Memphz

S kľudom môžeme povedať, že príbeh Frankensteinova monštra je jedným z najpoužívanejších vôbec. Na striebornom plátne sa objavili desiatky adaptácií, vzniklo nespočetné množstvo knižných variácií a mnoho ľudí si meno spája s monštrom samotným. Nie všetci vedia, že pomenovanie súvisí s jeho tvorcom Viktorom Frankensteinom, ktorý sa prvýkrát objavil v románe Mary Shelley. To je však len jedna z veľmi mála vecí, ktoré má pôvodná predloha a táto snímka spoločné. V tejto adaptácií Frankensteina je monštrum zrkadlom autorovho vnímania v novodobej popkultúre: teda tupý, ohromný netvor, ktorý dusí a ničí všetko, čo mu príde pod ruku. V knižnej predlohe je pritom vnímavá bytosť s plným spektrom emócií a schopnosťou viesť vášnivú diskusiu. Už iba samotný Igor je výplod fantázie ktorý sa tak pevne spojil s menom Viktor Frankenstein, že pomaly v každej adaptácií má náš šialene geniálny doktor pomocníka. Takže rozdielov tu nájdeme určite veľa, otázkou ale ostáva či to naozaj filmu škodí. Jedna z vecí, ktorá zostala zachovaná, je časové obdobie. Vo Veľkej Británii práve vrcholí priemyselná revolúcia všade je vidieť oblaky pary a je to až neuveriteľne oku lahodiace. Viete ale čo ma uchvátilo najviac? James McAvoy sa do úlohy zvráteného doktora vžil, ako keby hral hlavnú úlohu v oscarovom veľkofilme, a kedykoľvek je na scéne, strháva na seba všetku pozornosť. Cholerické výbuchy hnevu, potlačovanú zlosť aj nezmerné šťastie necháva čítať na svojej tvári s takou otvorenosťou, že mu to jednoducho budete žrať aj s navijakom. 80%

Ak máte 108 zbytočných minút tak tento film je pre vás. Herecky dobre obsadená nuda v ktorej všetko trvá strašne dlho a vo výsledku to je natiahnuté ako žuvačka. Ono aspoň keby tie dialógy boli dobré ale väčšina sa nedá ani poslúchať. Zápletka má akože budovať napätie ktoré tam bohužiaľ žiadne nie je a finálne rozuzlenie príbehu, keď som si myslel že to ku koncu ešte môžu spasiť, bolo priam komické a nespočetne krát videné v iných a hlavne zaujímavejších filmoch. Dopozeral som na silu a aj to som sa musel veľmi premáhať. Odpad nedám iba kvôli tomu že mám rád Denzelovho syna. 20%.

Keď sa z premyslených prípadov stanú geniálne, keď sa zo sympatického tímu stanú najlepší priatelia a keď je z krásnej hlavnej dvojice najvymodlenejší pár, menia sa pravidlá žánru. Premyslené a nahláškované buddy kriminálky už sme tu samozrejme mali, ale s takto dávkovanými porciami napätia, vtipu či dojatie sa dostali Rick, Kate a spol. už v druhej sérii na veľmi vysokú úroveň. Výdatne tomu samozrejme pomáhajú aj prekvapujúci hostia a nenápadné šponovanie diváka od „tí dvaja by mohli byť spolu“ až k „preboha, dajte si pusu alebo tu umriem“. No možno to nie je až také nenápadné. Som veľmi rád že oproti prvej série dostali viac priestoru aj detektívi Ryan a Esposito aby ukázali svoj plný potenciál. Taktiež hlavná dejová linka nám pekne napreduje ale stále len drobnými krôčikmi a je zrejmé že sa autori snažia diváka naťahovať. Či už vzťahom našej ústrednej dvojice alebo hlavnou dejovou linkou. Otázkou ale ostáva dokedy to bude ľudí baviť, že sa s nimi autori takto nechutne zahrávajú. Na záver by som len rád dodal že je milé prekvapenie že oproti prvej sérií ma druhá prakticky dvojnásobný počet častí. Pokým sú nápady treba toho určite využiť, však sme prakticky iba na začiatku tohto príbehu. 85%.

