David.Darco

Rozmýšľal som, ako najlepšie zachytiť to, čo mi po Dune zostalo v hlave. Najlepšie asi bude vyjadriť sa v bodoch. Ešte predtým ale podotýkam, že som knihu nečítal a tak vychádzam len z toho, čo som videl..................... 1. Neľutujem ani jedno z tých 13€, ktoré som dal za ten IMAX zážitok. Duna Vás môže naozaj ohromiť mnohými zábermi a zvukovými efektami, ktoré sa následne spájajú do pôsobivých sekvencií typu osedlanie červa, bitka pod čiernym slnkom a podobne. No a to je vlastne najväčšia zbraň a zároveň slabina Duny. 2. Villeneuve akosi zabudol, že jeho film by nemal žiť len pre vlastnú veľkosť. Bohužiaľ to je presne to, čo robí. Duna jednoducho nemá obsah. Ešte aj to posledné čo v nej zostalo, akási zaslepená viera, osudovosť a bezhraničná moc, je v podstate nesmierne odfláknuté. 3. Aby som však nebol nefér. Nie je to celkom márne. Prvá polovica druhého dielu je pomerne rozsiahla chuťovka, ktorej tempo ma bavilo až do bodu, kedy mi bolo jasné, že zostáva necelá hodina a aby sa príbeh nejak uzavrel, musí sa toho stať ešte veľmi veľa. A tak pomalšie tempo v ktorej dominuje téma váhania a odmietanie vlastného osudu (niečo čo sa dá ešte považovať za akúsi interpretovateľnú, uchopiteľnú myšlienku), vystrieda úplne zbesilá jazda v ktorej dramaturgovia úplne zabudli napriklad na motivácie postáv. V istom bode prestaneme rozumieť motivácii Paula (ja z dramaturgického ale aj filozofického hľadiska) a nikto sa neobťažuje to nejak dovysvetliť. Stratíte tak aj posledné sympatie ku komukoľvek. Bez sympatií sa sledovať film dá. Postavy sa tu však len tvária na akúsi ambivalenciu. Akee k tomu pridáme absolútnu absenciu motivácii, je z togo jeden fádny guláš. 4. Pri postavách by som ešte chvíľu zostal. Neskutočne ma hnevalo ako trestuhodne málo využívali napriklad Florence Pugh, o Seydoux ani nehovorím. Tak isto ale z mnohých iných postáv spravili tupé karikatúry, ktoré koniec koncov slúžia len veľmi zjednodušenej predstave o určitom vnútornom prežívaní emócie v danej situácii. To úplne absentuje. 5. Logické lapsusy. Vyslovene ma vyrušovali momenty typu: Zbytočná pasáž zostrelu vrtuľníka, streľba na skalu a nasledovný spawn pri nej keď zostala prázdna, ľudia zakopaní v piesku, keď sa tam nemali ako dostať... Je togo viac, čo je v Dune len na efekt, ale popiera to elementárnu logiku. 6. Záver. Ale sem nebudem písať nič. Ak si prečítate čo som písal vyššie a pozriete film, pochopíte čo tým myslím............... Bol by som rád, keby ešte raz odznelo, že návštevu kina, najmä IMAXU aj napriek tomu odporúčam. DUNA je pôsobivá vo svojej veľkosti a ak vám to v kombinácii s krásnymi obrázkami, pôsobivou hudbou, zvukovými efektami a známymi tvárami na veľkom plátne stačí, budete jej spokojne dávať po 5*. Ak však hľadáte obsah, ste tu na nesprávnej adrese. Ja osobne si radšej jedného dňa rewatchnem Avatara, ktorý je v jadre síce veľmi jednoduchý, ale vo svojom veľkom rozprávaní vo vnútri fiktívneho sveta funguje perfektne. A nehrá sa na o nič viac, ako v skutočnosti je. To sa žiaľ o Dune povedať nedá. P.S. Asi nastal konečne čas pozrieť si Jodorowskeho.

Neskutočne inteligentný, citlivý film, ktorý sa ma dotkol snáď na všetkých myšlienkových i emocionálnych úrovniach, o ktorých viem, že v sebe mám. Film pre pozorného diváka, ktorý bude ochotný hľadať a premýšľať po dobu celej jeho stopáže.

