gulista

gulista

Samuel Gula

okres Stropkov

2 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2
    • 12.8.2019  15:04

    Komentár neobsahuje spoilery ani dlhší opis nakoľko cieľom je doporučiť a navnadiť čitateľa k čo najrýchlejšiemu vstrebaniu tohto úžasného diela bez väčších očakávaní a prezradenia podstatného... Druhý celovečerný Sorrentino, pravdepodobne najlepší, takmer po troch rokoch plne docenený po druhom pozretí. Réžia, vizuál, dlhé kamerové zábery a rotácie, strih, elektronická hudba, Toni Servillo a Olivia Magnani. To všetko tvorí dokonalý celok, ktorý si v najbližšej dobe budem chcieť zopakovať znova. A možno ho čas posunie aj do top desiatky. Life without fantasy may be a mortal show. 95%

    • 3.5.2019  14:10

    Takmer trojhodinová výpoveď o exile v šiestich filmových kotúčoch, zobrazujúca Beat generation a kontrakultúru New Yorku v 50-tych rokoch s objavením umeleckej komunity a vývojom Mekasovho vlastného filmového štýlu. Krátko po príchode si kupuje svoju prvú Bolex 16mm kameru a začína natáčať momenty vo svojom živote. Hoci Lost Lost Lost, patriaci do kategórie alebo žánru 'home movies' alebo 'diary films' podobne ako skorší Walden alebo Reminiscences of a Journey to Lithuania obsahuje najskoršie zábery, zostrihaný bol až po obidvoch vyššie spomenutých. This is only temporary, only temporary... __Fragmentárnosť záberov - rôzna dĺžka a rýchlosť, času - pozostáva zo štrnástich rokov natáčania, miest - postupne New York, Brooklyn, Manhattan, Vermont, Stony Brook a udalostí pridáva na prvotnej stratenosti a osamelosti. Ostatne ako väčšina dokumentárnych diel tohto (ne)známeho litovského básnika, nazývaného tiež aj "the godfather of American avant-garde cinema" je Lost Lost Lost tiež o pocitoch a spomienkach. I am trying to remember... __Mekas formou medzitituliek a skrz vlastnú charakteristicky pochmúrne znejúcu až sardonickú voice-over naráciu vyjadruje svoju túžbu po obnove minulosti. Juxtapozíciou komplexnosti a nejednoznačnosti vyhnaneckej subjektivity (hovorí o sebe v prvej osobe alebo adresuje seba ako 'on') vyjadruje rozorvané vnútro a rozštiepenú osobnosť exulantov. All my childhood fading now like these images will fade away. __Exil zdôraznený tiež cez vizuálny štýl, naratívnu štruktúru, chvejúcu sa kameru - jej frenetický, nevyspytateľný a nepredvídateľný pohyb; krátke a rýchle pohyby - pripomínajúcu spomienky ako záblesky pamäti. Jednotlivé zábery (výseky z minulosti) sa striedajú a prechádzajú (prichádzajú a odchádzajú) rovnako ako myšlienky. Mekas proste doslova zachytáva svoj život - prúd spomienok, ktorý pretavuje do záberov. V skorších dielach (chronologicky) viac zjavné. I was just a passer-by, from completely somewhere else, seeing it all, with my camera, and I recorded it, I recorded it all. __V posledných dvoch kotúčoch, ktoré sa svojou atmosférou od predošlých odlišujú, je vyobrazený tiež vizuálny ekvivalent haiku - "Rabbit Shit Haikus", zahŕňajúci päťdesiatšesť krátkych filmových momentov, obsahujúci tiež anekdotu/podobenstvo o králičom hovne, ktorá slúži ako ironická deflácia nutkania vedieť čo príde na konci, objavujúca sa aj v iných jeho dokumentárnych filmoch a ešte "Fool's Haikus", ktoré spolu odkrývajú lyrickú rovnováhu prírody, filmu a života zvyčajne sprevádzané trikrát zopakovaným slovom v pomalom až magickom tempe. The sunset… the sunset… the sunset. __Film o ťažkom začiatku v Amerike pretavený až do obrazného a symbolického znovuzrodenia - do nového a kreatívneho života - svojím záverom uvoľní, hlavne posledné farebné zábery pri mori. Mekas vytvoril osobný, svojrázny a slobodný film so zmyslom pre zachytenie toho správneho okamihu a detailu s jedinečnou schopnosťou robraziť každodennosť inak. Jednoducho ma týmto dielom potešil a vzbudil záujem, resp. nadchol pre ďalšie. I chose this way, this way without directions. ____'Mekas's filmmaking created a new cinematic genre of autonomous serial illuminations of the time, place and mood of a fleeting moment... The fragmentary style... continually reminds the filmmaker and the viewer of the superabundant, ungraspable welter of events surrounding him and us.' (Sitney, 2008) All the troubles were washed away by the waters, whatever wasn't washed away by the waters, was washed by the colors of autumn. 80%

