Rozjimatel

[3,5*]     Krátka groteska z Essanay obdobia Charlieho Chaplina, ktorá v rámci jeho ranej tvorby výrazne vyčnieva svojou vtipnosťou a nápaditosťou gagov (je tu síce aj nejaké to klasické okopávanie sa a ohadzovanie sa, čo v groteskách veľmi nemusím, ale je to v celkom znesiteľnej miere). Charlie tu vystupuje hneď v dvoch odlišných rolách (elegantný pán Pest a vandrák pán Rowdy) a v oboch je výborný. Z gagov ma najviac pobavila interakcia pána Pesta s rôznymi hudobníkmi, jeho flirtovanie s Ednou Purviance (ešte len jej druhá rolička), strašidelná žena a tlstá tanečnica. Videná krásne zreštaurovaná 25-minútová verzia z roku 2014 s veľmi dobrou hudbou Timothyho Brocka, ktorá sa k tejto groteske perfektne hodí.

[3,5*]     "Please, doc. Please, understand. I love you, but I'm just not Lula Mae anymore."     Romantická dramédia zaradená v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete, z ktorej mám dosť zmiešané pocity (a to aj po niekoľkonásobnom zhliadnutí). Jej obrovskou prednosťou, na ktorej v podstate celá stojí, je moja milovaná Audrey. Hraje tu síce nezvyčajne dosť nesympatickú postavu (v podstate predajnú mrchu, čo neustále chlasce a fajčí), lenže hraje ju tak skvelo a takým očarujúcim spôsobom, že jej ten skazený charakter dokážete odpustiť a dokonca jej i fandiť. Celkovo v tom márnivom svete, v ktorom sa dej odohráva, nejaké kladné postavy nenájdete. Takou určite nie je ani druhá hlavná postava, spisovateľ, čo sa nechá vydržiavať, hoci sa, hlavne v druhej polovici, hraje na akéhosi moralistu. Inak George Peppard so svojím mdlým prejavom v danej role za Audrey výrazne pokrivkáva a je obrovskou škodou, že Steve McQueen musel tú rolu odmietnuť kvôli nejakému hlúpemu seriálu (to by bola skvelá dvojica!). S čím mám však úplne najväčší problém, je tá nesúrodosť komediálnej a dramatickej zložky. Film je v prvej polovici v podstate strelenou komédiou, ktorá sa potom prehupne do vážnej drámy a ja mám pocit, že to celkom nedrží pohromade. Ako komédia to na mňa ani príliš nefunguje, je mi z toho všetkého skôr smutno. Výnimkou je len scéna večierka u hlavnej hrdinky, pri ktorej som sa veľmi dobre bavil. Tá akože vtipná postava "Japonca" je naopak otravná a neskutočne trápna. A aby bol môj celkový dojem čo najviac rozporuplný, film má výbornú hudbu Henryho Manciniho, pričom "Moon River" považujem za jednu z najkrajších piesní, aké kedy boli pre film vytvorené.     "You call yourself a free spirit, a "wild thing," and you're terrified somebody's gonna stick you in a cage. Well, baby, you're already in that cage. You built it yourself. And it's not bounded in the west by Tulip, Texas, or in the east by Somaliland. It's wherever you go. Because no matter where you run, you just end up running into yourself."

"All right, I'm going! But I'm not satisfied." "Are you satisfied now, Mr. Maslin?"     Kriminálna dráma, v ktorej sa prepoja osudy štyroch životných stroskotancov. Spočiatku sú životné príbehy každého z hrdinov rozprávané samostatne, a to tak, že sledujeme štyri partnerské dvojice, z ktorých každá rieši trochu iné problémy (svokra, nevera, živobytie, príživníctvo). Môj problém s týmito vzťahovými mini-drámami je ten, že sú dosť fádne, so zápletkou ako z nejakej telenovely. Čo je ešte horšie, postavy sú strašne strojené, ako také umelé figuríny, pričom viacerí hereckí predstavitelia ma tým svojím afektovaným prejavom doslova iritovali (najviac Laurence Harvey a Gloria Grahame). Žiadnou výhrou nie je ani to, keď sa film prehupne zo vzťahovej drámy do krimi thrilleru. Vtedy z toho často vyskakuje naivita a tá akcia dokonca občas vyvoláva až úsmev na tvári. Z hercov ma zaujala Joan Collins, ktorá bola vo svojom mladom veku veľmi pôvabná.

