vobec dospel. ci sa stratil v lese pri hladani lysohlavok, alebo precvalal ozraty zvysok dna na hupacom konikovi po obvode obyvacky. urcite si vsak zabudol vsetku logiku a zdravy rozum niekde na novom zelande. king kong z tohto dovodu nepresviedca ani ako dobrodruzny film ako je napriklad indiana jones a ani ako dobrodruzna fraska ako je trebars quatermain. film postrada dramaticke momenty, kvazi-humorne elementy koliduju s hororovymi natolko, ze vas ani nehne, ked zacnu nahle ludia chcipat ako muchy (najma ocividne za tymto ucelom na ostrov privezena pocetna posadka maleho parnika). summa summarum - namiesto remaku povodneho veldiela tu mame roztahaneho bezzubeho mackopsa s animaciami na urovni priemernej pocitacovej hry a davkou lahkej romantickej sodomie. je preto priam neuveritelne, ze tento film ziskal troch oskarov. jedine ocenenie, ktore by som mu udelil, by bola nejaka cena utechy od PETA.

    • 18.7.2010  13:09
    Predátoři (2010)
    ****

    legenda odstartovana schwarzeneggrom v hlavnej roli koncom osemdesiatych rokov sa ukazala byt vdacnym nametom. predator je jednoducho "pan zaporak" a jedna z najoriginalnejsich postav hororoveho sci-fi. mozno preto som dvojku aj napriek nesikovne zvolenemu hlavnemu hrdinovi svojho casu prijal s potesenim, rovnako ako dostojnu kompilaciu oboch kultov alien vs predator 1+2 motivovanu skvelou pocitacovou hrou. plural predatorov lahodi oku. ci uz kvalitnym scenarom, charakterom postav a ich obsadenim, plynulym, tazko predvidatelnym dejom, bojmi bez zbytovneho klise. vieryhodny zapas o prezitie, bez zjavnych logickych dier, ci absurdnych zvratov. brody sice spravil vyrazny skok od krehkeho pianistu az k tvrdemu zoldakovi, skok sa mu vsak vydaril bez ujmy na hereckom zdravi. neurazil ani zvysok ansamblu na cele so sialenym fishburnom a trochu vyschnuto posobiacim dannym trejom. natiska sa mi vsak otazka, ze ked si predatori vyberaju pre svoju lovecku zabavu zo zeme najvacsiu chamrad, preco nesiahnu viac napriklad po moslimskych teroristoch alebo do nasich romskych osad. na druhej strane by takato volba asi nebola prilis kvalitnou a narocnou koristou...

    • 11.7.2010  01:17
    Legie (2010)
    **

    uplne mi unikol zmysel filmu i jeho pointa. vobec som nepochopil, o com to cele malo byt a obavam sa, ze to nepochopili ani jeho tvorcovia. preto mi dalsie slova na adresu tejto akcnej pseudoapokalypsy pripadaju zbytocnym mrhanim casu. dve hviezdicky cisto za to, ze som sa nenudil a nezaspal som ani napriek unave.

    • 6.7.2010  20:04

    woody allen nam ponuka krasne vysvetlenie mysteria stastia vo filme, ktory je v sucasnosti zaroven akoby zhrnutim posolstva jeho doterajsej tvorby. poznanie je velmi jednoduche: muz je v zivote stastny, ked ma okolo seba viacero zien! :) mozno ide o akesi woodyho riesenie vyplyvajuce z celozivotnych skusenosti, ci rozhresenie zapletiek, ktore sprostredkovali jeho predosle filmy venovane vztahom. maestro si lepsiu kulisu pre svoje milostne pribehy ci trojuholniky ako je spanielsko ani nemohol vybrat. barcelona, hudba, umenie, povabny vidiek, ranajky na zahrade a najma samotna, vasnou nabita spanielcina (nadherne podana bardemom a penelopou) uz len svojou vsadepritomnostou bila do oci zmyselnostou, vabila hriechom a zvadzala k neresti. na margo spanielciny som zaplesal nad jednou scenou: "you don´t speak spanish?" "no, i studied chinese." "chinese? why?" "i thought it sounded pretty." "say something in chinese." "ni hao ma." "and you think this sounds pretty?" vicky christina barcelona je s rozkosnym zenskym triom scarlett, penelope, rebecca a vybornym javierom bardenom takmer dokonaly film s takmer dokonalym pribehom. k uplnej dokonalosti mi tam vsak cosi chyba. nieco, co chybalo aj v osudovom vztahu dvoch hlavnych protagonistov. mozno je to woody samotny s jeho neobycajnym carom osobnosti, zmyslom pre humor ci neurozou ako rozhodujocou zlozkou korenia v jedle. mozno komplexnejsie zauzlenie pribehu, na ake sme unho bezne zvyknuti. kto vie...