    • 13.12.2018  23:47

    Príbeh dvoch zlomených žien, ktoré obe v živote niekoho stratili, sužuje a stále viac trápi a zožiera čin vykonaný zo strachu, aby ich postupne spojili a zaťažené a prenasledované svojimi démonmi nakoniec smerujú k vzájomnénu ovplyvneniu, (seba)pochopeniu a vyrovnaniu sa. Zaobalený do čiernobieleho hávu s dokumentárnym momentom a emóciami na správnom mieste. Niekedy náhodne natrafíte na kvalitnú vec. Missing is living with ghosts. 75%

    • 18.11.2018  02:20

    Za málo peňazí, veľa muziky. Teda presnejšie krvi a výstrednej bizarnosti za úlohou šokovať a ponúknuť niečo neobvyklé. Henenlotter napozeral v grindhouse a pornokinách, ktoré je možné si všimnúť aj na začiatku v nočnom New Yorku, kopec kung-fu mlátičiek, lacných a brakových hororov, exploitation a soft porn filmov, aby neskôr sám natočil kultový debut ideálny k (pol)nočnému premietaniu. What's in the basket? 65%

    • 2.11.2018  22:20
    Halloween (2018)
    ***

    Nový Halloween sa vrátil presne po štyridsiatich rokoch a nadviazal na Carpentera jemne obmeneným soundtrackom a hravým pretvorením jednotlivých identických scén. Chvíľu trvalo, kým som si zvykol na obraz bez zrnitosti a dokonalých kamerových jázd. Rapídne sa navýšil akurát počet obetí vyčíňania čistého zla, kde nás tvorcovia neochudobnia v zábere ani o jedno originálne úmrtie, resp. to potom. Nevidieť atmosféricky dokonalý originál skôr, zrejme by ma starší Myers ohúril viac. He's waited for this night... he's waited for me... I've waited for him... 60%

    • 19.10.2018  23:15
    Climax (2018)
    *****

    Audiovizuálne úchvatný, formálne vycibrený, halucinogenný trip a útok na divákove zmysly s nikdy-nekončiacou, pulzujúcou a elektrizujúcou hudbou, šetriacim strihom a obiehajúcou kamerou snímajúc postavy z všemožných uhlov postupne gradujúci do paniky, zmätku a chaosu natočený chronologicky za pätnásť dní. Frivolný, hýrivý a oddávajúci sa pôžitku ako moderný a zdanlivo kultivovaný človek sám, odkrývajúc svoju pokrivenú animálnu pudovosť a spoločenskú masku. Širokosiahlo ovplyvnený Noého exaltovaný tranz jeho obľúbenými titulmi. Nielen filmovými. Doporučím aspoň nedávno videnú polozabudnutú japonskú hororovú drámu Jigoku od Nakagawu. Veď kto si dovolí dať inak úvodné titulky, ktoré delia film na dve pocitovo rozdielne časti, v polovici ubehnutej stopáže. Opojný, vťahujúci, intenzívny a hlavne vyčerpávajúci a nepríjemný zážitok. Alebo tiež jednoducho návykový, ktorý vás po danej projekcii presvedčí o tej ďalšej. Gaspar Noé > divák. V rámci režisérovej neobyčajnej a výstrednej tvorby sa však predsa len nájdu o niečo málo aj lepšie snímky. Mort est une expérience extraordinaire. 88% [5×]