[3,5*]     "Je smutné, že žena, ktorú miloval celý svet, trpela nedostatkom lásky."     Je nad slnko jasné, že dokument o svojej milovanej herečke som si jednoducho nemohol nechať ujsť. Audrey bola proste v histórii kinematografie úplne jedinečným zjavom - herečkou s najčarovnejším úsmevom na svete, u ktorej sa vzácnym spôsobom snúbila žiarivá krása, silná charizma a inteligencia. Dokument vo vyváženom pomere rozpráva o jej súkromnom živote (ktorý ju výrazne formoval), tanečnej, módnej (ktorá ma zaujíma najmenej) a hereckej kariére, či o jej činnosti v charitatívnej oblasti v posledných rokoch života. Z informatívnej stránky je film pomerne obsažný, má však aj svoje neduhy. V prvom rade tá baletka, čo sa tam neustále zjavovala, je len taká nič nehovoriaca vata a rovnako zbytočne (a nevierohodne) pôsobia i tie hrané scénky dokumentačného charakteru (odchod otca). A tiež ma trochu rušilo to chaotické poskakovanie hore-dolu v čase (čo je vec, ktorú v dokumentoch vyčítam takmer pravidelne).     "Bola to bytosť schopná lásky. Veľmi milovala Roberta a samozrejme svoje deti. A ku koncu života mala rada i seba."

"I'm dead." "I am so sorry, honey."     Mysteriózny thriller z pochmúrneho a zlovestného prostredia ostrova, na ktorom sa očividne dejú akési nekalé veci. Najsilnejšou stránkou filmu je jeho tajuplná zápletka a z nej vyplývajúce výborne podané napätie. Je ale tiež pravdou, že keď človek sleduje film opakovane a pozná pointu, už to nemá ani zďaleka ten náboj. Aspoň moja skúsenosť je taká. že pri poslednom zhliadnutí to už na mňa nezapôsobilo tak ako kedysi a dokonca mi to miestami pripadalo ako trochu sterilná snaha pôsobiť na efekt. Za mimoriadne pôsobivé však stále považujem tie spomienkové a snové scény (Dachau, žena a deti). Ďalšími prednosťami filmu sú herecké výkony (výborný Leonardo DiCaprio) a krásna kamera Roberta Richardsona. Za slabinu naopak považujem hudbu k filmu, ktorá kazí celkový zážitok a je proste vidieť, že bola zbúchaná na kolene (musím ale pochváliť výborné použitie nádhernej skladby "On the Nature of Daylight" od Maxa Richtera).     "Which would be worse, to live as a monster or to die as good man?"

[3,5*]   Pesnička výborná (hlavne refrén a inštrumentálna časť), videoklip však slabší (nie príliš vydarený zostrih rôznych videí s Freddiem).

Výborná pieseň, určite jeden z vrcholov Freddieho sólovej tvorby. Video sa mi páči dokonca ešte viac, má perfektné odkazy na staršie Freddieho skladby (neviem ako to tvorcovia dosiahli, ale vyzerá to tak, akoby postavy v starých videoklipoch spievali túto pesničku). No a tie vokalistky s povedomými tvárami sú skvelé.

Hudobne sa mi to až tak nepáči, hoci začiatok je výborný, ale v ďalších pasážach sa tá výborná atmosféra rozplynie. Video je však určite zaujímavé (Freddie v role akéhosi "pekelníka", hoci spieva, že bol "vyrobený v nebi").

Výborná skladba (vo Freddieho sólovej tvorbe jeden z vrcholov) a ešte lepši videoklip (to naháňanie baby po izbách nemal chybu).

Tento remix sa mi páči o poznanie menej ako originál, a to jednak po hudobnej stránke (chýba mi tu tá skvelá džezová linka) a jednak aj čo sa videa týka (niektoré tie tvorivé postupy sú zaujímavé, ale je to dosť prestrelené - divoký strih, neustále prekrývanie obrazov, atď.).