    • 22.6.2010  16:07

    leonardo dicaprio opat raz dokazal, ze vie zahrat narocnu rolu a nie je iba peknym ksichtikom, ktory na nase platna vyplavil svojho casu titanic. v neposlednom rade mu vynikajuci scorcese poskytol kvalitnu predlohu a osadil ho do postavy, ktora iny okrem presvedciveho vykonu neakceptuje. divak je vhodeny do kulisy 50. rokov, dvaja US marshalls prichadzaju vysetrovat trestny cin na podivny, od okoliteho sveta odrezany ostrov, na ktorom sa nachadza vaznica i liecebny ustav zaroven pre najtazsich kriminalnikov. uz na uvod zacne byt obom jasne, ze nieco nesedi a dej sa postupne a coraz surealnejsie zamotava do stale komplexnejsich suvislosti. az sa nahle vytrati pevna poda pod nohami a divak spolu s hlavnym hrdinom strati pojem o tom, co je skutocnost a co (seba...)klam. na adresu scorceseho treba povedat, ze je nesmierne chvalyhodne, ze nesklzol do plytkosti kadejakych konspirativnych rozuzleni. ale prave naopak. vnoril ho do neobycajnej hlbky - do hlbky ludskej duse. padli tu aj namietky ohladne vykradania, osobne si vsak na ziadnu zjavnu predlohu nespominam. nadychom tajomna a patrania v surealnej atmosfere mi skor pripomenul dark city, pointou cistu dusu. a kedze na filmove platno sa asi uz neda prist s niecim absolutne novym, povazujem shutter island jednoznacne za skvely unikat.

    • 22.6.2010  00:20
    Iluzionista (2006)
    ***

    potom, ako som nad nolanovym dokonalym trikom zalomil rukami, zaboril tvar do dlani a ustedril mu zo sucitu k niekolkym malo svetlym momentom az tri hviezdicky, mi niekto odporucil ilizionistu - film, ktory som svojho casu trestuhodne zmeskal v kinach a ktory predbehol spominane nolanovo dielko o jeden rok. podobne ako dokonaly trik sa aj iluzionista odohrava v case viktorianskej europy (akurat v habsburskej monarchii), jeho protagonistom je kuzelnik (kejkliar/sarlatan) a pointou je... pointou je rovnako ako v nolanovom filme mierne nezmyselna a za usi pritiahnuta zapletka. pomerne neznamy reziser neil burger siahol po dobrych hercoch a priviedol ich ku kvalitnym vykonom (giamatti, sewell). vygeneroval prijemnu, stredoeuropsku, vieryhodne fiktivnu atmosferu danej doby doladenu hudbou phillipa glassa, stvoril jednoduchy ale sympaticky dej, ktory sa postupne naplna gradaciou, zahustuje sa napatim, rozvija sa do detailov plnych ocakavania len preto, aby sa ku koncu uplne idiotsky rozsypal ako indicky pokus o elektromobil. zaver odrovnal cely pozitok filmu. sice ho neznicil uplne, zato ho vsak dokalicil a urobil z neho kinematografickeho invalida. nebyt predchadzajuceho deja, tri hviezdicky by som povazoval za nehorazne plytvanie.

