sniper18

Mám rád takéto civilné drámy s pomalším tempom s dôrazom na postavy, preto mi Hirokazu Koreeda celkovo vyhovuje, ale väčšinou sa mohol oprieť aj o nejakú silnejšiu zápletku, čo ale nie je tento prípad. Hlavný hrdina mi sadol, spisovateľ, ktorý je už dávno za zenitom a tak sa v súčasnosti živí ako súkromný detektív, ale aj tak je kvôli svojmu spôsobu života stále bez peňazí, čo mu pokazilo aj vzťahy s rodinou, navyše ho predstavuje Hiroshi Abe, ktorého vždy rád vidím, takže som mu aj celkom fandil, predsa len to nie je zlý človek a snaží sa, ale kvôli svojej povahe všetko pokazí. A ani zvyšné dôležité postavy nie sú zlé, hlavne jeho bývalá manželka a syn, matka už bola skôr navyše. Ale zápletka už toho ani moc viac neponúkne a vlastne ani nikde negraduje, film sa neustále venuje jeho životnej situácii a vzťahom s rodinou a to je všetko. Aj takto sa na to pozerá celkom dobre, predsa len takýto štýl mám rád, ale chcelo by to niečo viac, čo nepríde až do konca. Ale aj tak sa tu nájde viacero dobrých scén, hlavne celá záverečná fáza, čiastočné zblíženie sa rodiny vďaka búrke sa mi páčilo, ale mohlo byť toho aj viac. Takže After the storm je dobrý film, na ktorý sa mi dobre pozeralo, ale kvôli nevýraznej zápletke nemá potenciál byť viac, než len žánrovým priemerom. Film výhradne na jedno pozretie. 62%

Denis Villeneuve je dlhodobo zárukou vysokej kvality bez ohľadu na žáner, tentoraz si dokonca vybral nielen môj obľúbený žáner sci-fi, ale aj tématiku, mimozemskú inváziu a síce to nedopadlo presne podľa mojich predstáv, za čo ale mohli skôr len moje príliš vysoké očakávania, ale aj tak sa to vydarilo. Už úvodná civilná sekvencia má také čaro, že som bol z filmu úplne nadšený, ale predsa len sa musí vydať iným smerom. Poteší, že sa na nič nečaká a tak už po chvíli nastane mimozemská invázia a začne hlavný dej a tu sa tomu ani nemá moc čo vytknúť. V sci-fi žánri nepotrebujem žiadnu akciu, práveže mám rád tieto rozumnejšie žánrovky, ktoré sa na to snažia pozerať vedecky a čo najrealistickejšie. Postaviť film na hľadaní spoločnej komunikácie je síce dosť odvážny nápad, toto má najhlavnejší priestor a na prvý pohľad to ani nepôsobí až tak atraktívne, ale mňa to aj tak dosť bavilo. Je to zaujímavé, s menej výraznou, ale aj tak ideálnou gradáciou, aj keď sa mi v jednom momente zdal ten skok až moc veľký a už sa vedeli dorozumievať celkom slušne, ale hlavne je to podporené perfektnou atmosférou, ktorá si ma podmanila a potešia aj sympatické postavy. Amy Adams je tu výborná, Jeremy Renner sa možno hodí viac na iné typy úloh, ale aj tu mi celkom vyhovoval a vždy poteší aj Forest Whitaker, tentoraz ako rázny dôstojník. Neskôr už dostane priestor aj nejaké to medzinárodné napätie a prejavy násilia, ale všetko len v realistickom prevedení a opäť to hlavne podporuje hlavnú líniu, aby čo najskôr našli spoločnú reč. Finále ma v určitom ohľade možno trochu sklamalo, asi som čakal inú pointu, ale aj tak je to originálne, dejovo zaujímavé, takže postaví film a hlavnú hrdinku do trochu iného svetla a hlavne stále podporené tak úžasnou atmosférou, že sa to nedá kritizovať, ale len vychutnávať si každý záber. Takže Denis Villeneuve tu ani v najmenšom nesklame, vizuálna stránka je jednoducho úžasná a to nielen tie zábery na vesmírnu loď v nádhernom prostredí hôr a hmly, ale aj celkovo a to film nepotrebuje žiadne explózie, ani nič podobné, nemenej perfektná je atmosféra a k tomu ešte tá hudba, nielen tá podporujúca atmosféru, ale hlavne nádherná skladba od Maxa Richtera. Takže plné hodnotenie tomu zatiaľ nedávam, možno som čakal niečo trochu iné, ale to nič nemení na tom, že je to výborný film s množstvom výrazných kladov, kvôli ktorým sa Arrival oplatí pozerať opakovane. S radosťou si to pustím aj viackrát a potom ho možno ohodnotím naplno. 80%