Tento snímok je tak strašne naivný a hlúpy až je vlastne celkom podarený. Zo začiatku mi to celé prišlo ako každá druhá teen dráma o dospievaní a hľadaní zmyslu života a tak ďalej, však to určite všetci poznáte. Okamžite som sa do našej milej a veľmi peknej opatrovateľky zamiloval a rozmýšľal som či naozaj pozerám horor alebo čo sa to vlastne deje. No pravda na seba nenechala dlho čakať a moja reakcia na prvú preliatu krv bola prakticky totožná ako reakcia hlavného protagonistu. Určite sa nechajte prekvapiť. Treba ale podotknúť že ak sa chcete naozaj baviť, tak vás žiadam aby ste si naozaj vypli všetky mozgové funkcie, pretože veľa vecí je nelogických a miestami som mal pocit že sledujem fantasy či sci-fi a nie horor. Čo sa mi ale páčilo boli rôzne filmové narážky na kultové hororové filmy ako napr. Piatok trinásteho. Pre mňa ako človeka ktorý sa veľkým oblúkom vyhýba hororom, avšak občas nazriem aj do týchto končín, bol tento snímok veľmi milé a celkovo vtipné prekvapenie pri ktorom hlavne nesmiete moc premýšľať a odmení vás celkom vtipnou a hlavne krvavou jazdou. Slabé štyri hviezdy s prižmúrením obidvoch očí. 75%.

Najlepšia kriminálka, najkrajšia vyšetrovateľka a najväčšie seriálové prekvapenie. Castle vtipkuje s neuveriteľnou kadenciou, Beckettová mu so sladkým úsmevom prihráva a chémia medzi nimi priamo žiari. Rôznorodosť prípadov, šikovnosť ale aj nadhľad celého vyšetrovania potom dávajú úplne oprávnenú istotu, že do ďalších rokov bude z čoho čerpať. Avšak ani tento seriál sa nezaobíde bez negatív. Keďže som videl všetky série a momentálne si ich dávam v rámci krimi maratónu znova, od začiatku by som dal viac priestoru dvojici detektívov Ryan a Esposito bez ktorých by tento seriál bol polovičný a určite sa, minimálne u mňa, nejedná len o vedľajšie postavy. Taktiež čo sa týka hlavnej príbehovej linky, tiež by som ju viac otvoril hneď od začiatku, čo sa tohto týka v prvej sérií sme dostali iba také malé náznaky o čom je vlastne hlavný príbeh avšak neskôr sa to parádne rozbehne. Len by ma naozaj zaujímalo prečo má prvá séria len desať častí a ostatné cez dvadsať. Možno sa len autori báli neúspechu a tak radšej vsadili na túto variantu. Ako som už ale spomínal, prvá séria je výborná, so skvelými prípadmi avšak krátka a hovorí nám veľmi málo o hlavnom príbehu. Aj keď možno to je tak lepšie. Určite netreba vyložiť hneď všetky esá na stôl. 80%.

Na začiatok by som veľmi rád povedal že sa jedná o jediný film na ktorom som bol v kine viac ako jeden krát. Konkrétne sa jednalo o tri návštevy kina v priebehu dvoch týždňom čo radí tento snímok medzi moje najobľúbenejšie. Prejdime ale k samotnému filmu. Ak čakáte klasický príbeh typu netopierí muž proti šialenému klaunovi ste na veľkom omyle. Nejedná sa o žiadny blockbuster prepchaný špeciálnymi efektami kde všetko naokolo vybuchuje, to nie. Nazrieme totižto na zrod pre mňa najlepšieho záporného charakteru všetkých čias. Budeme svedkami zrodu geniálneho psychopata ktorý ako mnohí iní ľudia bol zo začiatku normálny, obyčajný chlap ktorý platil účty a staral sa o svoju matku. Ako dokáže pár zlých skutkov prerásť v depresiu až ku samotnému dnu šialenstva. Presne o tomto tento snímok je, ako sa obyčajný človek môže stať nemilosrdným vrahom a šialencom v priebehu krátkeho okamžiku a pri záverečných titulkoch či už s úsmevom na tvári alebo slzami v očiach si budete hovoriť, čo ak som aj ja šialený? Temná a atmosférická bomba ktorá vás priklincuje do sedačky a celú dobu z vás nespustí tie ťažké okovy temnej a neznesiteľne nepríjemnej atmosféry. Pre mňa osobne jediným slovom masterpiece. 100%.

Postaviť sa v tejto dobe na stranu Temných tieňov v réžii Tima Burtona sprevádza nebezpečenstvo v podobe hysterických výkrikov „ortodoxných“ priaznivcov jeho tvorby, ktorí sú takmer zajedno v tom, že „toto jednoducho nie je Burton“. Pri bližšom pohľade na tento snímok však mnoho sklamaných divákov musí uznať, že práve toto skutočne nie je nič iné, než pravý Tim Burton. Možno trochu viac rozčarovaný z veľkorysého rozpočtu, ktorý na snímku dostal, avšak stále sa držiaci svojho dobrého zvyku prenášať na filmové plátna osudy čudákov a spoločnosťou odsunutých vyvrheľov. V čom sa zásadne líši postava Barnabasa Collinsa napríklad od Willyho Wonku či Nožnicovorukého Edwarda? Zásadne v ničom. Aj keď obe spomínané postavy už v tejto dobe nazývame ako kultové záležitosti, ktoré hojne vyživuje predovšetkým meno Tim Burton, jeho štýl a povedzme image. Tvrdiť však, že sú Temné tiene len akousi exhibíciou predstáv Tima Burtona a výstredného hereckého prejavu Johnnyho Deppa, by bolo viac než urážlivé. Ja osobne som si tento gotický horor s hláškujúcim a vtipným upírom užil a cameo rola Alice Cooper pobavila. Čo sa týka unáhleného záveru, no poviem len to, že si skúste mydlovú operu ktorá má cez tisíc dielov narvať do celovečerného filmu. 80%.

