teplic

nekontrolované režisérske baroko a mačoidná volovina pre ľudí, ktorí nevedia udržať pozornosť. ani detektívka, ani paródia na ňu, iba prepálená gebuzina rekvizít, známych ksichtov a blyštivých efektov.

Polovica ľudí tu pizduje, že metoo film, z čoho mám tak trochu pocit, že tým nepriamo dávajú filmu za pravdu. A pritom je to taký zábavný, svižný, f r e s h triler/rom-com, celkom dobre motivovaný, so zaujímavým východiskom, postačujúcim tempom a bez zbytočného pátosu a prekvapivo aj full frontal súlože či aspoň poprsia. odpúštam carey mulligan veľkého gedzbiho. a ak sa ti to nepáči, choď si pustiť kabát a otvoriť kelta, ty stereotypný muž.

Z komentárov: "Film tak dokonalý, až člověk cítí potřebu si u něj vyhonit." Áno, lebo už sa stihol najesť, vysrať, zahrať sudoku, odpísať na maile, povysávať a zavolať otcovi. Film tak dokonalý, že nepotrebuje osídla logiky alebo čitateľného príbehu, nie, keď môže dve a pol hodiny masírovať v človeku zdanie, že rozmýšľa nad ťaživými témami bytia. Ale pri tomto filme nerozmýšľal nikto -- a Nolan zrejme už vôbec nie.

Dosť zlá adaptácia výbornej predlohy. Hudba, ktorou asi chceli tvorcovia dobehnúť to najhoršie z 80. rokov, nelogické až smiešne strihy, interiéry vágne a nijaké, hoci točené na observatóriu na Lomničáku, na niektorých miestach vidno v zábere filmárske náčinie. Karvaš musel až citíť, ako sa bude v hrobe obracať, keď to dotočili.

Áno, Petše, pochopili sme z tvojho skromného množstva filmov na tému, normalizácia bola zlá. Realita bola tvrdá a neúprosná, ale obávam sa, že Film je aj tak príliš schematický (áno, schematický nemusí znamenať len socrealistický, uf). Isteže, uhol pohľadu je jedna vec, ale vyslovená démonizácia všetkej moci a na druhej strane idealizácia hipíkov a trpiaceho ľudu je už príliš. Ale to by ešte, dajme tomu, nemusel byť problém, veď uhol pohľadu. Ale dpč tá mantavá kamera, neodôvodnené dejové linky, milión postáv, ktoré sa len zbytočne mihnú a zmiznú, šroubované dialógy a drevení herci, naPRD postsynchróny. Inak povedané, nevytýkal by som Filmu toľko schematickosti, keby aspoň bol remeselne dobre spravený. A hlavne neboli holé cecky, čo teda neviem, ako sa mohlo stať v českom filme, vážení.

Nádhera, sledovať túto šou a nevedieť, kde končí scenár a začína improvizácia, v mnohých prípadoch pre Andreho život ohrozujúca. Dedičstvo Monty Pythonov, Andyho Kaufmana či Toma Greena dovedené do dokonalosti. Hoci celá šou vyzerá ako prvoplánová surrealistická absurdná sranda, treba uznať, že je aj vizuálne zaujímavá (Andre pripodobňuje Sakuraia ako režiséra k Terrymu Gilliamovi), celkom efektne búra hranice očakávaní nielen diváka, no najmä hostí. A čo je najdôležitejšie, ak sa človek rozhodne sledovať šouku nie ako rad absurdných scénok, ale ako určitý postoj k svetu. Sám Andre povedal v istom skeči (prepadnutie RNC a zjazd Alexa Jonesa), že je nihilista, nešetrí nikoho a nemá čo stratiť, jeho humor je nepolitický, a preto v správnych prípadoch dráždivý. V rozhovore s Larrym Kingom Andre uviedol, že k humoru sa uchýlil, lebo hudobný priemysel (v ktorom od malička fungoval) je podľa neho zvrátený a nedáva šancu talentovaným, že v humore našiel ventil zo sklamania a tvorivú slobodu. Nuž, kdesi som čítal, že práve tým imponuje najmä mileniálom, čiže generácii, ktorá pociťuje svet ako trieštivý, bez istôt, generácia, ktorá tiež cíti, že už nemá čo stratiť a môže sa uchyľovať k hocičomu. Niečo na tom bude. Alebo proste neexistuje, aby muž, ktorý prederavil penisom stôl, jedol náradie alebo vošiel do reštaurácie v kostýme chobotnice s trpaslíkmi namiesto chápadiel, nebol smiešny. Niečo na tom bude.

