Memphz

S kľudom môžeme povedať, že príbeh Frankensteinova monštra je jedným z najpoužívanejších vôbec. Na striebornom plátne sa objavili desiatky adaptácií, vzniklo nespočetné množstvo knižných variácií a mnoho ľudí si meno spája s monštrom samotným. Nie všetci vedia, že pomenovanie súvisí s jeho tvorcom Viktorom Frankensteinom, ktorý sa prvýkrát objavil v románe Mary Shelley. To je však len jedna z veľmi mála vecí, ktoré má pôvodná predloha a táto snímka spoločné. V tejto adaptácií Frankensteina je monštrum zrkadlom autorovho vnímania v novodobej popkultúre: teda tupý, ohromný netvor, ktorý dusí a ničí všetko, čo mu príde pod ruku. V knižnej predlohe je pritom vnímavá bytosť s plným spektrom emócií a schopnosťou viesť vášnivú diskusiu. Už iba samotný Igor je výplod fantázie ktorý sa tak pevne spojil s menom Viktor Frankenstein, že pomaly v každej adaptácií má náš šialene geniálny doktor pomocníka. Takže rozdielov tu nájdeme určite veľa, otázkou ale ostáva či to naozaj filmu škodí. Jedna z vecí, ktorá zostala zachovaná, je časové obdobie. Vo Veľkej Británii práve vrcholí priemyselná revolúcia všade je vidieť oblaky pary a je to až neuveriteľne oku lahodiace. Viete ale čo ma uchvátilo najviac? James McAvoy sa do úlohy zvráteného doktora vžil, ako keby hral hlavnú úlohu v oscarovom veľkofilme, a kedykoľvek je na scéne, strháva na seba všetku pozornosť. Cholerické výbuchy hnevu, potlačovanú zlosť aj nezmerné šťastie necháva čítať na svojej tvári s takou otvorenosťou, že mu to jednoducho budete žrať aj s navijakom. 80%

Ak máte 108 zbytočných minút tak tento film je pre vás. Herecky dobre obsadená nuda v ktorej všetko trvá strašne dlho a vo výsledku to je natiahnuté ako žuvačka. Ono aspoň keby tie dialógy boli dobré ale väčšina sa nedá ani poslúchať. Zápletka má akože budovať napätie ktoré tam bohužiaľ žiadne nie je a finálne rozuzlenie príbehu, keď som si myslel že to ku koncu ešte môžu spasiť, bolo priam komické a nespočetne krát videné v iných a hlavne zaujímavejších filmoch. Dopozeral som na silu a aj to som sa musel veľmi premáhať. Odpad nedám iba kvôli tomu že mám rád Denzelovho syna. 20%.

Keď sa z premyslených prípadov stanú geniálne, keď sa zo sympatického tímu stanú najlepší priatelia a keď je z krásnej hlavnej dvojice najvymodlenejší pár, menia sa pravidlá žánru. Premyslené a nahláškované buddy kriminálky už sme tu samozrejme mali, ale s takto dávkovanými porciami napätia, vtipu či dojatie sa dostali Rick, Kate a spol. už v druhej sérii na veľmi vysokú úroveň. Výdatne tomu samozrejme pomáhajú aj prekvapujúci hostia a nenápadné šponovanie diváka od „tí dvaja by mohli byť spolu“ až k „preboha, dajte si pusu alebo tu umriem“. No možno to nie je až také nenápadné. Som veľmi rád že oproti prvej série dostali viac priestoru aj detektívi Ryan a Esposito aby ukázali svoj plný potenciál. Taktiež hlavná dejová linka nám pekne napreduje ale stále len drobnými krôčikmi a je zrejmé že sa autori snažia diváka naťahovať. Či už vzťahom našej ústrednej dvojice alebo hlavnou dejovou linkou. Otázkou ale ostáva dokedy to bude ľudí baviť, že sa s nimi autori takto nechutne zahrávajú. Na záver by som len rád dodal že je milé prekvapenie že oproti prvej sérií ma druhá prakticky dvojnásobný počet častí. Pokým sú nápady treba toho určite využiť, však sme prakticky iba na začiatku tohto príbehu. 85%.