    • 27.5.2010  18:52

    obaval som sa katastrofy, ktora sa nastastie nekonala: adaptacia bezduchej akcnej hry (asi rovnako supidnej ako tomb raider) a duo gyllenhaal a arterton v kombinacii s waltom dysneym mi vsak k obavam ponukali dovodu dostatok. reziser vsak z uplneho nametoveho minima vytrieskal maximum, v neposlednom rade aj vdaka stedremu rozpoctu. prince of persia je klasickou popcornovou disneyovkou, idealnou pre rodiny, deti a teenagerov, ktori este neobjavili caro masturbacie. sice nicim neoslni, ale ani nicim nezhnusi a neunudi. nehladajte v nom ziadnu hlbsiu logiku, ziadne historicke pozadie a uz vobec ziaden vyssi princip. na druhej strane dvaja inak netalentovani a nezaujimavi herci (jake gyllenhaal a gemma arterton) uhrali obstojnu remizu a ubranili cest dobrodruznemu zanru. sklamal vsak ben kingsley i jeho rola, potesil alfred molina i cela akcne ladena bombasticka vyprava. nic ma vsak nemotivuje k tomu vidiet film niekedy druhykrat, radsej si opat pozriem mumiu alebo piratov z karibiku. a z duse dufam, ze sa nenatoci prince of persia 2.

    • 1.5.2010  20:17
    True Blood: Pravá krev (TV seriál) (2008)
    ***

    true blood mal potencial kvalitneho temneho hororoveho serialu, namiesto toho pomerne rychlo sklzol do plytkej telenovelovej trivialnosti, bez naznaku identity alebo atmosfery adekvatnej zanru. dej ochabne a napady tvorcom vyprchaju uz na zaciatku po prvych dieloch. okrem toho hlavna protagonistka susle, desne zatahuje a ma hlas neprijemnejsi ako nenamazana cirkularka. zacalo to slubne, zdanie vsak klame a najzaujimavejsou castou kazdeho dielu sa stalo intro.

    • 26.4.2010  20:59

    suboj titanov "2" je kopancom do rozkroku greckej mytologie a kastraciou bohov olympu, az nam z toho perseus rotuje na oblohe. uz predchodca z 80. rokov bol prilis volnou adaptaciou tejto slavnej legendy. avsak kym sfilmovanie desmonda davisa je povabnou a laskyplne natocenou rozpravkou, remake z roku 2010 polosurove akcne fantasy bez stipky sarmu a s dejom vycucanym z prsta. sfilmovania greckych baji som mal rad uz od detstva, obzvlast tie zo 60. rokov. odzrkadlovali caro a magiu antickeho sveta i pomerne slusny respekt voci predlohe. toto pravidlo platilo aj pre televizne verzie ako boli argonauti, odysseus, helena trojska ci dokonca aj pre petersenovu troju. az kym sa z hlbky kinematografickeho bahna nevynoril akysi podradny louis foxterrier (ci leterrier) a nenatocil nieco, co sa podoba kurierovi v starogreckom habite, aby tym dal bodku za seriou svojej otrasnej tvorby. dej je plytky, unahleny a stupidne akcny, atmosfera neexistujuca, herci priserni. film posobi napriek snahe ohurit digitalnymi trikmi a exteriermi lacno, az okazalo beckovo - paradoxne aj napriek hriesnemu plytvaniu hviezdnym ansamblom (dokonca sa tu niekde mihli aj mena ako alexander siddig ci jane march). ani jeden z inak vybornych hercov nie je na svojom mieste. liam neeson posobi dezorientovane, ralph phienes polutovaniahodne, jason flemyng neexistujuco, pete postlethw ignorovany. worthington len potvrdil svoju priemernost a skutocnost, ze v avatarovi vynikol len vdaka tomu, ze sa niesol na pleciach (reziserskeho) obra. najdrahsi komparz filmu bola pravdepodobne nejaka gemma arterton. celkovo je remake suboja titanov biedou a od kinematografickej stoky ho deli len narocne spracovanie, kvalitna vyprava a obstojna hudba. so zatatymi zubami a privretymi ocami slaby podpriemer.

    • 4.4.2010  23:39
    Pterodaktyl (2005)
    odpad!

    pre filmy ako tento by sa hranica hodnotenia mala posunut este aspon o tri kategorie smerom do odpadu. lestera, ktory so svojimi "triedami" natocil kedysi celkom obstojne beckove snimky, by mali kvoli pokrocilemu stadiu alzheimera zbavit pricetnosti a hodit ho za jeho posledne dielo do pterodaktylieho hniezda, nech sa uz o dalsi nepokusi. na tomto filme je zle a naruby uplne vsetko, pocnuc tureckom, ktore vyzera az prilis ako ceska republika, konciac tym, ze vojaci specialnych jednotiek nevedia drzat svoje hrackarske zbrane. plusom je, ze sa nenudite. film bezi od akcie k akcii a je tak neuveritelne stupidny, ze je nedobrovolne komicky a ak ho nevypnete, celkom dobre sa pobavite na blbosti jeho tvorcov.