Koľká krása vidieť, keď sa celá ČSFD poserie z holokaustového artového foresta gampa. Okrem toho, že absolútne rozumiem prečo (poetika festivalového filmu by už mala byť hádam aj skúmaná nejakým vegánom na VŠMU), zároveň absolútne nerozumiem prečo. Naozaj stačí "náročnému" divákovi predhodiť pár samoúčelných naturalistických scén a zvyšok filmu vyplniť statickými, otravne tichými "lyrickými kontemplatívnymi" zábermi? Veľmi povrchný film, ktorý išiel a ide na úplnú ľúbivú istotu (trojhodinový čiernobiely film o holokauste s medzinárodným obsadením, vrátane holyvúdskych hercov, ktorí radšej mlčia alebo sú predabovaní? novinka.), čo je škoda. Keby sa nepokúšal byť nasilu svetovým, mohla z neho byť celkom kvalitná řežba, ktorá nemusí divákovi dávať čas na rozmýšľanie a všetko mu podávať priamo na dlani. Ale áno, asi som len nepochopil, že Marhoul sa tu pokúša lyricky a existenciálne vykresliť odľudštenie človeka v časoch vojny a degradáciu ľudskej bytosti na úroveň zvieraťa, ktoré utilitárne a pudovo prestane rozlišovať morálne hranice, a to za hlavným bojovým dejiskom vojnového besnenia, v súkromnom, ba až intímnom prežívaní postáv. Alebo niekto zabudol povedať Marhoulovi, pravdepodobne neexistujúci dramaturg, že nestačí film vizuálne vycizelovať, treba mu dať aj nejakú hlbšiu esenciu ako len niečo vágne, čo vtesnám do jednej vety. Všetko to odkazovanie, strkanie Vtáka do súvisu so známejšími menami československého a svetového filmu vnímam len ako chabý pokus film legitimizovať bez toho, aby sa pomenovali jeho dosť vážne nedostatky. Neexistuje naozaj nič jednoduchšie ako skrátka povedať, že tu ožil Vláčil, že sa tu evokuje Klimov a že po kamere pomaličky steká Tarkovského ejakulát, lebo všetci hneď vieme, čo si máme predstaviť bez zodpovednosti nad filmom sa hlbšie zamyslieť. Fun fact: väčšina žien v tomto filme neprekročí úlohu sexuálneho objektu lol.

Ohó, takže odborní recenzenti z ČSFD posúdili, že na tomto filme nevidno "ideologizáciu" a že v ňom "absentuje všemocná ideológia". Guess what, práve naopak. Film začína scénou, kde sa hlavná postava (Chudík) prejaví ako hrdinský partizán, ktorý však "zlyháva" v osobnom živote, alebo ako sa dočítate v istom komentári podo mnou, "chová se jako sráč" (krásne bohorovné tvrdenie). Uvedomí sa nie keď sa mu situácia s dvomi ženami vymkne spod kontroly, ale v momente keď mu jeho veteránsky zrak spočinie na medaile z Povstania a keď si pozrie fotku svojej ženy tiež, well, z Povstania. Čiže ponaučenie z príbehu: aj veľký vojnový hrdina si dokáže skomplikovať súkromný život, ale stále ostáva hrdinom, a to definuje jeho život. Ono pripustenie súkromného života v 50. rokoch je azda to nóvum, pre ktoré si tu pár ľudkov myslí, že ide o prevratnú odideologizovanú vec. Skutočné nóvum je však pomerne triezve, miestami dokonca nemoralizujúce stanovisko v nevere v časoch, kedy usporiadaná rodina tvorila základ socialistickej spoločnosti. Samozrejme to ale vyvažujú scény, ktoré podprahovo odsudzujú neveru hlavnej postavy. Čiže: nejde o úplný budovateľský sranec, ale že by tento film bol nejako mega podvratný a prevratný, to tiež nie.

Toľko potenciálu rovno do hajzlu výmenou za lacný smiech. Vtipy ako šité na mieru pre pobratislavčených východniarov, cigánske stereotypy, absolútne nezvládnuté herectvo, zlé postsynchróny, zlý strih, zlý melodramatický scenár, pomalé tempo. Meanwhile polovica Lumieru: Á, ta ja šem še šmial, bo my vihodňári táki zmeee, TA ŇEEE, ta koňéčňe dóbra komedía, ta ja ŇEKUKAM SLOVÉNSKE FILMY, aľe ta tento bars dobri bul, bo piju a šmešni su.

Prvé, čo mi napadlo -- postkomunistický Eraserhead. Švankmajer zrušil úchylne tenkú hranicu medzi rozprávkou a hororom cez surrealistické nástroje vizuálne aj filozofické. Inak povedané, je veľmi výpovedné, že syn zožerie svojich rodičov a ďalej rozsieva deštrukciu niečím tak elementárnym a životodarným ako jedenie. A výborný zmysel pre humor, ktorý pre zmenu zotrie hranicu medzi komikou a tragikou. Ešte inak povedané, všetci by sme zožrali svojich rodičov a vy, čo sa nesmejete, si to nechcete priznať.