    • 4.10.2018  01:25
    Zloději (2018)
    *****

    Vskutku výnimočné dielo po dosť dlhej dobe, ktoré ma po skončení rozobralo. Je pôsobivé ako dokáže Kore'eda čistou ľudskosťou a emočnou jemnosťou balancovať medzi smútkom a radosťou, nádejou a zúfalstvom, dojať a zároveň vyvolať úzkosť alebo dokonca úsmevný pocit. Dôkaz, že ide o jedného z najzručnejších japonských tvorcov súčasnosti. Dej sa z veľkej časti odohráva medzi stenami stiesneného priestoru domčeka, kde prevláda nastavenie vlastných morálnych hodnôt a pravidiel. Ani tentokrát nechýba symbolika mora, ku ktorému si celá rodina vyrazí na menší výlet. Myslím, že ide o jedinú scénu, kde ju máme možnosť vidieť spolu mimo obývaného priestranstva v exteriéri. Zlodeji si preto právom získali môj obdiv a srdce. Subtílny, osobitý, pokorný a zároveň mimoriadne komplexný triumf osobnejších rozmerov. Someone threw her away and we found her. 90%

    • 28.9.2018  23:37
    Heya (1992)
    ****

    Impozantné. Takmer celý film prevláda statická kamera, ktorá niekedy beží dlho pred tým, než sa postavy objavia a dlho potom, než zmiznú. Priemerná dĺžka záberu trvá približne 85 sekúnd. Raný, čiernobiely, tichý, nenáhlivý Sono v plnej kráse. What can I say? It's perfect. 80%

    • 21.8.2018  00:20

    Me and my "loser" friends, you know, we gotta get Aerosmith tickets. Top priority of the summer. Strastné a trpké dospievanie a rozpad tradičných hodnôt podľa Linklatera v elegantnom retroštýle sedemdesiatych rokov. Medzi hercami sa nájde hromada mladých začínajúcich hviezd, niektorých viac, ostatných menej rozpoznateľných. Film nevyniká len perfektne vybranými a skvelými skladbami ("Sweet Emotion" od Aerosmith, "School's Out" od Alice Coopera, "Low Rider" od War, "Paranoid" od Black Sabbath, "Slow Ride" od Foghat, "Free Ride" od Edgar Winter Group...) ale aj atmosférou doby, v ktorej by sa aspoň na ten jeden deň/večer oplatilo ocitnúť, popíjať pivo, potulovať sa... prípadne sa zhúliť (kto chce). Poctivý feel good, s ktorým aspoň na chvíľku na všetko zabudnete a prenesiete sa do leta v roku 1976. Would you look at this fucking town, man? It's dead. 75%

    • 20.8.2018  00:30
    Equalizer 2 (2018)
    **

    Nie že by bol Equalizer 2 zlým pokračovaním, no kým sa film dostane k hlavnej dejovej línii, chvíľu to potrvá (prehovor vo vlaku, sledovanie zákazníkov v aute, pomoc zneužitému dievčaťu). Akčné scény príliš nevynikajú, so záporákom je to to isté, celé to pôsobí bez výraznejších nápadov. Na druhej strane tu však neplatí 'všetkého viac' a McCall si diváka dokáže získať podobne ako Milesa, bez toho, aby po čase výraznejšie nudil. There are two kinds of pain in this world. The pain that hurts and the pain that alters. 50%