    • 7.3.2010  12:32

    stopercentny terry gilliam. sialeny, staromodny, ocarujuco divoky a divoko ocarujuci, kriklavo pestry, pricom jeho novy film je tornadom presycujucich vnemov. priznavam, giliiam je diagnoza, bud fascinuje alebo zhrozi a som nazoru, ze jeho filmy sa nedaju hodnotit objektivne. na jednej strane je magom, ktory sa hra na blazna, na druhej ovlada svoje remeslo dokonale. snad najviac ma na filme chytili za srdce dokonale stvarnene karikatury jednotlivych postav. gilliam znova len dokazal to, co sotva niekto iny - vymackal z kazdeho jedneho herca nadpozemsky vykon a daroval svetu opat niekolko nezabudnutelnych tvari a charakterov. toma waitsa s jeho neodmyslitelnou cigaretou a bluesovym hlasom tak popri bulgakovom majstrovi povazujem za najsarmantnejsie a najposobivejsie stvarnenie diabla v dejinach filmu. v pripade valentiny ani neuverite, ze sa nejedna o animaciu hrackarskej babiky, pokial si nevyhladate fotky lily cole na internete. heath ledger prekonal sam seba (rovnako ako jeho chvilkove "variacie" vo forme deppa, lawa a dokonca i farella - take posobivo velkoryse plytvanie hviezdami v minirolach si naozaj moze dovolit len niekto ako gilliam), pricom jeho predvedenie sa povazujem za daleko lepsie ako v ospevovanom temnom rytierovi. podobne ako kultovy brazil, je aj imaginarium jednym velkym surrealnym vesmirom s kaskadou dojmov, nie je však bezutesnou dystopiou ako skor roztopasnou jarmocnou eskamotazou, pripominajucou jakubiskovu perinbabu. PS: nechavam si cas na rozmyslenie a nasledne prehodnotenie na 5 hviezdiciek :)

    • 21.2.2010  16:00

    tak ako krkanie ziab je predzvestou dazda, je mila jovovich medzicasom indikatorom mizerneho, nanajvys sotva priemerneho filmu. inak tomu nie je an pri a perfect getaway. deju sluzi ku cti, ze nie je prilis dlhy a ze sa vyvija relativne plynulo a pozeratelne az do momentu zvratu, ktory sa radi do kategorie "najnezmyselnejsie v historii kinematografie", cisto za ucelom sokovania, ci prebratia divaka z driemot. jedinym plusom tejto slabej a nie prilis zaujimavej snimky, ktorej nazov s nametom nijako prirodzene nekoresponduje, je pohlad na krasnu havajsku prirodu. a mila jovovic je so svojim chraplavym uskriekanym hlasom uz tradicnym minusom pre kazdy projekt, v ktorom sa zjavi.

    • 21.2.2010  15:35

    londonistan anno 2003, chvilami vzbudzujuci dojem, ze ste v afrike a nie v europe. film vo svikoch doslova praska pod tarchou neobvyklej koncentracie hviezd. vyber najprisernejsej moznej hudby, po akej mohol reziser siahnut. viacero paralelne prebiehajucich dejovych linii, z ktorych sa niektorym venuje vacsia pozornost, niektorym uplne minimalna. niektore pribehy su sice vtipne a povabne (vyborny bill nighy v roli cynickeho starnuceho rockera; chalan, ktory si siel uzit do ameriky; rowan atkinson ako predavac v zlatnictve), vacsina je vsak riadne pritiahnuta za vlasy a podaktore nedavaju ani za mak zmyslu ci logiky (colin firth si "odskodcil" od manzelky, aby sa zalubil do portugalskej sluzky??; o com je vrcholne stupidny pribeh dvoch akoze pornohercov??; alan rickman sa snazil o bokovku - a kde zostala pointa??; hugh grant je na ministerskeho predsedu az prilis single a vzhladom na to, ako nesebaisto posobi, dokaze vlastnou jesitnostou vyvolat medzinarodny skandal bez nasledkov??). nic proti slovniku "fuck, shit, ass & co", ale v primerane zdravej miere. oplzle nadavanie len tak pre spestrenie dialogu (najma liam neeson pred svojim synom), povazujem za plytkost scenaristickeho ducha. film dalej slubuje neobycajne vyvrcholenie vsetkych dejovych linii v jednu, ku koncu sa vsak nestane vobec nic. respektive, neudeje sa nic, co neocakavate, akurat sa vsetci stretnu pocas akehosi skolskeho vecierka (a neskor opat na letisku...), pricom kazdy sa nejako s kazdym pozna, az v tom divak strati prehlad (i zaujem o nejaky prehlad sa usilovat). z mojho pohladu sa tato neskodna dejova zlatanina nevymyka spod slabsieho priemeru, neponuka vsak absolutne nic, cim by si zasluzila spickove hodnotenia. neohuri originalitou a ani ziadnou pridanou hodnotou. ked uz romanticka komedia z londynskeho prostredia, tak odporucam podstatne lepsi notting hill. tri hviezdicky s odretymi usami pre jeden neuveritelne nadhodnoteny film.

