solisoli

Rozporuplný príbeh postaršieho profesora a 17 ročnej študentky, ktorá si vybojuje u profesoríka milostný vzťah. Tu sa začína plochý dej nepodložený racionálnym psychológom, ktorý je z toho tak zdezorientovaný, že je ťažko prisúdiť niekomu opodstatnenosť svojho konania. Pripadalo to skôr, ako zaujať na túto známu tému niečím iným , čo sa akosi nepodarilo. Divadielko o samých psychiatroch, vôbec neoslovilo svojou kompetenciou.

Klasika je klasika. Tí skôr narodení si pamätajú na Mzdu strachu z 1953 roku. Určite je ťažko prirovnávať originál s kópiou, ale táto kópia je solídna, slušne zrežírovaná a dobre zahraná. Nechýbal dobrý spád, napätie a čo pridalo na kvalite, bola výborná výprava, s ňou aj kamera a scénická hudba.

Klasika, ktorá sa zapíše do histórie kinematografie.

Otrasná dráma o matke, ktorá sa nedá prirovnať ani k zvierati, nie ešte k človeku. Príbeh rozpráva otrasnú odyseu matky a syna Shuheia, ktorý od malička znáša matkine úchylky v automatoch, alkohole a v nemravnom spôsobe života, bez práce, domova a väčšinou aj jedla. Shuhei odmalička sprevádza touto tŕnistou cestou matku, neskôr sa pribudne aj malá sestrička. Všetko toto mrazivé peklo prebieha veľmi autenticky, až na nepochopiteľný sociálny systém, ktorý akosi nepochopiteľne nereaguje na krkavčiu matku. Taktiež nesedia časové posuny, pri pohľade na dospievanie Shuheia. Čas ale plynie, možnosti zmeniť tento katastrofálny stav osud ponúka , ale vždy sa matka vracia do tých istých koľají a vťahuje tam naďalej svoje deti. Až dôjde k momentu, keď krkavčia matka nahovára Shuheia zavraždiť jej rodičov. Potom je tu úžasná pointa Shuheia k tomuto strašnému príbehu, ktorý nikoho nenechá pokojným.

Je tu vízia Bruselu pre členov EÚ, ako zdravo a lacno žiť, keď EÚ ovládnu prisťahovalci. Nebudete potrebovať oblečenie a pre zdravú stravu na raňajky obed a večeru, krajec chleba s marmeládou. Za sex kedykoľvek s hoci kým, za žiadne stovky €, ale postačí, mála fľaška marmelády. A čo je veľmi dôležité, my máme v Československu, lesov dosť. Inšpiratívne sa to dozviete, v tejto psychologicky ladenej dráme s holotrtmi, posilniť väčšiu kreatívnosť tohto trápneho, nepodareného pseudo príbehu, s víziou nespútanej voľnosti a nemravnej slobody. Hlavným zdrojom celej tej promenády odpudzujúcich naháčov, bolo hlavnou dilémou, kladivo. Hemžilo sa to tam takými holotrtmi, že ak by sa tam objavil Rocco Siffredi, aj keď napumpovaný viagrou, by s tou svojou pýchou, nenatočil ani minútu zo svojho umenia. Psychopat Patrick, nástupca dynastie vedenia kempu, úchylných extravagantných osadníkov stratil kladivo a zrazu nudistická idylka bola rozvrátená. Promenáda holotrtov síce pokračovala ďalej hľadaním strateného kladiva až z toho začal byť poriadny nervák, ktorý nakoniec vyriešila pripadajúc, pofidérna bruselská polícia. Uff, to teda bolo dačo. Jedna hviezda navrch, za tú bruselskú víziu.

Stará rachetla si zarába na negramotných chudákoch, za ktorých píše listy, ktoré však nikdy neodošle. Tu sa jej pripletie sopliak, ktorý stratí tragicky mamu a zavesí sa starej na krk. Vyberú sa spolu hľadať otca s tým, že stará využíva každú možnosť sa spratka zbaviť. Nedarí sa. Keď nemajú ani vindru začnú odrbávať o peniaze aj pútnikov. Nakoniec sa do seba aj zamilujú. Malý frkan by starú aj posexoval, aj vysvetlil ako na to, ale nemal čím. Nakoniec sa aj tak starej podarí zasrana zbaviť a vypariť. To je všetko. Pohľadný road movie veľmi autenticky natočený z exoticky netradičného Ria De Janeira a z celkove prostredia, ktoré pridávalo na kvalite deja. Slušné herecké výkony hlavných aktérov rozhodne nenudili a vytvárali slušnú dejovú atmosféru.

Extravagantná španielska dráma od Almodóvara, vo veľkom štýle. Príbeh s dámskou jazdou, mal neochvejný priebeh s vynikajúcimi hereckými výkonmi, dialógmi, hudbou a vôbec celou dramaturgiou. Veľmi príjemné prekvapenie nad voľbou, kvalitne stráveného večera pri takomto filme.

Hmm. Od fenomenálnej tvorivosti Francis Ford Coppolu je to hodne vzdialené, ale pozerať sa na to to tu, dalo. Myslím si, že názory tu prítomných sú k príbehu, fakticky sugestívne a možno keby som mal niečo k tomu pripísať, by nebolo moc šťastné , pretože tu odznelo temer všetko a hodnoverne. Takže nenapadá ma nič, čím by som to vylepšil, lebo som v latentnej fáze, A Momentary Lapse of Reason – hrajú Pink Floydi.

Skvelá dráma, temer na úrovni klasicky, inšpirovaná zákonmi Bronxu. Možno by niekto bol veľmi prekvapený, ak by sa na nejakú dobu ocitol v tejto proslulej, najsevernejšej štvrti mesta New York. Žasol by, pretože na Bronx na nechytá, ani preslávený slovenský Lunik 9. Ak si niekto myslí, že to tam tak nefunguje, ako to ponúka scenár tohto projektu, je na omyle. Je tam zgrupovaná najväčšia háveď z celých USA. Veľmi kvalitná výpoveď tohto prostredia a životného štýlu, aj keď trochu nadnesene. Nie len Mickey Rourke, ale aj ďalšie postavy dokonale stvárňujú atmosféru ponurého prostredia, ktoré normálny človek nedokáže precítiť v plnej jej realite a vnímať to len, ako umele vytvorený žáner.

Maďarská dráma významného režiséra László Nemesa, sľubovala niečo zaujímavé. Nepotvrdilo sa. Celý neprehľadný dej o chaoticky pôsobiacej Irisz, ktorá sa zamestná v Budapeštianskom salóne na výrobu dámskych klobúkov, pre vyššie spoločenské kruhy, v pohnutých časoch, upadajúcej Maďarsko – Uhorskej monarchie. Celý pomätený dej je o tom, ako Irisz pobehuje sem a tam, kde kade. Za ňou sa snaží pobehovať aj Nemesom nasadená kamera, mysliac si, že opäť zhltne ďalšieho Oscara. Omyl vážení. Toto dvojhodinové trmácanie vás vyšťaví tak, že po pribúdajúcom čase vám z toho všetkého naduje hlavu a stratíte pojem o realite. Jediné pozitívum, sú veľmi príťažlivé aranžérky klobúkov a ich výstavné kusy, za ktorými by slintala aj anglická Erži néni. Lenže Erži si také niečo nemôže dovoliť, pretože pod takýmto klobúkom by ešte viac zvýraznilo, jej šeredný odpudzujúci zjav.