    • 12.7.2018  22:36
    Bajo la Rosa (2017)
    ***

    Jednoduchý film odohrávajúci sa z 95% v jednom dome, ktorý ale spracúvava pomerne neľahkú a závažnú tému. Únosca (sudca) si postupne získava sympatie a všetko prebieha podľa zásady/princípu tálionu. Španieli vedia prekvapiť vývojom príbehu, tu to po čase ale trochu naberie istú jednotvárnosť a vy už len čakáte, kto nakoniec ukrýva to pravé tajomstvo. Na druhej strane si ale v určitých chvíľach, keď musíte za svoje činy pykať (a k tomu ešte dosť drsne), uvedomíte, že by ste nechceli zaujímať stanovisko postáv. Josué Ramos potiahol všetko sám, ale zdá sa, že je lepší režisér a kameraman ako scenárista a strihač. 55%

    • 16.6.2018  21:34

    Sick Finnish flick (the bad one) about fresh pussy-obsessed human-sized rabbid with giant phallus. Ešte nikdy som nevidel subjektívnu kameru z pozície... to je jedno. Prekvapivo sa to úmorne vlieklo. Typ filmu, ktorý za veľa nestojí, pamätať si ho ale budete dlho. Zvlášť niektoré nechutné a morbídne scény. 15%

    • 15.6.2018  15:09
    Pád do tmy (2005)
    ***

    Nemám rád, ak mi po filme kolujú v hlave zmiešané pocity. A že ich je (myslím tých filmov). Čo sa týka formálnej stránky. Určitá scéna vám jemne dokáže pokaziť celý, ináč do daného momentu vydarený film. Nezaobíde sa to bez toho ani tu. Nejde o nič prevratné, kvalita snímky sa ale taktiež nedá uprieť. Pozitíva: skvele načasované ľakačky, zopár pozoruhodných záberov, nasvietenie a farby, pocit stiesnenosti, záver. Negatíva: občas rýchlejší strih a tým daná neprehľadnosť, chaotickejšie scény v druhej polovici (dané asi správaním vo vypätých situáciách, zvlášť keď vám ide o život). Alebo sa to celé odohráva úplne niekde inde? Kto je vlastne tým skutočným nebezpečím a monštrom? No one's ever been down here before. 70%

    • 4.6.2018  21:00
    Pomsta (2017)
    ***

    Subžánrová pauza opäť zaplnená zaujímavým, štýlovým a znamenitým rape & revenge thrillerom. Potešia nadštandardne dlhšie zábery a fajn soundtrack. Záverečných pätnásť minút silne vyhrotených, intenzívnych a ultrakrvavých. Ako bonus je tu neustále a sexi snímaná Matilda Lutz (v závere však dochádza k obráteniu rolí), ktorej to sekne ako blondínke, tak aj hnedovláske. Revenge tak v mojich očiach zhadzuje len pár nelogickejších momentov. 65%

    • 24.5.2018  19:30
    Deadpool 2 (2018)
    ***

    Rozhodne sa nejedná o nekvalitné pokračovanie... Opäť je to super nahláškované s niekoľkými perfektnými scénami, avšak jednotka pôsobila ucelenejšie a konzistentnejšie. Moje dojmy asi najbližšie vystihol komentár Hardyho, hlavne čo sa týka nevyužitého potenciálu akčných scén. Nedostalo ma to tak, ako som očakával (asi trochu prehnane), takže prevláda skôr sklamanie. "Who are you?" "I'm Batman." 70%

    • 7.4.2018  14:58

    Po dlhšej dobe opäť skvelý a zatiaľ tohto roku aj najlepší blockbuster, s ktorým Spielberg priniesol príjemne nečakané prekvapenie. Presýtený trailerom, som to dokonca postupne vzdával. Chyba. Kino je v tomto prípade povinnosťou. Najlepšie viackrát. Thumbs up! People come to the OASIS for all the things they can do. But they stay because of all the things they can be. 80%

