Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Komedie
  • Drama
  • Krimi
  • Animovaný
  • Dokumentární

Recenze (88)

plakát

Na nože: Glass Onion (2022) 

nekontrolované režisérske baroko a mačoidná volovina pre ľudí, ktorí nevedia udržať pozornosť. ani detektívka, ani paródia na ňu, iba prepálená gebuzina rekvizít, známych ksichtov a blyštivých efektov.

plakát

Nadějná mladá žena (2020) 

Polovica ľudí tu pizduje, že metoo film, z čoho mám tak trochu pocit, že tým nepriamo dávajú filmu za pravdu. A pritom je to taký zábavný, svižný, f r e s h triler/rom-com, celkom dobre motivovaný, so zaujímavým východiskom, postačujúcim tempom a bez zbytočného pátosu a prekvapivo aj full frontal súlože či aspoň poprsia. odpúštam carey mulligan veľkého gedzbiho. a ak sa ti to nepáči, choď si pustiť kabát a otvoriť kelta, ty stereotypný muž.

plakát

Loli paradička (2019) 

Toľko potenciálu rovno do hajzlu výmenou za lacný smiech. Vtipy ako šité na mieru pre pobratislavčených východniarov, cigánske stereotypy, absolútne nezvládnuté herectvo, zlé postsynchróny, zlý strih, zlý melodramatický scenár, pomalé tempo. Meanwhile polovica Lumieru: Á, ta ja šem še šmial, bo my vihodňári táki zmeee, TA ŇEEE, ta koňéčňe dóbra komedía, ta ja ŇEKUKAM SLOVÉNSKE FILMY, aľe ta tento bars dobri bul, bo piju a šmešni su.

plakát

Nabarvené ptáče (2019) 

Koľká krása vidieť, keď sa celá ČSFD poserie z holokaustového artového foresta gampa. Okrem toho, že absolútne rozumiem prečo (poetika festivalového filmu by už mala byť hádam aj skúmaná nejakým vegánom na VŠMU), zároveň absolútne nerozumiem prečo. Naozaj stačí "náročnému" divákovi predhodiť pár samoúčelných naturalistických scén a zvyšok filmu vyplniť statickými, otravne tichými "lyrickými kontemplatívnymi" zábermi? Veľmi povrchný film, ktorý išiel a ide na úplnú ľúbivú istotu (trojhodinový čiernobiely film o holokauste s medzinárodným obsadením, vrátane holyvúdskych hercov, ktorí radšej mlčia alebo sú predabovaní? novinka.), čo je škoda. Keby sa nepokúšal byť nasilu svetovým, mohla z neho byť celkom kvalitná řežba, ktorá nemusí divákovi dávať čas na rozmýšľanie a všetko mu podávať priamo na dlani. Ale áno, asi som len nepochopil, že Marhoul sa tu pokúša lyricky a existenciálne vykresliť odľudštenie človeka v časoch vojny a degradáciu ľudskej bytosti na úroveň zvieraťa, ktoré utilitárne a pudovo prestane rozlišovať morálne hranice, a to za hlavným bojovým dejiskom vojnového besnenia, v súkromnom, ba až intímnom prežívaní postáv. Alebo niekto zabudol povedať Marhoulovi, pravdepodobne neexistujúci dramaturg, že nestačí film vizuálne vycizelovať, treba mu dať aj nejakú hlbšiu esenciu ako len niečo vágne, čo vtesnám do jednej vety. Všetko to odkazovanie, strkanie Vtáka do súvisu so známejšími menami československého a svetového filmu vnímam len ako chabý pokus film legitimizovať bez toho, aby sa pomenovali jeho dosť vážne nedostatky. Neexistuje naozaj nič jednoduchšie ako skrátka povedať, že tu ožil Vláčil, že sa tu evokuje Klimov a že po kamere pomaličky steká Tarkovského ejakulát, lebo všetci hneď vieme, čo si máme predstaviť bez zodpovednosti nad filmom sa hlbšie zamyslieť. Fun fact: väčšina žien v tomto filme neprekročí úlohu sexuálneho objektu lol.

plakát

Punk je hned! (2019) 

Aha, film, ktorý Leščák a Ostrochovský nedojebali! Social drama / heist movie Eastern European methhead edition! Zhnité jak čertov kokot, a tak to má byť!

plakát

Rocketman (2019) 

Hudobný životopisný film? Aké nezvyčajné v dnešnom Goľivude! Veľmi dobrý ako muzikál aj ako životopis, až na posledných desať minút filmu, ktoré totálne podkopú všetok nadhľad, problematizáciu a vybalansované emócie. Záver nechutne patetický a sladký, zbytočné zdvojenie (stačilo ukázať, ako žije Elton dnes v realite) a vybičovanie emócií. A tá, prelínačka, kde sa smutnému Eltonovi objavujú priehľadné hlavy jeho blízkych, dpč, kto to dnes ešte robí. Inak Eltonove Johnove pesničky poznám len tie najznámejšie (z ktorých vlastne väčšina odznie vo filme), no aj tak mi zrazu skutočne sedeli viac ako soundtrack k filmu. Samostatné mi neprídu nijak extra. A gejsex!

plakát

Fred Armisen: Standup For Drummers (2018) (pořad) 

Originálna téma a celkový nápad a do istej miery aj spracovanie. Zo začiatku sa veľmi ťažko zvyká na brutálne nesúrodé vtipy, ktorých striedanie graduje do čoraz absurdnejších spojení. Stand-up môže určite byť nesúrodý, ale nemal by to byť výpočet vtipov, do čoho Armisen zo začiatku veľmi veľa skĺzal. Humor, ktorý je cielene trápny, sa robí ťažko -- asi lebo niekedy z toho človeku vypadne to cielene. Armisen to aspoň ku koncu ako-tak uhral, ale od začiatku po cca polovicu bieda pomiešaná s výstrelmi dobrej zábavy.

plakát

„Je mi jedno, že se zapíšeme do dějin jako barbaři“ (2018) 

Čierna komédia? Ani čierna, ani komédia. Viac ako dve neznesiteľne dlhé hodiny mániodepresívnej mašiny na citáty. Veľmi uveriteľné z huby dedinského strýca zo šenku, ktorý najskôr povie, že je jednoduchý človek a veci nerozumie a potom vedie pregnantné historiografické dišputy so všetečnou slečnou, ktorej jEmNá RoManTiCkÁ LiNkA z filmu robí "dôležitý film dneška". Okrem toho úžasná zemeplochosť hlavnej postavy (áno, cecky boli), ktorá v honbe za "vyrovnávaním sa s dejinami" pôsobí povýšenecky a blahosklonne, ktorá pretláča vlastnú pravdu. Tá síce môže byť ušľachtilá, vyargumentovaná a etická, ale to diváka pod kanonádou jej snobizmu a umrnčanosti prestane zaujímať. A predvídateľný, nechutný záver. Jedna hviezdička za toho cenzorského kultúrneho pracovníka a trošku rumunskej histórie.

plakát

Prezident Blaník (2018) 

No, čo funguje ako seriál, nebude možno fungovať ako film. Ja mám teda veľkú toleranciu v humore, ale ak takto po novom vyzerá česká politická satira, tak si Zemana zaslúžite.