    • 15.2.2010  14:15

    musim priznat - film ma na jednej strane vtiahol plynulym dejom, autenticky posobiacimi momentami desu i vyberom temy, o ktorej som si kedysi rad to-co precital. na druhej strane ma vsak sklamala cista ucelovost, ktora zaujimavu temu degradovala na akesi vrakovisko nahradnych dielov pre instantne produkcie. najviac ma snad znechutila skutocnost, ze takzvane skutocne zabery realnej predlohy (ktorou sa reziser ohana od zaciatku az do konca) su obycajny marketingovy fake. pritom su dokumentarne zdroje v oblasti "unosov" priam nevycerpatelne, komplexne a mimoriadne pestre - staci si vziat do ruk knihy od klasikov zanru ako budd hopkins, jacques vallee alebo johannes fiebag. dalej je fiktivny pribeh zinscenovany dost naivne. reziser osunsanmi sa totiz do temy snazil nasilu natlacit preastronauticke interpretacie sumerskych textov spisovatela zachariu sitchina. v dosledku toho potom neprekvapi, ze unoscovia rozpravaju po sumersky, pricom ich posolstvo preklada nejaky sumerolog, ktory je presvedceny o vesmirnom povode starych sumerov (tvorcovia filmu vsak nezohladnili jednu malickost a to, ze sumercinou sa nerozprava uz niekolko tisic rokov a preto nik na svete nepozna jej foneticku podobu). vysledkom je ocividna exkurzia do kultoveho exorcistu, pricom obete hypnozy tiez levituju, opuchaju a nieco nezrozumitelne blabocu (samozrejme po sumersky). dalej vzdy, ked sa deje nieco zajimave (od prichodu unoscov az po hypnozy), zlyhava cela ludska technika az na diktafony, ktore su priam chvalyhodne UFO-odolne. v neposlednom rade su unosy v malom aljasskom mestecku nome tak kazdodenne (alebo kazdonocne) a frekventovane, akoby si ho pre svoju diplomovu pracu vybral cely semester mimozemskych studentov sociologie. celkovo sa tak stvrty druh nevymyka spod priemeru a z mojho pohladu je k danej teme predsa len zaujimavejsi film communion podla knihy whitleyho striebera, zalozenej aspon na (udajne) realnych udalostiach.

    • 7.2.2010  21:55
    Dobyvatelé rudé planety (TV film) (2005)
    *

    diletantsky natocene vesmirne cecko s podpriemernymi hereckami a hercami (ktori posobia ako vypozicani z pornofilmu), naivnym az inzitne prevedenym nametom a do oci bijucimi lacnymi neinspirovanymi kulisami, ktore su trochu podtrhnute predpotopnou digitalnou technikou. zaujimava myslienka, zalozena na badani publicistu zachariu sitchina a jeho pre-astronautickom vyklade starosumerskych textov o stvoreni, tak uplne minula svoj zamer (ak nejaky vobec mala).