    • 2.4.2018  20:03
    Odnikud (2017)
    ****

    Aktuálna téma terorizmu a dlhodobejší záujem režiséra o spoločenské a sociálne konflikty vykresľuje nielen problémy života prisťahovalcov, cez zistenie, že človek môže zmeniť svoje správanie, nie ale rasovú príslušnosť, ale aj reakcie človeka v hraničných situáciách a vysporiadavanie sa s tragédiou, kde si hrdinka prechádza rôznymi štádiami smútku až k holej bezútešnej existencii. Následná túžba po spravodlivosti a pomste aspoň čiastočne zvíťazí. Vyzdvihnúť musím predovšetkým okrem šarmu a krásy aj perfektný výkon Diane Kruger, ktorú sprevádzame takmer v každom zábere a aj vďaka nej film drží a pôsobí celkovo fajn. Nájde sa aj pár scénaristických chybičiek, dojem a zážitok to však výrazne neovplyvní. Vo výsledku pôsobí In the Fade ako tiaživá a emotívna dráma, kde od prvých minút Fatih Akin rozhodne nič neuľahčuje ani hrdinke, ani divákovi... 75%

    • 4.3.2018  20:43
    Pokoj (2003)
    ****

    Kráľ mizerných filmov s množstvom nedôsledností ako identické zábery, opakujúce sa vety, nevkusná hudba a samozrejme nezabudnuteľné hlášky, ktoré spolu tvoria túto antitézu profesionalizmu. Niekedy až neúmyselný výsmech filmového umenia a remeselnej (ne)šikovnosti. Dlho som sa takto nebavil pri pôvodne zamýšľanej dráme, ktorá sa berie až príliš vážne. Už len zažiť nočnú projekciu tohto kultového fenoménu, u nás nie až tak známeho, so všetkým čo k tomu patrí. I did not hit her! It's not true! It's bullshit! I did not hit her! I did naaat! Oh hi, Mark. (?)80%(?)

    • 11.1.2018  18:43
    Tři moulové (2012)
    odpad!

    Farrellyovci sa od svojho prvého filmu príliš neposunuli. Neustále mlátenie hlavnej trojice so špeciálnymi zvukovými efektami mi až tak nevadilo. Pár vtipných scén by sa našlo, tie bohužiaľ ale niekoľkonásobne prevyšujú nevydarené, nútené až dementné scény. Chválim aspoň, že sa to dalo dopozerať. 10%

    • 9.12.2017  10:50
    7 životů (2017)
    **

    Sedem sestier v podaní jednej Noomi Rapace sa nelíši len účesom, ale aj povahou a ukazuje obraz preľudneného sveta v roku 2073. Aj keď námet je zaujímavý, film sa viac sústreďuje na dobre zvládnutú, ale jednotvárnu akciu. Po celú stopáž sa však režisérovi darí udržať pozornosť. Ináč prevláda sklamanie. Oproti predchádzajúcim Wirkolovým filmom tento nevynikne ničím, iba sa utopí v množstve nefungujúcich zvratov, neoriginálnych akčných scénach a nelogických momentoch. 50%

    • 25.10.2017  21:01

    Celý príbeh spisovateľa, ktorý nakoniec prijme pozvanie do svojho rodného mesta v Argentíne, aby mohol prijať titul váženého občana, je rozdelený do piatich kapitol. Kombinácia komédie a drámy tu funguje skvele. S pribúdajúcimi minútami postupne ubúdajú vtipné pasáže a situácia sa začína vyostrovať. Samotný koniec vyznel veľmi dobre. Pueblo Chico, Infierno Grande. 75%

    • 22.10.2017  23:45
    Dobrý časy (2017)
    *****

    "Pure Cinematic Pleasure" a ešte oveľa viac... The Pure and the Damned as world itself. Nadfilm. You're gonna have a good time. 98%

    • 19.10.2017  16:35

    Moje začiatky akčného žánru vyzerali presne takto. Jediná seagalovka v červenom a taktiež jedna z najlepších. Svojho času videné nespočetne veľakrát. 65%