Postaviť celý film na tomto obľúbenom prvku z prevažne vojnových filmov, keď vojak skočí na mínu mi prišiel ako slušný nápad, síce sa tu toho dalo dosť pokaziť, ale veril som tomu a navyše filmy odohrávajúce sa na minimálnom priestore s jednou výraznou postavou sú väčšinou zaujímavé, preto som sa na Mine tešil a musím povedať, že som teda veľmi príjemne prekvapený, lepšie to už asi ani dopadnúť nemohlo. Už úvodná akcia mi prišla obstojná a hlavne umožní si obľúbiť hlavného hrdinu, Armie Hammer ma tu teda až prekvapivo dosť baviť, je to sympaťák, má dobre napísanú postavu a nemá to problém utiahnuť aj herecky. A celá časť na míne je podľa mňa v rámci možností skvelo zvládnutá, nechýba nejaká tá akcia, aj keď samozrejme nič veľké, ale aj tie nočné strety s vlkmi dokážu zaujať, rovnako ako jedna výraznejšia prestrelka, stretnutia s civilmi tiež zaujmú a rovnako ako aj v iných podobných filmoch si film síce musí pomáhať flashbackmi alebo nejakou tou paranoiou, čo mi často dokáže pokaziť celý film, ale tentoraz aj tu môžem len chváliť, flashbacky dokážu pridať na emóciách a tie paranoidné prvky sa mi zase zdali režijne a vizuálne veľmi vyspelé, na to, že sa nejedná o nejaký výrazný a ambiciózny film je to až prekvapivo skvelo podané. Len z toho finále mám teda poriadne rozporuplné pocity, je to síce originálne a možno aj trochu nečakané, aj keď v priebehu sa predsa len nejaké tie náznaky nájdu, ale inak to hlavného hrdinu, ktorého som si celý film vážil a fandil mu dosť poníži. Takže asi by som bol radšej za klasické a očakávané ukončenie, ale ani tomuto nemôžem uprieť zaujímavosť a takto si na neho budem spomínať dlhšie. A režijne tu nemám absolútne čo vytknúť, film nepotreboval žiadny vysoký rozpočet, ale aj tak má atraktívny vizuál, dobre zvládnutú akciu, fungujú emócie, rovnako ako paranoidné prvky, tu nemám čo vytnúť. A aj hudba sa mi celkom páčila. Takže pre mňa je Mine veľmi príjemné prekvapenie a bavilo ma to viac, než väčšina podobných a omnoho slávnejších filmov. Veľmi dobrý film. 78%

Prvý John Wick si ma síce zase tak moc nezískal, uprednostňujem iné pojatia akčného žánru, ale predsa len som mu nemohol uprieť určitú štýlovosť, kvalitu a hlavne snahu všetkých zúčastnených získať z toho čo najviac. Preto som bol na pokračovanie aj celkom zvedavý a musím povedať, že tentoraz som už s výsledkom podstatne spokojnejší. Zápletka už síce nie je osobná, takže pomsta za smrť psa mi prišla na prvý pohľad atraktívnejšia, než vyplnenie zmluvy starému známemu, ktorý ho ale nakoniec aj tak podrazí, no inak dejovo je toto omnoho prepracovanejšie a zaujímavejšie. Už to síce nepôsobí ako štandardný akčný film z nášho sveta, keďže celé toto pojatie sveta zabijakov je o dosť odlišné, než je bežné, žije si to svojim vlastným životom a riadi sa to výhradne vlastnými pravidlami, napríklad ani pre políciu sa tu aj napriek množstvu obetí na verejných priestranstvách nenájde žiadne miesto, ale aspoň je to originálne a zaujímavé a film neustále prekvapuje niečím novým. Jedine ma mrzí, že sa mu nedarí udržať potrebnú dynamiku, za čo určite môže aj tá dĺžka, občas by to predsa len chcelo trochu skrátiť, ale aj tak je to celé štýlové, zaujímavé a zábavné, takže mňa to bavilo prakticky od začiatku až do konca. Tentoraz už môžem chváliť aj akciu, ani v prvom