jondzavid

Ďalší film Nicolasa Roega vystavaní na atmosfére (Muž, ktorý spadol na zem), čo je zároveň jeho najsilnejšou stránkou i jeho najväčším problémom. Kto nie je schopný vydýchať filmy postavené na budovaní atmosféry (napr. väčšina Wendersových filmov alebo niektoré kúsky Wernera Herzoga) toho ťažko tento film osloví. Na mňa však docela zapôsobil, na čom má veľký podiel dokonalé využitie Benátok, ktoré sú pod Roegovým vedením stelesnením tajomnosti a mystična. Skvelí sú aj hlavní predstavitelia Donald Sutherland a Julie Christie, ktorí veľmi presvedčivo (určite má natom podiel aj úžasne nakrútená na danú dobu docela odvážna erotická scéna s pôsobivými prestrihmi) stvárnili manželský pár. No a nedá mi nespomenúť finále, ktoré je akoby z iného filmu, ale prekvapivo nepôsobí rušivo, ale dodáva psychologickému špektáklu pôsobivú bodku.

Osobitý experiment s tématikou putovania časom, ktorý na krátkometrážnej ploche výstižne zachytáva túžbu človeka po dosiahnutí nedosiahnuteľného.

Ironická rozprávka pre dospelých od Terryho Gilliama, ktorý opäť nekládol hranice svojej imaginácii a anarchisticky putuje so svojimi hrdinami časom.

Priemernejší kúsok bratov Marxovcov - tentokrát nemajú tak vychytané gagy ako obvykle a hudobné čísla sú príliš často nasadzované (najmä riaditeľa cirkusu a jeho hrkútacie árie si tvorcovia mohli odpustiť). V rámci komédii je to stále vysoký nadpriemer, ale v rámci tvorby Marx brothers sa jedná o slabší kúsok.

3 1/2 Slušný akčný thriller o japonskom policajtovi v kórejskom prostredí. Dej je zbytočné popisovať (v skratke ide o vyšetrovanie vykrádačiek áut prevážajúcich bankové peniaze spojené už ani poriadne neviem s čím - a to som to videl pred 3 dňami v čulom stave - išlo tam o únos japonského politika a plány na zabránenie Ázijského summitu). Jednoducho najzaujímavejšou zložkou je konfrontácia (culture clash je ten správny výraz) medzi japonskou a kórejskou kultúrou na postavách 2 policajtov. Absenciu zaujímavejšieho príbehu takto spoľahlivo zastupuje komediálnejšia stránka s konskou dávkou irónie, ktorá film ťahá nad priemerné hodnotenie a k čomu ešte prispieva dobré typové obsadenie filmu.

Kórejská fantasy legenda trpiaca nadmernou dávkou teatrálnosti a horšími trikmi. Romantická linka filmu je najpresvedčivejšou zložkou, fantasy stránka je zase na priemernej úrovni. Herecky zaujme najmä predstaviteľ hlavnej úlohy Jun-ho Jeong, naopak hodne zlyháva režisér, ktorý by ku schopnej kamere (krásne nasnímané finále) mohol pridať viac nápadistosti. Takto nejde o zlý film, ale v rámci žánru zostáva len v rovine priemeru.

Roztomilý trash, ku ktorému po prečítaní Pohrobkovho komentu nemám čo dodať.

Výborná verzia ako po režijnej stránke tak po hereckej. Spojením pôsobivej efektnej stránky s démonickým prejavom Spencera Tracyho funguje viac než presvedčivo a neviem, či by oči inej herečky ako Ingrid Bergman dokázali výstižnejšie vyjadriť strach. K tomu fešná Lana Turner v úlohe doktorovej snúbenice. Proste kvalitná verzia po všetkých stránkach (k dokonalosti mi chýbalo mierne skrátenie pridlhého úvodu).

Čierny dážď padajúci na tých, čo prežili, plné ulice ohoretých ľudí, plávajúci mŕtvi v rieke, brat nespoznávajúci svojho brata pod množstvom spálenín, otec vyčítajúci si, že nemohol zachrániť svojho syna spod ruin, ktorý nemôže dostať z mysle jeho posledné slová "Pomôž mi, otec", polospálená matka držiaca v náručí vlastné skoro až na popol zhoreté dieťa. Také sú tie najsilnejšie scény (z Imamurovho filmu Čierny dážď) z častí, ktoré sa venujú dňu po spadnutí atómovej bomby. Zbytok je tlmený idylkou vidieckeho života, ktorá však idylkou prestáva byť, keď sa dostavujú následky ožiarenia u obyvateľov, ktorí boli počas výbuchu v Hiroshime. Príbeh je sústredený na trojicu osôb (nevlastní rodičia a dcéra) a strieda obrazy z inkriminovaného dňa s postupnými prejavmi v období potom. Film z roku 1989 je nakrútený čiernobielo, čo dodáva utrpeniu ešte viac na pôsobivosti a relatívne pokojné scény po výbuchu majú takisto niekoľko vrcholov (absolútnym u mňa bola predzáverečná scéna "pohľad matky na utrpenie dcéry"). Shohei Imamura nakrútil veľmi sugestívny film, ktorý spája šialenstvo apokalyptických obrazov so stoickým pokojom vidieckeho života, film, ktorý je viac než spomienkou na viac ako 44 000 mŕtvych v Hiroshime.

Originál k Odplate s Melom Gibsonom je veľmi drsnou ukážkou poctivého akčného thrilleru starej školy. Lee Marvin je oveľa presvedčivejší ako Gibson a predvádza tu jednu zo svojich najlepších úloh. Akcia je nakrútená veľmi zručne a bez okolkov a v kontraste s flegmatickou charizmou hlavného predstaviteľa dotvára pôsobivý celok.