Nech sa budem snažiť akokoľvek, nenapíšem už asi nič, čo by tu už nebolo povedané. Tak asi len priamo od srdca, pre mňa sa jedná o definitívne najlepšieho spidermana vôbec (spoločne s 1. Dielom) a zrejme o jednu z mojich najobľúbenejších animovaných sérii vôbec. Mnohí z nás už dávno dospeli a animované filmy, na ktorých sme vyrastali vystriedali infantilné animované rozprávky bez kúska kreativity. Neskutočne ma teší, že niekto myslí na to, že aj generácia dnešných 20tnikov, či 30tnikov vyrastala na animovaných filmoch a niekde hlboko vnútri som presvedčený o tom, že ich stále milujeme. Zabúdame na ne najmä z nedostatku kvalitnej a vyspelej novej tvorby a pochopiteľne tak čas od času siahneme skôr po nostalgii. Animovaný Spiderman Miles je snáď všetkým, čo by som od populárneho, komerčného filmu mohol chcieť. Nadupanou, originálnou, ale najmä inteligentnou jazdou a audiovizuálnou pornografiou na hranici možného až nepredstaviteľného. Súzvuk miliardy nápadov a dobrých rozhodnutí. Bol som a som ohúrený, sťahujem si soundtrack a rovnako ako s prvou časťou si pojazdím nejaký ten čas aj s druhou. Kino a originálny zvuk (Dajte si tú námahu a kašlite na dabing) je must!

Possession som mal vo watchliste snáď niekoľko rokov a na základe recenzií mojich obľúbených som sa naň veľmi tešil. Veril som, že pôjde presne o šálku mojej kávy. To čo som však videl ma obišlo míľovými krokmi a pre zmenu sa s tunajšou komunitou nezhodnem tentokrát v opačnom garde. Pritom Zulawskeho zamysleniu rozumiem a príde mi aj zaujímavé, nadčasové. Aj Cronenbergovská podoba príšery ma potešila. Bohužiaľ tu pozitíva končia. Teatrálne, až groteskné herecké výkony ma skôr rušili, ako nadchýnali. Kamerovo ma film tiež veľmi neoslovil. Celkovo okrem toho výplodu fantázie pôsobilo všetko strašne televízne a lacno. To upozorňovanie filmu na seba a prepálená štylizácia jednoducho zmýva akúkoľvek šancu sa ponoriť do atmosféry, alebo sa postavami stotožniť. Čo by samozrejme nemusel byť taký problém, keby U MŇA fungovalo naopak to tlačenie na intelektuálny zážitok. Zulawski ma však skôr nútil neveriacky krútiť hlavou a cítiť sa trápne za všetkých zúčastnených. Jeden z mála filmov, kde zrejme nejaký ten čas nepochopím, z akého dôvodu v ňom tunajšia komunita vidí masterpiece.

#kill all men ...

V jednoduchosti je krása. Najmä v tej komplexnej. Je to veľmi chytrí mix naozaj všetkého. U mňa toto všetko zapadlo presne tam, kam malo. Napriek tomu úplne rozumiem, ak to niekto cíti opačne. Je síce pravda, že by to mohlo byť o čosi kratšie a menej doslovné, ale z akéhosi dôvodu mi to tento krát až tak nevadí. Zaokrúhlim na 5. Pod povrchom všetkých tých nápadov je to predsalen chytrý film o tom, na čom skutočne záleží, akokoľvek pateticky to znie. Záleží zrejme aj od toho, v akom životnom rozpoložení sa na film pozeráte.

Generická nuda, ktorá vykradla čo mohla, aby zistila, že americký pátos v prostredí severnej Európy absolútne nefunguje. Zanechalo to vo mne jedinú otázku. Ako vznikajú takéto scenáre, bez štipky autorského prístupu? Nedokážem si ten proces predstaviť. Hviezdička za dizajn trolla. Kto má monster filmy rád, odporúčam Troll Huntera, ktorý je narozdiel od tohoto skvelou, atmosferickou peckou.