    • 12.10.2017  19:15

    Solídne natočené a zrežírované pokračovanie kultového Blade Runner-a. Vizuálna stránka úchvatná. Všetko funguje ako má. Súboj s vypadávajúcou hudbou v bare a obrovskú holografickú Joi, ktorú si zahrala krásna Ana de Armas, si človek jednoducho musí zapamätať. Mám rád, keď mi dlhší film v kine ubehne pocitovo rýchlejšie než iný --> kratší --> nudnejší film. BR 2049 je toho typickým príkladom. That's not a name. That's a serial number. 85%

    • 28.9.2017  18:44
    Leatherface (2017)
    **

    Od francúzskej dvojice, zodpovedných za tento nezabudnuteľný masaker, som čakal niečo viac. Alebo možno len niečo iné. 35%

    • 28.9.2017  18:24

    Stačila už len chvíľa a bol by som zmeškal úvod na pláži... asi najlepšiu scénu. Ináč ide ale o typ filmu, ktorému by ste dali po vzhliadnutí traileru ****, po samotnom filme len *** a s časovým odstupom jedného dňa už len **. 40%

    • 21.9.2017  19:02

    Pribudlo viac známych hereckých tvárí a ubudlo originality a prekvapenia. Chýbala mi tu taktiež nejaká väčšia pamätná scénka. Páči sa mi ale, ako režisér naráža na určité veci a problémy. Skvelej prvej časti sa to jednoducho nevyrovná, avšak ako pokračovanie ani neurazí. Manners maketh man. 65%

    • 6.9.2017  15:57
    Ryde (2017)
    *

    "Technológia nás zbližuje. Alebo možno len privádza cudzincov príliš blízko. Ale nakoľko môžete naozaj niekomu veriť? S novou aplikáciou nikdy neviete ku komu nastúpite do auta. Alebo či z neho vôbec vystúpite." Obsah ma zaujal, nápad a myšlienka celkom dobrá, ale... O vrahovi sa nič nové nedozvedáme, iba nevysvetliteľne vraždí a jeho konanie je nepochopiteľne hlúpe. Po pár minutách ma film prestal baviť a bolo mi jedno ako skončí. V niektorých momentoch je predvídateľný a nezachránili ho ani obnažené herečky. No a po otrasných záberoch na vrahovu tvár pri bodaní alebo mlátení sa to celé ešte viac zhoršilo. Za zmienku stojí asi len hudba, za ktorú sa film vyhol tomu najnižšiemu hodnoteniu. 20%

    • 26.8.2017  23:10

    Charlize perfektne zapasovala do roly nespútanej a chladnej sexy agentky v najlepšej forme a prekvapuje každou jednou scénou. Či už svojím zvodným a zmyselným pohľadom, alebo vražednými schopnosťami 'strhla' nielen skoro celú pozornosť a obdiv len na seba. Akčné scény sú efektne nasnímané, choreograficky precizné a brutálne, pri ktorých mi nevadí ani ten komplikovane prekombinovaný scenár. Aj keď je pravda, že to mohlo skončiť trochu skôr. Zvlášť nezabudnuteľná scéna v budove, ako jedna z mála scén bez hudby, kde počuť len výstrely, údery a lapanie po dychu je realisticky spracovaná, intenzívna a surová (presne 7 minút a 35 sekúnd dlhá). Kostými a herecké obsadenie taktiež skvelé. Elegancia, krása, štýl a luxus sršia z plátna. Podobne ako Delphine nachádzam potešenie v detailoch aj ja. A možno aj samotný David Leitch. You can't un-fuck what's been fucked. 70%

    • 21.8.2017  21:41

    No neviem. Celé mi to príde ako zmes prefuckovaných dialógov (vedie Jackson a jeho skvelo znejúci "motherfucker"), akčných sekvencií (je ich celkom dosť, ale rýchly strih to všetko kazí), digitálnych výbuchov (fajn až na ten záver) a strelených romantických flashbackov (zbytočne násilné). Plusom je určite hlavná dvojka a ich hlášky, tiež som rád za R-ko, ale niekedy to bolo už prehnané. Ide o obstojnú, mierne nadhodnotenú buddy komédiu. This guy single-handedly ruined the word motherfucker. 50%

<< předchozí 1 2
 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace