tron

Prvú hodinu IMT klasika: namachrovaný Ivan Tásler experimentuje s hudbou, šaškuje a tancuje (ale šak OK, fanúšikovia si platia aj za to) a polovicu pesničiek nechá odspievať publikum (ale šak OK, čo by za to dali iné kapely, tie keď vyzvú obecenstvo, aby spievalo, nastane hrobové ticho). Asi to znie drsne, ale moja cesta s IMT sa proste dávno rozišla. Kedysi som bol veľký fanúšik, kupoval som si ich tričká a mnohé ich rané pesničky pokladám za kultové. Ale v posledných rokoch majú podľa mňa max. jednu dobrú pesničku do roka. Zvyšok je o ničom, texty sú nezáživné, miestami až hlúpe a plytké a nepáči sa mi ani spôsob, akým sa prezentuje líder kapely, jeho vystupovanie atď. Našťastie, po hodine a desiatich minútach na scénu nastúpia Kandráčovci. Nie som nijaký extra fanúšik ľudovej tvorby, ale jej skĺbenie s IMT Smile je veľmi zaujímavé, zimomriavkové a má niečo do seba.

Je to super. Má to nejaké mínusy, ale nie sú dôležité. Herci si užívajú, režisérka si užíva, je to zamotané, ale zároveň prehľadné a v dobrom nekomplikované. Mrazivý monológ o deťoch.

Nad "majorom korkoránom" sa zmráka. Vidno, že agenti to majú pod kontrolou a vedia, čo robia. Napínavé, chytľavé, herecky veľmi dobre vyladené. Takisto režisérsky.

"Krásne medaile." - "Tie sú za zabíjanie." Ja neviem, ale podľa mňa to začína chytať tempo. Pesničky trvajú dlhšie, herci sú si vo svojich rolách istejší (neviem, či sa natáčalo chronologicky, ale vyzerá to tak), Emil Horváth a Dominika Morávková-Zeleníková sú brutálne úderná dvojka, dokonca aj doteraz slabší herci začínajú vykazovať lepší stupeň zábavnosti a lepšie hrajú.

Troška mi vadia tie skoro hodinové stopáže, tak ale zas treba povedať, že je to tak dobre natočené, napísané a zahraté, že stupeň vadenia je na dosť nízkej úrovni. 70% aj za druhú časť. Začína sa to zamotávať. A sú vnútri.

Veľmi opatrných 80%, ale treba povedať, že napriek prestrelenej dĺžke a pomalému tempu je to silné, kvalitné a zaujímavo a vcelku originálne napísané a Tom Hiddleston (ktorého moc nemusím) a Hugh Laurie (ktorého naopak dosť môžem, ale je pravdou, že si nevie vyberať projekty) si skvele padli do noty. Uvidím, čo z toho bude v budúcnosti. Oceňujem prekvapivý presun do iného zemepisného pásma, ktorý nastane v cirke polke 1. epizódy. Nasleduje druhá polka, nesúca sa v takmer až hitchcockovskom duchu, kedy je to strašne napínavé a pritom sa teoreticky nič nestane.

„Takto zabíjame. A takto umierame.“ Na filme je dosť poznať, že ho písal scenárista Ronina (!), takže Seagal tu hrá na svoj vkus atypickú postavu: alkoholika, gamblera, rozvedeného muža, hovorí sa tu o jeho obrovskom penise (legenda hovorí, že podobné veci - mal to aj v Ťažko ho zabiť, spomínate? - si pripisuje do scenárov sám a nikto mu to nedokáže zatrhnúť), je postrelený (čo tiež v jeho filmografii nevidíme často), sexuálne zneužitý (!) ženou (!!) pre vyššie ciele (!!!) a dokonca (myslím fyzicky, žiadna metafora) uteká (!!!!), síce málo, ale uteká. K tomu (ale v dosť maličkej úlohe) Lance Henriksen, solídne a dlhé akčné finále (na cintoríne) a pár ostrých hlášok typu „Nechaj si tie kecy, rozbijem ti hubu“, ktoré mi pravdupovediac v živote trochu chýbali.

"Opatrne, občan. Opatrne!" Scenár tradične slabší a Topinkovi som stále neprišiel na chuť, ale rozhodne tretej časti výrazne pomáha bizarný prípad zabitých oviec a, to najmä, buddy chémia s Marekom Geišbergom (ktorý si slovenského policajta užil všetkými desiatimi).

Bože, zas tá mrcha. Pokazila už štvrtú sériu a teraz pravdepodobne pokazí aj piatu. Čo s ňou stále majú, čo sa na ňu už konečne nevy...? Inak solídny návrat, vedľajšia linka s uneseným synom síce o ničom, vrátane trápnej bomby na hlave, ale hlavný psychopat poriadny magor, rovnako tak vraždy. Plazenie v autobuse dosť nepríjemné, brrr. Otázne je, či to tvorcovia troška neprepálili s absurdným postavením polície v UK. Skutočne sa tu bežne unášajú priamo z ulice vysoko postavení detektívi, sú mučení a brutálne vraždení?

Toto je presne film podľa môjho gusta. Smutný aj veselý, o vážnych aj vtipných veciach, dobré dialógy, kvalitné postavy a skvelé herecké výkony. Do toho primiešajte troška fajn retro atmosféry (ktorá ale v skutočnosti nebola vždy fajn, hlavne pre niektoré skupiny ľudí), dobrý soundtrack, vydarenú výpravu a plno silných scén. Občas strihač bol až príliš aktívny (vystrihnutý pokec Tonyho s jeho kamošmi odhovárajúcimi ho od jeho aktuálneho džobu) a niektoré veci zostávajú čudne visieť vo vzduchu (čiže, ak som to správne pochopil, Tony nedostal zaplatené? A kam z deja postupne vymizli jeho bravúrne kulinárske recenzie?). Ale to sú len také drobnosti. Za mňa hore 20 palcov z 23.