BillyGlass

Tak pozrime sa na to, film o tom, ako sa pár nafúkaných, bohatých, zákon-porušujúcich a mysliacich-si-že-im-patrí-svet ľudí pokúša spolu najesť. No to určite! Buñuel a Cariérre dobre vedeli čo činia. Naši protagonisti svojou mocou radi ťahajú nitky aj za hranicami zákona, čo sa im samozrejme nikdy nevypomstí, už len kvôli tomu, že sú niečo viac (aj v ich očiach). Buñuel im to však vracia v ich snoch, kde, dovolím si tvrdiť, trpia viac, ako trpeli za celý život. Celý film sa skladá z najtrápnejších a aj najnepríjemnejších situácií, ktoré si v živote každý z nás predstavuje, no nikto z nás nechce, aby sme sa v nich ocitli. Vrah biskup? Záhradník biskup? Nie je to jedno? Asi áno, stačí sa opýtať pánov, ktorí majú na svedomí, podľa mňa, najlepší francúzsky film 70-tych a možno aj 80-tych rokov 20. storočia.

Vizuálne skvelý, hercami úžasne zahraný a scenárovo veľmi dobre zvládnutý kúsok. Hudba je v tomto filme úplne iná kapitola, musím priznať, že sa mi veľmi často nestáva, aby ma takto očarila. Marianelli odviedol naozaj kus dobrej práce. James a Keira veľmi sympatickí, myslím, že im to spolu svedčalo. Konečné rozhodnutie o 5* u mňa, však, padlo po scéne na pláži, určite jedna z najlepších, aké som videl (ak nie najlepšia). Scéna na jeden záber, veľmi dobre zvládnutá kamera a všetky detaily. Presne pre toto mám tak rád filmy.

Och Jagten, ešte stále sa mi poriadne nedá nadýchnuť, aj po toľkom čase. Áno. Až taká dusivá atmosféra sála z každého záberu, z každej emócie, jednoducho z celého filmu. Istý čas som sa aj bál malých detí, aj sa na ne pozrieť. Tento film vám vsiakne do kože, do každej bunky a budete sa ho zbavovať veľmi dlho a ťažko. Estetika filmu je pekná, na to sme však už u Dánov asi aj zvyknutí, no nie? Mads vás zoberie na prechádzku temným, severským lesom (nie ružovým sadom) a vám sa to naozaj nebude páčiť.

Už pár hodín po vzhliadnutí filmu som si nevedel spomenúť na žiadny dialóg, scénu alebo záber. IMAX v tomto prípade úplne zbytočná a nevyužitá vec. Veľmi som sa tešil na Jake-a Gyllenhaal-a, no opäť ďalšia zbytočná vec v tomto filme. Ale veď asi celý tento film je zbytočný. Vizuálne ma to vôbec nenadchlo, omrzliny ma nepálili, nemal som strach, že spadnem do rokliny kráčajúc po rebríku. Pri „telefonáte“ Jasona s Keirou som gúľal očami. Treba však uznať, že silnou (a asi jedinou, pre mňa, pozitívnou) stránkou filmu je realistickosť a autenticita prostredia, to určite áno. Skutočne veľmi pekne zreklamovaná paráda, so skvelým obsadením a... a to je všetko. Čo je škoda, pretože som sa na film tešil. Ale veď ešte aby nie, pri toľkom humbuku.

Posledná rodina. No dúfam, že nie posledná, tak dobre natočená, životopisná dráma akú som práve dopozeral. Neviem si predstaviť pocity ľudí po dopozeraní tohto diela s tým, že nevedia, že ide o životopisný film. Veď kto by už len písal scenár (mimochodom skvostný) o známom maliarovi, ktorého žena zomrela, syn spáchal samovraždu a jeho samotného dobodal mladý chalan, v jeho vlastnom byte. Krásne, mainstreamovo-hollywoodske blato. Nie nie. Tentokrát nie. Práve naopak. Do hlavy sa mi tlačí otázka, ako je možné, že pri toľkých záberoch, ktoré by v ľuďoch väčšinou vyvolávali nepochopenie, zhrozenie a znechutenie, celý film pôsobí tak pokojným a uhladeným dojmom? Celých, sfilmovaných 30 rokov jednej, (až príliš) skutočnej rodiny pôsobí jednoliato (v dobrom slova-zmysle). Komorná atmosféra posúva celý film úplne niekde inde a kameramanovi tlieskam. Celková estetika filmu je na veľmi vysokej úrovni a, vysvetlite mi niekto prosím Vás, ako je možné, že pohľad na chodbu cez dvere z druhej izby, dokáže v človeku vyvolať rovnaké pocity, ako sledovanie veľkolepej bitky na otvorenom priestranstve?