diely nebola zlá, ale predsa len sa mi zdala trochu stereotypná a s upadajúcou úrovňou, pričom ma nadchla vlastne len jedna, zvyšok už bol len pozerateľný, no tentoraz som už bol z nej nadšený takmer neustále. Je perfektne natočená, už aj trochu rozmanitejšia, odohráva sa v mimoriadne atraktívnych lokáciách, podporuje ju výborná hudba, ale aj choreografia súbojov a prestreliek je o dosť lepšia, pričom aj výber zbraní je zaujímavejší, aj keď stále majú prednosť tie pištole. A hlavne tie súboje si o dosť polepšili, sú dlhšie, fyzickejšie a napínavejšie. Zatiaľ čo v prvom diely ma nadchla len akcia v klube, tu toho bolo podstatne viac, akcia v katakombách, metro, súboj na streche hotela, prepad trojicou zabijakov po návrate do New Yorku, alebo aj úvod, všetko sa vydarilo. Jedine to finále ma opäť sklamalo, vizuálne je to síce poriadne vydarené, zrkadlová sieň bol zaujímavý nápad, ale inak sa to s predchádzajúcou akciou nemôže rovnať. Vydarilo sa aj obsadenie, Keanu Reeves mi tu až prekvapivo sedí, zaujalo ma, že už od začiatku nie je nezraniteľný, ale každú chvíľu ho niečo nepríjemne prekvapí, či už zrážka autom, silný protivník, výstrel alebo zásah nožom, ale on sa nikdy nezastaví a stále je to mašina na zabíjanie, ktorá si ide nemilosrdne za svojim a skvelý výber záporákov, či už Common, s ktorým tu má hlavný hrdina výborný vzťah, takáto profesionálna úcta si ma vo filmoch vždy získa, zaujímavá Ruby Rose, ale aj ten hlavný. A nechýba plno výrazných postáv z prvého dielu. Režijne je to tiež podstatne vyspelejšie, než bol prvý diel, perfektná vizuálna stránka, je to štýlové, v akcii mimoriadne dynamické a hravé, tentoraz si ma to už získalo. A hudba to tiež len podporuje. Takže zatiaľ čo prvý diel bol len taký slušný rozbeh, toto pokračovanie ma už veľmi bavilo, určite si ho ešte pár krát pozriem a trojku si určite nenechám uniknúť. 82%

Jeden z najťažšie hodnotiacich filmov, aké som vôbec videl. Vertical limit mám v podstate dosť rád, milujem horolezecké prostredie a tento na pomery blockbusteru ponúka množstvo kladov. V prvom rade mimoriadne dynamický dej bez akéhokoľvek hluchého miesta, aj keď teda celý ten nápad s nitroglicerínom si radšej mohli odpustiť, to bolo nielen úplne hlúpe, ale pritom aj zbytočné. Nájde sa tu množstvo výrazných scén, na ktoré sa dá tešiť aj pri opakovaných pozretiach, až na pár detailov, ako jasné zadné projekcie perfektnú vizuálnu stránku, nádherné lokácie, ale aj slušné obsadenie, v ktorom je viacero mojich obľúbencov, aj keď niektorí v menej vhodných úlohách. V horolezeckých filmoch mám radšej čo najmenej známe obsadenie, takým to verím viac, ale predsa len Chris O'Donnell je odhodlaný sympaťák, ktorému prajem, aby zachránil svoju sestru Robin Tunney, pomáha mu v tom charzmatický Scott Glenn, ktorý ma z celého filmu baví najviac, zaujímavá Izabella Scorupco a dvojica bratov s množstvom skvelých hlášok. Sadlo mi aj zloženie základného tábora, jedine Bill Paxton mi v takejto zápornej úlohe moc nevyhovoval, pričom aj tá postava mala byť pojatá trochu odlišne. A rovnako kvalitne zvládnutá, teda samozrejme len v kategórii blockbusteru je akcia, ktorá je rozmanitá, vynikajúco natočená, dynamická a napínavá. Tu išlo hlavne o to, aby všetko vyzeralo efektne a tak aj na ten najmenej dôležitý pád sa jednoducho pozerá dobre. A k tomu nechýba ani výsadok z vrtuľníku, nebezpečné lavíny, explózie a dokonca ani skok s cepínmi. Takže v tomto ohľade je to mimoriadne vydarená dynamická zábava. Lenže stále je tu aj tá záporná stránka a to je absolútna nerealističkosť, nedôveryhodnosť