Pekná oddychovka na upršaný večer so sympatickým obsadením a skvelým Johnnym Deppom hrajúcim profesora na univerzite ktorému diagnostikujú rakovinu. Ako tragikomédia funguje Professor parádne. Rozosmeje a zároveň aj zarmúti. Johhny si neberie servítky a neodvracia zrak pred ničím kedže mu ostáva už len chvíľa života a tak sa vydáva na cestu poznania a toho čo v živote neokúsil aby to ihneď napravil. Síce je téma deprimujúca a nešťastná ale bláznovstvá ktoré sa vo filme odohrajú vyčaria určite aj úsmev na tvári. Problém je ale v tom, že takýchto filmov už tu je plné vrece a Professor sa určite neradí k tým najlepším. 60%

Séria John Wick je pre mňa už v tejto dobe kultová záležitosť, najlepšia akčná séria a taktiež séria kde každá nová časť dokáže predčiť svojho predchodcu a úplne ho prevalcovať. Jednoducho povedané, do tejto série som sa zamiloval. Prvý diel je pre mňa najslabší čo sa týka celej série, avšak otvára nám dvere do sveta Johna Wicka a preto si zaslúži plné hodnotenie. Keanu Reeves sa po Matrixe vracia opäť na trón a ukazuje že sa pre rolu v tomto filme jednoducho narodil. Už dlhšiu dobu môžete na Youtube zhliadnuť jeho prípravu a tréning na rolu Johna Wicka a musím povedať, ide mu to naozaj skvelo! Dalo by sa povedať že až moc dobre. Čo ale naozaj vyzdvihuje tento film do popredia, sú skvelá kombinácia akcie a hudby a nie je to iba v tejto časti ale ťahá sa to celou sériou. Určite si poviete že sa jedná o ďalšiu akčnú blbosť kde všetko naokolo vybuchuje a hlavný hrdina je nezraniteľný. Presne tieto tvrdenia John Wick vyvracia a pozeráme sa na zraniteľného zabijaka, ktorý nemá nekonečný zásobník a na jeho cestu za pomstou. Jeden skvelý nápad strieda ďalší a všetko to krásne zapadá do jedného celku. Napríklad samotný hotel Contitental, hotel pre zabijakov, skvelý nápad a niečo nové v tomto žánri. Takže Keanu je spať a som zaňho sakra rád! „People keep asking if I'm back and I haven't really had an answer. But now, yeah, I'm thinkin' I'm back!" 90%.

Na úvod by som len rád zdôraznil že nenávidím Sci-fi takže môj komentár berte troška s nadhľadom. Na druhú stranu ale milujem odnož Sci-fi s názvom Kyberpunk a presne do tejto kategórie Alita zapadá. Ako už s názvu môžete usudzovať, bojový anjel, nie je až taký bojový ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Akcie je dostatok, ale predsa len som čakal väčšiu CGI show. Namiesto toho nám autor podstrkáva pod nos romantický vzťah medzi robotom a človekom. Pravdepodobne tu niekto chcel zapôsobiť na širší okruh ľudí s rozdielnou vekovou kategóriou a tak zvolil túto cestu a popravde to nebol vôbec krok vedľa. Akčné pasáže sa striedajú s dramatickými a na oko to funguje. Príbeh je strohý, priamočiary a veľmi naivný ale určite si vás získa. Alita má jednoducho srdce zo zlata a hneď si ju aj s jej obrovskými kukadlami zamilujete. Ako už bolo spomínané nižšie, je to prakticky film o ničom, plný klišé ale zaobalený do takého brutálneho CGI obalu že sa jednoducho nebudete chcieť odrhnúť od obrazovky. Neostáva nám nič iné, ako si počkať na pokračovanie, ktoré viac ako o efekty, sa bude starať aj o príbeh a jeho postavy. Kedže som nečítal predlohu a teda mangu nemôžem to bohužiaľ porovnať. Možno sa na to niekedy odhodlám.75%.