Caspian

Klasika. Kto ich pozná vie aj základné pravidlo, a také, že každý výtvor s touto nálepkou, od kníh po filmy, je vlastne priemerný. Breakfast at Tiffany's je príkladom. Z hľadiska scenáru ani záberov ma nenadchol, až na niektoré chvíľky. Zápletka odbočila od tej pôvodnej knižnej, stlmila sa, aby náhodou neurazila divákov (z kníh je napríklad jasné, že Holly je "callgirl", rovnako ako Paul), čím stratila ten šmrnc, ktorý som očakával. Zdá sa však, že tvorcov akosi netrápilo, že by urazili japonskú a celkovo ázijskú kultúru - divím sa, že nikoho nenapadlo Rooneyho zastaviť s jeho trápnym stereotypom Japonca. Keby aspoň našli japonského herca. Skrátka, nebyť hereckého výkonu geniálnej Audrey Hepburn, film by pravdepodobne nemal taký vplyv, aký má (veď každý ho pozná iba vďaka nej). Okrem nej by som ešte spomenul hudbu vytvorenú Oscarovými Mancinim a Mercerom na žiadosť režiséra, ktorá bola veľmi pekná, nádherne spolupracovala so scénkami. 4*, jedna za príbeh, jedna za hudbu, dve za Audrey. Aj napriek tomu, že som sklamaný, odporúčam pozrieť si ho.

Na film ma dotiahol známy, ktorý osobne pozná herečku v hlavnej úlohe. Spočiatku som mal pochybnosti, pretože mám svoje skúsenosti s českými a slovenskými tvorbami, ale milo som sa prekvapil. Nebolo to také hrozné. Síce sú tam zvláštne momenty (napríklad ten s krbom, každý vie, o ktorej píšem), nacisti sa mi zdali priam trápny, ale kombinácia hereckých výkonov (hlavne zo strany Pauhofovej) a niekoľkých zaujímavých scén pekne vyváži film na priemerné, ale sympatické 3*

Pekná myšlienka, ale zlé predvedenie. Namiesto inšpirujúceho príbehu plnoštíhlej návrhárky sa na plátna dostal nemastný-neslaný príbeh, s často až hlúpymi vtipmi, na ktorých sa zasmeje iba taký fanúšik Jožka Tiska (a aj ten by protestoval).