a dá sa povedať, že aj poriadna hlúposť. To, že postavy, predstavujúce prvotriednych horolezcov neovládajú ani tie najzákladnejšie pravidlá, ktoré poznajú aj úplní začiatočníci sa ešte možno dá ospravedlniť, predsa len je to film, kde je všetko podriadené tomu, aby sa tá akcia mohla odohrať. Ale už sa mi nepáči to maximálne podcenenie tohto prostredia a nadmorskej výšky. Tu sa dokonca nikomu ani len neparí z úst, takže postavám sa nedá veriť ani len to, že im je zima a nie to ešte tie extrémne kaskadérske kúsky, ktoré by nedokázali ani tu dole. Náročnosť, čo i len výstupu na vysokú a náročnú horu je tu až hnusne podcenená a toto si minimálne mnohí tí, ktorí sa už nevrátili dole, či už kvôli vyčerpaniu alebo akejkoľvek zdravotnej ťažkosti nezaslúžia. Takže ako horolezecký film nestojí Vertical limit za nič, ale inak je to skvelý blockbuster, pri ktorom sa bavím aj pri opakovaných pozretiach, preto aj musím hodnotiť kladne. 75%

Na Rusov sa dá stále spoľahnúť, na to, že sa jedná o relatívne amatérskejší projekt vznikajúci dlhú dobu je to lepšie, než väčšina zahraničnej konkurencie. O nejakej plnohodnotnej zápletke sa tu moc hovoriť nedá, jednoducho len vojenská jednotka bráni líniu pred omnoho lepšie vyzbrojenou presilou, ale aj toto málo si vystačilo na to, aby ma to tie dve tretiny filmu dosť bavilo. Obsadenie síce nie je tvorené nejakými charizmatickými tvárami a tak z nich aspoň trochu vynikajú možno tak štyri postavy, ale aj tak mi celé zloženie prišlo celkom sympatické a dokonca ani tie ich reči mi vôbec neprekážali, aj keď boli predsa len až moc idilické. Podobne, ako vlastne aj celý film, ale aj tak sa mi na to pozeralo viac, než dobre, no časom predsa len nastúpi aj ten stereotyp a tak tú poslednú tretinu som už dopozeral skôr len zo zotrvačnosti. Po akčnej stránke musím hlavne chváliť, jednotlivé bojové sekvencie sú síce veľmi podobné a Rusom sa tu darilo až moc, v efektivite ničenia tankov nemajú konkurenciu, ale celkovo sa na akciu dobre pozerá. Vzhľadom na menší rozpočet je technicky a vizuálne perfektne zvládnutá, páčili sa mi kamerové zábery a efekty sú výborné, vďaka čomu mi dokonca ani tie digitálne tanky vôbec neprekážali. Takéto obrany zákopov ma vždy bavili a výborných momentov je tiež dosť, hlavne problémy s tankami zblízka a tak tu nemám v rámci možností väčších výhrad. Takže lepšie hodnotenie síce nedávam, predsa len je to celé dosť jednotvárne, ale inak ma to bavilo a po akčnej a vizuálnej stránke sa to fanúšikovi žánru rozhodne pozrieť oplatí. A nejakú propagandu určite neriešim, tá je v podobných filmoch akejkoľvek národnosti samozrejmosťou a tu mi teda neprišla nijak zvlášť výraznejšia. 66%

Po vydarenom juhokórejskom Train to Busan som bol zvedavý, ako si so zombie žánrom poradila japonská produkcia a síce ich I Am a hero sa tomu nevyrovná, ale aj tak sa mi to celkom páčilo. Japonci to očakávane pojali po svojom a tak hlavným hrdinom je nerd, ktorý pracuje ako neúspešný kreslič mangy, ktorý má problémy v práci, ale aj v osobnom živote, no keď vypukne zombie apokalypsa, konečne sa môže stať skutočným hrdinom, ktorému nechýba brokovnica a ani očarujúce dievča, ktoré môže chrániť. Prvej polovici v rámci možností nemám moc čo vytknúť, úvod ideálne predstaví samotného nerda s jeho problémami, ale film sa tomu nevenuje zbytočne dlho a tak už po chvíli začnú aj náznaky epidémie a samotné vypuknutie apokalypsy, ktoré mi prišlo až prekvapivo kvalitné, na to, ako sa film spočiatku tvári komorne to bolo relatívne veľkolepé. A poteší aj niekoľko dobrých