Musím sa priznať že z prehnane negatívnych zahraničných reakcií (nízke skóre na metacritic, prestrelené zmienky o nechutnosti, či neschopnosť film dopozerať) som veľmi zaskočený. Blonde má svoje chyby, ktoré filmu možno vytknúť. Pre mnohých prestrelená dľžka (pre mňa problémom nebola), ohýbanie faktov (Čo je diskutabilné, nakoľko sa Dominik otvorene hlási k adaptáci predlohy, ktorá je z istej časti fikciou), či znevažovanie Marilyn ako persóny. S posledným zmieneným do istej miery súhlasím a ide pre mňa zrejme o jediný zásadnejší problém filmu. Dominik v tomto ohľade postavu v istých momentoch až príliš necitlivo zjednodušil - rozumej - vykreslil ako osobu s veľmi nízkou hodnotou inteligenčného kvocientu. Rozumiem, že Dominikovi išlo najmä o príbeh labilnej osoby, na ktorej psychickom stave sa podpísal nie len neustály tlak spoločnosti, ale najmä zdrvujúce detstvo a neprítomnosť rodiča, aj tak však ide v prvom rade o preslávenú osobnosť, ktorej dosiahnuté úspechy sa akosi bijú s Dominikovym stvárnením neschopného, zbitého šteňaťa. Aj napriek tomu, že ide o čiastočne fiktívny príbeh, ktorého fiktívna stránka je prispôsobená pointe diela ako takého. To síce dáva Dominikovi do rúk väčšiu umeleckú slobodu, no aj tú treba usmerniť. V tomto aspekte sa to teda úplne nepodarilo........... Aj napriek tomu však ide o nesmierne zaujímavý, kvalitný film, ktorý je už od svojich základov najmä formálnou hrou a srší viacerými nápadmi, ako kompletná tvorba mnohých iných súčasne úspešných režisérov. Dominik ma vyložene uchvátil. Je konzekventný a celé rozprávanie sa drží subjektívneho pohľadu Marilyn. To mu dovoľuje efektívne aj bez takmer akéhokoľvek vzorca striedať farebnú paletu, formát, šírku a svetelnosť záberov. Prekvapí krásnymi plynulými strihmi, dokonca medzi rôznymi prostrediami. Poteší krásnymi kulisami, dokonalým set designom, mnohými metaforami, scudzovacími efektami (Mojími obľúbenými sú definitívne scéna s Kennedym a samotný záver, ktorý je veľavravný už len tým, ako je vlastne natočený - všimnite si pohyb a charakter kamery), a v neposlednom rade o dušu hrajúcou Anou De Armas, ktorá by bez diskusie mala byť zaradená medzi veľké favoritky pre zisk tohtoročnej zlatej sošky. A to všetko vo mne vyvoláva otázku: Ako sa toto podarilo za smiešnych 22 miliónov? ..... Blonde je veľmi nedivácky film, ktorý sa nestretol a ani nestretne s pochopením. Mňa však uchvátil. Opäť raz som rád, že Netflix dal peniaze na čosi, čo by asi nikto iný nenašiel odvahu financovať. Veľmi solídne 4* som sa rozhodol zvýšiť na 5, nakoľko vo mne Dominikov film stále doznieva a zrejme ešte dlho bude zdrojom mnohých diskusií a inšpirácie vďaka svojím invenčnými, kreatívnymi vizuálne-metaforickými postupmi. A navyše viem, že nikdy nebude na tejto, ani inej databáze docenený.

Touto cestou by som rád venoval House of the Dragon cenu za najhorší časový posun, aký som kedy v audiovizuálnom diele videl. Preobsadenie nedáva zmysel. Starnú iba určité postavy, nerozumiem že iné nemohli dostať aspoň slušnú masku pri takých rozpočtoch. Krkolomné skákanie v čase a vynechávanie snáď všetkého zaujímavého naďalej hrá prím a začína byť skutočne neznesiteľné. Mám pocit, že na konci seriálu by z neho šikovný strihač dokázal spraviť obstojnejší celovečerák, ako je tento divne zvolený a divákom prezentovaný patvar.

Tak aj Kubrick môže pobaviť. Žánrový chameleón si zobral na paškál studenú vojnu a strach (alebo lásku k) z atómovej bomby/e. Technicky už samozrejme dnes zostarol pomerne veľký počet sekvencií. Vzhľadom na rok vzniku však pôsobia klasicky Kubrickovsko-technicky dokonalo. V spojení s režíjnou precíznosťou majstra a zároveň správnej voľbe potlačiť svoje vedenie v prípade Sellersovej improvizácie ide naozaj o jednu z najkvalitnejších satirických komédii, aké som videl. Pôvodné hodnotenie po pár dňoch stále pretrvávajúci h pozitívnych dojmov zvyšujem zo 4och na päťhviezdu.