    • 7.2.2010  10:33
    Blade (1998)
    ***

    v podstate som ocakaval, kedze sa jedna o film od norringtona, omnoho vacsiu hovadinu. blade je vsak obstojne akcne becko a ked mam byt uprimny, doteraz najlepsi snimok norringtonovej tvorby. ma zaujimavy namet, obstojny svizny dej a bojove sceny nieco medzi budom spencerom a extremnym aerobicom. nenudite sa vsak pri nom. akurat wesley snipes neustale balancuje na tenkom lane medzi temnym tajomnym hrdinom a maneznym kasparom a v niektorych scenach posobi ako mucha topiaca sa v polievke. k dobru mu sluzi, ze nerapuje, ale snazi sa artikulovat dostojne, ako sa na styloveho lovca vampirov patri. napriek vsetkemu jeho ucinkovanie v tomto filme povazujem za jeho najlepsi herecky vykon vobec. all in all, blade je klasicky priemer a nesklame vas, pokial od neho neocakavate cokolvek navyse.

    • 2.2.2010  23:47
    Eragon (2006)
    *

    eragon je plytkejsi ako rozliaty moc, s adolescentnym dejom a skolkarskymi dialogmi. niet sa comu divit, ved jeho pribeh svojho casu napisal akysi teenager, ktory este pre seba nestihol objavit caro masturbacie a tak sa rozhodol mstit sa svetu svojou literarnou tvorbou. dovolim si oponovat tvrdeniam, ze sa jedna o odvar odvarov z tolkiena, pretoze tolkien ponuka tak neskutocne komplexny a posobivy pribeh, ze sa aj na radovo posledneho plagiatora nieco z neho nalepi. v tomto pripade vsak predpokladam, ze spominany pubertiak iba podlahol nutkaniu dopisat pokracovanie svojej oblubenej pocitacovej hry (ruku na srdce, gameri, poznate ten pocit? :) ) film nam tak predostrie instantne rychlovarne fantasy so smiesnymi menami, skaredym drakom (ci niecim medzi papagajom a archeopterixom), nesympatickym hlavnym hrdinom, skaredymi kostymami a zaverecnou bitkou "pod leseniami" medzi dobrymi pestrofarebnymi a zlymi potetovanymi panacikmi. herci ako jeremy irons a john malkovich nemali ani naznak sance prejavit sa. hviezdicka patri sienne guillory, ktora zaziari, kde sa zjavi nezavisle od filmu a ktoru povazujem za jednu z najpovabnejsich hereciek sucasnosti.

    • 2.2.2010  10:52

    chris weitz sa sice mohol snazit, kolko chcel, z mojho pohladu by z pullmanovho pribehu viac nevytlkol. kniznu predlohu som sice necital, ale po vzhliadnuti filmu ani nemam chut, nie je v nej ani jeden jediny originalny element, ktory by mi pripadal lakavym. spisovatel pullman (a nasledne samozrejme aj tvorcovia filmu) totiz postavili pribeh na hlavnej dejovej linii - kopanie do katolickej cirkvi ci krestanstva samotneho. preco? lebo intelektualne kopanie do krestanstva sice medzicasom davno dosiahlo svoj vrchol inflacie i anachronizmu, je vsak v podstate velmi osvedcene a v urcitom okruhu ludi vam stale prinesie uznanlive potlapkanie po pleci. na druhej strane vam z neho az na zopar impotentnych protestov nic nehrozi, pretoze je to ako kopat do chromeho, ktory nema zaujem vracat udery (som velmi zvedavy, ci by sa trendovy ateista pullman odvazil rypnut si napriklad do islamu, to by vsak musel mat gule takeho salmana rushdieho). z tohto pohladu povazujem absenciu kvalitneho protivnika za zasadny nedostatok celeho pribehu, ktory tym uplne straca opodstatnenie. fiktivna mutacia katolickej cirkvi na akesi nedefinovatelne konspirativne kolegium vsadepritomneho nabozenskeho despotizmu posobi nepresvedcivo, povrchne az komicky. okrem toho je cely pribeh ladeny v kriklavom new age obale, presyteny lacnymi prisadami z ezoterickej kniznice. vznikne tak dojem, ze posolstvom je nahradit u divaka krestansku demagogiu ezoterickym sarlatanstvom. pri zvysku filmu si dalej mozete vsimnut, ze vsetko tu uz raz bolo, len v modrom. tym deju dochadza stava a i kvalitne herecke obsadenie ci zopar peknych scen (ladove medvede) ho viac nevytiahnu nad uroven slabsieho priemeru. zlaty kompas holt nie je ani nekonecny pribeh, ani pan prstenov. a nie kazdy reziser je carodejnik, aby vedel vykuzlit z priemernej predlohy majstrovske dielo.