nápadov, hlavne ohľadom prístupe k zombiám, ktoré si zachovávajú niektoré svoje vlastnosti z predchádzajúceho života. Ale po tej pestrej hodine sa už dej presunie na jedno miesto, kde síce pribudne postáv a aj toto malo svoj potenciál, ale už mi to prišlo len také stereotypné, film sa prestane venovať niektorým prvkom, o ktorých som si pôvodne myslel, že budú dôležité a dopozeral som to už skôr len zo zotrvačnosti. Určite ale musím pochváliť akčnú stránku, jednotlivé akčné sekvencie sú rozmanité, veľmi dobre natočené, dostatočne zábavné a aj poriadne krvavé. Hlavne prvá polovica prinesie viacero vydarených scén, ako súboj s nakazenou priateľkou, veľkolepé vypuknutie nákazy alebo aj slušná automobilová sekvencia. Ale aj v slabšej druhej polovici sa občas niečo nájde a na tie headshoty bolo radosť pozerať. Obsadenie je inak skôr sklamaním, hlavný hrdina je bez väčších problémov, ale postava dievčaťa na chránenie je zaujímavé len v prvej polovici a zvyšok je úplne nevýrazný. Ale režijne môžem v rámci žánru len chváliť, vizuál je solídny, efekty výborné a lokácie zaujímavé, ale od režiséra vydarených dvoch Gantz som ani nič menej nečakal. Takže kvôli tej priemernej druhej polovici nemôžem hodnotiť lepšie, ale inak ma to bavilo a hlavne kvôli tej vydarenej prvej polovici a zábavným akčným scénam sa to fanúšikovi žánru a japonskej produkcie rozhodne pozrieť oplatí. 67%

V časoch tých najstereotypnejších ducharín ma vždy poteší, keď sa v podobnom type filmu objaví aj nejaký trochu odlišný záporák, či už nejaký démon alebo v tomto prípade čarodejnica, tentoraz sa navyše jedná o britskú produkciu, od ktorej mám vždy trochu väčšie očakávania, preto som si Don't knock twice nemohol nechať ujsť a nakoniec to nebolo zlé, ale aj tak sa nezbavím trochu rozporuplných pocitov. Prvá tretina mi sadla až prekvapivo dobre, zápletka pôsobí zaujímavo, film sa môže oprieť o sympatické a v rámci žánru aj pomerne prepracované postavy, či už v podaní Katee Sackhoff alebo aj jej dcéra, tieto dve tu majú zaujímavo podaný vzťah a hlavne výborne funguje aj po hororovej stránke, atmosféra sa vydarila, čarodejnica si minimálne svojim vzhľadom vie získať rešpekt a jednotlivé hororové sekvencie sú dostatočne pôsobivé. No potom to už upadne do priemeru, pozerať sa na to dá, ale film ani moc negraduje, čo už platí až do úplného záveru, aspoň finále v hororovom žánri očakávam trochu dynamickejšie, hororová stránka sa už úvodu nevyrovná a celé mi to prišlo síce prehľadné, ale aj tak zbytočne prekombinované, pričom ani to pátranie po pravde mi neprišlo tak atraktívne, ako väčšinou. A preto ma aj záver skôr sklamal. Ale ten vzťah s dcérou si tu neustále drží svoju kvalitu a tak aspoň po tejto stránke som bol zvedavý, ako to celé dopadne. A zo zvyšných postáv už zaujme iba detektív. Inak režijne môžem prakticky len chváliť, mám rád tieto malé horory, ktoré nepotrebujú veľký rozpočet, ale aj tak vyťažia maximum, aj keď v tomto prípade skôr len tú prvú tretinu. Takže nakoniec som trochu sklamaný, po úvode som čakal určite viac, ale to jedno pozretie neľutujem, na ten lepší priemer to stačí. 63%

Underworld sa síce nikdy nezaradil medzi kultové série, ale ja som k nej mal vždy dobrý vzťah, tématika tajného boja upírov a lykanov vo svete ľudí mi príde určite atraktívna, pričom všetky diely boli dostatočne zaujímavé a hodné opakovaných pozretí, preto som sa tešil aj na Blood wars, ale tentoraz som vlastne prvýkrát výraznejšie sklamaný. Ale ani nie preto, že by sa jednalo o zlý film, pozerať sa na to určite dá a tempo je dostatočne svižné, len mi to jednoducho celé príde poriadne zbytočné. Tu už vidno, že tvorcom došli nápady a nevedia, ako sériu smerovať, ak si odmyslím pár detailov, tak mi to príde ako úplne samostatný film, ktorý po stránke nadväznosti ani do série nezapadá. Hlavne ma sklamalo, že v predchádzajúcom diely bola existencia upírov a lykanov odhalená a tu je všetko zabudnuté, ľudia sa tu absolútne neriešia a tak je to len o upíroch a lykanoch, ktorí si robia opäť problémy, pričom obe skupiny boli posunuté horším smerom. Hlavne tá nová upírska schopnosť mimoriadne rýchleho pohybu bola úplne mimo a len to kazila. A tak to celé pôsobí len tým najpriemernejším dojmom, pozerať sa na to dá, za čo môžu aj celkom zaujímavé lokácie, v tomto film pripomína prvý diel, ale to je asi tak všetko, upútať ma to dokázalo len občas a aj to len na chvíľu. A celkom nesklamú ani postavy, Kate Beckinsale na to stále má, pri nej nemám výhrad a bavili ma aj vysokopostavení upíri, hlavne stále charizmatický Charles Dance alebo Lara Pulver a pár ďalších, len lykani sú opäť obsadení tými najobyčajnejšími tvárami, čo platí aj o ich novom vodcovi. Sklamaním je aj akcia, ktorej je prekvapivo málo a aj tá je len čisto rutinná. Natočená je slušne, ale obsahovo je úplne nevýrazná. za zmienku stojí jedine komorný, ale aj tak aspoň obstojný úvod a finále, ktoré sa mi páčilo zase po vizuálnej stránke a tým to končí, medzi tým sa nenájde absolútne nič aspoň trochu zaujímavé. A režijne nemám väčší problém, vizuálna stránka, efekty a lokácie sú bez najmenších problémov, od filmu tohto typu viac nepotrebujem. Takže keby to bol prvý diel, asi by som bol spokojnejší, ale od série, ktorá má už päť dielov čakám teda určite viac, než len tú najobyčajnejšiu zápletku a rutinnú akciu. Rozhodne najslabší a hlavne najzbytočnejší diel. 54%

Nie som veľký priaznivec hudobných filmov, väčšinu úplne vynechávam a tých pár, ktoré som ku mne dostanú ma tiež málokedy oslnia, ale High strung som skúsil dať šancu, predsa len kombinácia baletu a huslí mi príde celkom zaujímavá a nakoniec môžem len chváliť. Dejovo je to tá najbežnejšia klasika, dvaja mladí ľudia z rôznych vrstiev sa cez množstvo prekážok vďaka láske k hudbe postupne zbližujú, ale celé je to nadmieru svižné, pričom aj tých pár relatívne zbytočných odbočiek, ako krádež huslí, problémy so zelenou kartou a podobne, čo pre film malo vlastne len zanedbateľný význam tomu vôbec neškodí a pozerá sa na to veľmi dobre. A môže za to hlavne skvelá atmosféra, ktorá ma vtiahla a celé to hudobné prostredie. Vidno, že toto nie je žiadna bežná komercia, ale na filme sa podieľali skutoční odborníci, ktorí sa tomu rozumia a nechali možnosť vyniknúť talentu všetkých zúčastnených. A že tu tých talentovaných ľudí teda je. Obsadenie je teda očakávane pomerne neznáme, známejší sú jedine učitelia Jane Seymour a Paul Freeman, ktorí ma ale vo svojich úlohách bavili, ale zvyšok je už tvorení talentmi z rôznych hudobných oblastí, ktorí sú navyše aj sympaťáci. A spoločne tu predvedú množstvo hudobných čísel, ktoré sú skvelé a veľmi dobre kombinované, takže som si vychutnával husle, balet, ale dokonca aj tie moderné tance z ulice, ktoré inak moc nemusím. Režijne to síce za bežnou kino úrovňou trochu zaostáva, rozpočet určite nebol až taký vysoký, ale s tým nemám ani najmenší problém, aj tak to vyzerá pomerne dobre a viditeľne išlo hlavne o to, aby sa tu mohol predviesť dostatok talentovaných ľudí, čo sa aj podarilo. Takže aj ako nefanúšik žánru musím High strung veľmi pochváliť, určite som to nevidel posledný krát. 78%